Prečítané -2020- Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje čtenářské kolekce
Moje aktivity
Moje srdiečko radosťou poskočilo, keď dostalo informáciu, že bude mať opäť možnosť stretnúť sa s Mrkvom a odtatnými Stíhačmi pri ich dalsom dobrodružstve z hokejového prostredia.
Postavám, či už ide o Stíhačov alebo ostatných, rozhodne nemám čo vytknúť a rovnako ani humoru, ktorý mi krásne sadol do nôty, takže som sa pri čítaní neraz aj schuti zasmiala. Avšak celková zápletka mi akosi nepasovala.
Nech som sa snažila akokoľvek a akokoľvek si nahovárala, že predsa len ide o fikciu, kde sa fantázii medze nekladú, nedokázala som sa zbaviť pocitu, že Janko zablúdil do sci-fi žánru, keďže to, čo sa v knihe dialo, vzhľadom na prostredie, v akom sa dej odohráva, mi skrátka a jednoducho prišlo nereálne a nedokázala som sa s tým stotožniť.
Takže áno, veľmi ma potešilo opätovné zhľadanie sa so Stíhačmi, avšak príležitosť, pri akej naše stretnutie prebiehalo, by mohla byť aspoň kúsoček reálnejšia.
Každopádne, pokiaľ ste si prvú knižku zamilovali, určite siahnite i po druhej. Možno sa vám bude páčiť viac ako mne.
O existencii týchto kníh viem už dobrých pár rokov, avšak nikdy som sa neodhodlala prečítať si ich. Zato seriál som videla už niekoľkokrát celý a kľudne by som si ho pozrela znova. Keď však vyšla prvá kniha v novom šate, neodolala som.
Knižka nie je hrubá, jej čítanie vám zaberie maximálne zopár hodín. Kapitoly sú relatívne krátke, cením, že sa striedajú pohľady jednotlivých klamárok, a sú písané veľmi jednoduchým jazykom, takže by som sa nebála siahnuť po tomto príbehu aj v mladšom veku (povedzme tak 13+). Rozhodne sa knižné hlavné hrdinky správajú na svoj vek viac, než tie seriálové.
S čím som sa však nedokázala stotožniť sú určité skutočnosti, ktoré sa diametrálne odlišujú od seriálu a pôsobili na mňa akýmsi rušivým dojmom, nakoľko sa nie veľmi zhodovali s mojou predstavivosťou, takže odporúčam pri čítaní úplne vytesniť myšlienky na seriálové spracovanie.
Uznávam, nie je to žiaden literárny skvost, ktorý by ma posadil na zadok svojou geniálnosťou a určite je to niečo, z čoho by som bola viac odvarená v mladšom veku. Avšak nebolo to až také zlé a ani staršieho čitateľa to neurazí, no ani úplne nenadchne.
Ja som však rozhodnutá aj napriek tomu v knižnom spracovaní pokračovať, keďže chcem vedieť, či sa všetky dôležité zápletky a koniec budú v oboch spracovaniach zhodovať.
Keď som sa dozvedela, že táto knižka uzrie svetlo sveta, moje počiatočné nadšenie bolo veľmi veľké, nakoľko som si prvú knihu od Dominiky naozaj užila a mala som v čerstvej pamäti, ako skvelo bola napísaná a ako som sa pri nej bavila.
Určite však poznáte ten nenápadný avšak nie veľmi príjemný pocit, keď vás prepadne strach, či tá ďalšia kniha bude aspoň podobne úžasná. S veľkou radosťou však musím povedať, že i keď som ja tento strach zažívala, bol úplne zbytočný.
Tentokrát sa prostredníctvom krátkych poviedok môžeme pozrieť do Kórei v období celosvetovej pandémie a opäť sa dozvedieť niečo o tamojších ľuďoch a ich zvykoch s humorom Dominike vlastným.
Taktiež chválim priložené čiernobiele ilustrácie, ktoré by som uvítala aj v Mačacom kožuchu, kórejské rozprávky a veľmi pekným bonusom je aj QR kód, ktorý čitateľa po jeho naskenovaní presmeruje na Dominikine fotky zo života v Kórei.
Myslím si, že táto knižka je skvelá pre všetkých čitateľov všetkých vekových kategórii. Je vtipná, poviedky sú krátke, stručné, skvelo napísané a ja to jednoducho zbožňujem.
Toto bolo čosi perfektné!
Kúzelne prostredie talianskeho Palerma a vôňa výborného jedla vznášajúca sa vo vzduchu maskujúce existenciu čarodejníc a Pekelných princov. To všetko doplnené o nenásilnú hate-to-love romantiku s iskričkami erotického napätia medzi hlavnými postavami.
Je to magické, je to temné.
Pri čítaní som hltala jednu stránku za druhou. Napätie, ktoré pociťovali moje nervy, by sa dalo krájať a keď už som konečne získala odpoveď na nejakú z mojich vnútorných otázok, autorka prišla s niečím ďalším a tak som si už nebola istá absolútne ničím.
Postavy boli výborné, vedela som si ich dokonale predstaviť a aj sa do nich vcítiť a pochopiť, prečo sa zachovali tak či onak. Veľmi sa mi páčila premena hlavnej hrdinky z milého dievčatka na čarodejnicu túžiacu po pomste. Mrzí ma však, že nám autorka neposkytla viac informácii o dvojčati, ktorého sa takým brutálnym spôsobom zbavila. Dúfam, že v ďalšej časti by sa to mohlo zmeniť a dozviem sa viac, pretože ja potrebujem odpovede!
Celý príbeh je skrátka skvelo vystavaný, uveriteľný a ja ho môžem jedine odporučiť ďalším čitateľom, pretože toto si jednoducho potrebujete prečítať.
I tak ale nedám plný počet, pretože mám vnútorný pocit, že ďalšie časti budú ešte lepšie, takže si nechávam maličkatú rezervu.
Trenčín je mojou veľkou srdcovou záležitosťou od čias, keď som navštevovala strednú školu. Takže si iste viete predstaviť, aké veľké bolo moje nadšenie, keď som objavila túto chuťovku, ktorej dej sa primárne odohráva práve v Trenčíne.
Priznám sa, keď som knižku otvorila a začala čítať prvé riadky, srdce mi búšilo nedočkavosťou a ani som sa nenazdala, bol koniec, čo ma rozosmutnilo. Ivica totiž píše naozaj pútavo a tak som si celé popisy Trenčína dokázala veľmi živo predstaviť. Je totiž príjemné presne vedieť, kde sa knižná postava práve nachádza, keďže mnohé miesta som počas mojich študentských čias sama navštívila.
Čo sa týka zápletky, tá bola jednoducho skvelá a ja som netrpezlivo očakávala, kto je ten záhadný Cudzinec, ktorého si Lina nasťahovala do bytu a s ktorým nadviazala vcelku elektrizujúci vzťah prostredníctvom písaného slova. A ten koniec?! Ten ma totálne dorazil a ja som aj po zavretí knižky zostala chvíľku sedieť s otvorenými ústami a premýšľať, čo sa to sakra práve stalo. Skrátka výborné!
Jediné, čo ale autorke musím vytknúť, je Liana. Pripadala mi až príliš úspešná, príliš sebestačná - jednoducho príliš dokonalá i keď všetci dobre vieme, že nikto nie je až taký dokonalý. K tomu, aby som knižke mohla dať plný počet leňochodov by som potrebovala, aby mala aspoň nejakú chybu.
I tak túto knihu a celý príbeh milujem a zaraďujem ho do pomyselnej poličky mojich srdcových záležitostí. A vám, pokiaľ ste sa ešte neodhodlali k prečítaniu, ho môžem jedine odporučiť.
Obálka, rovnako ako ilustrácie, ktoré príbeh nádherne dopĺňajú a pomáhajú čitateľovi lepšie si predstaviť určité momenty v deji, sú pohladením pre oči. Čo však moje oči nepohládzalo bol troška zvláštny štýl písania autorky a neustále používanie časovania slovies v podobe zastaviac, píšuc, idúc, …, čo skrátka nepôsobi prirodzene a skôr to kazí celkový dojem z inak výborne vymysleného príbehu.
Princezná Katja, protagonistka nášho príbehu, mi, kvôli nedostatku vnútorných pohnútok, vďaka ktorým by ju čitateľ dokázal lepšie a najmä hlbšie spoznať, pripadala veľmi plytká. A áno, síce sa dozvieme, že je iná ako ostatné, no môžeme iba hádať, prečo tomu tak je.
Čo sa týka princa Argosa, to je z môjho pohľadu protagonista ako má byť: sú nám jasné jeho ciele, vieme, prečo sa rozhodol urobiť to či ono, … Dúfam, že v druhej časti sa na podobnú úroveň dostaneme i pri Katji.
Na záver poviem iba toľko: pokiaľ máte chuť na príjemne rozprávkový príbeh plný tajomstiev, akcie i nejakej tej romantiky, a nevadí vám koniec, ktorý vás nechá v napätí do vydania ďalšej časti, Katja by mohla byť niečo pre vás.
Ja ju však hodnotím ako priemer, ktorý má veľmi silný potenciál, avšak vyššie spomenuté skutočnosti jej ho skrátka znižujú.
Na návrat do sveta sufražetiek a boja za práva žien som sa veľmi tešila. O to väčšie bolo moje sklamanie, keď som sa dozvedela, že v slovenčine sa ďalšie časti vydávať nebudú, avšak našťastie, že existuje české vydanie. I keď si nie som istá, či je v tomto prípade vhodné použiť slovíčko “našťastie”.
I napriek tomu, že si autorka zachovala svoj skvelý rozprávačský štýl, mala som veľký problém do príbehu sa začítať a približne polovicu knihy sa vyslovene nudila, čo je smutné, keďže má kniha nejakých 450 strán. Ale teda v druhej polovici sa už konečne čosi začalo diať, už to čítanie nebola až taká nuda. Príde mi však trošku smutné, že ma najviac bavili erotické scény, ktoré by v tomto druhu kníh mali byť iba také spestrenie deja, no pre mňa to bolo asi to najzáživnejšie, čo sa za celú dobu udialo.
Čo sa ale týka hlavných hrdinov, Lucie i Tristan mi absolútne nesadli a nenašla som medzi nimi ani za štipku chémie, ktorá by bola aspoň trošku podobná tej, ktorá prevládala medzi hlavnými protagonistami z prvej časti. Ohľadom Lucie bolo stále spomínané, že je čiernou ovcou rodiny i spoločnosti a ohľadom Tristana to, že po ňom skrátka túži každý bez ohľadu na to, či je to vôbec človek (reálne sú podľa knihy z neho odvarené aj MAČKY, ktoré NEMAJÚ radi mužskú spoločnosť!).
Naozaj ma mrzí, že prvý diel bol taký úžasný a tento druhý musím ohodnotiť tak, ako som ho ohodnotila. Tým, že je to súčasť série, tak by ste tento diel vynechať nemali, ale keby to bola samostatná knižka bez pokračovania, odporučiť by som vám ju rozhodne nemohla.
Toto bola jednoznačne zatiaľ najlepšia časť tejto detektívnej série. Zrejme je to odvážne tvrdiť, keďže zatiaľ vyšli iba tri časti, ale … WAU!
Konečne som sa ja - človek neschopný orientovať sa v zložitých zapletkách, necítila stratená ako Atlantída ale reálne mala jasné podozrenie a v duchu si utvárala vysvetlenia a závery.
Celá zápletka začala veľmi sľubne a ja som od prvej kapitoly bola vtiahnutá do deja takým spôsobom, že bolo len veľmi ťažké odtrhnúť sa od čítania.
Pri vyšetrovaní tohto prípadu sa čitateľ dozvedá viac o Josie a jej minulosti, ktorá bola príšerná, avšak napísaná tak skvelo, že mi behal mráz po chrbte.
Všetky postavy, s ktorými sa s postupujúcim dejom stretáme, majú svoju dôležitú úlohu ako v Josienej minulosti, tak v jej prítomnosti a ja som sa do toho umného prepojenia skratka zamilovala.
Nechcem napísať viac, aby som neprezradila nič dôležité a vy ste mali dôvod si túto knihu (a aj tie ostatné) prečítať a zamilovať si ich aspoň tak podobne, ako ja.
Už teraz sa teším na ďalšiu časť!
Ja tú sériu Romantických útekov jednoducho zbožňujem a o to viac ma mrzí, keď musím niektorej z častí dať veľmi nízke hodnotenie.
Dovoľte, aby som sa na chvíľku, než začnem so všetkými negatívami, zastavila a nezabudla opomenúť obálku knihy, ktorá je, rovnako ako všetky ostatné, pohladením pre oči.
Celé bodové hodnotenie, ktoré táto kniha odo mňa dostane, tvorí najmä popis Írska, jeho hlavného mesta, pamiatok, krajiny, … a jedla, pri ktorého popisoch mi div sliny netiekli po brade, keďže mnohé pokrmy zneli veľmi lákavo.
Tu však moje nadšenie končí.
Hlavná hrdinka Hannah bola jedno veľmi nesympatické stvorenie, ktoré sa akosi stále nedokázalo rozhodnúť ohľadom toho, čo vlastne v živote chce či nechce. A keď to nedokázala ani po tom, čo jej bolo všetko bez akejkoľvek jej námahy naservírované priamo pod nos, to ma teda takmer dojalo (nie v dobrom slovazmysle). Och, a nesmiem zabudnúť na fakt, že je nám takmer v každej kapitole pripomínané, že Hannah nevie variť a v kuchyni je teda úplne márna.
Conor ma tiež pekne hneval. Na takú sebestrednú postavu som v knižke uz dlhšiu dobu nenarazila a ten jeho prístup ala “každý vie, kto som a chce ma zneužiť pre moju slávu” ma nútil pretáčať oči až kamsi ku stropu.
Dej bol veľmi predvídateľný a jemná zápletka, ktorá sa nám začala rysovať na pozadí toho všetkého ma zo začiatku trošičku potešila, no to, ako ju autorka odbila, ma nepotešilo ani v najmenšom. Pripadalo mi to, ako keby na ňu autorka zabudla a ku koncu si spomenula, že zabudla odhaliť, ako to celé vlastne bolo a tak to v rýchlosti sfúkla len tak, aby sa nepovedalo.
Mrzí ma hodnotenie, aké tejto knihe dávam, ale moje sklamanie je veliké a tak nemôžem inak …
Z tejto časti detektívnej série o Josie Quinnovej som pri čítaní i po dočítaní bola trošičku zmätená a nevedela som, čo si o tom celom príbehu mám vlastne myslieť.
Na začiatku ma postihol problém so začítaním sa, ktorý, našťastie, po pár kapitolách zmizol, no objavil sa problém so sledovaním kto je kto, kto má v celej zápletke akú úlohu, kto je páchateľ a kto je obeť.
Je to znak dobrej detektívky?
Pravdepodobne.
Dokážem to oceniť?
Vôbec.
Netvrdím, že by som chcela všetko dostať naservírované pod nos na zlatom podnose, avšak toľko postáv v jednom príbehu na mňa bolo skrátka už priveľa.
Čo sa ale celkového rozuzlenia týka, to ma veľmi prekvapilo a posledné kapitoly som zhltla takmer na posedenie, aj ma troška mrzelo, že ďalší prípad skončil.
Takže i napriek tomu, že som bola väčšinu knihy totálne zmätená, túto knižku odporúčam. Nie je síce taká skvelá ako prvý diel o Miznúcich dievčatách, avšak ak sa prekúšete trošku ťažším začiatkom a vysomárite z toho množstva postáv, určite nebudete ľutovať.
