Simona Jakoubková

Nádherne hlboké dielo o nemenovanom ostrove s nemenovanými postavami, ktoré každou chvíľou čelia zániku niektorej z vecí, ktorá bola súčasťou ich každodenného života, plné rôznych vnútorných monológov, hlbokých dialógov na tému zabúdania i myšlienok, ktoré vám budú vŕtať v hlave aj po tom čo knižku odložíte.

V žiadnom prípade sa nejedná o jednoduché čítanie. Skrz filozofické úvahy sa občas ťažšie chápe, ale pochopiť sa dá. Najmä ak sa čitateľ nezameriava výhradne iba na život hlavnej protagonistky príbehu, ale aj na príbeh, ktorého autorkou je práve hlavná protagonistka.

Možno si pri čítaní poviete, že to jednoznačne nie je utopia, pretože sa obsahovo nepodobá na žiadnu utopiu, akú ste doteraz čítali. Práve kvôli tomu je dôležité vnímať to celé ako metaforu, keďže mnoho vecí vám môže pripadať nelogických, nepravdepodobných či nevysvetliteľných. Dá sa to autorke však odpustiť, keďže sa v tomto diele zamerala na to, ako sa príbeh čitateľovi snaží ukázať, že sa dá zvyknúť na všetko, že sa človek dokáže mnohému prispôsobiť. A to až do úplného konca, ktorý je v tomto prípade emočne veľmi náročný.

Ostrov ztracených vzpomínek

• Yoko Ogawa

3,7

292 Kč