Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
…sexy, drsné, citlivé…
Aj také boli hlavné postavy knihy Veci, ktoré tajíme pred svetom. K tomu, že Nash a Angelina sú príťažliví, snáď netreba nič dodať. Obaja však mali drsné povolania- on, náčelník polície; ona, špeciálna hľadačka stratených vecí(pochopíte pri čítaní). No a ako názov knihy hovorí, obaja majú veci, ktoré taja pred svetom. A sú to veci citlivé…
Od autorky Lucy Score som prečítala Veci, ktoré v nás ostanú navždy a Na vlásku (preklad do ČJ). Tieto dielka sršali humorom od začiatku, a dokonca aj pri vážnejších pasážach ich autorka odľahčila svojskou dávkou humoru. V tomto prípade tomu tak nebolo. Síce ma to na jednu stranu zaskočilo, pretože pri oboch predchodkyniach som sa uškŕňala ihneď po začítaní, na druhú stranu, myslím, zvolila uveriteľnejšiu, chmúrnejšiu cestu.
Tento príbeh otvára Nash a jeho rozpoloženie po streľbe, ktorú vďaka súhre náhod prežil. Nič si z osudnej noci nepamätá, preto je jeho frustrácia a nalomená psychika opodstatnená. Dolieha naňho aj vzťah s rodinou, ktorý nikdy nebol vrúcny. Absencia lásky, nehy, a teda aj partnerky, najmä v tomto období spôsobí, že sa až nezdravo upne na novú susedku. Je ňou bývalá priateľka jeho brata Knoxa.
Sama to nemá v živote ľahké. Vzťahom sa Lina bráni zubami-nechtami. Tiež na to má svoje dôvody. Nash si ju však získa a napriek vášni, ktorá medzi nimi planie, si nahovára, že má všetko pod kontrolou a čochvíľa sa presunie za prácou inam.
Aj keď autorka má podobný vzorec dramatickej zápletky(čo je podľa mňa pochopiteľné, keďže ide o tú istú partiu kriminálnikov)ako v 1.časti série, vzťahová linka je úplne iná, plná emócií, vnútorných démonov… veľmi sa mi páčilo, že okrem Knoxa a Naomi sa tu mihli aj úplne nové postavy. Tie staré, ako Lucy a Sloan, nás tak akurát navnadili na ich vlastný príbeh.
Najemotívnejším momentom bola svadba. Určite táto časť zo zjavných príčin nenechá jedno oko suché.
Bola táto kniha lepšia? Horšia? Posúdenie nechám na každom z vás, rozhodne však bola iná. Autorka svojimi príbehmi ulahodí každej romantickej duši.
… rozkošné, čarovné, napínavé…
Prvý diel série o dúhových vílach si moja Pauli požičala z knižnice. Keďže doma máme Hanku, baletnú vílu, ktorá je 22. zo série o maličkých vílach a Pauli Rozalínu našla pri potulkách v detskom oddelení knižnice, musela ju mať. Teraz máme doma požičanú tretiu a štvrtú časť, snáď vyňúrame aj druhú, pretože príbehy na seba nadväzujú.
Príbeh je naozaj vhodný pre dievčatká, ktoré si ho dokážu prečítať samy. Hlavné hrdinky sa zoznámia počas plavby loďou na dovolenku. Na ostrove zažijú nemalé dobrodružstvo pri záchrane víly. Rozalína však nebude jedinou rozprávkovou bytosťou, ktorú spoznajú. Dievčatká budú musieť preukázať svoju odvahu, prekonať strach a obavy.
Na to, že je knižočka útla a obsahuje jednoduché čiernobiele ilustrácie, čiže aj s tým textom by sa 8-ročné slečny ľahko popasovali, v sebe ukrýva pekný príbeh. Pauli si ho nečítala sama, pretože má rozčítaný komix, ale chcela, aby sme si Rozalínu prečítali pred spaním. A veruže za dva večery sme to zvládli. Príbeh prečítaný raz-dva Pauli zaujal natoľko, že nás budú pani knihovníčky poznať aj po mene, keďže v knižnici budeme každú chvíľu prahnúť po nových dobrodružstvách Tiny a Rebeky.
V sérii Čarovná dúha je 7 príbehov, 7 víl vo farbách dúhy.
…víla, siréna, vlkodlak…
Kniha RAPSODIE sa mi zjavovala v reklamách, príspevkoch sociálnych sietí aj v knižných e-shopoch. Odolávala som, pretože obálka na mňa nepôsobila dvakrát vábne. Avšak lepšiu by som si už teraz pre príbeh, ktorý sa skrýva vo vnútri, nevedela predstaviť.
Už úvod do sveta, v ktorom žijú ľudia popri bytostiach so špeciálnymi schopnosťami, bol skvelý. Čo viac by ma mohlo presvedčiť ako mŕtvola v kaluži krvi na kuchynskej dlážke? A čo takto neplnoletá vrahyňa, ktorá má strach o svoju budúcnosť? No zlatým klincom prológu bol určite telefonát Handlířovi-bytosti, ktorá mení službičky za službičky. Čo žiadal Handlíř na oplátku za “krvavé upratovanie”?
Autorka má úžasný štýl písania, Rapsodie sa číta doslova sama, humor postáv mi bol sympatický a neraz som sa uškŕňala nad rôznymi situáciami i doťahovačkami medzi postavami. Príbeh však nebol len úsmevný. Prekypoval záhadami, tajomstvami a postupným odhaľovaním toho, čo sa dialo s Callypso po osudnom telefonáte.
Autorka vsadila len na jedného rozprávača, v tomto prípade Callypso. Ja by som vrúcne privítala aj pohľady Handlířa/Desmonda. Skutky vždy povedia viac ako tisíc slov, no v tejto knihe som túžila vedieť o pocitoch Desa. Kto knihu čítal, vie prečo a kto ju čítať len bude, určite bude mať pocit, že ho práve o toto autorka ochudobnila.
Osviežením deja bolo Laurino rozhodnutie použitia retrospektívy. Každá kapitola sa začína určitým obdobím, ktoré je riadne označené, po uzavretí prvej dohody medzi Callie a Handlířom. Potom, ako inak, v tom najlepšom, sa Thalassa rozhodne pre návrat do súčasnosti. Prekvapivo, práve kvôli tejto finte čítate ako “naspídovaní”. Ja som knihu odkladala len nerada, ale v povinnostiach ma nemá kto zastúpiť. Následná nervozita je vedľajší jav každej skvelej knihy, ktorú proste nemôžete čítať, koľko “hrdlo ráči”.
Zápletky boli skvele načasované, aj keď tú záverečnú by som brala ešte o kus dramatickejšiu. Mám aj malú výčitku. Neviem, či sa to stalo prekladom, ale nechápem, prečo sa víly, sirény a iné bytosti nazývali ľuďmi. Najmä, keď rovnaký druh považoval ľudí za menejcenných otrokov.
Ak máte chuť na trochu fantastických bytostí, veľa napätia a ešte viac iskrenia medzi hlavnými postavami, výberom tejto knihy nešliapnete vedľa. Za mňa je to skvelé čítanie. A čo je ešte lepšie, pokračovania sú už na pultoch kníhkupectiev.
…vtipné, poučné, opäť slizké…
Presne také je aj tretie pokračovanie série BEŠTIA A BETHANY s názvom BEŠTIIN BOJ.
V prvej časti sme sa zoznámili s huncútkou Bethany, ktorá vtrhla do predlhého života Ebenezerovi a jeho Beštii. V pokračovaní ich príbehu sme sa dozvedeli o tom, ako sa Ebenezer spoznal s Beštiou a v závere sa to celé zamotalo špeciálnou tajnou agentúrou, (ne)známou ako DOROTA. Beštiin boj sa začína vo Wintlorii, mieste, kde žije jedinečný druh wintloriánskych papagájov. Áno, medzi postavami sa mihol Patrick (nech mu je sliz ľahký) a aj naša obľúbená spevácka hviezda Claudette. Mortimer, wintloriánsky chránenec Claudette, ju chce pomstiť, a tak sa vydá na dlhú cestu k 15-poschodovému domu Ebenezera Tweezera.
Ako som na začiatku spomenula, tento príbeh je znovu písaný veľmi vtipne a zároveň poučne. V predchádzajúcich dieloch bola Bethany neposlušné dieťa, robila kadejaké darebáctva a ľudia ju preto nemali veľmi radi. Napriek tomu sa rozhodla, že spolu s Ebenezerom budú robiť dobré skutky, aj keď nevedeli ako na to, snažili sa. Práve v tejto časti išlo najmä o to, či si každý zaslúži druhú šancu, či sa každý dokáže zmeniť k lepšiemu, či sa oplatí dôverovať niekomu, kto vás opakovane sklamal. Práve Bethany bola veľmi neústupčivá a tvrdila, že zmena v lepšie nie je možná, pričom sama dostala druhú šancu od ľudí v susedstve aby dokázala, že je dobrý človek, že vie byť nápomocná a dokáže robiť aj dobré skutky.
Taktiež sa tu ukazuje sila priateľstva medzi Claudette a Mortimerom, Bethany a Claudette, Ebenezerom a Bethany, či Bethany a Geoffreym. Najmä v závere ma hrialo pri srdci, pretože úvodným príbehom sa zdalo, že je Bethany osamelá a nechcená.
Malinký detail, ktorý mi udrel do oka je, že Ebenezer, vo svojich 512 rokoch nestarne, napriek tomu, že už mu Beštia nezabezpečuje elixír… či som len zabudla a v predošlej časti sa to nejako doriešilo aj bez Beštie alebo na to autor Jack proste zabudol?
V každom prípade, záver knižky poteší každého fanúšika Bethany a jej priateľov, pretože séria nekončí… už nám teda len zostáva čakať na ďalšie napínavé príbehy.
“ Keď zo svojho života odstrániš všetko zlé, to dobré sa nasťahuje ľahšie.”
Anne Wolff napísala sériu o Škole pre poníky. Naozaj, bývalá profesionálna jazdkyňa(mama) si s rodinou založila školu pre poníky. Na ich farme majú koní a poníkov dosť, preto ich musia naučiť, ako sa správať najmä pri deťoch. V dvoch častiach, ktoré vám predstavím, je hlavnou hrdinkou 10-ročná Monika. Miluje kone, poníky, ich farmu a prácu, ktorú treba denne vykonávať. Baví ju to a mama jej verí natoľko, že počas letných prázdnin má na zodpovednosti ich ‘školu’. Knižky sú písané v prvej osobe, Monika sa občas čitateľovi prihovára, niekedy len rozpráva svoj príbeh. Tieto krásne knihy sú aj edukačné, autorka opisuje správanie koní v určitých situáciách a veľkým plusom sú záverečné stránky kníh.
1.časť- Tajomstvo záhadnej jazdkyne
Monika začne rozprávanie svojho príbehu tým, že predstaví seba a svoju rodinu. Teší sa na prázdniny, ktoré má pred sebou a vrhne sa do povinností so školou pre poníky. Bude vymýšľať rôzne hry a aktivity pre jej štvornohých minitátošov. Nebude to vôbec jednoduché. Aby toho nebolo málo, Monika bude musieť zistiť, kto je záhadná jazdkyňa na čiernej kobyle, ktorá sa neraz zjaví sčista-jasna a následne zmizne…
Bonus- recept na sušienky a stránka s návodom na výrobu záložky s hlavným poníkovským hrdinom Princom
Autorka CAROLE MATTHEWSOVÁ u nás nie je celkom neznáma. Preložené sú už tri jej knihy do slovenského jazyka. Moje stretnutie s Carole bolo ako prvé rande, plné zvedavosti a očakávania.
Po tohtoročnej, nekonečne dlhej zime, som mala chuť na niečo, čo mi pripomenie leto, trochu tepla, vôňu mora a čas ničnerobenia. Obálka aj názov knihy vo mne evokovali všetko, po čom som túžila siahnuť a anotácia tiež neznela zle. Aké však bolo v skutočnosti čítanie knihy SLNEČNÉ DNI A MORSKÝ VÁNOK ?
Do príbehu som sa začítala hneď s úvodnými riadkami. Namiesto ľahkej oddychovej letnej knihy som ale dostala naservírovanú depresiu, žiaľ, smútok a ženu, ktorá sa s tým chcela vyrovnať (či utápať?) o samote. Celé jej trápenie si so sebou vlečie z Londýna. Uchýli sa na bratov hausbót v domnení, že bude sama a premýšľať nad ďalšími krokmi v živote. Nemôžem povedať, že by som s Jo nesúcitila. Aj keď nám autorka naznačuje, čo stojí za zármutkom hlavnej hrdinky, konkrétne príčiny odhaľuje len postupne, no myslím, že každá žena, čitateľka, vytuší tie pravé dôvody. Tu sa musím pozastaviť. Problémom vôbec nie je fakt, že čitateľ vie odhadnúť príčiny zlomeného srdca Jo. To ani nie, pretože autorka sa pekne vyhrá so slovíčkami. Užívate si atmosféru, ktorú zvolila pre tento príbeh. Problém môže nastať pre mnohé ženy, pretože Carole sa do oddychovej knihy rozhodla vložiť neľahkú tému. Keby jednu! Hneď dve, pre mnohé ženy pálčivé témy, ktoré sú citlivé, bodajú do sŕdc, vyvolávajú bolestné spomienky, či trpkú skutočnosť. Nemôžem tvrdiť, že by upozornenie na tieto odhalenia knihy odradilo čitateľky, niektoré možno áno, no myslím, že pre mnohé je práve toto neželané otváranie rán. Neprezradím nič konkrétnejšie, pretože s týmito udalosťami úzko súvisí príchod Jo do zátoky Cockleshell Bay a jej správanie. Spôsob akým sa vyrovnáva s momentálnou psychickou záťažou maximálne schvaľujem.
“S niektorými vecami v živote sa jednoducho nedá bojovať.”
Jodie sa spoznáva s miestnymi obyvateľmi, umeleckým rezbárom Nedom, excentrickou Marilyn, majiteľkou kaviarne Idou a “živou sochou” Georgom. Nájde si spoločnú reč s každým z nich, na oplátku ju prijmú medzi seba a snažia sa zmazať smútok z jej očí. Postupne sa Jodie rozpadávajú múry nedobytnej pevnosti, ktorú okolo seba postavila po všetkom, čím si prešla. Jej chuť k životu sa obnovila a začínala sa tešiť na každý nový deň, občas aj s úsmevom na perách.
“ Musíš sa vzchopiť, odraziť od dna a žiť ďalej. Nech si zažila čokoľvek. Život sa má žiť.”
Mojou najobľúbenejšou postavou v príbehu bola Marilyn. Jej entuziazmus a chuť do života boli nákazlivé, nečudo, že si ju Jo zamilovala. Jej AHOJČEEEK a nezmyselné používanie emotikonov, či komolenie zaužívaných prirovnaní bolo veľmi príjemným odľahčením a neraz som sa schuti zasmiala. Marilyn si v živote prešla kde-čím, napriek tomu sršala optimizmom, rozdávala lásku, porozumenie, súcit. Nebolo človeka, ktorého by si táto kyprá a hlučná žena nezískala.
Okrem ťažkých tém je tu, samozrejme, aj oddychovejšia časť knihy, kde vznikajú nové priateľstvá, zbližovanie a šancu dostane i láska. Ako to dopadne, si už budete musieť prečítať v knihe.
Aby som sa ale vrátila k tej “letnej” oddychovke, ktorú som od príbehu čakala, som bola dosť zmätená najmä z počasia. Síce sa príbeh začína na konci marca, je pochopiteľné, že v Anglicku nebude ideálne jarné počasie. Miatlo ma hlavne oblečenie a obutie postáv. Jedna si zaobstará prešívanú bundu, čiapku, rukavice a šál, druhá chodí v lodičkách, či sandáloch na platforme. Napriek tomuto zmätku, autorka opísala krásy ostrova na jednotku. Vďaka jej slovám bolo veľmi ľahké si predstaviť slnečné lúče na pokožke, cítiť vietor vo vlasoch , dokonca aj vôňu mora.
Matthewsová sa vyžíva v opisoch a pokiaľ vám v knihách nevadia, Slnečné dni a morský vánok si užijete. Myslím, že vás príjemne prekvapí aj význam pomenovania knihy.
Síce kniha nie je pre každého, určite sa bude páčiť čitateľom, ktorí preferujú nie typické romantické čítanie. Carole skĺbila nádherné prostredie, sympatické postavy, neľahké osudy, ťažké témy s novými výzvami, priateľstvami i láskou. Príjemný mix a hrejivý príbeh nájdete na stránkach knihy, ktorá vás musí zaujať už svojou obálkou. Ja vám ju rozhodne odporúčam.
Príbeh sa odvíja striedaním dvoch uhlov pohľadu. Tu som mala problém a riadny! Nevedela som si zapamätať takmer do polovice knihy, ktorá postava je ktorá, kto je Ben a kto Arthur. Naozaj som bola až frustrovaná. Každá z postáv mala svojský štýl, svoje hobby, priateľov, rozličné rodinné zázemie a vďaka tomuto som ich vlastne rozlišovala,nie podľa mien, čiže meno na začiatku každej kapitoly mi bolo fakt nanič :D
Veľmi sa mi páčila myšlienka ako sa v obrovitánskom meste dvaja ľudia náhodne stretnú a hľadajú si cestičky, ako sa k tomu druhému dostať. Toto pátranie sa mi naozaj pozdávalo, takisto sa mi veľmi páčilo, že jeden chlapec mal láskou zlomené srdce, druhý bol absolútne vo všetkom neskúsený. Ich rozpačité prvé rande, prvé druhé rande, opravné rande atď, pôsobilo realisticky. Kniha bola plná vnútorných monológov a obáv, čo si ten druhý pomyslí, vzájomného spoznávania, v pozadí boli problémy ich kamarátov ako osvieženie príbehu.
Som spokojná so záverom, pretože sa to zvrtlo a ich vzťah vyzeral kadejako. Keby som knihu čítala dávnejšie,tak si poviem, že máme nádej na pokračovanie, ale pokračovanie je už vonku a preložené aj do slovenčiny. Veľmi sa z toho teším a som zvedavá, ako to autori poňali, ako sa so vzťahom Bena a Arthura popasovali, keďže jedna z postáv (áno, opäť neviem kto je kto)je z New Yorku, druhý z Georgie a vlastne aj kvôli štúdiu na univerzite sa nemohli stretávať aj keby chceli, čiže život im podsúva určité prekážky a naozaj som zvedavá ako sa s nimi postavy popasujú. Epilóg mi vyčaril úsmev na tvári a verím, že v konečnom dôsledku sa dočkám krásneho happy end-u.
Musím povedať, že tieto dielka, YA LGBT romány, sa mi čítajú naozaj veľmi dobre a parádne si ich viem užiť.
Vrelo odporúčam, pokiaľ hľadáte oddychovku prvej lásky a samozrejme, pokiaľ vám nevadia vzťahy rovnakého pohlavia.
…smutné, krásne, vášnivé…
Na príbeh Francescy Bridgertonovej som bola veľmi zvedavá. Nielen kvôli hriešnemu názvu, ale najmä pre tajomno, ktoré túto sestru, v poradí šieste dieťa lejdy Violet Bridgertonovej, obklopovalo. V predošlých častiach sme postupne spoznávali celú famíliu, a to nielen prostredníctvom hlavných postáv jednotlivých častí. V každej knihe sa čo-to odhalilo o súrodencoch, či ich rodičoch tejto, v spoločnosti veľmi obľúbenej,početnej rodiny. No o Francesce bolo známe len to, že sa vydala a odcestovala s manželom na jeho panstvo do Škótska.
Spaľujúca vášeň panovala medzi manželmi z Kilmartinu len krátko. Zaúradovala neznáma choroba(ktorá je, mimochodom, ako jedna z viacerých, opísaná v závere knihy, čo považujem za obrovské plus. Vidno, že autorka nestrieľala “od boku”, ale poctivo študovala rôzne choroby a ich liečbu 18. storočia) a Francesca ovdovela. Dúfala, že bratranec jej manžela Johna, jej bude oporou. No bol ňou naozaj?
Quinnová opäť raz vytvorila perfektný príbeh. Chcela by som zažiť Juliinu knihu, pri ktorej by som sa nudila. Samozrejme, je to dosť nepravdepodobné. Autorkin štýl, humor i nečakané(a dokonca aj tie očakávané) zvraty milujem. Lahodí môjmu čitateľskému vkusu či už opismi prírody, dobových večierkov rovnako, ako dialógmi a opismi pocitov postáv( v neposlednom rade, vášnivými pasážami).
Je mi jasné, že v dobe, kedy sa odohrávajú príbehy lásky súrodencov nebol ľahký život, no pri Quinnovej snívam ´o svojom´18. storočí. Mám pocit, akoby sa osudová, verná láska zjavila komukoľvek sčista-jasna a chcem veriť, že to tak naozaj bolo. Práve pre to, ako vie autorka príbehy podať, jej knihám verím od A po Z. Fantazírujem o tom, že Bridgertonovci, lady Danburyová aj Featheringtonvci boli skutočné postavy londýnskej smotánky. Neberte mi ilúzie, prosím.
Malý detail, ktorý mne neušiel je:
Ako to je vlastne s gardedámou? Je potrebná, či nie? Pochopia isto všetci, ktorí najmä túto časť čítali. Ale keby gardedáma zavadzia, len ťažko by sa v Škótsku odohrali tie správne načasované elektrizujúce situácie plné vášne. Na druhú stranu, škoda toho, že si pravidlá spoločenského správania autorka trošku prispôsobila, veď ide o česť, ktorá v tých časoch znamenala viac ako majetok(a to už je čo povedať).
Michael Stirling, bratranec grófa z Kilmartinu, k svojej priateľke Francesce prechovával zakázané city. Práve na tomto Julia vyskladala príbeh zakázanej lásky. Šlo najmä o lásku k zosnulému, výčitky svedomia, úctu k rodine a v nemenej dôležitých spoločenských a morálnych zábranách. Rozpoľtenosť postáv gradovala a to, či a ako láska zvíťazí si prěcítajte sami. Oplatí sa ;)
Vydavateľstvo Venupress mám veľmi rada, pretože je vždy zárukou pohodového čítania. Ich vkus na knihy je veľmi podobný tomu môjmu, takže si vždy prídem na svoje či už ide o romantiku, dark romance alebo YA.
Tentoraz som mala možnosť čítať knižný debut autorky Ivany Petrovej. Jej hokejovú romancu by som však, ako hlása obálka, rozhodne neradila medzi erotickú. Niežeby tam chýbala, ale vzhľadom na množstvo „papričkových” scén a ich opisy by som stále zostala len na úrovni romantiky.
Vidno, že Ivana píše už dlhšiu dobu. Má svoj štýl, ktorý nie je cítiť „nováčikom” vo svete spisovateľov. Dala si záležať na detailoch- napr. ako je možné, že profesionálny hokejista môže žúrovať „se vším všudy”, prečo sa Lívia rozhodne pre antikoncepciu(nie, Ivana nerobí reklamu farmakopriemyslu), ale toto, a mnohé iné,sú presne tie časti knihy, ktoré vo mne zanechali pocit, že Petrová nie je žiadny amatér. Jej postavy robia rozhodnutia, s ktorými nemusí byť stotožnená, napriek tomu cítite, že ich má rada takých, akí sú a ja vlastne tiež.
Kniha je rozdelená do dvoch častí. V prvej sa z nesmelej Lívie stáva po malinkých krôčikoch sebavedomá mladá žena. Denis už nechce žiť život zhýralca a utvrdzuje ho v tom práve plaché žieňa. Nemôžem s čistým svedomím tvrdiť, že dej bol nepredvídateľný. Ani drámy či zvraty neboli šokantné, akurát moja predstavivosť, čo sa týka Sandry, ďaleko prevyšovala tú autorkinu. Práve v tejto postave som videla veľký potenciál zamiešať karty, avšak Ivana ju postavila viac-menej mimo hru. Škoda, ale tá jedna -_- fakt sadla:D
Rodinné vzťahy a priateľstvá Petrová dáva do popredia, nie sú len kulisami, a to sa mi veľmi páči. Schuti som sa zasmiala pri jednorožcoch a ako to nakoniec bolo s Líviinim bratom ma bolelo, ale také sú vzťahy, aj keď ľúbime, kazia sa.
Príbeh Lívie a Denisa som si užila, bavili ma aj vedľajšie postavy, tých nepravdepodobných náhod síce mohlo byť pomenej, na druhú stranu, niekedy sám život „napíše” väčšie koniny, takže za mňa áno a teším sa na pokračovanie.
Počas čítania:Zmarené dobro od Adriany Trigiani vás chytí za srdce. Príbeh má pomalší rozbeh, ale musíme spoznať hlavné postavy. Keďže sa v knihe prelína súčasnosť a minulosť, postáv je viac… v kostiach cítim, že tento príbeh z hlavy nevyženiem ešte dlho…
Po dočítaní:Opäť sa mi potvrdilo, že moje kosti neklamú. Naozaj som osudy rodiny šperkárov a ich známych nedostala z hlavy pár dní. Áno, autorka sa nezamerala len na hlavné postavy, silné ženy (a mužov ich života), ktoré si museli prežiť “to svoje”, oboznámila nás s osudmi postáv z obdobia vojny.
Kniha je rozdelená do troch častí. Tvrdiť, že jedna je lepšia ako druhá, je blbosť. Adriana rozpráva príbeh staručkej osemdesiatničky Mateldy, o jej detstve sa toho veľa nedozvieme, pretože Matelda svojej vnučke chce rozpovedať históriu rodiny. Začne teda odovzdávať spomienky svoje a svojej mamy Domenicy vnučke Anine. Je to strhujúce čítanie. Nie akčné, ale presne také, ktoré vás vtiahne do deja, kedy žijete životmi postáv a musíte si ich obľúbiť, smútiť s nimi nad hrami vyššej moci, alebo byť plní očakávania ďalším vývojom udalostí a akými cestičkami sa postavy vyberú.
Tento historický román sa okrem rodiny Cabrelliovcov venuje aj skutočným udalostiam, ktoré sa stali počas 2. sv. vojny a aký dopad to malo najmä na Talianov, Francúzov a Britov/ Škótov. Emócie s vami zaručene zalomcujú, a to rovnako v linke zo súčasnosti. Kniha je nádherná už po vizuálnej stránke a srdceryvný príbeh je obohatený aj o krásne myšlienky o živote a zmarenom dobre. Je tu badať generačné rozdiely, rozchádzajúce sa názory, konflikty medzi rodinnými príslušníkmi, ale aj vzájomnú lásku, odpúšťanie a veľkú múdrosť. Nemôžem inak, len vám Zmarené dobro odporučiť.
