Prečítané -2022-

O existencii týchto kníh viem už dobrých pár rokov, avšak nikdy som sa neodhodlala prečítať si ich. Zato seriál som videla už niekoľkokrát celý a kľudne by som si ho pozrela znova. Keď však vyšla prvá kniha v novom šate, neodolala som. Knižka nie je hrubá, jej čítanie vám zaberie maximálne zopár hodín. Kapitoly sú relatívne krátke, cením, že sa striedajú pohľady jednotlivých klamárok, a sú písané veľmi jednoduchým jazykom, takže by som sa nebála siahnuť po tomto príbehu aj v mladšom veku (povedzme tak 13+). Rozhodne sa knižné hlavné hrdinky správajú na svoj vek viac, než tie seriálové. S čím som sa však nedokázala stotožniť sú určité skutočnosti, ktoré sa diametrálne odlišujú od seriálu a pôsobili na mňa akýmsi rušivým dojmom, nakoľko sa nie veľmi zhodovali s mojou predstavivosťou, takže odporúčam pri čítaní úplne vytesniť myšlienky na seriálové spracovanie. Uznávam, nie je to žiaden literárny skvost, ktorý by ma posadil na zadok svojou geniálnosťou a určite je to niečo, z čoho by som bola viac odvarená v mladšom veku. Avšak nebolo to až také zlé a ani staršieho čitateľa to neurazí, no ani úplne nenadchne. Ja som však rozhodnutá aj napriek tomu v knižnom spracovaní pokračovať, keďže chcem vedieť, či sa všetky dôležité zápletky a koniec budú v oboch spracovaniach zhodovať.

Toto bolo čosi perfektné! Kúzelne prostredie talianskeho Palerma a vôňa výborného jedla vznášajúca sa vo vzduchu maskujúce existenciu čarodejníc a Pekelných princov. To všetko doplnené o nenásilnú hate-to-love romantiku s iskričkami erotického napätia medzi hlavnými postavami. Je to magické, je to temné. Pri čítaní som hltala jednu stránku za druhou. Napätie, ktoré pociťovali moje nervy, by sa dalo krájať a keď už som konečne získala odpoveď na nejakú z mojich vnútorných otázok, autorka prišla s niečím ďalším a tak som si už nebola istá absolútne ničím. Postavy boli výborné, vedela som si ich dokonale predstaviť a aj sa do nich vcítiť a pochopiť, prečo sa zachovali tak či onak. Veľmi sa mi páčila premena hlavnej hrdinky z milého dievčatka na čarodejnicu túžiacu po pomste. Mrzí ma však, že nám autorka neposkytla viac informácii o dvojčati, ktorého sa takým brutálnym spôsobom zbavila. Dúfam, že v ďalšej časti by sa to mohlo zmeniť a dozviem sa viac, pretože ja potrebujem odpovede! Celý príbeh je skrátka skvelo vystavaný, uveriteľný a ja ho môžem jedine odporučiť ďalším čitateľom, pretože toto si jednoducho potrebujete prečítať. I tak ale nedám plný počet, pretože mám vnútorný pocit, že ďalšie časti budú ešte lepšie, takže si nechávam maličkatú rezervu.

Obálka, rovnako ako ilustrácie, ktoré príbeh nádherne dopĺňajú a pomáhajú čitateľovi lepšie si predstaviť určité momenty v deji, sú pohladením pre oči. Čo však moje oči nepohládzalo bol troška zvláštny štýl písania autorky a neustále používanie časovania slovies v podobe zastaviac, píšuc, idúc, …, čo skrátka nepôsobi prirodzene a skôr to kazí celkový dojem z inak výborne vymysleného príbehu. Princezná Katja, protagonistka nášho príbehu, mi, kvôli nedostatku vnútorných pohnútok, vďaka ktorým by ju čitateľ dokázal lepšie a najmä hlbšie spoznať, pripadala veľmi plytká. A áno, síce sa dozvieme, že je iná ako ostatné, no môžeme iba hádať, prečo tomu tak je. Čo sa týka princa Argosa, to je z môjho pohľadu protagonista ako má byť: sú nám jasné jeho ciele, vieme, prečo sa rozhodol urobiť to či ono, … Dúfam, že v druhej časti sa na podobnú úroveň dostaneme i pri Katji. Na záver poviem iba toľko: pokiaľ máte chuť na príjemne rozprávkový príbeh plný tajomstiev, akcie i nejakej tej romantiky, a nevadí vám koniec, ktorý vás nechá v napätí do vydania ďalšej časti, Katja by mohla byť niečo pre vás. Ja ju však hodnotím ako priemer, ktorý má veľmi silný potenciál, avšak vyššie spomenuté skutočnosti jej ho skrátka znižujú.

Ja tú sériu Romantických útekov jednoducho zbožňujem a o to viac ma mrzí, keď musím niektorej z častí dať veľmi nízke hodnotenie. Dovoľte, aby som sa na chvíľku, než začnem so všetkými negatívami, zastavila a nezabudla opomenúť obálku knihy, ktorá je, rovnako ako všetky ostatné, pohladením pre oči. Celé bodové hodnotenie, ktoré táto kniha odo mňa dostane, tvorí najmä popis Írska, jeho hlavného mesta, pamiatok, krajiny, … a jedla, pri ktorého popisoch mi div sliny netiekli po brade, keďže mnohé pokrmy zneli veľmi lákavo. Tu však moje nadšenie končí. Hlavná hrdinka Hannah bola jedno veľmi nesympatické stvorenie, ktoré sa akosi stále nedokázalo rozhodnúť ohľadom toho, čo vlastne v živote chce či nechce. A keď to nedokázala ani po tom, čo jej bolo všetko bez akejkoľvek jej námahy naservírované priamo pod nos, to ma teda takmer dojalo (nie v dobrom slovazmysle). Och, a nesmiem zabudnúť na fakt, že je nám takmer v každej kapitole pripomínané, že Hannah nevie variť a v kuchyni je teda úplne márna. Conor ma tiež pekne hneval. Na takú sebestrednú postavu som v knižke uz dlhšiu dobu nenarazila a ten jeho prístup ala “každý vie, kto som a chce ma zneužiť pre moju slávu” ma nútil pretáčať oči až kamsi ku stropu. Dej bol veľmi predvídateľný a jemná zápletka, ktorá sa nám začala rysovať na pozadí toho všetkého ma zo začiatku trošičku potešila, no to, ako ju autorka odbila, ma nepotešilo ani v najmenšom. Pripadalo mi to, ako keby na ňu autorka zabudla a ku koncu si spomenula, že zabudla odhaliť, ako to celé vlastne bolo a tak to v rýchlosti sfúkla len tak, aby sa nepovedalo. Mrzí ma hodnotenie, aké tejto knihe dávam, ale moje sklamanie je veliké a tak nemôžem inak …

Na túto knižku som sa veľmi tešila, pretože retellingy sú skrátka vďačnou témou na knižku a je len čisto na fantázii autora, akým smerom sa uberie. A toto poňatie príbehu je veľmi vďačné ale … Asi by som najskôr mala začať tým pozitívnym a to je, že sa príbeh čítal naozaj ale naozaj dobre a to hlavne skrz fakt, že autorka umne dokázala vykresliť prostredie dedinky, ktorá je sužovaná strachom z lesa, ktorý ju obklopuje. No tu moje nadšenie, žiaľ, končí. Predvídateľnosť je niečo, čo tomuto príbehu rozhodne nechýba a aj keď je pravda, že mne to nevadilo, viem, že mnohí by to, vzhľadom na žáner a celkovú ponurosť a tajomnosť prostredia, mohli považovať za jedno z veľkých negatív. Rovnako ako hlavnú hrdinku Adélu, ktorú som ako negatívum vnímala i ja. Zo začiatku bola dievčinou zameranou iba na manželstvo a potomstvo s mužom, ktorého miluje, následne ochrankyňou v zácviku a o pár strán ochrankyňou, ktorá presne vie, čo robí, akurát to robí úplne zle a zrádza všetkých, ktorých má ochraňovať, vrátane muža, ktorého miluje. Skrátka a stručne - protagonistka, z ktorej by si čitateľ rozhodne NEMAL brať príklad. Možno je toto vhodná knižka pre nenáročného čitateľa alebo niekoho, kto s retellingami začína a nevie, po akej knižke siahnuť. Ja však verím, že v tejto kategórii sa nájdu aj kvalitnejšie diela práve pre začiatočníkov. Ja som teda čakala niečo úplne iné, drsnejšie, prepracovanejšie a dostala som iba takú light verziu s veľmi nesympatickou hlavnou hrdinkou. A to znamená, že túto knižku prosto odporučiť nemôžem.

Toto bolo tak filozoficky náročné, že som ani nedokázala oceniť, že je to knižka o knižkách. Popravde, už od samého začiatku som mala pocit, že je ten príbeh skrátka akýsi podivný a začítavalo sa mi doň veľmi ťažko. A keď už som sa ako tak začítala, absolútne som nemala tušenie, o čo v skutočnosti autorovi ide. Veľmi ma hnevali postavy, ktoré v tomto príbehu vystupujú, keďže to boli priam nebesky dokonalé ľudské bytosti, ktoré zbožňujú ezoterické knižky, vedú siahodlhé filozofické úvahy o živote a sú si vedomí svojich predošlých hriechov, ktoré sa ale snažia napraviť konaním dobra pre tento svet. Znie to nádherne, však? Žiaľ, táto skutočnosť nie je priveľmi reálna. Taktiež fakt, že sa dozviete veľa skutočných informácií o tom, čo všetko musí predavač kníh s novými knížkami robiť, čo to znamená, keď je knižka prijatá do komisie, ... ma rozčuľoval, keďže to nie je niečo, čo by som vo fiktívnom príbehu potrebovala vedieť a pre tých, ktorí ani nepracujú v kníhkupectvách, sú to veľmi zbytočné informácie. Jediné, čo sa mi na celom tomto diele páčilo je, že je krátke a tak moje čitateľské utrpenie netrvalo príliš dlho. Taktiež celé to prostredie voňavého kníhkupectva iste rozbuší srdiečko nejedného knihomoľa a veru som našla aj zopár krásnych citátov. Ako veľmi som dúfala, že budem môcť túto knižku odporučiť, pretože už len podľa názvu by si človek povedal, že ju v knižnici musí mať. Je to smutné, no naozaj nemusí.

Je to jedna z tých kníh, ktorú v jednom momente chytíte do ruky a v ďalšom už ste v polovici príbehu. Naozaj sa mi už dávno nestalo, že by som nejaký príbeh prečítala prakticky na dve posedenia. Tomuto faktu iste napomohlo to, že je písaná naozaj jednoduchým spôsobom, kde nemôžete očakávať žiadne siahodlhé súvetia či zložité vety, ktoré by váš mozog odmietal spracovať. Taktiež kratučké kapitoly s jemným nádychom tajomna na konci skrátka samé ponúkajú k tomu, aby človek neprestával čítať. I keď miestami som mala chuť zahodiť ju na druhý koniec miestnosti, pretože obsahuje až desivo pravdivé myšlienky a párkrát sa jej podarilo rozplakať ma. Čo sa týka postáv, tie boli fajn, no žiadna nebola popísaná až tak úžasne, že by som si ju nejako špeciálne obľúbila. Našla som aj zopár vecí, ktoré mi ale nie veľmi sadli a tým, ako dej postupoval, ma vytláčali stále viac a viac. Napríklad skutočnosť, že autorka musela pri každej novej postave, ktorá sa na scéne objavila, spomenúť akej národnosti či farby pleti tá daná osoba je. Vopred upozorňujem, že nie som rasista, ale čo je veľa, to je príliš a naozaj ma nebaví stále čítať vety v štýle: "Toto je Emil. Je to beloch." Taktiež fakt, že chlapec, ktorého naša protagonistka ľúbi, ju oslovuje "Kámo" ma nútila pretáčať oči a veru som objavila aj zopár prekladových kopancov, ktoré som ale s hlbokým nádychom dokázala prekúsnuť (slovíčko "akože" použité vo vetách, kde sa absolútne nehodilo; vety v štýle: "Idem vonku." a "Už sme von."). Každopádne, toto je krásny príbeh, ktorý vás s veľkou pravdepodobnosťou na nejaký čas emocionálne vyčerpá, no stojí to za to.

Hneď na začiatok nesmiem zabudnúť podotknúť, že táto knižka je po vizuálnej stránke jedna veľká nádhera, na ktorú by som sa veru vydržala dlho dívať. A čo sa príbehu, ktorý ochraňuje týka, ten ma vcelku veľmi milo prekvapil. Už od začiatku som akosi podvedome tušila, že anotácia, ktorá je relatívne stručnejšia, skrátka neprezrádza všetko a postupom času som zisťovala, že moje tušenie bolo správne. Predsa len, ľahko detektívnu zápletku by v románe pre ženy, najmä bez predchádzajúceho varovania skrz anotáciu, len máloktorý čitateľ očakával. A ja osobne stále neviem čo si o nej mám myslieť. Nebola napísaná zle, avšak tým, že som ju neočakávala, tak ju akosi stále nedokážem spracovať. Čo však veľmi chválim je prelínanie prítomnosti a minulosti, kde sa čitateľ dozvedá podstatné momenty, ktoré viedli k tomu či onomu a kvôli ktorým zbiera hlavná hrdinka ten či onen predmet. Tieto odôvodnenia, ak ich takto môžem nazvať, autorka zvládla bravúrne a ja som jej ich zožrala aj s navijákom. Trošku ma mrzí, že som si v priebehu čítania nedokázala ku hlavnej protagonistke vytvoriť žiaden vzťah. Akosi mi neprišla úplne reálna a všetky emócie, ktoré by som mala cítiť, sa absolútne nedostavili. Čo to znamená? Že som na konci knižky, kedy by som obyčajne uronila nejakú tú slzičku, necítila absolútne nič. Príbeh ale vôbec nie je zlý a až na pár vyššie spomenutých vecí sa mi veľmi páčil, takže ho s kľudným svedomím odporúčam ďalej.

Po Stíhačoch som sa na ďalšiu knižku od Janka Spišiaka veľmi tešila, keďže to bol jeden z tých oddychovejších príbehov plný nevtieravého a inteligentného humoru, ktorý spôsoboval, že som sa miestami naozaj nahlas smiala. Pri ponuke tejto knižky som bola varovaná, že nemám byť prekvapená jej diametrálnou odlišnosťou od tej vyššie spomenutej. A ja som sa do nej skrátka rozhodla ísť s tým, že aspoň zistím, ako sa autor dokáže popasovať s rôznymi žánrami. Priznám sa, príbeh sa mi už od samého začiatku čítal veľmi pomaly a fakt, že je celý rozdelený iba na sedem dlhočizných kapitol tomu tiež veľmi nenapomáhal, dokonca som sa toho aj trošku zľakla. Netrvalo to však dlho, na ich dĺžku som si zvykla a naozaj ma veľmi prekvapilo, ako bravúrne bol celý dej vymyslený, poprepletaný rôznymi múdrami a ponaučeniami, ktoré čitateľa prinútia na chvíľku sa zamyslieť, ale i jemným, nevtieravým humorom, ktorý vyčarí na tvári úsmev. Malý Samko, so svojou detskou naivnosťou, zbožňovaním kníh a predstavivosťou, si ma však získal od prvej stránky a celé jeho putovanie a postupný vývoj, zasadené do rôznych historických období, ma veľmi bavilo. A koniec? Nuž, ten som veru dojatím oplakala. Chcem ešte takto na záver pochváliť Janka, ako skvelo sa s týmto celým príbehom popasoval. Bolo to krásne, nezvyčajné, no mne sa to páčilo a verím, že sa to bude páčiť i dalším a dalším čitateľom. Že sa tento Zabudnutý príbeh nestane zabudnutým. To by bola večná škoda.

Nádherne hlboké dielo o nemenovanom ostrove s nemenovanými postavami, ktoré každou chvíľou čelia zániku niektorej z vecí, ktorá bola súčasťou ich každodenného života, plné rôznych vnútorných monológov, hlbokých dialógov na tému zabúdania i myšlienok, ktoré vám budú vŕtať v hlave aj po tom čo knižku odložíte. V žiadnom prípade sa nejedná o jednoduché čítanie. Skrz filozofické úvahy sa občas ťažšie chápe, ale pochopiť sa dá. Najmä ak sa čitateľ nezameriava výhradne iba na život hlavnej protagonistky príbehu, ale aj na príbeh, ktorého autorkou je práve hlavná protagonistka. Možno si pri čítaní poviete, že to jednoznačne nie je utopia, pretože sa obsahovo nepodobá na žiadnu utopiu, akú ste doteraz čítali. Práve kvôli tomu je dôležité vnímať to celé ako metaforu, keďže mnoho vecí vám môže pripadať nelogických, nepravdepodobných či nevysvetliteľných. Dá sa to autorke však odpustiť, keďže sa v tomto diele zamerala na to, ako sa príbeh čitateľovi snaží ukázať, že sa dá zvyknúť na všetko, že sa človek dokáže mnohému prispôsobiť. A to až do úplného konca, ktorý je v tomto prípade emočne veľmi náročný.