Prečítané -2020- Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje čtenářské kolekce
Moje aktivity
Táto knižka už podľa anotácie sľubuje zaujímavý príbeh na pozadí boja žien za ich práva, čo, priznám sa, je pre mňa niečo, čo som zatiaľ v žiadnej knihe nečítala a preto som sa tešila, že to konečne zmením. Predsa len, tento konkrétny dejový aspekt je založený na skutočnosti a čitateľovi vysvetlený pomerne jednoduchým, možno až trošku odľahčeným spôsobom.
Prvých asi 50 strán ma však veľmi nezaujalo a nevedela som, čo si mám alebo nemám myslieť a naozaj som dúfala, že sa to zmení. Čo sa, našťastie, aj stalo a zvyšok knižky som zhltla za pomerne krátku dobu.
Anabelle je inteligentná hlavná hrdinka, ktorá je popísaná veľmi uveriteľným spôsobom a tým, ako príbeh napreduje, sa nemení na žiadnu naivnú hlupaňu, ale zachováva si svoju povahu a inteligenciu, čo ma veľmi potešilo. Sebastian mi svojou mrzutosťou zvláštnym spôsobom imponoval a postupné predstavovanie a zapájanie vedľajších postáv do deja ma naozaj veľmi bavilo.
Romantická linka bola príjemná, občas som sa aj potuteľne usmievala a erotické scény má taktiež vcelku prekvapili tým, že vôbec nepôsobili nútene až trápne.
Veľmi som si túto knižku užila a verím, že ak sa do nej rozhodnete ísť, užijete si ju minimálne podobným spôsobom. A ďalšiu časť, ktorá dúfam vyjde čoskoro, si určite taktiež prečítam!
Po Stíhačoch som sa na ďalšiu knižku od Janka Spišiaka veľmi tešila, keďže to bol jeden z tých oddychovejších príbehov plný nevtieravého a inteligentného humoru, ktorý spôsoboval, že som sa miestami naozaj nahlas smiala.
Pri ponuke tejto knižky som bola varovaná, že nemám byť prekvapená jej diametrálnou odlišnosťou od tej vyššie spomenutej. A ja som sa do nej skrátka rozhodla ísť s tým, že aspoň zistím, ako sa autor dokáže popasovať s rôznymi žánrami.
Priznám sa, príbeh sa mi už od samého začiatku čítal veľmi pomaly a fakt, že je celý rozdelený iba na sedem dlhočizných kapitol tomu tiež veľmi nenapomáhal, dokonca som sa toho aj trošku zľakla. Netrvalo to však dlho, na ich dĺžku som si zvykla a naozaj ma veľmi prekvapilo, ako bravúrne bol celý dej vymyslený, poprepletaný rôznymi múdrami a ponaučeniami, ktoré čitateľa prinútia na chvíľku sa zamyslieť, ale i jemným, nevtieravým humorom, ktorý vyčarí na tvári úsmev.
Malý Samko, so svojou detskou naivnosťou, zbožňovaním kníh a predstavivosťou, si ma však získal od prvej stránky a celé jeho putovanie a postupný vývoj, zasadené do rôznych historických období, ma veľmi bavilo. A koniec? Nuž, ten som veru dojatím oplakala.
Chcem ešte takto na záver pochváliť Janka, ako skvelo sa s týmto celým príbehom popasoval. Bolo to krásne, nezvyčajné, no mne sa to páčilo a verím, že sa to bude páčiť i dalším a dalším čitateľom. Že sa tento Zabudnutý príbeh nestane zabudnutým. To by bola večná škoda.
Poznáte ten pocit, keď je kniha istým spôsobom zvláštna, priam zvrátená, no vy si jej čítanie i tak užívate?
Presne takýmto dojmom na mňa pôsobilo práve toto dielo, ktoré by som ja osobne nenazvala úplne hororom. Áno, v určitých momentoch som sa aj trošku bála - to uznávám -, avšak označenie "gotický psychologický triler" by znel omnoho výstižnejšie.
Do príbehu som bola vtiahnutá takmer od prvej stránky a i napriek tomu, že sa dej odohráva v časoch minulých, jednoduchší spôsob písania zvláštne podtrhuje spisovatelský talent autorky.
Ostatne, aj veľmi detailné opisy všetkého, pri ktorých sa aj mne samej sem-tam zdvihol žalúdok (neodporúčam pri tejto knižke jesť), sú také autentické, že pri čítaní nemáte potrebu o ničom pochybovať. Jednoducho sa ponoríte do deja, hltáte každé jedno slovo a čakáte, ako to celé dopadne.
I keď zápletka sa po čase stane predvídateľnou, zaručujem, že vás to od čítania neodradí a koniec vás možno aj prekvapí. A temná atmosféra, ktorá sa s dejom tiahne prakticky od druhej kapitoly? Tá tomu jednoducho sadla - ako hovorí moja babička -, ako riť na šerbeľ.
K postavám poviem snáď iba toľko, že som si užila každú jednu s každou ich povahou, zmýšľaním, zvrátenostou, ... Možno niektoré mohli dostať trošku viacej priestoru, avšak z toho, čo sa nám čitateľom dostalo, nemám čo vytknúť.
Pôvodne som z tejto knižky mala rešpekt, avšak za mňa bola úžasná a neľutujem, že som si ju prečítala.
Nádherne hlboké dielo o nemenovanom ostrove s nemenovanými postavami, ktoré každou chvíľou čelia zániku niektorej z vecí, ktorá bola súčasťou ich každodenného života, plné rôznych vnútorných monológov, hlbokých dialógov na tému zabúdania i myšlienok, ktoré vám budú vŕtať v hlave aj po tom čo knižku odložíte.
V žiadnom prípade sa nejedná o jednoduché čítanie. Skrz filozofické úvahy sa občas ťažšie chápe, ale pochopiť sa dá. Najmä ak sa čitateľ nezameriava výhradne iba na život hlavnej protagonistky príbehu, ale aj na príbeh, ktorého autorkou je práve hlavná protagonistka.
Možno si pri čítaní poviete, že to jednoznačne nie je utopia, pretože sa obsahovo nepodobá na žiadnu utopiu, akú ste doteraz čítali. Práve kvôli tomu je dôležité vnímať to celé ako metaforu, keďže mnoho vecí vám môže pripadať nelogických, nepravdepodobných či nevysvetliteľných. Dá sa to autorke však odpustiť, keďže sa v tomto diele zamerala na to, ako sa príbeh čitateľovi snaží ukázať, že sa dá zvyknúť na všetko, že sa človek dokáže mnohému prispôsobiť. A to až do úplného konca, ktorý je v tomto prípade emočne veľmi náročný.
