Přečtete na zařízeních:
Nelze měnit velikost písma, formát je proto vhodný spíše pro větší obrazovky.
Více informací v našich návodech
Přečtete na zařízeních:
Více informací v našich návodech
Přečtete na:
Nepřečtete na:
Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profil
…odvážne, pre mládež, aj dospelých…
Zbierka piatich poviedok od českých autorov bola vcelku príjemným čítaním.
Kto ma registruje vie, že ja a poviedky nie sme kamaráti. Napriek tomu skúšam. Nejde o to, že by mi tento literárny formát prekážal, to vôbec. Skôr ide o moje vnímanie poviedky ako takej. Vždy mám pocit, akoby autor vynechal úvod, niekedy aj záver (pretože neznášam otvorené konce) a občas sa mi zdá, že aj stred- vtedy jadro poviedky zostáva mimo mňa. Som typ čitateľa, ktorý nemá rád hádanky. Buď autor napíše príbeh pre mňa zrozumiteľne, vtedy je všetko ok, alebo nie…
Ako je už z obálky aj samotného názvu jasné, poviedky sú príbehmi coming out-ov. Každý je iný, jedinečný, rovnako ako postavy v nich, avšak ich pocity sú tak smutne podobné.
Najväčšie obavy majú hlavní hrdinovia z toho, ako ich orientáciu prijme najbližšie okolie. V PĚTKRÁT OUT sú napísané aj naozaj pre mňa nepochopiteľné reakcie rodičov, ale taká je, žiaľ, aj realita.
Poviedky z knihy:
1.Lítej se mnou- Martina Vitmanová
Od knihy som mala aj vďaka prvej poviedke veľké očakávania, pretože bola skvelá. No moja eufória sa rýchlo vytratila.
2. V odborné péči- Vladislava Štorková
Štýl Štorkovej mi nesadol a kratučkým príbehom som sa prelúskavala doslova po jednej stránke za deň. Vôbec ma nebavila.
3. Na parchanty a mrchy-Lucie Huková
Opäť nádherný príbeh o knihovníkovi Martinovi a hetero(?) Petrovi. Tá dilema, čo vlastne chcem a kým som… spracované perfektne…
4. Jen ti chci připomenout- Eva Pospíšilová
Asi na preskačku, ale ďalšia slabota.
5. Lentilky- Tyra Hawking
No a záverečná? Znova fajn…
Isto to bude iba náhoda, ale podľa tejto knihy sa mi páčia len gej príbehy...
„Jakmile se hráz protrhne, voda se nezastaví.“
…zbrane, taktika, akcia…
Okrem iného, toto vás čaká v knihe Osobná záležitosť. Ak aj neholdujete vojnovým, špionážnym či politickým témam v knihách, A.J. Kenjimu by ste šancu dať určite mali. Ja rozhodne neľutujem čas strávený s týmto uveriteľne pútavým príbehom, kde sa miesi fikcia s realitou.
Začnem mojou achillovou pätou- množstvom postáv. Áno, bolo ich v knihe neúrekom, no práve to sa mi,prekvapivo, páčilo. Dej sa tým stal autentickejší. Partia okolo Olivera, oligarchovia a ich ochranka, členovia špeciálnych jednotiek, sledovací tím, skupina Brancov… a keby išlo len o postavy! S Kenjiho stránkami som precestovala kus sveta. Autor všetko popisuje vierohodne, preto nepochybujem, že je sčítaný a scestovaný.
Osobná záležitosť je knihou zo série Oliver Bellows o bývalom členovi protiteroristickej organizácie. Síce nevadí, že som predošlé príbehy nečítala, na samotný dej knihy to nemá nijaký vplyv, objavia sa však náznaky toho, čo sa dialo pred útokom nervovým plynom v Zürichu (týmto sa rozbehne kolotoč súvisiacich udalostí) a v duchu som si dala poznámku s výkričníkom- zistiť informácie o predošlej tvorbe autora. Pretože toto čítať proste chcete.
Kenji kapitoly rozdeľuje podľa miest/štátov,kde sa daný dej odohráva. Je to dobrá voľba, čitateľ sa ľahšie orientuje v tom, čo sa deje a ktoré postavy budú v kapitole kľúčové. Celých 400 strán bolo napínavých, mala som rôzne teórie, ale autorov dôvtip ma zakaždým posadil na zadok. Do príbehu prichádzali stále nové postavy, dej sa zamotával, až som si hovorila, že sa nič nevyrieši a ja budem musieť čakať na ďalšiu časť série. Moje obavy naplnené neboli, našťastie. Posledná tretina knihy mi nedovolila položiť čítačku. Lôchala som písmenká ako smädný na púšti. Postavy nie sú žiadni nindžovia, došlo aj k stratám a napriek smútku a šoku, boli všetci vytrénovaní profesionáli (zároveň ľudskí, pretože strata parťáka nikoho nenechala chladným). Po boku Olivera nechýbala krásna “amazonka” Cathy. Žiadna krehotinka, ale žena čo má gule použiť odlakovač nielen na nechty! Aj za takéto scény tlieskam…
Dovolím si tvrdiť, že Kenji je so svojou znalosťou politiky, taktiky boja, vojenskej techniky a zbraní, opismi sledovačiek, výsluchov, plánovania misií, ale aj samotným pútavým štýlom písania, autor svetového formátu.
Ak som pri predošlej časti dilógie Kráľovstvo podsvetia napísala, že mi štipka k dokonalosti chýbala, tentoraz po mne autorka hodila XXL balenie pomyselného korenia a ukázala mi, že úvod série bol len Višňovskej rozbeh. Nielenže Kassianovo správanie bolo horšie, ale aj celkové zápletky, dramatické zvraty a scénky prekypujúce vášňou(vraj ich Leshiana nerada píše- tak toto fakt neveríííím!!!) boli perfektné.
Ale poďme pekne poporiadku. Epilóg pilotnej časti série nám poskytol dychberúce odhalenie. Tento diel hneď v úvode napovie, ako sa Kassian dostal do role obávanej hlavy mafie. Je ťažké niečo prezradiť a pritom neprezradiť nič tým, ktorí ešte sériu nečítali a zvažujú, či sa oplatí. Za mňa sa veru rozhodne oplatí. Aj taká Amo Jones, vraj kráľovná dark-romance, by sa mohla priučiť. Leshiana mala všetko perfektne premyslené. Mnohé nezodpovedané i načrtnuté situácie boli dotiahnuté do najmenšieho detailu a presne tak to mám v obľube. Vivian sa so svojimi vnútornými monológmi krútila stále v tých istých pocitoch, kupodivu mi to vôbec neprekážalo. Autorka ma len utvrdzovala v tom, že Viv nie je žiadna hlupaňa. Presne si uvedomovala, čo od života NEočakávať, ale brala, čo sa jej ponúkalo navzdory bolesti, o ktorej vedela, že ju neminie. O Kassianovi sme sa naozaj dozvedeli viaceré kľúčové momenty z jeho dospievania, prečo sa z neho stal obávaný bezcitný(?) muž. Budete ako Vivian, milovať ho napriek všetkým jeho hradbám vybudovaným okolo srdca. Veľmi som im obom fandila a dúfala, že autorka im dopraje spoločný život, ale… či to tak naozaj bude, si musíte prečítať. Za záver autorke tlieskam, nedokázala som knihu pustiť z rúk, aj keď mi hlava padala od únavy(a to som schopná knihu odložiť aj 20strán pred koncom!).
Ja budem netrpezlivo vykúkať ďalšiu autorkinu knihu, lebo toto je presne moja šálka kávy- štýl písania, zápletky, postavy, ich uveriteľné myšlienky aj skutky. Som zvedavá s čím novým Leshiana príde. Teším sa.
Kto čítal Impulz vie, že Beky Leytonovi ušla. Ich príbeh sa však začína o pár hodín skôr a my sa dozvieme, čo úteku Beky predchádzalo, ale najmä, čo sa dialo po jej úteku. Leytona si fakt zamilujete. Jeho odhodlanie spoznať neznáme dievča je fascinujúce. Veru, tohto týpka som si v Impulze neobľúbila. Pôsobil na mňa ako frajírek, blbeček a kariérista. Lenže… vôbec taký nie je a aj svoje správanie voči Riley malo svoje dôvody.
Zamari skvele vymyslela Prahu, ešte lepšie Albánsko a Kóreu. Tieto destinácie, samozrejme navštívime spolu(?) s hlavnými hrdinami. A dôvod cestovania? Bekinu zanovitosť a oddanosť rodine musíte len a len obdivovať! Ich rodina to má neskutočne komplikované v mnohých ohľadoch, ale Beky musí robiť zásadné rozhodnutia za iných ľudí, ktorých miluje. Je ochotná vzdať sa aj svojich snov. I keď jej to láme srdce, má jasný cieľ, dôležitejší, ako jej osobné šťastie. A v tomto má Leyton sakramentskú smolu. Chce byť po Bekinom boku, pomáhať jej, byť jej oporou i čosi viac, lenže ona je zaslepená. Bráni sa “rozptýleniu” a ide si za svojím hlava-nehlava.
Autorka napísala krásny príbeh lásky, ktorej v ceste stojí mnoho prekážok. Tlieskam za osvetu, ktorú Michaela vniesla do stránok knihy, silu viery a mentálneho nastavenia pri ochoreniach a v neposlednom rade silu lásky nielen tej romantickej, ale aj lásky k rodine a priateľom. Krásnym i osudovým obohatením sú nálepkové odkazy a nesmú chýbať ani tipy na výlety či zážitky z navštívených miest. Kniha nie je žiadna útla krehotinka, Leyton a Beky si zažijú dobrodružstvo, vášeň a čaká ich aj riadna búrka- nuda fakt nehrozí. V závere som hltala každé písmenko enormnou rýchlosťou, potrebovala som vedieť ako sa to všetko skončí. Aj som sa dozvedela a Leytonova veta BOLA SI PRVÁ je mnohovravná, ikonická a po nej sa, baby drahé, do Leytona buchnete ešte viac. Tak si čítanie užite aspoň tak, ako ja
… depresia, mágia, nádej…
Z prvých strán šla taká extrémne silná depresia… autorka ju opísala priam hmatateľne. Pochmúrne prostredie Aljašky, treskúca zima, hlavné postavy, ktoré sa vzájomne odsudzujú, každý si nesie svoje výčitky a vinu…
Netrvalo dlho a Jack s Mabel sa chytili záblesku nádeje. Najprv k dievčatku zo snehu, potom skutočnému(?), a v neposlednom rade im nádej dodávali aj novozískaní priatelia, rodina žijúca na opačnom konci osady vybudovanej na úpätí aljašských hôr.
Priznávam, príbeh je magický, citlivo písaný, zároveň drsný, podmienkami neľahkého života, dá sa povedať, na pokraji divočiny. Príchodom tajomného dievčatka mi ale stále ČOSI v príbehu nesedelo.
Prepojenie ruskej ľudovej rozprávky a Dcéry zimy bolo krásne. Na jednu stranu sa to prepojenie dalo logicky vysvetliť, na druhú tam boli rozpory- detaily, ale predsa. Počas celého čítania mi vŕtalo v hlave- je alebo nie je skutočná? Dokonca aj teraz, mesiac po dočítaní, si stále nie som istá XD. Patrím ku skupine čitateľov, ktorí nemajú radi, ak si musia domýšľat, či vytvárať vlastné závery. Mám radšej priamosť autora, tzv. povedať všetko “polopate”.
Miatla ma tiež priama reč. Niekedy bola písaná kurzívou, inokedy úvodzovkami. Ak sa teda takto píše magický realizmus, asi nebudem veľký fanúšik :/ nečudo, že aj zo záveru som zostala zmätená ako srnka pred reflektormi auta.
Aj keď mňa príbeh nenadchol ako som očakávala, napriek tomu ho vám odporučím, najmä ak máte radi knihy, ktoré pohladia dušu, dodajú nádej, že občas sa aj zázrak môže udiať, stačí veľmi chcieť, túžiť, priať si…
…epický ľúbostný príbeh?…
Odpoveď na túto otázku zistíte, keď si knihu LAYLA prečítate. A že ja vám ju vrelo odporúčam, isto nie je prekvapivé…
Od autorky toho síce veľa prečítaného nemám, ale dovolím si tvrdiť, že každý román Hoover je iný. V Layle Colleen nestavia základy na ťažkých životných osudoch a útrapách postáv. Tu si autorka vybrala ľahkovážnu, bezstarostnú Laylu a flegmatického Leedsa. Ich vzťah, dalo by sa povedať, vzbĺkol láskou akosi prirýchlo, čo sa však na vymedzený čas spoločne strávených chvíľ dá pochopiť. Do vzťahu sa vrhli po hlave a fungovalo im to. Až do momentu tragickej udalosti, kedy sa všetko zmenilo.
Zmenila sa Layla, zmenil sa Leeds. On svoje postavenie vo vzťahu už vnímal len z pozície opatrovateľa a ochrancu. Pomôže návrat na miesto ich zoznámenia v prinavrátení vzájomnej lásky, porozumenia a vášne?
Pri mnohých recenziách som sa dočítala, že ide o psycho, brutál či dokonca volovinu. Po prečítaní chápem, prečo kniha čitateľom nesadne. Ja sa vám posnažím v stručnosti priblížiť, prečo ju milujem.
Celý dej je rozprávaný z pohľadu Leedsa, čo nie je celkom bežné, ak je autorkou príbehu žena. Kapitoly sú pretkané občasnou “kapitolou” s názvom ROZHOVOR. O rozhovor naozaj ide. Zmätok a otázky typu- čo sa to, do kelu, deje?!, sa prečítanými stranami budú len znásobovať, avšak majú nedozerný význam a v konečnom dôsledku uznáte autorke perfektný ťah.
Tento nezvyčajný romantický príbeh, do ktorého autorka vsadila paranormálne javy, okorenila ďalšími ženskými postavami. Po unáhlenom začiatku, som si vravela, aký je Leeds starostlivý, až úzkostlivo dbá na pohodlie a bezpečnosť Layly. Postupne som si začala všímať, aký je citovo nestály. Avšak, ak pri Leedsovi nehodíte flintu do žita, verím, že vám postupne všetko odhalí. K mojej spokojnosti, napriek pár predvídateľným zvratom, záver autorka domyslela bravúrne. Vskutku, posledné strany som “brala” jedným dychom, celá napätá, nedočkavá.
Veľkým plusom je, že poväčšinu čítania sa u mňa objavovali zimomriavky, aj v letných horúčavách, čiže Colleen sa majstrovsky pasáže s nadprirodzenými javmi vydarili. Za mňa ďalšie dielo Hoover, ktoré má špeciáne miesto v mojom srdci i na poličke.
Pred pár rokmi, keď som okrem kníh občas zapla aj televíziu, som mala v obľube televíznu stanicu ID. Bola tam epizóda zo seriálu nezvestných detí, kde pri stanovačke zmizlo dvoj alebo trojročné dieťa. Na stanovačke boli s dieťaťom rodičia, čiže mama a otec a chlapcov pradedko. Hneď v úvode knihy ako som si prečítala prvé riadky, mi v mysli vyskočil tento príbeh. Aj som prípad nezvestného chlapček googlila, no absolútne nič mi nenašlo, tak som dosť sklamaná, že vám neviem objasniť, o ktorý príbeh oresne ide. Mám ho však v čerstvej pamäti a príbeh nezvestného chlapca v Amerike bol neobjasnený, aj ním zostal, aspoň čo si pamätám z posledných informácií. Neviem, či sa Robert Bryndza inšpiroval týmto alebo iným príbehom, prípadne sa zobudil z večera do rána a napadlo mu napísať niečo takéto. Ja som veľmi rada, že Robert napísal knihu Diablova cesta a že zvolil hlavnú zápletku a vyšetrovanie prípadu, ktoré zvolil. A to z jednoduchého dôvodu- nielen ja, ako obyčajný divák televízneho programu, ale aj zainteresovaní ľudia, príbuzní a známi nezvestných osôb majú nádej, že aj roky odložený, či nevyriešený prípad, sa môže objasniť.
Stačí na to Kate Marshallová…
Po mojom dlhom úvode sa ale pozrime na zúbok samotnému príbehu,ktorý sa ukrýva v knihe Diablova cesta. Robert Bryndza prišiel už so štvrtým pokračovaním série o súkromnej detektívke, bývalej policajtke, Kate Marshallovej. Ja som počúvala audio knihu Kanibal z Nine Elmes (v slovenskom preklade ako Deväť brestov),prvá kniha s hlavnou hrdinkou Kate, a to bolo vlastne moje prvé stretnutie s autorovou tvorbou. Bola som nadšená a verila som, že rovnako tak budem spokojná aj s touto knihou. Síce Bryndza píše knižné série,myslím si, že nie je nevyhnutné čítať všetky knihy chronologicky. Napríklad ja som čítala prvý a štvrtý diel. Sú tam,samozrejme, spojitosti z osobného života Kate aj jej asistenta v súkromnej detektívnej agentúre, Tristana, alebo sú útržkovito spomenuté prípady z predošlých kníh,ale určite nebudete zo stručných informácií dezorientovaní a hovoriť si “koľká bije?”.
Autor originálne spojil zmiznutie chlapca a jeho prípad s tým, ako sa dostal ku Kate. Žije totiž na pobreží, každé ráno plávala v oceáne a rovnako tomu bolo aj v úvode knihy, pričom sa v dôsledku nešťastnej súhre náhod ocitla v nemocnici. Práve tam sa stretla so starou mamou nezvestného chlapca Jean.
Veľmi sa mi páči ako Bryndza vyskladá rôzne charaktery a pohnuté osudy postáv. Nikto nie je dokonalý, každý si prežil to svoje. Jean, rovnako ako Kate, nie je výnimka, a teda bola riadne životom skúšaná žena. Od mala žila v detskom domove a našla si priateľa pijana a násilníka,mala dcéru, ktorú vychovala ako slobodná matka. Väčšinu svojho života nebola ukážkovým rodičom, no chcela to vynahradiť najmä starostlivosťou o vnuka. Po tom, čo sa po chlapčekovi zľahla zem, jej dcéra Jean stratu syna nezvládla, podľahla drogám a neskôr spáchala samovraždu, takže Jean si naozaj vytrpela svoje.
Bryndza sa číta perfektne. Krátke kapitoly spolu s napätím z vyšetrovania a ponurou atmosférou, ktorú dokáže autor opísať, vám navodí zimomriavky počas čítania a nedovolí, aby ste knihu pustili z rúk. Ja som ju popri povinnostiach prečítala za dva dni a po celý čas som mala stiahnutý žalúdok, či Kate príde záhade na koreň.
Bolo až k neuvereniu, k akým pochybeniam došlo počas vyšetrovania zo strany polície a žasla som, aké spojitosti a dôkazy našla Kate s Tristanom. Sú skvelý tím a ich náhodné objavy gradovali počas celého deju. Napríklad neobjasnenú vraždu, ktorá bola s príbehom zmiznutého dieťaťa spätá, a pritom si ju nikto s nezvestným chlapcom nespojil.
Ja nemôžem inak, ako dať knihe plné hodnotenie, pretože Kate s Tristanom mi boli sympatický od začiatku, rovnako tak autorove opisy, ktore navodili tú správnu ‘trillerovskú’ atmosféru, jednotlivé prepojenia a dôkazy postupne zapadajúce do seba ako dieliky skladačky… proste, ako celok sú Bryndzove knihy úžasné. Nedám na ne dopustiť a už teraz netrpezlivo vyčkávam, s čím novým/ ďalším autor príde.
…úrpimné?, útočné?,arogantné?…
Hneď na úvod tvrdím, že kniha Náhradník je písaná z pohľadu človeka, ktorý sa narodil ako náhradník v rodine monarchov, prišiel o matku, ktorú miloval a nikdy sa s jej stratou nezmieril. Urobil pár prešľapov ako každé dieťa meniace sa na dospelého jedinca, hľadajúc svoju cestu, lásku, miesto vo svete… Harryho spoveď je jeho vnímanie rodiny, drám a situácií, ktoré zažil. Verím, že rovnakú situáciu by každý človek opísal trochu inak… Ide o jeho pocity a uhol pohľadu. Každý má tú svoju pravdu…
Ako väčšina ľudí, aj ja sa zaujímam o kráľovskú rodinu, avšak iba okrajovo. Nebažím po každej senzácii, ktorá okolo nich vypukne. Úprimne, knihu som ani nemala v pláne čítať. Nakoniec ma nalomil veľký ošiaľ okolo nej, a to, ako Harryho spoveď ľudia vnímajú s poväčšinou priemerným hodnotením (aspoň čo si ja všímam).
Kniha je rozdelená do 3. častí, pričom samotný úvod sa venuje a stretnutiu po pohrebe princa Filipa. Po smutnom úvode sa preklenieme do spomienok Harryho, pár týždňov pred nehodou princeznej Diany. Z jeho spomienok je cítiť neskutočný žiaľ nad stratou matky, opisuje všetky pocity, ktoré si pamätá, ako vnímal oznámenie, že jeho matka umrela, ako vnímal pohreb, smútočný sprievod, ako musel vystúpiť pred verejnosť, no neskôr spomína aj na to, ako sa dozvedel detaily matkinej smrti. Harry dokonca presviedčal dlhé roky sám seba, že Diana v skutočnosti neumrela, len ušla pred novinármi…zaujímavo dokáže pracovať detská myseľ.
Druhá časť knihy bola venovaná štúdiu a vojenským misiám, ktorých bol Harry súčasťou. Pospomínal aj na svoje kráľovské cesty do rôznych kútov sveta, najviac mu však učarovala Afrika a práve z tejto zeme je veľa krásnych opisov a vidno, že Harrymu prirástla k srdcu.
Záverečná časť knihy sa venuje, pre všetkých nadšencov bulváru najzaujímavejšej téme, jeho vzťahu s Megan. Ako som v úvode spomínala, všetko je jeho uhol pohľadu, zvyšok rodiny, médiá a fanúšikovia kráľovskej rodiny absolútne nič rovnako vnímať nemusia… ale aj keď človek neuverí Harryho dôvodom a rozhodnutiam, v tejto knihe máme možnosť nahliadnuť na celú situáciu, ktorá sa vlečie roky, jeho očami, možno by čitateľ mohol preukázať trochu súcitu, empatie, možno pripustiť, že bez vánku sa ani lístok nepohne.
Kniha sa číta veľmi dobre, napriek tomu, že má približne 470 strán, sa nedá prečítať na jedno, ani na dve posedenia. Knihe sa treba povenovať, pokúsiť sa precítiť autorove myšlienky, jeho citové rozpoloženie, vžiť sa do jeho spomienok- tých pekných, aj menej príjemných. Kniha odo mňa dostala 4*, pretože v prostrednej časti knihy bolo z môjho pohľadu príliš veľa opisov taktík, bojových strojov a výcvikov, dosť som sa s touto časťou potrápila.
Vo finále musím skonštatovať, že Harry je podľa mňa psychicky nevyrovnaný človek. Po pár desiatkach strán som si hovorila, že by mal navštíviť psychológa. Jeho myšlienky boli plné smútku, akoby sa nevedel začleniť do vlastnej rodiny, akoby sa cítil odstrkovaný, nechcený a nemilovaný, a to zanechá na každom človeku nejakú stopu. Napriek všetkému si myslím, že Harry je citlivý človek a prajem mu i jeho rodine všetko dobré.
…pochybnosti, láska, moc…
Všetci tí, ktorí ste čítali knihu Projekt snov a páčila sa vám, vedzte, že druhá časť série Dreamland s názvom Zmluva snov sa vám bude páčiť ešte viac. Práve to mám na autorkách rada. Keď si dvíhajú pomyselné latky, posúvajú hranice, ktoré vníma najmä zanietený čitateľ tohto žánru. Zbožňujem, keď v očiach čitateľa dokážu napísať lepší príbeh, lepšiu zápletku, lepšiu chémiu, lepšie postavy a v tejto knihe som práve všetko “lepšie”dostala. A to som si myslela, že Projekt snov je dokonalý. Je, ale Zmluva snov je viac :)
O mne je známe, že anotácie nečítam. O knihe som však vedela, že pôjde o dohodnuté manželstvo muža bližšie k 40-tke a jeho asistentky o dekádu mladšej. Všetko sa dialo od začiatku zhurta. Zásnuby sa konali už v prvej kapitole, samotná svadba o pár kapitol ďalej v časovom úseku dva týždne. Bola som nesmierne zvedavá, o čom bude zvyšných 300 strán. Priznávam, mala som obavu, či to nebude nudné “chce ma, nechce ma”. Na toľkých stranách by to bolo ako utrpenie.
Avšak! Prvým stretom hlavných postáv som z riadkov vycítila, že večne namosúrený generálny riaditeľ Declan nie je voči svojej asistentke ľahostajný. Pracovná morálka je ale nadovšetko, preto si drží odstup doslova a dopísmena. Iris má prácu sťaženú a nie je to len tým, že pracuje pre Declana. Maká na 150% aj v čase voľna, pretože musí, ale aj preto, že to má v povahe. Byť nápomocná a nevzdávať sa.
To, že sa mi kniha páčila, je jasné už z môjho úvodu. Okrem spomínaných postáv sa mi veľmi páčila chémia, ich zbližovanie a neistota- predsa len… ide o zmluvu, kratochvíľu, či skutočné city? Lauren Asher napísala krásne, emotívne chvíle dvojice, ich pochybnosti a neistotu som mala možnosť čítať z oboch pohľadov, čo milujem, tak isto sklamania, kedy postavy zostali verné svojej povahe a autorka z nich nerobila láskou zaslepených “ratlíkov”. Ak ste neznášali otca troch bratov Kaneových v prvej časti, vezmite jed na to, že ak by sa dalo fyzicky ublížiť fiktívnej postave, starý Kane by bol na pokraji života a smrti. Tak slizký, zákerný človek, ktorý by sa mal nazývať niečím otcom… Nepredstaviteľné, čoho sú niektorí ľudia schopní spáchať na vlastnej krvi pokiaľ ide o moc, postavenie a ego. Príjemným osviežením niektorých pasáží boli zmienky o dvojici z predošlého dielu a mala som bližšie spoznať Cala. Napriek tomu, že sa mi javil celý čas ako gej(nemám nič proti), ma celkom potešilo, že naňho starý otec našil búdu rovnako, ako na bratov. A tak sa v tretej časti série dozviem, prečo je sám a ku komu ho jeho srdce ťahá.
V úvode knihy nájdete playlist k príbehu. Ak teda holdujete čítaniu s hudobným podmazom, máte skvelé tipy, čo sa k deju hodí. Okrem hudby, ktorej ja neviem prísť na chuť, najmä počas hltania príbehov, kedy preferujem (hrobové) ticho, vás môže Zmluva snov nadchnúť zaujímavými vedľajšími témami. S jednou z nich súvisí používanie rôznych cudzích slov, ktoré sú vysvetlené pod čiarou. Ich významy sú krásne, hlboké, mňa najviac zasiahol výraz z arabčiny YA’ABURNEEL. Snažila som sa zo všetkých síl, ale nedalo sa… zaliali ma slzy výnimočnej chvíle. Zasiahlo ma, ako romantické gesto a jedno cudzie slovo, s tak obšírnym významom, dokáže umocniť krásu okamihu. Každému človeku na planéte prajem, aby našiel svoju ya’aburneel. Ja to šťastie mám <3.
Záver bol sladký, pre niekoho možno presladený, ale čo viac si priať pre postavy, ktorým fandím a obľúbila som si ich od prvých písmeniek?!
…nový učiteľ, príťažlivosť, tajomno…
Napriek svojmu “pokročilému” veku, stále rada siahnem po knihách pre mládež, či mladých dospelých. Poväčšinou sa týmito jednoduchými príbehmi nadchnem. Vcucne ma o dekády späť a užívam si príbehy, ktoré mi v mojej mladosti, na prahu dospelosti, neboli dopriate.
Rovnako tomu bolo pri knihe ANJELI NOCI. Užívala som si Varáčkovej jednoduchý štýl, zaujímavý dej, akým rozhodne bola tragédia, ktorá prispela k rozhodnutiu opustiť mesto, kde žili a začať odznova. Ema s bratom a mamou si na nový domov zvykli celkom rýchlo.
Páčil sa mi sused a nový kamarát Ivan. Svojou povahou sa nedal neobľúbiť a Eme v začiatkoch na novej škole veľmi pomohol. Mrzí ma, že v príbehu mal svoj účel a keď ho splnil, bol vlastne zbytočný(takmer polovica knihy bola bez neho). Adam bol záhadný, no čím som ho spoznávala viac, sympatický mi bol stále menej. Tie jeho výkyvy nálad a nepriame odpovede boli fakt otravné.
Ak opomeniem preklepy, naozaj som bola nadšená vyše polovicu knihy. Dokonca aj romantická linka, ktorá sa objavila akoby šmahom čarovného prútika, bola v mojich očiach fajn. Veď ide o ‘stand alone’ príbeh. Načo otáľať. No potom sa to začalo kaziť(a neboli v tom len čitateľky, ktoré neraz spomenuli, že majú pocit, akoby sa ocitli v Twilight-e=často som tam tú údajne zjavnú podobnosť fakt nenašla; možno som ju len vidieť nechcela).
Prvé uf pre mňa prišlo v momente, keď Adam/učiteľ/priateľ vysvetľoval, čím je tak zvláštny. Ani keby mám 13, toto sci-fi by som,žiaľ, nezožrala. Ďalšie uuuuf, ktoré pokazilo dojem z dovtedy prečítaného príbehu, bolo naozaj… neviem ako to pomenovať, ale asi totálny trapas! Chápem, že autor knihu nepíše 4 dni(ako ja v priemere čítam), ale toto by sa naozaj diať nemalo(vraj chyba vydavateľstva a v inom vydaní je TOTO opravené= je “super”, že si človek môže kúpiť “chybu vydavateľstva”). No a posledné uf bol záver. Naozaj na pár stranách ukončená celá dráma, ktorá sa naťahovala pol knihy. A áno, druhá polovica knihy sa mi presne tak nepáčila, ako sa mi páčila tá prvá. Ema bola spočiatku rozumná maturantka, no po 130.stranách sa z nej stala mulica, ktorá si stoj čo stoj presadila svoje.
Odporučila by som vám Anjeli noci? Úprimne? Knihu z vydavateľstva Elist nie. Možno novšie vydanie od Motýľa bude lepšie, aj keď samotné jadro príbehu určite ostalo. Verím však, že re-vydanie má svoj význam…
Lidé jsou přesvědčení, že manželství končí, když se láska vytratí. Když zloba nahradí štěstí. Když pohrdání nahradí rozkoš. Jenže Graham a já se na sebe nezlobíme. Jen prostě nejsme ti samí lidé, kterými jsme bývali.
