Prečítané -2020- Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje čtenářské kolekce
Moje aktivity
Toto bola jednoznačne zatiaľ najlepšia časť tejto detektívnej série. Zrejme je to odvážne tvrdiť, keďže zatiaľ vyšli iba tri časti, ale … WAU!
Konečne som sa ja - človek neschopný orientovať sa v zložitých zapletkách, necítila stratená ako Atlantída ale reálne mala jasné podozrenie a v duchu si utvárala vysvetlenia a závery.
Celá zápletka začala veľmi sľubne a ja som od prvej kapitoly bola vtiahnutá do deja takým spôsobom, že bolo len veľmi ťažké odtrhnúť sa od čítania.
Pri vyšetrovaní tohto prípadu sa čitateľ dozvedá viac o Josie a jej minulosti, ktorá bola príšerná, avšak napísaná tak skvelo, že mi behal mráz po chrbte.
Všetky postavy, s ktorými sa s postupujúcim dejom stretáme, majú svoju dôležitú úlohu ako v Josienej minulosti, tak v jej prítomnosti a ja som sa do toho umného prepojenia skratka zamilovala.
Nechcem napísať viac, aby som neprezradila nič dôležité a vy ste mali dôvod si túto knihu (a aj tie ostatné) prečítať a zamilovať si ich aspoň tak podobne, ako ja.
Už teraz sa teším na ďalšiu časť!
Ja tú sériu Romantických útekov jednoducho zbožňujem a o to viac ma mrzí, keď musím niektorej z častí dať veľmi nízke hodnotenie.
Dovoľte, aby som sa na chvíľku, než začnem so všetkými negatívami, zastavila a nezabudla opomenúť obálku knihy, ktorá je, rovnako ako všetky ostatné, pohladením pre oči.
Celé bodové hodnotenie, ktoré táto kniha odo mňa dostane, tvorí najmä popis Írska, jeho hlavného mesta, pamiatok, krajiny, … a jedla, pri ktorého popisoch mi div sliny netiekli po brade, keďže mnohé pokrmy zneli veľmi lákavo.
Tu však moje nadšenie končí.
Hlavná hrdinka Hannah bola jedno veľmi nesympatické stvorenie, ktoré sa akosi stále nedokázalo rozhodnúť ohľadom toho, čo vlastne v živote chce či nechce. A keď to nedokázala ani po tom, čo jej bolo všetko bez akejkoľvek jej námahy naservírované priamo pod nos, to ma teda takmer dojalo (nie v dobrom slovazmysle). Och, a nesmiem zabudnúť na fakt, že je nám takmer v každej kapitole pripomínané, že Hannah nevie variť a v kuchyni je teda úplne márna.
Conor ma tiež pekne hneval. Na takú sebestrednú postavu som v knižke uz dlhšiu dobu nenarazila a ten jeho prístup ala “každý vie, kto som a chce ma zneužiť pre moju slávu” ma nútil pretáčať oči až kamsi ku stropu.
Dej bol veľmi predvídateľný a jemná zápletka, ktorá sa nám začala rysovať na pozadí toho všetkého ma zo začiatku trošičku potešila, no to, ako ju autorka odbila, ma nepotešilo ani v najmenšom. Pripadalo mi to, ako keby na ňu autorka zabudla a ku koncu si spomenula, že zabudla odhaliť, ako to celé vlastne bolo a tak to v rýchlosti sfúkla len tak, aby sa nepovedalo.
Mrzí ma hodnotenie, aké tejto knihe dávam, ale moje sklamanie je veliké a tak nemôžem inak …
Z tejto časti detektívnej série o Josie Quinnovej som pri čítaní i po dočítaní bola trošičku zmätená a nevedela som, čo si o tom celom príbehu mám vlastne myslieť.
Na začiatku ma postihol problém so začítaním sa, ktorý, našťastie, po pár kapitolách zmizol, no objavil sa problém so sledovaním kto je kto, kto má v celej zápletke akú úlohu, kto je páchateľ a kto je obeť.
Je to znak dobrej detektívky?
Pravdepodobne.
Dokážem to oceniť?
Vôbec.
Netvrdím, že by som chcela všetko dostať naservírované pod nos na zlatom podnose, avšak toľko postáv v jednom príbehu na mňa bolo skrátka už priveľa.
Čo sa ale celkového rozuzlenia týka, to ma veľmi prekvapilo a posledné kapitoly som zhltla takmer na posedenie, aj ma troška mrzelo, že ďalší prípad skončil.
Takže i napriek tomu, že som bola väčšinu knihy totálne zmätená, túto knižku odporúčam. Nie je síce taká skvelá ako prvý diel o Miznúcich dievčatách, avšak ak sa prekúšete trošku ťažším začiatkom a vysomárite z toho množstva postáv, určite nebudete ľutovať.
Na túto knižku som sa veľmi tešila, pretože retellingy sú skrátka vďačnou témou na knižku a je len čisto na fantázii autora, akým smerom sa uberie. A toto poňatie príbehu je veľmi vďačné ale …
Asi by som najskôr mala začať tým pozitívnym a to je, že sa príbeh čítal naozaj ale naozaj dobre a to hlavne skrz fakt, že autorka umne dokázala vykresliť prostredie dedinky, ktorá je sužovaná strachom z lesa, ktorý ju obklopuje. No tu moje nadšenie, žiaľ, končí.
Predvídateľnosť je niečo, čo tomuto príbehu rozhodne nechýba a aj keď je pravda, že mne to nevadilo, viem, že mnohí by to, vzhľadom na žáner a celkovú ponurosť a tajomnosť prostredia, mohli považovať za jedno z veľkých negatív.
Rovnako ako hlavnú hrdinku Adélu, ktorú som ako negatívum vnímala i ja. Zo začiatku bola dievčinou zameranou iba na manželstvo a potomstvo s mužom, ktorého miluje, následne ochrankyňou v zácviku a o pár strán ochrankyňou, ktorá presne vie, čo robí, akurát to robí úplne zle a zrádza všetkých, ktorých má ochraňovať, vrátane muža, ktorého miluje. Skrátka a stručne - protagonistka, z ktorej by si čitateľ rozhodne NEMAL brať príklad.
Možno je toto vhodná knižka pre nenáročného čitateľa alebo niekoho, kto s retellingami začína a nevie, po akej knižke siahnuť. Ja však verím, že v tejto kategórii sa nájdu aj kvalitnejšie diela práve pre začiatočníkov.
Ja som teda čakala niečo úplne iné, drsnejšie, prepracovanejšie a dostala som iba takú light verziu s veľmi nesympatickou hlavnou hrdinkou. A to znamená, že túto knižku prosto odporučiť nemôžem.
Po prečítaní anotácie a vety: "Horúca láska v mrazivej zime", ktorá na vás kričí z obálky, som očakávala nádherný zimný milostný príbeh, ktorému čaro Vianoc ešte dodá na magičnosti a romantičnosti ...
Och, aké veľké je moje momentálne sklamanie!
Pritom celý príbeh začal veľmi sľubne - obdobie Vianoc, zlomená hlavná hrdinka, klišoidné stretnutie s hlavným hrdinom, vianočný Londýn, ... Skrátka všetko, čo čitateľ pravdepodobne od celého príbehu očakáva. Žiaľ, pravdepodobne nepočíta s faktom, že tu celé naše dlhé decembrové putovanie končí.
Ostatné časti síce neboli zlé, ale skrátka som nedostala toľko toho Decembra, koľko by som dostať chcela a koľko by som (áno, budem sa opakovať) podľa názvu dostať mala.
Čo sa dejovej linky týka, zhrniem to asi jedným jediným slovom: predvídateľná. Reálne som pri čítaní približne odhadla, čo sa ešte stane a v drvivej väčšine prípadov som sa aj presne trafila.
Postavy boli také nijaké - nemastné, neslané, ... Žiadne hlbšie emócie, ktoré knižka chcela predstaviť, sa ma nijako extrémne nedotkli a skôr som ich prešla s takou tou myšlienkou v hlave, ktorá znela: "Hm, smutné ... Čo máme ďalej?"
Príbeh to ale rozhodne nie je zlý, len proste dostanete niečo, čo ste úplne nečakali, že dostanete. Ale za mňa teda rozhodne slabší priemer, ktorý neurazí, no ani nenadchne.
Toto bolo tak filozoficky náročné, že som ani nedokázala oceniť, že je to knižka o knižkách.
Popravde, už od samého začiatku som mala pocit, že je ten príbeh skrátka akýsi podivný a začítavalo sa mi doň veľmi ťažko. A keď už som sa ako tak začítala, absolútne som nemala tušenie, o čo v skutočnosti autorovi ide.
Veľmi ma hnevali postavy, ktoré v tomto príbehu vystupujú, keďže to boli priam nebesky dokonalé ľudské bytosti, ktoré zbožňujú ezoterické knižky, vedú siahodlhé filozofické úvahy o živote a sú si vedomí svojich predošlých hriechov, ktoré sa ale snažia napraviť konaním dobra pre tento svet. Znie to nádherne, však? Žiaľ, táto skutočnosť nie je priveľmi reálna.
Taktiež fakt, že sa dozviete veľa skutočných informácií o tom, čo všetko musí predavač kníh s novými knížkami robiť, čo to znamená, keď je knižka prijatá do komisie, ... ma rozčuľoval, keďže to nie je niečo, čo by som vo fiktívnom príbehu potrebovala vedieť a pre tých, ktorí ani nepracujú v kníhkupectvách, sú to veľmi zbytočné informácie.
Jediné, čo sa mi na celom tomto diele páčilo je, že je krátke a tak moje čitateľské utrpenie netrvalo príliš dlho. Taktiež celé to prostredie voňavého kníhkupectva iste rozbuší srdiečko nejedného knihomoľa a veru som našla aj zopár krásnych citátov.
Ako veľmi som dúfala, že budem môcť túto knižku odporučiť, pretože už len podľa názvu by si človek povedal, že ju v knižnici musí mať. Je to smutné, no naozaj nemusí.
Táto knižka je jednou z tých, ktorú s najväčšou pravdepodobnosťou zaradím do môjho zoznamu najlepších kníh, aké som tento rok čítala.
Nebudem klamať, príbeh ma do seba vtiahol už od prvej stránky a vyvolával vo mne veľké množstvo rôznych emócií - chvíľu mi po tele behali zimomriavky, chvíľu som sa usmievala, riadne dlho si utierala slzy, ktoré mi tiekli po tvári, ...
Obsahovo to nebolo práve ľahké čítanie, no s tým sa pri príbehu z obdobia druhej svetovej skrátka musí počítať. A musí sa počítať aj s tým, že vám v určitom bode, v určitej kapitole a na určitej strane zlomí srdce.
To moje sa zlomilo niekoľkokrát a keď už to vyzeralo, že sa z toho dostávam, autorka prišla s niečím, čím mi ho zlomila znova. A znova.
Neviem čo napísať viac. Nechcem prezradiť nič dôležité a pripraviť vás tak o taký zážitok, aký som z knihy mala ja a niesla si ho so sebou ešte niekoľko dní po dočítaní.
Takže vás prosím, dajte tejto nádhernej knižke šancu. Aj keď príbehy z druhej svetovej nečítate. Verím, že nebudete ľutovať.
Je to jedna z tých kníh, ktorú v jednom momente chytíte do ruky a v ďalšom už ste v polovici príbehu. Naozaj sa mi už dávno nestalo, že by som nejaký príbeh prečítala prakticky na dve posedenia.
Tomuto faktu iste napomohlo to, že je písaná naozaj jednoduchým spôsobom, kde nemôžete očakávať žiadne siahodlhé súvetia či zložité vety, ktoré by váš mozog odmietal spracovať. Taktiež kratučké kapitoly s jemným nádychom tajomna na konci skrátka samé ponúkajú k tomu, aby človek neprestával čítať. I keď miestami som mala chuť zahodiť ju na druhý koniec miestnosti, pretože obsahuje až desivo pravdivé myšlienky a párkrát sa jej podarilo rozplakať ma.
Čo sa týka postáv, tie boli fajn, no žiadna nebola popísaná až tak úžasne, že by som si ju nejako špeciálne obľúbila.
Našla som aj zopár vecí, ktoré mi ale nie veľmi sadli a tým, ako dej postupoval, ma vytláčali stále viac a viac. Napríklad skutočnosť, že autorka musela pri každej novej postave, ktorá sa na scéne objavila, spomenúť akej národnosti či farby pleti tá daná osoba je. Vopred upozorňujem, že nie som rasista, ale čo je veľa, to je príliš a naozaj ma nebaví stále čítať vety v štýle: "Toto je Emil. Je to beloch."
Taktiež fakt, že chlapec, ktorého naša protagonistka ľúbi, ju oslovuje "Kámo" ma nútila pretáčať oči a veru som objavila aj zopár prekladových kopancov, ktoré som ale s hlbokým nádychom dokázala prekúsnuť (slovíčko "akože" použité vo vetách, kde sa absolútne nehodilo; vety v štýle: "Idem vonku." a "Už sme von.").
Každopádne, toto je krásny príbeh, ktorý vás s veľkou pravdepodobnosťou na nejaký čas emocionálne vyčerpá, no stojí to za to.
Priznám sa, mojou šálkou kávy takéto príbehy práve nie sú, pretože mi spôsobujú veľmi veľké emocionálne búrky a nútia ma príliš nad všetkým premýšľať.
Táto knižka ma však hneď zaujala svojou anotáciou, pri ktorej, keď som si ju čítala, mi po chrbte behali zimomriavky a niečo v mojom podvedomí vedelo, že si ju skrátka potrebujem prečítať.
Začiatok bol relatívne pomalý, autorka dáva čitateľovi veľa priestoru na spoznanie hlavných protagonistov, na utvorenie si názoru, na zistenie, či sú čitateľovi sympatickí alebo nie, ... Ja som si však ani k jednému páru či osobe žiadne hlbšie puto nevytvorila, pretože tým, ako sú podpísaní, sa mi nezdali príliš reálni.
Celková zápletka, ktorá je najdôležitejšou časťou tohto príbehu, bola výborná a nie raz som sa pristihla, že mi nad tým prečítaným vlhnú oči, avšak na môj vkus bola až príliš rýchla oproti naozaj veľmi pomalému začiatku. Nič by sa nestalo, keby autorka ubrala pár počiatočných kapitol a v zápletke ich zase zopár pridala.
Čo sa záveru týka, pri čítaní celého súdneho sporu mi nebolo práve ľahko na srdci a v duchu som sa pýtala sama seba, komu by som ja na mieste sudkyne zverila ono dieťa. A veru som si aj poplakala, keď celý súdny spor skončil inak, než som si pôvodne myslela, že skončí.
Úplný koniec príbehu bol pre mňa tak trošku ľadovou sprchou, keďže za mňa pôsobil až príliš rozprávkovo a opäť nie veľmi reálne.
Odhliadnuc od toho, čo sa mi na tejto knižke nepáčilo, moje pozitívne dojmy stále o čosi prevládajú a ja nemôžem povedať, že by som pri čítaní trpela. Teda ... Trpela som, ale nie skrz to, ako je knižka napísaná, ale kvôli emóciám, ktoré vo mne miestami dokázala vyvolať.
Hneď na začiatok nesmiem zabudnúť podotknúť, že táto knižka je po vizuálnej stránke jedna veľká nádhera, na ktorú by som sa veru vydržala dlho dívať. A čo sa príbehu, ktorý ochraňuje týka, ten ma vcelku veľmi milo prekvapil.
Už od začiatku som akosi podvedome tušila, že anotácia, ktorá je relatívne stručnejšia, skrátka neprezrádza všetko a postupom času som zisťovala, že moje tušenie bolo správne. Predsa len, ľahko detektívnu zápletku by v románe pre ženy, najmä bez predchádzajúceho varovania skrz anotáciu, len máloktorý čitateľ očakával. A ja osobne stále neviem čo si o nej mám myslieť. Nebola napísaná zle, avšak tým, že som ju neočakávala, tak ju akosi stále nedokážem spracovať.
Čo však veľmi chválim je prelínanie prítomnosti a minulosti, kde sa čitateľ dozvedá podstatné momenty, ktoré viedli k tomu či onomu a kvôli ktorým zbiera hlavná hrdinka ten či onen predmet. Tieto odôvodnenia, ak ich takto môžem nazvať, autorka zvládla bravúrne a ja som jej ich zožrala aj s navijákom.
Trošku ma mrzí, že som si v priebehu čítania nedokázala ku hlavnej protagonistke vytvoriť žiaden vzťah. Akosi mi neprišla úplne reálna a všetky emócie, ktoré by som mala cítiť, sa absolútne nedostavili. Čo to znamená? Že som na konci knižky, kedy by som obyčajne uronila nejakú tú slzičku, necítila absolútne nič.
Príbeh ale vôbec nie je zlý a až na pár vyššie spomenutých vecí sa mi veľmi páčil, takže ho s kľudným svedomím odporúčam ďalej.
