Prečítané -2020- Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje čtenářské kolekce
Moje aktivity
Na túto knižku som sa vyslovene tešila už odo dňa, kedy mi moje ľúbené vydavateľstvo napísalo, že mi ju pošle na recenziu. Poviedky zo života na ďalekom Východe som si obľúbila vďaka knižkám Dominiky Sakmárovej a tak som dúfala, že by sa ku nim mohli pridať aj Richardove zážitky.
Žiaľ, knižka ma príliš nezaujala a ja som sa počas jej čítania nevedela dočkať konca.
Najprv by som však chcela vyzdvihnúť to, čo sa mi na knižke páčilo: za prvé - potvrdili sa mi niektoré skutočnosti, ktoré vo svojich knižkách spomínala i Dominika a zároveň sa ku nim pridali aj nejaké nové, a za druhé - priložené fotografie z Richardovich ciest sú veľmi príjemným bonusom a zároveň spôsobom, ako si čitateľ môže lepšie predstaviť popísané udalosti, miesta, ľudí, … Pri nich by som však uvítala, keby sa nachádzajú priamo v texte pri poviedkach ku ktorým patria.
A teraz z toho negatívnejšieho súdka.
Veľmi mi v texte prekážali dlhé opisy historických udalostí vytiahnuté z roznych zdrojov spolu s odkazmi na tieto zdroje. Myslím si, že by sa dali popísať aj bez ich použitia, poprípade by tam vôbec nemuseli byť zahrnuté. A nielen opisy historických udalostí ale opisy všeobecne mi prišli príšerne zdĺhavé a miestami i zbytočné, a to i napriek tomu, že Richard nepíše zle. Skrátka už som bola tak presýtená informáciami, že už mi prekážali akékoľvek dlhé opisy.
Ďalším rušivým elementom boli v texte vpísané smajlíky, ktoré ako keby čitateľovi hlásali: tu je vtip, tu sa zasmej. Za mňa však boli na úplne nesprávnych miestach, keďže z 90% som sa minimálne zachichotala pri úplne iných momentoch, kde sa práve smajlík nenachádzal.
Toto teda nebola moja šálka výborného ryžového čaju (slová autora, nie moje) a ja musím s ľútosťou konštatovať, že ju nemôžem odporučiť ďalej.
Miška Ries je jednou z tých autoriek, ktorej všetky knihy som maniacky nakúpila, no nemala prečítanú ani jednu. Konečne sa to však zmenilo a ja musím s potešením konštatovať, že peniaze utratené za jej knižky boli vskutku dobrá investícia.
Keď vyšiel tento príbeh, vedela som, že ho musím čo najskôr vlastniť a keďže práve bolo obdobie adventu a celá knižka dýcha vianočnou atmosférou, zaradila som ju okamžite a bez dlhšieho rozjímania na svoj predvianočný i predpôrodný TBR list.
No, knihu som nestihla prečítať ani pred pôrodom a už vôbec nie pred Vianocami (i keď som si príbeh chcela dávkovať ako adventný kalendár, pretože je tak stavaný), avšak i napriek tomu som si ju náramne užila.
Je to skrátka a jednoducho jedna veľká emocionálna jazda plná smiechu, radosti, lásky, smútku, sĺz, trápenia, starých krívd, rodinných i medziľudských vzťahov ale najmä Vianoc. A práve vďaka Vianociam je to celé ešte magickejšie, emócie ešte silnejšie.
Čo sa postáv týka, Nina je tak správne trafená žena a Dominik trošku komzervatívny muž, ktorý sa žiadnej špatnosti brániť nebude. Spolu tvoria dokonalý pár. Úžasne sa doťahujú, vášeň medzi nimi len tak iskrí.
Milujem Miškin humor, ktorý mi riadne sadol do vkusu a neraz som sa nahlas a s veľkou chuťou zasmiala.
Viac vám nepoviem, aby ste mali dôvod po príbehu siahnuť a prečítať si ho. Nebudete ľutovať, naozaj nie.
Od tohto príbehu som tak akosi očakávala niečo celkom iné, než čo som dostala.
Čakala som romantický príbeh dávno stratenej lásky, ktorá však i po rokoch odlúčenia pretrváva a napokon všetko skončí happy endom, ako keby sa ani žiadne odlúčenie ani nekonalo.
A čo som dostala?
Odľahčenú detektívku plnú psychicky labilných postáv a koncom, ktorý ma zanechal s otvorenými ústami pozerať na poslednú stránku knihy nechapajúcu, čo som to vlastne práve prečítala.
Nesmiem opomenúť fakt, že sa to vôbec nečítalo zle, páčilo sa mi použitie perspektívy viacerých postáv, prelínanie minulosti a súčasnosti, no nebolo to nič, čo by mi vyslovene odvarilo mozog a donútilo ma povedať si: “wau, tak toto bolo niečo úžasné!”
Za mňa taký priemer, ktorý neurazí, ale ani nenadchne, no pokiaľ hľadáte niečo jednoduchšie na čítanie, nemuseli by ste byť práve sklamaní.
Moje srdiečko radosťou poskočilo, keď dostalo informáciu, že bude mať opäť možnosť stretnúť sa s Mrkvom a odtatnými Stíhačmi pri ich dalsom dobrodružstve z hokejového prostredia.
Postavám, či už ide o Stíhačov alebo ostatných, rozhodne nemám čo vytknúť a rovnako ani humoru, ktorý mi krásne sadol do nôty, takže som sa pri čítaní neraz aj schuti zasmiala. Avšak celková zápletka mi akosi nepasovala.
Nech som sa snažila akokoľvek a akokoľvek si nahovárala, že predsa len ide o fikciu, kde sa fantázii medze nekladú, nedokázala som sa zbaviť pocitu, že Janko zablúdil do sci-fi žánru, keďže to, čo sa v knihe dialo, vzhľadom na prostredie, v akom sa dej odohráva, mi skrátka a jednoducho prišlo nereálne a nedokázala som sa s tým stotožniť.
Takže áno, veľmi ma potešilo opätovné zhľadanie sa so Stíhačmi, avšak príležitosť, pri akej naše stretnutie prebiehalo, by mohla byť aspoň kúsoček reálnejšia.
Každopádne, pokiaľ ste si prvú knižku zamilovali, určite siahnite i po druhej. Možno sa vám bude páčiť viac ako mne.
O existencii týchto kníh viem už dobrých pár rokov, avšak nikdy som sa neodhodlala prečítať si ich. Zato seriál som videla už niekoľkokrát celý a kľudne by som si ho pozrela znova. Keď však vyšla prvá kniha v novom šate, neodolala som.
Knižka nie je hrubá, jej čítanie vám zaberie maximálne zopár hodín. Kapitoly sú relatívne krátke, cením, že sa striedajú pohľady jednotlivých klamárok, a sú písané veľmi jednoduchým jazykom, takže by som sa nebála siahnuť po tomto príbehu aj v mladšom veku (povedzme tak 13+). Rozhodne sa knižné hlavné hrdinky správajú na svoj vek viac, než tie seriálové.
S čím som sa však nedokázala stotožniť sú určité skutočnosti, ktoré sa diametrálne odlišujú od seriálu a pôsobili na mňa akýmsi rušivým dojmom, nakoľko sa nie veľmi zhodovali s mojou predstavivosťou, takže odporúčam pri čítaní úplne vytesniť myšlienky na seriálové spracovanie.
Uznávam, nie je to žiaden literárny skvost, ktorý by ma posadil na zadok svojou geniálnosťou a určite je to niečo, z čoho by som bola viac odvarená v mladšom veku. Avšak nebolo to až také zlé a ani staršieho čitateľa to neurazí, no ani úplne nenadchne.
Ja som však rozhodnutá aj napriek tomu v knižnom spracovaní pokračovať, keďže chcem vedieť, či sa všetky dôležité zápletky a koniec budú v oboch spracovaniach zhodovať.
Keď som sa dozvedela, že táto knižka uzrie svetlo sveta, moje počiatočné nadšenie bolo veľmi veľké, nakoľko som si prvú knihu od Dominiky naozaj užila a mala som v čerstvej pamäti, ako skvelo bola napísaná a ako som sa pri nej bavila.
Určite však poznáte ten nenápadný avšak nie veľmi príjemný pocit, keď vás prepadne strach, či tá ďalšia kniha bude aspoň podobne úžasná. S veľkou radosťou však musím povedať, že i keď som ja tento strach zažívala, bol úplne zbytočný.
Tentokrát sa prostredníctvom krátkych poviedok môžeme pozrieť do Kórei v období celosvetovej pandémie a opäť sa dozvedieť niečo o tamojších ľuďoch a ich zvykoch s humorom Dominike vlastným.
Taktiež chválim priložené čiernobiele ilustrácie, ktoré by som uvítala aj v Mačacom kožuchu, kórejské rozprávky a veľmi pekným bonusom je aj QR kód, ktorý čitateľa po jeho naskenovaní presmeruje na Dominikine fotky zo života v Kórei.
Myslím si, že táto knižka je skvelá pre všetkých čitateľov všetkých vekových kategórii. Je vtipná, poviedky sú krátke, stručné, skvelo napísané a ja to jednoducho zbožňujem.
Toto bolo čosi perfektné!
Kúzelne prostredie talianskeho Palerma a vôňa výborného jedla vznášajúca sa vo vzduchu maskujúce existenciu čarodejníc a Pekelných princov. To všetko doplnené o nenásilnú hate-to-love romantiku s iskričkami erotického napätia medzi hlavnými postavami.
Je to magické, je to temné.
Pri čítaní som hltala jednu stránku za druhou. Napätie, ktoré pociťovali moje nervy, by sa dalo krájať a keď už som konečne získala odpoveď na nejakú z mojich vnútorných otázok, autorka prišla s niečím ďalším a tak som si už nebola istá absolútne ničím.
Postavy boli výborné, vedela som si ich dokonale predstaviť a aj sa do nich vcítiť a pochopiť, prečo sa zachovali tak či onak. Veľmi sa mi páčila premena hlavnej hrdinky z milého dievčatka na čarodejnicu túžiacu po pomste. Mrzí ma však, že nám autorka neposkytla viac informácii o dvojčati, ktorého sa takým brutálnym spôsobom zbavila. Dúfam, že v ďalšej časti by sa to mohlo zmeniť a dozviem sa viac, pretože ja potrebujem odpovede!
Celý príbeh je skrátka skvelo vystavaný, uveriteľný a ja ho môžem jedine odporučiť ďalším čitateľom, pretože toto si jednoducho potrebujete prečítať.
I tak ale nedám plný počet, pretože mám vnútorný pocit, že ďalšie časti budú ešte lepšie, takže si nechávam maličkatú rezervu.
Trenčín je mojou veľkou srdcovou záležitosťou od čias, keď som navštevovala strednú školu. Takže si iste viete predstaviť, aké veľké bolo moje nadšenie, keď som objavila túto chuťovku, ktorej dej sa primárne odohráva práve v Trenčíne.
Priznám sa, keď som knižku otvorila a začala čítať prvé riadky, srdce mi búšilo nedočkavosťou a ani som sa nenazdala, bol koniec, čo ma rozosmutnilo. Ivica totiž píše naozaj pútavo a tak som si celé popisy Trenčína dokázala veľmi živo predstaviť. Je totiž príjemné presne vedieť, kde sa knižná postava práve nachádza, keďže mnohé miesta som počas mojich študentských čias sama navštívila.
Čo sa týka zápletky, tá bola jednoducho skvelá a ja som netrpezlivo očakávala, kto je ten záhadný Cudzinec, ktorého si Lina nasťahovala do bytu a s ktorým nadviazala vcelku elektrizujúci vzťah prostredníctvom písaného slova. A ten koniec?! Ten ma totálne dorazil a ja som aj po zavretí knižky zostala chvíľku sedieť s otvorenými ústami a premýšľať, čo sa to sakra práve stalo. Skrátka výborné!
Jediné, čo ale autorke musím vytknúť, je Liana. Pripadala mi až príliš úspešná, príliš sebestačná - jednoducho príliš dokonalá i keď všetci dobre vieme, že nikto nie je až taký dokonalý. K tomu, aby som knižke mohla dať plný počet leňochodov by som potrebovala, aby mala aspoň nejakú chybu.
I tak túto knihu a celý príbeh milujem a zaraďujem ho do pomyselnej poličky mojich srdcových záležitostí. A vám, pokiaľ ste sa ešte neodhodlali k prečítaniu, ho môžem jedine odporučiť.
Obálka, rovnako ako ilustrácie, ktoré príbeh nádherne dopĺňajú a pomáhajú čitateľovi lepšie si predstaviť určité momenty v deji, sú pohladením pre oči. Čo však moje oči nepohládzalo bol troška zvláštny štýl písania autorky a neustále používanie časovania slovies v podobe zastaviac, píšuc, idúc, …, čo skrátka nepôsobi prirodzene a skôr to kazí celkový dojem z inak výborne vymysleného príbehu.
Princezná Katja, protagonistka nášho príbehu, mi, kvôli nedostatku vnútorných pohnútok, vďaka ktorým by ju čitateľ dokázal lepšie a najmä hlbšie spoznať, pripadala veľmi plytká. A áno, síce sa dozvieme, že je iná ako ostatné, no môžeme iba hádať, prečo tomu tak je.
Čo sa týka princa Argosa, to je z môjho pohľadu protagonista ako má byť: sú nám jasné jeho ciele, vieme, prečo sa rozhodol urobiť to či ono, … Dúfam, že v druhej časti sa na podobnú úroveň dostaneme i pri Katji.
Na záver poviem iba toľko: pokiaľ máte chuť na príjemne rozprávkový príbeh plný tajomstiev, akcie i nejakej tej romantiky, a nevadí vám koniec, ktorý vás nechá v napätí do vydania ďalšej časti, Katja by mohla byť niečo pre vás.
Ja ju však hodnotím ako priemer, ktorý má veľmi silný potenciál, avšak vyššie spomenuté skutočnosti jej ho skrátka znižujú.
Na návrat do sveta sufražetiek a boja za práva žien som sa veľmi tešila. O to väčšie bolo moje sklamanie, keď som sa dozvedela, že v slovenčine sa ďalšie časti vydávať nebudú, avšak našťastie, že existuje české vydanie. I keď si nie som istá, či je v tomto prípade vhodné použiť slovíčko “našťastie”.
I napriek tomu, že si autorka zachovala svoj skvelý rozprávačský štýl, mala som veľký problém do príbehu sa začítať a približne polovicu knihy sa vyslovene nudila, čo je smutné, keďže má kniha nejakých 450 strán. Ale teda v druhej polovici sa už konečne čosi začalo diať, už to čítanie nebola až taká nuda. Príde mi však trošku smutné, že ma najviac bavili erotické scény, ktoré by v tomto druhu kníh mali byť iba také spestrenie deja, no pre mňa to bolo asi to najzáživnejšie, čo sa za celú dobu udialo.
Čo sa ale týka hlavných hrdinov, Lucie i Tristan mi absolútne nesadli a nenašla som medzi nimi ani za štipku chémie, ktorá by bola aspoň trošku podobná tej, ktorá prevládala medzi hlavnými protagonistami z prvej časti. Ohľadom Lucie bolo stále spomínané, že je čiernou ovcou rodiny i spoločnosti a ohľadom Tristana to, že po ňom skrátka túži každý bez ohľadu na to, či je to vôbec človek (reálne sú podľa knihy z neho odvarené aj MAČKY, ktoré NEMAJÚ radi mužskú spoločnosť!).
Naozaj ma mrzí, že prvý diel bol taký úžasný a tento druhý musím ohodnotiť tak, ako som ho ohodnotila. Tým, že je to súčasť série, tak by ste tento diel vynechať nemali, ale keby to bola samostatná knižka bez pokračovania, odporučiť by som vám ju rozhodne nemohla.
