Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Agnés Martin-Lugand je u mňa známa najmä svojimi kávovými a šťastnými názvami kníh. Niektoré mám na wishliste už veky. Rovnako, ako túto, Kvapka šťastia v rannej káve, ktorú mám od mojej mamy požičanú štyri roky. Konečne jej ju môžem prečítanú vrátiť a som celkom rada, že som ju nekúpila aj sebe. Nebola zlá, ale ani ma príbeh tanečnice Hortenzie neuchvátil.
Život v Paríži milovala, ale…
Priateľa Aymerika zbožňovala, ale…
Kamarátov z tanečnej školy ľúbila, ale…
Vlastne zistila, že nie je šťastná. Viem, že mnoho žien je v podobnom začarovanom kruhu, udupávajú svoje sny a túžby pre spokojnosť niekoho iného, nevedia ako z toho pomyselného bahna vyjsť a hľadať vlastné šťastie…
Viem to, napriek tomu mi to nie je po chuti. Aspoň čítať o tom isto nie. Hortenzia bola zvláštna žena. Prijímala pozornosť Aymerika a čakala ako poslušný psík, kým bude mať na ňu čas. Dúfala v spoločný život, ktorý jej on nikdy nesľúbil. Pre mňa však bol problém aj vtedy, keď sa Hortenzia so zranením nohy presunula do rodičovského domu na vidieku, prenajímala izby a spoznala muža. Z ničoho nič k nemu niečo cítila ale kedy sa to stalo? Netuším…
Celkovo v knihe autorka píše o pocitoch postáv, ale ku mne vôbec tie emócie nedorazili. Čítala som príbeh, ktorý by mal byť podľa témy nabitý celou škálou dojmov, no ja som sa cítila ako pri čítaní zloženia prípravku na čistenie WC… nijak. Prečítala som si knihu a na konci som si povedala- hmmm, dobre, máme to za sebou.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Kniha Ohnivá ponúka nový fantasy svet, priam rozprávkový. I keď nápad je viac než skvelý, mám z knihy zmiešané pocity a ak máte knihu v merku a chystáte sa ju čítať, odporúčam čítať ďalšie riadky len na vlastné riziko, pretože môže obsahovať SPOILER (vyzradí dôležité momenty z deja). Môže aj nemusí, ťažko odhadnúť, keďže knižočka má 160 strán a ten dej je dosť zhustený…
Hlavnú hrdinku Ninu pošle vlastná mama “na onen svet”- rozumej, ten rozprávkový… ocitne sa nahá v jaskyni, prediera sa lesom, proste divočina. Pomôže jej mladý chlapík, a tak ďalej…
Už od začiatku sa mi čítalo príjemne, pretože autorka má veľmi jednoduchý štýl písania. Síce sa mi čítalo jednoducho, no rušili ma často používané/opakované slová- najmä SOM. Proste 4x v jednej vete to už bije do očí. Spočiatku som si myslela, že kniha je určená deťom od 9 rokov(vzhľadom na štýl), ale po obsahovej stránke si tým nie som vôbec istá, a práve to ma mätie. Odhliadnuc od krvavej bitky pri žalári (fuj) som nechápala tie erotické výboje vysielané Ninou. Don bol slušňák na entú, veď sa odvtrátil, keď mala obnažené lýtka (jasné, on ju našiel nahú). Vcelku kniha obsahovala dosť nelogických situácií aj na rozprávkový príbeh. Určite by knižke, čo sa samotného fantasy sveta týka, prospelo viac strán. Je podľa mňa veľká škoda, že takto skvelý nápad s drahokamami, drakmi, ktorý si poriadne ani neštekli, chýbajúcou červenou/Ohnivou a bojom zla s dobrom nedopadol u mňa lepšie. A pritom som sa na knihu taaaak tešila.
Ak je na slovenskej knižnej scéne autorka, ktorá ma každou knihou dokáže prekvapiť, určite ňou bude Natali Fox. Jej tretiu knihu zo série Katja mám prečítanú a ak som bola v domnienke, že som na jej štýl zvyknutá a okrem premyslených zvratov ma ničím neprekvapí, dostala som pomyselný preplesk.
Magické relikvie, zväzok prvý, je opäť obohatený o mapu a krásne čiernobiele ilustrácie vo vnútri, no obálka je… nádherná, výstižná každým detailom.
Pri druhej časti, Zrodení z mágie, som tápala vyše 50 strán, autorka nás vhodila do deja, ale tentokrát bolo začítavanie sa aj po roku úplná lahoda. Celý dej sa sústredil prevažne na (šokujúco XD) Katju a Argosa. A ja som si to nesmierne užívala. Hej, hej, Natali ich dostala do situácií, kedy som si myslela, že bude zabíjať medzi hlavnými postavami hlava-nehlava. Napínavé súboje, ľahkovážne rozhodnutia, či novonadobudnuté schopnosti, to všetko tu bolo. Ale mňa najviac tešili všetky TIE momenty… TIE, pri ktorých sa (nielen) Katji a Argosovi rozbúchalo srdce, TIE, pri ktorých som si hovorila- ale, ale, aleee. Nebola by som povedala, že práve Fox, ktorá v predošlej časti(prepáč, pani autorka) tak trochu odflákla Svarogovu náruživosť :[. Tentokrát vybičuje zvedavosť čitateliek. V takúto “slow-burn” romantiku, precítenú, uveriteľnú, s lietajúcimi iskrami som veru nedúfala, o to väčšia bola moja spokojnosť :) .Prekvapivo, táto linka bola moja najobľúbenejšia z celej knihy, i keď nebola hlavná. Samozrejme, Katja naďalej čelí Arii, Liana bola obrovským prekvapením- v závere som dostala ďalšiu facku *-* , Horana som mala väčšinu času chuť uškrtiť a Gadanov príchod do príbehu bol zaujímavým spestrením. Malého Dajkina mi bolo ľúto a na jeho brata(a zvyšok rodiny) som nadávala súbežne s ním, som zvedavá, aké dobrodružstvo autorka chystá pre túto utáranú, šťúplu postavu.
Dej nie je extra nabitý akciou, aj keď nechýba, a je pretkaná jemnejšími pasážami. Mám pocit, že najväčšie rošambo nás ešte len čaká. V príbehu sa dá nájsť veľa hlbokých myšlienok a hneď v úvode okrem iného i citát našej múdrej pani prezidentky: „Nie je sila bez slabosti.“<3
PS:Neviem sa dočkať či a kedy sa autorka pustí do písania romantických príbehov. Po tejto knihe verím, že ich zvládne bravúrne.
Sci-fi nie je u mňa až tak bežne čítaný žáner, raz za čas však padne dobre. Osvieži od prebytku vrážd či romantiky. Avšak, v tejto YA knihe nájdete aj spomínanú vraždu( i krv a iné humusy) a aj romantiku… ale nie takú tú prvoplánovú. Pernišová to niekde zaobalila do gest či slovného ping-pongu, ale Vanille, tá nám je v tomto jasná od začiatku. Úplný mushrum- význam zistíte počas čítania.
Keďže e-booky čítam najmä v tmavej izbe zakrútená do paplóna v čítačke, prečítanie Rijánu mi trvalo dosť dlho, aj keď nie až tak, ako napísanie autorke (prepáč, Ivka :D). Spomínam to najmä preto, že som sa sebavedomo pustila do Rijánu s tým, že to vôoooobec nebude problém, veď si z Anarchorance pamätám isto dosť (muhahaha, milá Valéria, treba ti ginko-alebo niečo silnejšie). Pernišová ma vyviedla z omylu, ale chytala som sa. Aspoň som si to myslela až do momentu, keď som si v polke knihy s otvorenými ústami uvedomila, že Shadee a Sheredai NIE JE TÁ ISTÁ OSOBA -_-(a keby len jedna). Áno, bola som miestami zmätená, ale akosi mi to dávalo zmysel(asi mám na to talent), najmä od polky všetko do seba krásne zapadlo. Nepovedala by som, že prvá polovica knihy bola pomalšia, pretože sa vždy niečo zásadné dialo. Iveta má dar “vyprdnúť” sa na nepodstatné, ide na akciu, zvraty, zápletky a k nim sa dopracuváva systematicky, vtipnými, dramatickými, napínavými i šokujúcimi momentmi, to všetko je odľahčené jednoduchým a zrozumiteľným štýlom autorky s použitím dialogóv, ktoré idú “od huby”. Musím vyzdvihnúť fantáziu Pernišovej, pretože napráskať do príbehu nový svet spoločenstva planét ďaleko od Zeme, dôvod, prečo si na tieto planéty unášajú pozemšťanov, názvy tvorov, technológií, mien, hodností… ja sa často pozastavujem myšlienkami aj pri obyčajnej romantickej knihe ako toto autor môže vymyslieť. Predstavte si moje myšlienky pri tejto dômyselnej sci-fi napratanej postavami, v ktorých som sa poväčšinou nestrácala(ach, Shadee a Sheredai).
V Anarchorance bola budúca kráľovná Vanille taká “puťka” a autorka sľubovala jej prerod. Stal sa! Neuveriteľné, ale okrem Veirena, “steroidového” macka, bola mojou obľúbenou postavou práve Vanilka. Jej vývoj bol perfektný, záujem a túžby porozumieť problematike spoločenstva ju dostal do rôznych situácii. Zakaždým som jej fandila aj v láskovej rovine. Bolo mi smutno aj za ňu kvôli mužovi jej srdca.
Od polovice ma šlo roztrhnúť a často som ponocovala. Iveta sa rada hrá s čitateľom. V tom najnapínavejšom momente len tak ukončí kapitolu a vrhne sa na dobrodružstvo inej postavy a to nevravím o nepredvídateľnom deji, ktorý prefacká vždy nečakane. Neznášam a zároveň to milujem.
Odporúčam aj bonusové kapitoly, ktoré nájdete na webe autorky. Chcem ich viac a chcem pokračovanie príbehu, ale uvedomujem si, že tým pravdepodobne bude dobrodružstvo Lyry, Vanille, Sheredaia, Vairena a ostatných na konci. Nechcem aby sa niekedy táto séria skončila.
Dovolím si tvrdiť, že nová slovenská autorka Olívia Sweet ešte poriadne namúti vody v knižnom svete. V žánri romantiky a jej podskupín (ako dark romance a pod.) je Olívia mojím objavom tohto roka, aj keď je len apríl.
Začnem asi tým, že prednedávnom som sa s niekým rozprávala o tom, že táto kniha je sklamanie. Keďže má Strach na obálke uvedené, že ide o Dark Romance, údajne je to darkromance bez romance. Z môjho pohľadu však toto tvrdenie naozaj nie je pravdivé. To, že kniha neobsahuje sexuálne scény je fakt. Aj keď… To však neznamená, že romantika chýba. Práve v tomto tkvie jedinečnosť a originalita tejto autorky. Napísala tak hlboký, citlivý príbeh bez použitia sexuálnych scén, ktoré naozaj z môjho pohľadu absolútne neabsentovali. Práveže by pôsobili absurdne. Sweet vytvorila skutočné, dychberúce emócie, ktoré som dokázala prežívať nielen s Annie, ale aj vedľajšími postavami. Niektoré som mala chuť zahrdúsiť a nie pri každej postave som si istá, či je naozaj kladná, napriek zdaniu pomoci alebo má nejaké vedľajšie úmysly. Keďže tu máme viacerých rozprávačov a máme možnosť vidieť situácie z rôznych uhlov pohľadu, čo je na knihách naozaj zbožňujem, okrem Annie a jej démonov vidíme aj obavy a šok v častiach Jaslyn, Neilove prapodivné, humorné vnútorne pochody v nevhodných situáciách, ale aj spomienky a podstatu Harryho skutočnej povahy. A ak mi niekto povie, že postava Romana by nemala skončiť v kazajke, sám by nad nejakou tou liečbou mal pouvažovať-až sa čudujem, kam až to nechala jedna matka zájsť :/
V knihe nechýba akcia, napätie, dráma, brutalita, násilie (psychické i fyzické) a postupné zbližovanie v situácii, ktoré by nikto nebol predpokladal. Verím, že Strach 1 je akousi vstupenkou do druhej časti, ktorá isto bude ešte viac vygradovaná aj ja sa na ňu nesmierne teším.
Vraj Iveta je seriál v TV a dosť obľúbený. Nech. Ja vždy radšej uprednostním knihu. A nie, netušila som o čom Iveta je. Už na prvých stránkach som zistila, že je o humore. Spontánnom, jednoduchom, aj trochu primitívnom, či silenom. Ale v konečnom dôsledku som sa smiala aj pri dramatických momentoch. Lebo… musela som. Ako sama Iveta neraz v závere poznamenala, že jej príbeh je ako telenovela, úplne s ňou súhlasím. Páčilo sa mi, že v knihe bolo hneď niekoľko uhlov pohľadu, a teda aj rozprávačov. Okrem Ivety, sa mi veľmi páčil Števo. Bol to taký ňuňu, aj keď vyrastal bez mamy a v bordeli. Zamestnankyne boli tiež skvelé, najmä v závere, keď Števovi dokazovali svoju lojalitu. Nedalo sa neobľúbiť otca Graňáka s jeho “božskou”trpezlivosťou s Dianou. To bola rúra ako vyšitá. Zvláštna povaha a bolo mi jej veľmi ľúto. Ako sa “zakuklila” do seba v dôsledku čudných presvedčení vlastnej matky. Prekvapením príbehu bola pre mňa mrcha modelka Linda, ale aj spolubývajúca, tá však práve z opačného dôvodu. A nesmiem zabudnúť na Adrián. Bolo mi jasné, čo je vo veci s jeho záhadným správaním, ale interakcie s Ivetou vždy končili mojím úškrnom. Jeho “odpaly” sú na nezaplatenie.
Zhrniem to asi takto. Telenovela krížená so “sitkomom” ako vyšitá. Na oddych super. Hlavná hrdinka má viac šťastia ako rozumu a k charizme jej rozhodne pridáva syndróm predbiehajúcej papule. Števo, Adrián a otec Graňák sú najlepšie postavy. V knihe Iveta nájdete z každého rožku trošku- dráma, láska, tajomstvá, odhalenia, a to v opakujúcej sa slučke, akurát sa prestriedajú postavy. Autorkin ľahký, humorný, dynamický štýl celému príbehu dosť pomohol. A ďakujem za preklad trebišovčiny- síce nemusel byť, kupodivu som rozumela, no vždy lepšie s prekladom priamo v texte, ako googliť(to sa mi deje pri použití angličtiny, španielčiny… no proste mám rada čítanie bez google).
Mám pocit, že Alice Oseman s jej sériou Motýliky/Srdcerváči rozprúdila u nás akýsi opätovný záujem o komixy. Aspoň z môjho pohľadu to tak je, pretože pred Motýlikmi som nejak neregistrovala tento literárny druh. I keď doma mám Solitaire, jej (predpokladám) prvotinu, nečítala som ju, ale komixy áno. Aj preto som bola zvedavá na štýl a tému v knihe Bez lásky.
Násť som mala pradávno, no i tak si rada prečítam ‘young adult’ príbehy. Jednak, aby som bola ako tak v kurze a vedela, o čom je dnešná mládežnícka literatúra a aj preto, aby som mala nejaké tipy na knižky pre moju už čoskoro -násť ročnú dcéru. Čo sa týka konkrétne tejto “Osemanky”, ja ako rodič, ju rozhodne odporúčam dospievajúcim deťom rovnako, ako rodičom, ktorí chcú byť pripravení- najmä v prípade, že svoje dieťa milujú a aj keď mu nie vždy rozumejú, chcú mu byť na blízku a oporou v každej situácii.
Bez lásky je príbehom hľadajúcej sa Georgie. Nechápe, prečo sa jej v živote nedeje to, čo v životoch rovesníkov. Nerandí, nebozkáva sa, nemá túžbu vpadnút do tínedžerského vzťahu plnom poznávania nepoznaného, a to ani v dobe, kedy sa lúči so strednou školou a byť pannou je divné, nie to ešte byť TOU, ktorá nikdy nikoho nepobozkala. Georgia sa preto cíti zvláštne. Nechce to, netúži po tom, ale je presvedčená, že by už všetko objavovanie mala mať za sebou, veď všetci to tak robia. Do vysokoškolského života vpláva tak, ako opúšťala strednú, bez skúseností, ale s najlepšími priateľmi Pip a Jasonom po boku. Zaujímavou postavičkou, navonok suverénkou, je internátna spolubývajúca Rooney. Počas svojho hľadania sa, dostáva Rooney nápady ako Georgii s jej problémom pomôcť a aj vďaka tomu introvertná Georgia veľa vecí robí zle, z nesprávnych dôvodov. Vzniká viacero zápletiek, nejaké roztržky medzi partiou priateľov. Na pozadí príbehu je len šmuha štúdia, viac sa autorka zamerala na dianie v internátnej izbe, na párty a v študentských spolkoch. V jednom takom sa Georgia spoznala so Sunilom. Je to veľmi príjemná, rozvážna a múdra postava.
Ak ste čítali komix alebo videli seriál Motýliky (originál Heartstopper) isto viete, že byť heterosexuálom u Oseman nie je dosť “cool”, preto sú postavy hlásiace sa k lgbtq+ preferovanejšie. Čo je ale skvelé, pretože v Bez lásky som sa naozaj dozvedela výrazy a orientácie, ak to tak môžem nazvať, o ktorých som ani nepočula. Vzdelávanie takouto formou je aj pre mladých ľudí určite prijateľnejšie, ako nasávanie názorov, poväčšinou subjektívnych a zastaralých, vyučujúcich v škole. A aj to len v prípade, ak sa k témam sexuality a sexuálnej výchovy v niektorých školách deti dostanú. Nejde ani tak o hľadanie vlastnej orientácie, i keď v prípade potreby áno, ide aj o pochopenie “inakosti” vo svojom okolí, všímanie si signálov, že priateľ potrebuje oporu a najmä, že všetci sme cítiace ľudské bytosti.
Táto knižka bola miestami rozvláčna, hlavná hrdinka mala nespočet vnútorných monológov a dilem, ale neberiem to ako výrazné mínus. Skrátka nechápala, čo sa s jej životom deje. V krátkej epizódke si Georgia vypočula nepríjemný rozhovor, ktorý ju zasiahol. Prečo niektorí rodičia nerešpektujú rozhodnutia a potreby svojich detí? A nedeje sa to len v puberte. Áno, ako rodič mám potrebu svoje dieťa vychovávať, ale prečo mu nanucovať niečo, na čo nie je pripravené alebo to jednoducho nechce! Aj toto Georgii pomohlo zistiť prečo a čím je iná. V knihe nám autorka tiež ukáže, že nielen hetero, ale aj medzi homosexuálmi sú takí, ktorí iných queer ľudí odsudzujú a majú voči nim predsudky.
„Som rád, že si bola zvedavá. Zvedavosť je vždy dobrá.“
Ano, pane Božský je už druhým počinom autorky Lucie Srňánkovej. Čítala som aj jej debut a čo sa týka zápletky, v tejto knihe bola taká prirodzenejšia. Ale pekne po poriadku.
Srňánková je macher na posteľové scény. Bez debát, snáď najlepšia a najoriginálnejšia autorka na SK/CZ scéne v písaní erotických scén. Neštíti sa “použiť” rôzne polohy, techniky, hračky… dá sa povedať, že to je aj edukatívne čítanie :D. Z môjho pohľadu je práve toto Luciino obrovské plus. Ďalšie pozitívum “Božského” je netypicky zvolená postava. Už v úvode je príbeh srdcervúci, hlavná hrdinka Eva čerstvo ovdovela. Všetky jej pocity zachytila autorka presvedčivo. Avšak smrťou sa s manželom celkom nelúčime, myslím, že nejednu čitateľku práve toto v deji zaskočí, nie však negatívne. Robert, najlepší priateľ Evy je úžasný, je jej obrovskou oporou, len ma mrzí, že Evinmu úsudku nedôveroval až natoľko, že sa nechal zaslepiť vlastnou pravdou. Nie dlho po smrti manžela Eva spoznáva Sama. On má za sebou pestrú minulosť rozmazávanú bulvárom. Autorka je líška prefíkaná, pretože som netušila, čo od Sama čakať. Celý čas bol pozorný, aj z jeho uhla pohľadu(pár kapitol bolo venovaných jeho rozprávaniu) bolo jasné, že Evu miluje, ale stále mi na ňom niečo nesedelo. Čakala som prehnanú drámu, ktorá síce prišla, ale prekvapivo z úplne inej strany. To rúško tajomna vznášajúce sa nad Samom sa rozplynulo až poslednými stranami, kde to zúfalstvom a napätím sršalo. Mám však dve (absolútne ide o vec osobného vkusu)poznámky k príbehu, ktoré mi v tomto ‘ANO’ nešmakovali. Podľa mňa nie je vôbec sexy ak muž (parafrázujem, nie som si istá zvoleným slovom autorky) “zhoupne” obočím- pre mňa to je totálne antisexy, alebo som ešte nevidela nikoho to urobiť príťažlivo. Ďalšia vec, ktorá mi nie celkom sadla(aj keď chápem dôvody Lucie), sú predramatizované niektoré roztržky- najmä teda s Evinou mamou. Akoby boli občas umelo nafúknuté, ale v konečnom dôsledku, Evino rozhodnutie v súvislosti s matkou absolútne schvaľujem a nič lepšie nemohla urobiť.
…náučné, citlivé, láskyplné…
PRETOŽE SI VÝNIMOČNÁ sa asi nebude páčiť každému. Napriek nášmu hodnoteniu, máme pár výhrad.
Táto útla publikácia má krásne ilustrácie, ktorých hlavnou hrdinkou je rozkošné dievčatko Mária. Knižka je určená pre deti od 5 rokov. My sme si ju s Pauli čítali a ako vždy, keď má Pauli(alebo ja) potrebu hovoriť o tom, čo čítame, tak sa rozprávame. A pri tejto sme sa rozprávali. Často.
Knižka nie je písaná detským jazykom. Preto si nie som istá, či zaujme tak malé deti. Avšak každý rodič svoje dieťa pozná najlepšie, či sa popri čítaní rozprávajú, vysvetľujú… Pauli s textom problém nemala, veď je už veľká školáčka. Napriek tomu sme sa rozprávali o Máriinej mame. Či si každá mama o svojich deťoch myslí, že sú výnimočné, či každá mama varí kakao a rozpráva sa s dieťaťom, keď ho niečo trápi…. Žiaľ, každá nie. Čo je holý fakt. No tie mamy, ktoré milujú svoje deti bezhraničnou láskou, myslím, že tie to robia. A možno aj viac, len sa o tom nepíšu knihy.
Knižočka je rozdelená na dve časti. Prvá časť je určená pre deti (a ich rodičov). Na Máriinom trápení nám jej mamička ukáže, ako najideálnejšie vyriešiť trampoty s kolektívom v škole. Nie, ísť do školy narobiť cirkus nie je riešenie. Druhá časť je venovaná výlučne rodičom, kde sú uvedené body a konkrétne tipy, ako komunikovať s dieťaťom, aby sa nám otvorilo. Toto by som si však tiež nevedela predstaviť aplikovať plošne. Dieťa vycíti, keď rodič nie je sám sebou(keď vyjde zo vzorca svojho zaužívaného správania, a teda si myslím, že takáto zmena bude pre dieťa podozrivá). Alebo iný prípad, keď je dieťa iné a “fungujú” naň iné triky…(To sú len moje postrehy, nijako nazavážia nad hodnotením Pauli)
V každom prípade, knižka rozoberá,okrem iného, stále aktuálnu tému- začlenenie sa do nového kolektívu, obsahuje veľa krásnych myšlienok no a ilustrácie perfektne podtrhujú celkové čaro príbehu. Myslím, že by sme po knižke nesiahli, ale keď už nám ju Ježiško u krstnej mamy priniesol, škoda ju neprečítať.
Manželství pro jednoho má celkom nenápadnú obálku, ktorá ale napovedá, že pôjde o dohodnuté manželstvo. Na zadnej strane knihy nájdete vetu: “Provokativní erotický román, ktorý…” a ja s touto vetou nemôžem súhlasiť. Niežeby vášnivé scénky absentovali, to nie, ale nie sú ťahúňom príbehu. Takéto marketingové “značky” sú skôr na škodu.
Môj prvý stret s už celkom známou autorkou ženských románov, Ellou Maise, dopadol nad očakávania. Spisovateľka má lahodný štýl písania, slovká sa prevaľujú na jazyku jedna radosť, dej je svižný napriek skromnejším dialógom a hojnejším vnútorným monológom. Verte mi, je to perfektná voľba. Téma dohodnutého manželstva nie je nič originálne, avšak spracovanie tohto príbehu je skvelé. Hlavní hrdinovia, Jack a Rose (áno, áno, ako tí z Titanicu ;D ), ani nemôžu byť väčšie protiklady. On, bohatý právnik, vážny(doslova, Rose mu počíta úsmevy a dlllho je to skóre na nule), nevrlý, ponúkol Rose v ťažkej situácii pomoc- manželstvo, aby neprišla o vysnívanú vlastnú kaviareň. Prečo jej pomohol? Všetko je to len hra?
Postupne sa otvorená,úprimná,priateľská Rose zamiluje.Celkom oprávnene.Naozaj sa jej nedivím,aj keď ja by som toľko trpezlivosti s rozporuplnými signálmi a správaním Jacka nemala.Postupne sa dozvieme pozadie Jackovej ponuky,čo ho k tomu viedlo a verím,že tak ako Rose,bude každá čitateľka mať právo hnevať sa,ale zároveň sa jej bude roztápať srdce.Ella do príbehu vsunula zápletiek hneď niekoľko.Nenásilne a plynulo vyriešila konflikty,zdravotné komplikácie popísala uveriteľne,prípravu na otvorenie kaviarne a jej prevádzku,a to všetko z oboch pohľadov našich hrdinov.Keď už sa Jack čitateľovi poodhalil,fandila som im obom o to viac.Chápala som Rose a tu musím vyzdvihnúť um Maise.Žiadne prvoplánové doprosovačky či odpustenia lusknutím prsta.Záverečné rozuzlenie bolo krásne,jedinečné a verím,že pri nejednej situácii budú mať romantičky na mále,aby nevyronili slzu.Síce príbeh nie je určený vyslovene na dovolenky k vode,ja som si nemohla vybrať lepšie čítanie.Knihu odporúčam všetkými 10.A ak by ste si mysleli na základe citovanej vety z obálky,že postavy vhupnú do prejavov telesnej lásky,tak vás vyvediem z omylu.Takmer do knihy sa nič zásadne pikantné nedialo-o to uveriteľnejší príbeh Maise bol.
