Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
…láska, strata, vône, jedlo, rodina…
Ak som si spočiatku myslela, že pôjde o epický príbeh lásky s “žili šťastne až kým nepomreli”, nemohla som byť ďalej od pravdy. I keď…
Áno, Tembi Locke nám vyrozprávala svoj príbeh lásky. Tak, ako sa stal, ako si ho pamätá, s tým krásnym i bolestným. A vonkoncom sa jej pri prvom stretnutí s osudovou láskou nepodlamovali kolená a v bruchu nevyrojili motýle. Uvedomenie si, že láska môže vzísť z maličkostí a prerásť do tých najhlbších citov, Tembi ovalilo. Scénka, kde ju poznanie pravej lásky zasiahlo, je mojou najobľúbenejšou. V daždi. Saro čakajúc na chvíľu, ktorú bude môcť stráviť so ženou, ktorá ho očarila.
Čitatelia, ktorí uprednostňujú akciu a drámu, budú mať z Od nuly nenaplnené očakávania. Avšak krásne myšlienky o živote, vôňou a chuťami Sicílie presiaknuté stránky, ale aj život černošky s mužom, pochádzajúcim z tradičnej Talianskej rodiny s dodržiavaním tradícií a rozdiely, ktorým ako dvojica museli čeliť, môže zaujať kohokoľvek, len treba vedieť, čo od knihy očakávať. Tembi svoj príbeh rozpráva v súčasnosti aj retrospektíve. Vidíme rôzne udalosti jej života. Málo konverzácií, veľa, veľa myšlienok. A to je na tejto knihe krásne, dalo by sa povedať, miestami až poetické. Vďaka šikovnosti autorky dokážete prežiť to, čo ona. Radosti, krásy aj smútok, žiaľ, stratu, snahu, ktorá vyšla navnivoč, lebo smrť si nevyberá. Vcítite sa do hlavnej hrdinky a toho, s akým údelom kráča po svete. S tým, aké náročné bolo prežívať v Amerike, ale nemenej ľahké ísť na Sicíliu a pobudnúť v rodnom dome Sara. Utužiť a zachovať rodinné vzťahy.
Okrem toho, že kniha je krásna po grafickej stránke aj zvnútra (ilustrácie zdobia nejednu stránku), obsahuje pravé talianske recepty spomenuté v príbehu až na 40.stranách, vám knihu odporúčam pre to, čím v podstate je. Je otvorenou spoveďou milujúcej ženy, ktorej osud zasadí poriadny úder. A ona sa so svojou bolesťou podelí, lebo vie, že v tom nemusí byť sama.
Kto by nemal rád Armentroutovú? Heeej, jasné, nájdu sa aj takí čudáci( XD nič proti vkusu). Okrem fantasy(ktorých som veľká fanúšička) som jej romance nečítala, preto som sa poddala svojej zvedavosti a najnovšiu sériu, s názvom Bratři Gambleovi, ochutnala.
Hlavnými hrdinami sú Maddison a Chase. Poznajú sa od detstva, vedia o sebe takmer všetko. Chase je najlepší kamoš brata Maddie a ona je už od puberty do Chase-a paf. Pred pár rokmi sa niečo medzi nimi stalo. Epizódka, ktorá do ich “rodinného” vzťahu priviala napätie. V príbehu sa, samozrejme, dozvieme, k akému stretu medzi Mad a Chaseom došlo, aj to, ako sa obaja zachovali.
Táto knižočka je naozaj útla, samotný príbeh nie je napísaný ani na 200 stranách. Je to taká novelka- jednohubka. Keďže sa všetko dôležité odohráva počas pár dní pred(počas/po) svadobnou udalosťou v krásnom prostredí romantických viníc, dej je napísaný v rozpätí +- jedného týždňa. A to, ako sa týmto dvom postavám zmení vďaka svadbe život, je úplne očakávané.
Chase navonok pôsobí ako “zberateľ trofejí” a svojho imidžu sa drží zubami-nechtami. V skutočnosti je to starostlivý a dobrosrdečný muž, len má strach. Strach z lásky, v ktorú ani neverí. Maddie je benjamínek rodiny a všetkým ide o jej dobro. Je očividné, čo k Chaseovi cíti. Vedia to všetci.
Okrem divných rodičov Maddison, bolo v knižke pár vtipných momentov, nejaký ten zvrat- tu musím povedať, že tie zvraty ani neboli zvratmi, len prchké rozhodnutia, ktoré vyústili do nedorozumení a bez zbytočných debát potvrdzujem, lebo to z predošlých Jenniných kníh vieme, že Armentroutovej písanie (nielen) chémiou nadupaných a vášnivých scén ide perfektne.
Séria začala fajn. Nebolo to to najlepšie, čo som od autorky čítala, ale rozhodne sa za svoju tvorbu nemusí hanbiť a ja už som teraz zvedavá na lásky Chada a Chandlera v ich vlastných príbehoch.
Autorkin štýl je sofistikovaný, popretkávaný jej inteligenciou. Už pri predošlých dielach som si vravela, že svoju nastavenú autorskú latku len tak neprekoná. Omyl. Sara Mia Velinská je presne ten typ autorky, ktorá je každou knihou o kus lepšia.
Pri predošlých knihách som prežívala všetko s postavami, no Marcel a Izabela sú pre mňa samostatná kategória. S nimi bolo všetko oveľa intenzívnejšie. Autorkin talent spočíva okrem iného, aj v umení opísať pocity postáv tak, že sa vám zahryznú až do mozgu a zimomriavky vás budú boľavo omínať rovnako pri pasážach plných vášne, ako pri tých, kde panuje strach, hrôza a beznádej.
Sara nikdy nevytvorí plytký príbeh. Jej knihy sú poskladané z uveriteľných postáv, ktoré by mohli žiť vo vašom susedstve. Majú svoju prácu, život, minulosť a to, že sa dva svety stretnú, aj keď v knihe, neznamená, že do deja vstúpia jednorožce. U Velinskej ich rozhodne nečakajte. Postavy zápasia s predsudkami, očakávaniami spoločnosti, vlastnou rozpoltenosťou a morálnymi zásadami, čelia okoliu i minulosti. Všetko je ale uveriteľné, bez prvkov absurdity.
Autorka nás okrem zakázanej lásky, ktorá je síce dôležitou, ale nie jedinou témou príbehu, zavedie do vôd špinavostí súdneho systému, nelegálnych činností kartelov, v mnohých pasážach budete uznanlivo prikyvovať znalostiam a rozhľadenosti autorky. Povodí nás po trópoch, jej očami ukáže horské zimné krásy krajiny.
Vzájomná príťažlivosť Marcela a Izabely nie je ako vzbĺknutie suchého raždia. Ich vzťah je morálne neprístojný, obaja si to uvedomujú, no z príťažlivosti vzíde láska. Pravá, obetavá, odpúšťajúca, zraniteľná, vášnivá…
Izabelu vnímam ako zranenú, no silnú ženskú hrdinku, ktorá si musí vybrať kariéru alebo lásku… Marcel má však vo svojom výbere jasno. Miluje svojho syna, ktorý v príbehu nie je len do počtu, ale je súčasťou situácií a rozhodnutí nielen jeho otca. Pre Marcela je však extrémne náročné zbaviť sa svojej nálepky a odstrihnúť od minulosti, ktorá ho ničí a sťahuje na cestu, z ktorej chce uniknúť.
Velinská sa neštíti vášnivých scén, ani brutality, či preukázania ľudskej slabosti. Boss a ja v sebe skĺbil prvky dark-romance, spoločenského románu, trileru, drámy a romantiky, so štipkou erotiky. Dokonale vyvážené dielo, ktoré si vďaka šikovnosti autorky musíte zamilovať.
Impulz mi sadol. A ešte ako! Takmer 500 strán padlo na moje pomery rýchlo. Ba priam priskoro. Naozaj sa mi nechcelo lúčiť s postavami, ktoré som si obľúbila od prvých riadkov.
Kto pozná tvorbu Zamari, vie, že sa s vervou pustí do písania. Má rada opisy ciest po svete, ktoré zakomponuje do deja absolútne nenásilne, vyžíva sa v dvojzmysloch, doťahovačkách a humore jej vlastnom, čo nemusí byť po chuti každému. Ja si však tento Michaelin špecifický štýl užívam a veľmi ma baví.
Kivi a Divožienka rozdúchavali iskry, ktoré medzi nimi lietali a myslím, že im nikto nedržal palce viac ako ja. Fandila som im, pri ich morálnych dilemách som bola tým pomyselným diablikom na pleci a našepkávala- ‘veď to chceš, čo môžeš stratiť? Vrhni sa do toho, čo ti radí srdce…’ ani Riley, ani Connor ma ale dosť dlho nepočúvali, no tú chémiu som si užívala a autorka ju perfektne vygradovala. Kto sa s Miškinou tvorbou už stretol, intímne scénky ho isto nezaskočia. Pre tentokrát sa ale Zamari rozhodla staviť na dosť netradičný sled udalostí. Hmmm bolo to… odvážne- za mňa v tom najlepšom slova zmysle.
Autorka opísala stret postáv jedinečne, vďaka vôni/impulzu. Postupne si k sebe hľadali cestičky, spoznávali sa, ale aby to nemali jednoduché, sledovalo ich niekoľko párov očí, preto bola opatrnosť na mieste a po prečítaní usudzujem, že robili dobre.
Riley zbožňovala otca, no myslím, že mu tolerovala až príliš. A nielen ona. Postava Stephena mi proste nebola sympatická ani na konci a to sa zo začiatku javil ako dokonalý ocko. Layton bol… hmmm najprv by som ho uškrtila, potom som ho “pozorovala” prižmúreným skúmavým pohľadom a nakoniec som uverila, že je takým, aký bol na pláži, keď utekal za… no, dúfam, že budeme mať možnosť nahliadnuť aj do jeho života, isto by to bolo zaujímavé čítanie už podľa toho, čo autorka o postave načrtla.
…tanec, hudba, láska, bolesť… Snáď tieto slová najviac definujú príbeh Jedine môj. Tanec a hudba sú vášňou a dennou súčasťou oboch hlavných hrdinov. Láska ich prepadne nečakane, no zápasia aj s bolesťou. Nielen fyzickou, i keď, naše postavy sa nevyhnú ani tej. Už tretie pokračovanie “voľnej” série z prostredia najznámejšej chlapčenskej speváckej skupiny minulej dekády a osudy mladých mužov nám v podobe fikcie priniesla nadaná Barbora Astor. Prečítané mám všetky tri knihy a musím povedať, že každá kniha je iná, osobitá, autorka rozdáva hrdinom jej príbehov životné situácie, ktoré sú uveriteľné, s iným rodinným zázemím a minulosťou, ktorá postavy vyformovala. Je cítiť, že Astor bola/je fanúšičkou spevákov a vysnívala si pre nich životné lásky, doteraz iba spomedzi obyčajných dievčat. Ktovie, možno v ďalších knihách narazíme aj na celebritný pár (áno, toto by som si prosila). Spomínam to často- som pomalý čitateľ. Napriek môjmu “tempu” som knihu prečítala už za dva dni. Bola skvelá, perfektná, dokonalá. Nemám ani najmenšiu bodku, ktorú by som mohla vytknúť. Ellie a Logan sa spoznávajú postupne. Pracovné stretnutia sa menia na priateľstvo, náhodné strety ich posúvajú ešte ďalej… náznaky, prečo Ellie drží pri živote tanec s neterkou a z očí jej sála smútok s odhodlaním, nám autorka po kvapkách dávkuje. No rozprávanie Ellie Loganovi po tom, čo v jeho živote nastal zlomový moment, bolo niečo srdcervúce. Dve doráňané duše sa pokúšali vyliečiť navzájom. Snaha sa cení a láska aj hory prenáša- bude to v šťastí našich hrdinov stačiť? Síce je príbeh písaný z pohľadu oboch hlavných postáv, na Loganovu chvíľku som čakala 100 strán a aj potom prevládali časti z pohľadu Ellie. Napriek tomu nemám pocit, že by ma autorka ochudobnila o niektoré pocity, myšlienky či konania Logana. Všetko bolo tak akurát povedané/napísané alebo ututlané pre ten správny moment. Čo sa týka vedľajších postáv- Maddie bola slniečko, jej ocko mi nesedel od prvej zmienky a priatelia Ellie boli perfektní. Naozaj, ako rodina. Páčilo sa mi, že pomalým finišom Astor neuberala príbehu na reálnosti. Žiadne zmeny v postoji a názoroch lusknutím prsta, aj keby sme práve také počínanie ubúdaním stránok knihy očakávali. Postavy sú zásadové, niekedy to hraničí až s tvrdohlavosťou, no kto z nás odpúšťa ľahko? Ako som už spomínala, každá časť série Môj je iná. Táto je veľmi emocionálna, najmä čo sa týka potláčaných boliestok na duši, ťažké vyrovnávanie sa s údermi reality a hľadanie kúska šťastia. Aj keď ho Ellie a Logan nájdu jeden v druhom, predsa si odopierajú, čo by mohli mať. Ako prevenciu pred ďalším sklamaním, čo je pochopiteľné. Sériu nie je nutné čítať postupne, ja to však odporúčam. Užijete si momenty, malé aj veľké, ktoré sa vzájomne prepletajú jednotlivými príbehmi. Ak na takúto pasáž narazíte, s úsmevom si pripomeniete- AHA, TAK TAKTO TO TEDA BOLO U NICH :) Síce séria Môj ešte nie je na konci, ale ja som už teraz veľmi zvedavá s čím ďalším Barbora Astor príde. Píše vždy lepšie, čo badať každou knihou, zvraty nie sú prehnane dramatické, pocity postáv opisuje s nehou a intímne chvíle s riadnou dávkou vášne, no vkusne. Mne nedá inak, ako vám knihy len a len odporučiť.
…spaľujúca vášeň, iskrenie a chémia…
To mi, žiaľ, v príbehu princeznej a bodyguarda chýbalo. Napriek tomu, sa mi však pomaly zrejúca láska v knihe KRÁĽOVSKÁ HRA páčila.
Dôvod je jednoduchý. Vyvážili to iné emócie. Môže sa zdať, že v príbehu lásky by chýbajúca vášeň mohla byť kameňom úrazu. Nie u mňa. Páčilo sa mi, že autorka vo mne dokázala vyvolať niekoľko druhov emócií. Síce som vzájomnú náklonnosť hlavných hrdinov verila, niečo osobné, intímne, mi tam chýbalo, ale po dlhých úvahách som prišla na to, že som to takto pravdepodobne vnímala najmä kvôli častému skákaniu v čase. Mala som dojem, že autorka mi niektoré pohľady, či dotyky zamlčala XD
Nevadí, emócií som si užila dosť. Smútok z náhlych zmien, frustrácia z obmedzení, oddanosť a láska k priateľkám, rozhorčenie voči rodine, odpor k niektorým postavám, dojatie, hnev i šok pri určitých odhaleniach a kopec iných.
Bridget som si obľúbila už v predošlej knihe Bezpodmienečná láska. Jej cesta z princeznej, ktorá si žije privilegovaný život so snahou o normálnosť, po záver knihy, kedy sa chopila toho, čo jej osud(spolu s bratom)nadelil, bola úžasná. Dospela, bila sa za to, čo jej patrí, za seba aj svoju krajinu. Bola silná, láskavá, chápavá…
Naopak Rhys bol zvláštny. To jeho smrteľne vážne vystupovanie! Ako toto mohlo Bridget imponovať? Asi videla pod masku od začiatku. Inak si to neviem vysvetliť. Ale jeho gestá, maličkosti, ktoré pre svoju zamestnávateľku robil, boli veľmi úsmevné. Zápletku týkajúcu sa bodyguarda som tipovala dávno predtým, ako sa stala- a správne. Nevedela by som si predstaviť inú.
Vedľajšie postavy sa párkrát zapojili do deja, ale o zťahu Alexa a Avy som sa nič nové nedozvedela. Čo je aj škoda, ale zas som dostala jasnú indíciu, kam povedú kroky Josha a celkom sa tomu teším. To bude ‘hate-to-love’ ako vyšité.
Čo ma ale dostalo do kolien… situácia takmer v závere knihy, návrat do domu ďaleko od ľudí… odohrala sa tam taká epická scénka, až sa mi reálne vykotúľali slzy z očí! A to nie je bežné, stalo sa mi niečo takéto pri konkrétnej činnosti postáv úplne po prvý krát. Nerozumiem tomu, no nezabudnuteľná chvíľa ako táto ma rozcítila natoľko, že som potrebovala vreckovku.
Vyše 400 strán príbehu som si užila, pretože Huang píše parádne a radím ju k mojim obľúbeným zahraničným autorkám.
… vražda, výpalníctvo, vyšetrovanie…
MAFIÁNSKA POPRAVA? presne toto, plus niečo navyše, ponúka.
Od Petra som už čítala druhú knihu s názvom Polícia v rukách mafie, preto som bola zvedavá aj na jeho prvotinu.
Pred časom sa ma svokra pýtala, či nemám dobrú krimi a ja som jej s radosťou požičala celú sériu štyroch kníh, ktoré doma mám. Neuveríte, o dva dni mi ich vrátila, že toto čítať nebude. O mafiánoch. Nechápem… vlastne aj trochu hej, keďže ide o príbehy (ne)nápadne odzrkadľujúce náš štát, našich politikov, sudcov, policajtov i grázlov. No a naša babka chce isto žiť v presvedčení, že taká strana “Čistota” je čistá ako ľalia :/ Aj tak si už dlho myslím, že ľudia, ktorí potrebujú “otvoriť oči” buď nečítajú vôbec, alebo čítajú nesprávne knihy :D
Kniha ako celok sa mi veľmi páčila. Ja absolútne nemám čo vytknúť. Šloser píše perfektne! Jeho humor, prirovnania a rôzne hlášky sú hodné zapamätania, aj nových vrások smiechu. Rovnako tak hojný počet postáv a ich trefno-vtipných mien. Najviac ma bavilo keď kapitán(?v tých hodnostiach mám “španielsku” dedinu)Kotáň začal pri predstavovaní koktať XD Lepšie meno by mu ani nemohlo prischnúť. Rovnako ako pani poštárka Lacsná- tá teda bola lačná po vyšetrovateľoch rovnako, ako po informáciách :D
Použitý “policajný jazyk” do príbehu zapasoval,chválim aj, že krimi sa dá napísať bez vulgarizmov(mafiánom sem-tam ušlo, ale to si priam žiadalo). Postupy vyšetrovania i zisťovanie pochybení bolo skvelé, no mne osobne sa veľmi páčilo, že príbeh bol písaný v tretej osobe a viacerými postavami, čiže som mala možnosť byť chvíľu policajtom, bezdomovcom či mafiánom. Striedanie rozprávačov bolo plynulé, bez zmätkov,čo je pri toľkom počte postáv naozaj vzácne. Aj keď moja svokra by vám šloserovky neodporučila( našťastie nehodnotí knihy ona, ale ja XD ),zato ja všetkými desiatimi <3
…krásne ilustrovaná klasika…
Kto by nepoznal smutný a bolestivý príbeh o Mary, sirote, ktorá z Indie po smrti rodičov musela žiť v Anglicku na strýkovom panstve. Rozmaznaná slečinka sa cítila osamelo, náhodou spoznala bratranca na pokraji smrti a našla tajnú záhradu….
Tento príbeh som ako dieťa milovala. Vždy som bola za “drsniačku”, ale film z roku 1993 ma zakaždým dokázal rozcítiť a dojať. A ako príbeh vnímala moja Pauli?
Nádherné ilustrácie Margarity Kukhtiny podnietili detskú zvedavosť a rozhodne zaujali Pauli natoľko, že sme si knihu TAJNÁ ZÁHRADA prečítali za dva večery. Príbeh sa jej, našťastie, páčil, aj keď to na začiatku vyzeralo kadejak. Pauli je citlivá najmä čo sa týka úmrtí a hlavne rodičov, tak som ju chlácholila, že to je len začiatok a istotne sa všetko na dobré obráti. Síce to je rozprávka, ale Mary sa rodičia nevrátia, takže v tomto som tak trochu zavádzala, avšak smrť Lennoxovcov nebola v deji to hlavné.
Celkovo sme s príbehom spokojné, no niečo nám predsa len nesadlo. Miestni obyvatelia, záhradník, slúžka Marta, či jej brat Dickon, používali nárečie a to bolo v knihe otrasné. Pauli mu ani nerozumela- spočiatku sa ma pýtala prečo tak divne rozprávam a požiadala ma, aby som čítala NORMÁLNE. Priznám sa, dosť to rušilo aj mňa.
Príbeh o Tajnej záhrade vznikol už v roku 1911 a radí sa ku klasickým dielam anglickej a svetovej literatúry. Túto detskú verziu prerozprávala Geraldine McCaughrean veľmi dobre(až na ten slang) a verím, že zaujme mnohé deti, nielen pútavou obálkou so zlatými prvkami a bohatými ilustráciami, ale hlavne samotným príbehom dvoch utrápených detí, ktoré zmenia svoj osud.
…súčasné, historické, mládežnícke aj erotické…
Takýto koktejl namiešala Ježovičová v príbehu, kde sú ústrednou témou prsia. Nie je to však len také povrchné čítanie…
Kristínin štýl som rozpoznala už od prvých riadkov. V úvode spoznávame puberťáka Viktora, ktorý je zahľadený do spolužiačky a dúfa, že náklonnosť je obojstranná. Ďalšou postavou je Stela, Viktorova rovesníčka, suseda a nie je tomu tak dávno, čo sa nazývali priateľmi. Táto súčasná linka bola typicky Ježovičovská, prirodzená, aktuálna, s charaktermi postáv mladých ľudí, ktoré môžeme vidieť vo svojom okolí.
Keď však autorka “prepla” na minulosť, bolo to niečo nové, mnou nepoznané. Túto Kristíninu stránku som spoznávala postupne. Písanie bolo podľa mňa zvládnuté dobre, dobovo, avšak príbeh Emilly mi akosi nesadol. Jej pohnutý osud sa ma nedotkol, nesúcitila som s ňou. Všetko to boli jej rozhodnutia a ja som sa s nimi, napriek tomu, že som chápala, aké mali ženy postavenie v spoločnosti,nedokázala stotožniť. Príbeh Emilly má pokračovanie v knihe s názvom Porcelánová láska a ja som naň zvedavá, aj keď ma príliš nenadchol. Musím však uznať, že autorka sa pustila veľmi otvorene do dobových zábaviek, nerestí, intríg aj spoločenských vzťahov. Túto časť uzatvára vtedajšia medicína a je to riadne surové čítanie.
Zaskočilo ma, že knižka nemá kapitoly a tiež fakt, že Stele a vlastne aj Viktorovi sa venovalo príliš málo priestoru. YA súčasná linka ma bavila viac, aj preto som jej v príbehu chcela viac. Snáď v pokračovaní si prídem na svoje. V hodnotení sa prikláňam k lepším 3 a slabším 4*.
Autorské duo sa s ničím nekafre. Už úvod bol, pre mňa, šokujúci. Pán ‘drzý bastard’ sa nie prívetivo v obchode prihovorí neznámej Aubrey. Spadla mi sánka. Som si pomyslela, ok dievča, ignor, hlavný hrdina nebude taký debil a čoskoro nastúpi na scénu, len žiadne obavy, žiadny strach. A viete čo? Prd makový!!! Tento debil bol hlavným hrdinom. Jedno sa mu však nedá uprieť. Jeho nechutná úprimnosť, rozumej- nevymáchaná huba, bola aj vražedne vtipná. Doťahovačky medzi hrdinami, po tom, ako sa tento exot predviedol v obchode a následne sa nanominoval Aubrey do auta, lebo jemu sa pokazila motorka a bezodkladne sa musel dostaviť do svojho cieľa, boli skvelé, plné smiechu s pridanou hodnotou menom Esmeralda snehová vločka XD vďaka tejto postave(?) zažili dosť bizarné situácie. Toto sa dialo v prvej časti knihy, s koncom, ktorý rozjarené romantické dušičky prefackal.
V druhej časti sa nám už striedali pohľady hlavných hrdinov. Táto časť bola vážna, priniesla plno šokujúcich odhalení nielen o Chanceovi(perfektné meno pre postavu Drzého Bastarda), ale aj o jeho sestre, živote Aubrey po tom, čo začala nový život.
Už to ale stopnem, viac neprezradím, príbeh pána Bastarda(áno, hlavný hrdina sa dal uviesť do kancelárie Aubrey ako mistr Bastardo XD a nikomu to neprišlo zvláštne… ach, tá Amerika) a jeho vyvolenej si prečítajte, lebo Vi a Penelope proste majú čo ponúknuť ;)
