Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
… pokračovanie série plné sexu a tajomstiev…
Zvrhlý král bol skvelý. Aké bolo pokračovanie série s názvom KRÁLOVSKÁ ELITA?
Nuž, RINA KENT svojej povesti “zvrhlej autorky” nezostala nič dlžná. V knihe OCELOVÁ PRINCEZNA nadviazala pri bombe, ktorú odpálila na konci predošlej knihy. Príbeh tentoraz otvára Aiden s jeho zlou predtuchou. Kapitoly z jeho pohľadu, ktorých však bolo stále menej oproti šľahnutej Else, boli skvelé a prijala by som ich viac. Naproti tomu by Elsa sama seba nemusela už druhú časť presviedčať ako Aidena nenávidí a trávi s ním čas s donútenia.
Okej, takže… Elsa odhaľuje postupne záhady svojho života spred 10 rokov, na ktoré si vôbec nespomína. Musím povedať, že niektoré momenty boli predvídateľné, ale väčšina bola prekvapivá a pár dokonca šokujúcich. Toto sa deje počas celého príbehu, v zásade je to ale pomalšia kniha. Aiden vytvára zázemie pre svojho “loptoša” a manipuláciou, ktorej sa Elsa chabo snaží ubrániť, si často “zašantí”. Autorke sa podarilo napísať knihu plnú sexu, s celkom širokou škálou polôh, čo môže znieť ako nuda, avšak jej štýl je natoľko fajnový, že aj keď by ste radi nejakú tú “skopičinu” preskočili, tak to neurobíte… čo ak by vám ušiel nejaký detail, zásadný pri odhaľovaní tajomstiev :D
Vcelku bola pre mňa kniha o kúštik slabšia ako Zvrhlý král. Zarezonoval vo mne hlavne sex- naozaj ho tam z môjho pohľadu bolo priveľa XD, pritom autorka neopomínala ani zvraty, ktorých bolo tiež neúrekom.
Kent si poistila čitateľky, ako inak, odpálením nálože zvratov na posledných stranách. Časť som tušila, časť čakala a som veľmi zvedá na pokračovanie… Rina teda písať vie bohovsky ;)
…magické, clivé, napínavé…
Také je čítanie knihy Beštia a Bethany: POMSTA BEŠTIE.
Veľmi sa mi páčilo, že v tejto časti sa autor venoval akoby samotnému začiatku príbehu Beštie. Síce to bolo pre moju Pauli mätúce, nechápala prečo je Ebenezer raz dospelý, 500-ročný chlapík a raz dieťa, no pre mňa to bolo fakt super. Pauli som vysvetľovala, kedy sa vraciame do Ebenezerovho detstva a rovnako ako ja, bola zhrozená, aké dokážu byť deti zlé a práve zraniteľní jedinci túžiaci po priateľstve, či akejkoľvek chvíľke pozornosti, zakotvia v toxických vzťahoch (áno, prosím pekne, v tejto knihe boli názorné ukážky toxicity a nie v romanciach, ktoré čítam). Lenže ako sa hovorí “z kaluže do blata” a Ebenezera zachránila v detstve Beštia, ktorej pomohol, aby sa necítil taký sám. Nebola to nezištná pomoc z jej strany. Veď aj za dlhovekosť vďačil Beštii. Náležite jej každý rok života splácal.
Až Bethany vniesla do života Ebenezera nový vietor. Vytvorilo sa medzi nimi krásne priateľstvo a obaja si uvedomili, že chcú byť lepšími. Aj toto autor poňal s humorom a stále prítomný pomyselný čertík na pleci zasahoval do dobrých úmyslov postáv. Či ich priateľstvo ustojí skúšky, ktoré im nachystá papagájica Claudette, sa dočítate v tomto pokračovaní príbehu.
A čo Beštia? V závere bude mať veľkolepé entré… priamo na divadelných doskách. Vskutku napínavý záver vám nechá otvorené dvere na domnienky, ktoré verím, budú vyvrátené alebo potvrdené v tretej časti tejto originálnej série pre deti od 8 rokov.
JACK MEGGITT-PHILLIPS vsadil na silu priateľstva a dôvery, predsudky a zlú minulosť, či manipuláciu. V tom, aby napísal perfektný text, mu dopomohli vedľajšie postavy a nemálo ilustrácie, ktoré navodili tú správnu atmosféru príbehu.
…temperamentná, utrápená, single…
To je v skratke Lina, hlavná postava knihy ŠPANIELSKY ĽÚBOSTNÝ PODVOD.
Milujem ELENU ARMAS. Už s prvými riadkami som si obľúbila jej štýl a mala som ho čím ďalej radšej. Dosť to zhrniem. Za polovicou sa takmer nič (rozumej nič zásadné pre knihy tohto žánru) nedialo, napriek tomu som bola ako na ihlách. Doslova nervydrásajúce, ´žhavé´… proste wau! Nebola by som si pomyslela, že slow-burn romance môže byť takáto. Chápete? Bez dotyku či bozku postáv som mala pocit, že mi erotickým výbojom začne kniha tlieť pod rukami.. Netuším ako to Elena urobila, no pre mňa je bohyňou pomalej romantiky.
Námet nie je nič extra, poviete si. Ale Armas chytila nápad za pačesy a vytrieskala z toho maximum. Pri 530 stranách som príbeh doslova zhltla za menej ako 48hodín(svoj zombie stav nebudem komentovať).
Okrem klišé “fejkového” priateľa, celé to okolo, prečo Lina toho priateľa potrebovala, prečo sa Aaron nechal nahovoriť(toto nie je celkom pravda, ale prečítajte si a pochopíte), prečo Lina rada necestovala domov napriek láske k rodine aj pozadie pracovného prostredia či spoločnej minulosti postáv, to všetko Elena vyšperkovala a dávkovala postupne, po kvapkách, ako životodarný kokteil v podobe infúzie, do žily.
Vzájomné doťahovačky mi spôsobovali kŕče v tvárových svaloch, toľko som sa uškŕňala. Pri odhaľovaní Lininej minulosti mi pukalo srdce. Počas celého podvodu mi srdce búšilo ako Line, pretože Aaron bol dokonalejší ako dokonalý priateľ, aj keď len ‘akože’. Najviac som sa roztápala pri scénke, kde vysvetľoval Lininej rodine, ako sa zoznámili. Ale aby to nebolo len o oooch a aaaach, tak musím podotknúť, že jedna postava bola doslova na facku. Z tých šovinistických rečí mi bolo zle! Rosie je úžasná kamarátka, Daniel je kretén a napriek romantickej linke, slza mi vyšla až v závere. Bolo to kvôli rodinnej situácii a naozaj ma to nejak moc rozľútostilo.
Keby ma na poličkách nečakajú nové príbehy, rozčítala by som si túto knihu znova..
…príjemné, oddychové, neodolateľné…
Žena, ktorá podľahla je knihou z edície Evitovky. Priznávam, knihy tohto typu sú podľa mňa pre staršie generácie. Také o živote, nič prevratné- akoby sme sa pozerali susedom “do hrnca” alebo v príbehoch vidíme sami seba. Ja som asi dušou tínedžer, pretože Evitovky mi nesedia, napriek tomu som chcela ochutnať z tvorby Ivany Popluhárovej. Je mladá a na sociálnych sieťach sa jej knihy objavujú pomerne často. Svoju zvedavosť, čo sa týka kníh, neviem a vlastne ani nechcem krotiť… a tak som čítala, po fakt dlhom čase, Evitovku.
Hlavnou hrdinkou je Adela a hneď v úvode sa neukáže v lichotivom svetle. Kapitoly sú krátke, preskakujeme v časovom období dvoch rokov, počas ktorých sa Adele zmení život o stoosemdesiat stupňov. A my, čitatelia, to sledujeme ako film v kine, z prvej rady. Nechýbajú ani pukance, no občas sa ich lahodná maslová chuť zmení na horkú, pripálenú a nestačíte sa diviť kde sa to tam vzalo. To vôbec nemyslím v zlom. Adela má úspešnú kariéru, práca ju baví, ale nie je úplne spokojná. K šťastiu jej chýba láska. Zamiluje sa, bezhlavo, celou dušou, no myslím, že väčšina žien s ňou pochopenie nemá. Ja teda rozhodne nie. To však neznamená, že ju ako postavu/ženu súdim. Je veľmi autentická, skutočná, pretože hej, keď miluje žena, väčšinou je to tak, že kvôli láske ide všetko bokom. Adela svoje neustále čakania na ukradnutú chvíľku pozornosti kráti pohárikom, občas fľašou, či dokonca niekoľkými. Je slabá? Možno. Je však zúfalá a zúfalí ľudia robia hlúpe rozhodnutia.
Adela je žena, ktorá podľahla. Názov vystihuje do bodky celý dej. Dokonca dvojnásobne. Podľahla kúzlu charizmatického, ale narcistického a sebeckého muža, klamára a egoistu. Podľahla aj svojmu zúfalstvu a riešila ho alkoholom. Vedela, do čoho ide, vedela, ako to dopadne, pretože poznala samú seba, napriek tomu neodolala. Mňa osobne najviac zamrzelo, ako sa Adela správala v nemocnici, keď ju kamarátka najviac potrebovala. Nedostalo sa jej opory, len pocitu zahanbenia. A Adela sa ešte cítila ukrivdene. Počas dvoch rokov sme videli, ako sa jedno klamstvo obaľuje ďalším, ako sa za jedno zlé rozhodnutie, podľahnutie dokáže človek opustiť, zničiť si život, prácu, priateľstvá…
Ivana píše jednoducho, s citom, dáva dôraz na to podstatné v príbehu, žiadne omáčky a vaty. Knižka je útla, číta sa rýchlo a napriek tomu nie celkom ľahko. A ja… ja sa bez obáv pustím do ďalších Popluhárovej príbehov.
…vášnivé, nespútané, dramatické…
Hneď na úvod oznamujem, že po tejto knihe je NIKKI SLOANE mojou obľúbenou autorkou romanticko-erotických románov.
Jej štýl je perfektný, ľahko čitateľný, avšak knihy Nikki nebudú pre každého, presnejšie, pre každú čitateľku. Sloane si nedáva servítku, vulgarizmy lietajú zľava- sprava, a teda- k môjmu výroku spred vyše roka, že je citeľné, keď (erotickú) knihu prekladá chlap, beriem späť. Michaela Doubravová požila surový slovník a v tejto knihe mi to sadlo ako riť na šerbeľ.
Autorka nezaobchádza s postavami v rukavičkách. Píše živočíšne, s vášňou, ale s nehou, keď to situácia vyžaduje. Scénky sú vyvážené, plynulé,…
S prídavným menom NESPÚTANÉ, v úvode, to môže vyznieť zavádzajúco, keďže v exkluzívnom, luxusnom klube zaviazaných očí sa ženy “na predaj” zväzujú, no hlavná hrdinka na predaj nie je napriek tomu, že v klube pracuje, ale na inej pozícii. Ja som mala na mysli ‘nespútané’ v zmysle autorkinej fantázie :) Táto kniha je pre zlé dievčatá, ktoré sa neštítia (prečítať si) rôznych praktík (ktoré nebudem prezrádzať). Určite Nikkinu odvahu napísať niečo takéto ocenia.
Ide o štvrté, voľné pokračovanie série, nie je nutné čítať všetky časti po poradí, vyskytujú sa tu postavy z predošlých kníh, ale ich vzťahy sú zahalené rúškom tajomstva(nejaké tie spoileríky sa objavia, ale nič, čo by vás odradilo od čítania prvých troch častí).
Nebola by to skvelá kniha, keby sa niečo kolosáne nepokašle a dramatický záver sa mi fakt páčil.
Elektrizujúci, rýchly vzťah Regan a Silasa, bol pre mňa v tomto príbehu skvelý, vôbec nie hrrr, ale tak akurátne vášnivý a zbytočné oddiaľovanie nevyhnutného by ubralo na atraktivite. Nemám absolútne čo vytknúť a už teraz sa teším na ďalšie sloanovky.
…frustrácia, láska, bezmocnosť…
Tieto pocity na mňa pri čítaní doliehali najviac.
Ani pri vplyve bookstagramu na výber mojich prečítaných kníh som sa k tvorbe MIROSLAVY VARÁČKOVEJ nedostala. Až doteraz.
Do knihy ZOSTANEM S TEBOU som šla naslepo, bez akýchkoľvek očakávaní od príbehu, autorky, či postáv.
Miroslava je skvelá rozprávačka, píše veľmi realisticky, s ľahkosťou, no zároveň sa zaoberá pálčivými problémami, s ktorými nejeden mladý čovek zápasí.
Hlavná hrdinka Tereza pendluje v striedavej starostlivosti, po rozvode rodičov, medzi dvoma domácnosťami. Mne osobne, sa táto linka páčila najviac. Páčila… to nie je správne slovo. Skôr ma zasiahla! Napriek tomu, že ja som z úplnej rodiny, správanie Terezy som absolútne chápala vo všetkých ohľadoch. Otca milovala, no mala mu za zlé, že zničil rodinu. Bolo to tak? Naozaj je na vine len jeden člen? Či ide o kolektívne zavinenie? Varáčková jasne definovala začiatok nového otcovho vzťahu, tým u mňa padol do nemilosti, nech urobil čokoľvek. Moje sympatie si trooolinku získal až v závere, no napriek tomu som naňho a jeho priateľku mala ťažké srdce. Mama bola zlomenou ženou, na ktorú sa valil život silou uragánu a nemala síl čeliť mu… rozvod, šibnutá matka, brat v prde…zahraničí, doťahovačky s exmanželom kvôli metódam výchovy, osamelosť… No a Tereza, zmietaná vo víre svojich pocitov- k otcovi, mame, Soni(otcova priateľka), novému chalanovi Olimu,- ktorá mala oporu v rebelskej spolužiačke a kamarátovi Ďurovi.
O tejto knihe by som vedela písať veľa. Či už o láske medzi Olim a Ter, osudu, ktorý ich zviedol dokopy a zvrat, ktorý nikto z nich nečakal. Bláznivé dni v škole, adrenalín v kombinácii s resetom Terezy v spoločnosti Ďura a ich umeleckej vášni, no vždy, vždy mi myšlienky utekajú k rodinnej situácii Terezy. Niekto by mohol vnímať Terezu ako nevďačnú rozmaznanú hlupaňu(zahliadla som niekde taký názor), ja však vidím smutné neisté dievča, túžiace po rodinnom šťastí spred pár rokov. Nie dva domovy. Nie smutnú, strhanú mamu a jej nálady. Nie otca, ktorý si vraj želá, aby boli všetci šťastní, pritom mu ide najmä o vlastné pohodlie a záujmy.
…dobrodružstvo, život, láska…
Debut Barbory de Alava nepochybne zaujme originálnou obálkou, no anotácia nebude zaostávať (prečítate si v komentári).
Hlavný hrdina Ben, chlapčisko zo Slovenska, si toho preskáče naozaj veľa. Jeho život nie je prechádzka ružovou záhradou a to už od detstva. Svoje nepekné zážitky detstva čitateľovi poodhaľuje postupne v spomienkach, ale súčasnosť mu rovnako predkladá skúšku za skúškou a Benjamín sa snaží, hľadá, bojuje o svoje miesto pod slnkom. Horšie časy striedajú lepšie. Po celý čas som mala pocit, akoby sa Ben vybral na “road trip”. Možno, sčasti…jeho výlet totiž nebol len o zábave a užívaní si. Neraz zápolil s existenčnými problémami.
Život v Amerike bol presne taký, aký si predstavujem. Cukrová vata, jednorožce a ružové okuliare- zidealizovný americký sen sa nekonal. Realita so všetkým zlým aj dobrým sprevádzala hlavného hrdinu jeho cestou naprieč krajinou. Barbora opisovala “obyčaje” regiónov, jedlá, mentalitu ľudí i prostredie, akoby (toto slovo je isto zbytocne) ich zažila na vlastnej koži. Uveriteľne, s ľahkosťou, bez príkras.
Celkovo na mňa príbeh pôsobil veľmi príjemne. Zo začiatku sa mi zdalo, ako keby Benove zbrklé rozhodnutia urýchľovali dej. Postupne som sa naladila na to správne tempo a užila si menšie i väčšie dobrodružstvá s postavami.
Čo by som príbehu mohla vytknúť, a toto je naozaj iba môj pocit, či preferencia pri čítaní-príbeh rozprávaný v prvej osobe, ale písaný odťažito/neosobne (?)… Bilo mi to do očí najmä vo vzťahoch Bena, či už pri láske k Vicky, kamarátovi z detstva Jakubovi, bratovi i mame… aj keď, hneď sa mi natíska otázka- nebol to zámer autorky? Netuším. Barbora to so slovami rozhodne vie, vyhrá sa s nimi, avšak sem-tam mi dialógy pokrivkávali.
Prirovnania a humor De Alavy je presne moja šálka, veď pozrite:
“ Z každého rohu nás ovalí iný pach. Kari, močovka, vanilka, prdy, voňavky, tráva, zvratky, kebab.” -kto by sa nezamiloval do New Yorku na prvý čuch?! XD
V Môžu za to svrčky však nájdete aj krásne myšlienky zo života:
“Musíš vyskúšať veľa správnych a nesprávnych ciest, aby si prišiel na to, že nič také ako správna alebo nesprávna cesta neexistuje.”
Skvelý debut, klobúk dolu
…akčné, napínavé, vášnivé…
Sandru Brown sa nedá nemilovať… jej dar slova je v mojich očiach excelentný a myslím, že sa to nikdy nezmení. Nečítala som všetky jej diela, mám čo doháňať, ale jej štýl je prudko návykový, ľahko čitateľný, v krimi príbehoch premyslený natoľko, že ma presvedčí o páchateľoch a nakoniec je všetko úplne inak. Napriek tomu, že som si s čítaním poslednej ‘brownovky’ dávala načas, prečítala som ju rýchlo, ako ostatne všetky knihy Sandry.
Hlavnými hrdinami sú texaský ranger, Crawford Hunt, pri ktorom som bola spočiatku na pochybách, ktoré meno je krstné a ktoré priezvisko a pred očami sa mi stále natískala podoba Chucka Norrisa(lebo Walker, texaský ranger)a krásna, zásadová sudkyňa Holly. Silné postavy, ktoré zvedie dokopy pojednávanie o zverenie dieťaťa do starostlivosti. V súdnej sieni sa však hneď v úvode strhne streľba. Huntovi sa prevráti život hore nohami. Jeho srdce opantá sudkyňa, hlavný vyšetrovateľ incidentu si rieši na Crawfordovi osobné nesympatie a celé vyšetrovanie vedie úplne opačným smerom, aby toho nebolo málo, svokor mu hádže polená pod nohy a uštedruje pomyselnú ranu za ranou. Bolo by toho veľa aj na koňa. Hunt je ale chlap z ocele, riadi sa heslom IDEM, RIEŠIM.
U Brown som zvyknutá na šokujúce zvraty, ktoré samozrejme ani vo Vražednej pomste nechýbali. Myslím, že aj názov knihy vás navedie zdanlivo na nesprávnu stopu a budete si vravieť, aký je len páchateľ jednoznačný a dej predvídateľný. Vôbec nie! Sandra je majsterka nečakaných situácií, a síce páchateľa odhalí už takmer v srdci príbehu, ale záverečné rozuzlenie, motívy a všetka akcia je úžasne prepracovaná. Holly je v knihe trocha v úzadí, nemá temnú minulosť, je vzornou občiankou, sudkyňou dodržujúcou všetky možné pravidlá. Prím tu hrá Crawford, svojhlavý policajt, ktorý je pravý opak Holly a fakt si ho zamilujete. Je to hrdina od kosti.
Ak hľadáte skvelé čítanie, kde sa snúbia skvelé charaktery (záporné, aj tie kladné), neočakávané zvraty, riadna dávka napätia a iskrivá láska medzi hlavnými hrdinami, berte do ruky knihy Sandry Brown! Môžete začať touto ;)
Tak ako obálka knihy, je nádherne bohato ilustrované aj vnútro. Ako je už v tejto knižnej sérii zvykom, na začiatku sa nám predstavia hlavní hrdinovia, a to diviačik, lišiačik, medvedík čistotný a laňka. K nim sa počas príbehu pridajú deti z lesnej škôlky, pani učiteľka Valentína, aj lesník Emil.
Z predošlých dielov poznáme hanblivého Jakubka a všetečnú Lucku. Novým dievčatkom v škôlke je Katka. Je iná ako ostatné deti. Ja osobne mám príbehy Andrey Schütze veľmi rada práve preto, že poukazuje na inakosť detí, či už ide o povahové črty alebo vzhľad. Práve nová postava série má downov syndróm a autorka úplne nenásilne Katku pomocou Valentíny predstaví. Na otázku Lucky, či je Katka z Japonska, pretože má “úzke oči”, Valentína odpovie veľmi múdro. Vysvetlí škôlkarom, že ľudské telo sa skladá z buniek- dielikov a čo sú to chromozómy, vďaka ktorým každý človek vyzerá inak. Táto časť zaujala aj dcérku (okrem samotnej záchrany mačičky, samozrejme) a mala kopec otázok.
Moju malú milovníčku mačiek (a koní) od začiatku príbehu mátalo, kedy príde na scénu mačka a čo také sa jej stalo, že bude potrebovať záchranu. Našťastie, všetko, ako inak, dopadlo na výbornú. Veľkú zásluhu na tom všetkom mala hlavne Katka.
V závere je opäť chutný recept, v ktorom nesmie chýbať najobľúbenejšia prísada Medovníkového lesa, med. Za asistencie dospelého ho zvládne pripraviť aj dieťa vo veku od 6 rokov, pre ktoré je táto knižka určená.
A aby vás zvieratká nalákali na ďalší príbeh, nezabudnú pripomenúť, na čo sa môžete tešiť vo štvrtej knižke Kamaráti z lesa…
… pikantné, romantické, dramatické…
Niekde som zahliadla, že táto kniha je porno. Nie, nie je. Je to romantický príbeh (aj keď ho tak možno samotná autorka ani nazývať nechce) s riadnou dávkou erotických scén. Nič pre hanblivky..
Podobných, kancelárskych príbehov už bolo napísaných neúrekom, ja som ich až toľko neprečítala a ani nemám rada porovnávanie, tak sa zaobídem bez toho. Lucie Srňánková ide s kožou na trh! Pikantné scény píše veľmi dobre, žiadne mušličky či nektarinky tu nenájdete a musím povedať, že aj kreativita v tejto oblasti Lucii rozhodne nechýba.
Srňánkovej štýl písania je príjemný, stránky sa otáčali samy, dokonca aj zvraty a sex sa striedali priamo úmerne bežnému životu postáv. Autorka použila moje obľúbené striedanie kapitol z pohľadu ženskej aj mužskej postavy, čo naozaj oceňujem. Vidieť do hláv oboch hlavných hrdinov je pridaná hodnota príbehu. Obe postavy boli skvelé. Asi tak do polovice. Potom to u mňa trošku sem-tam zaškrípalo a pretočila som očami, ale chápem… kvôli veľkej zápletke (žiadny wau efekt sa u mňa nedostavil, asi si užíval miešaný drink na Bali), ktorá bola presne podľa mojich predpokladov(čo nie je plusový bod), postavy sa správali divne, mimo svojich povahových čŕt, ktoré som mala možnosť obkukať od prvých strán.
Veľmi sa mi však páčila romantická linka aj vyvíjajúci sa vzťah Míši a Adama. Dokonca aj úplne prvý fyzický kontakt bol super, napriek tomu, že by sa mohol považovať za “cez čiaru”. Toto bolo za mňa úplne v poriadku. Vášnivé, dravé, živočíšne… temperamentné, ako obe zúčastnené strany.
“Jsi moje droga a já bez tebe nepřežiju. Každej den potřebuju svoji dávku.“
