Prečítané -2020- Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje čtenářské kolekce
Moje aktivity
Musím povedať, že som do tohto príbehu išla s veľmi veľkými obavami, nakoľko môj vzťah ku evitovkovým knihám nie je práve optimistický. Bála som sa, že to opäť raz bude jedna z tých kníh, pri ktorej budem celý čas premýšľať, prečo sa vlastne niekto rozhodol dať čosi také na papier. Veľmi ma teší, že táto Evitovka bola iná.
Hneď na začiatku ma zaujalo množstvo pekných a hlbokých myšlienok, s ktorými som sa dokázala stotožniť a ktoré mi ešte nejakú dobu po dočítaní rezonovali v hlave.
Hana ako hlavná protagonistka mi bola veľmi sympatická, avšak s postupujúcim príbehom som nad ňou sem-tam musela pretočiť očami, nakoľko sa správala ako totálne naivná hus a to kvôli Adamovi, ktorý mi bol podozrivý a maximálne nesympatický od momentu, čo sa objavil na scéne. Och, ako veľmi ma potešilo, že boli moje pocity totálne správne a oprávnené. Väčšieho idiota som v knihe už dávno nestretla.
Príbeh ako celok však hodnotím nadmieru pozitívne, nakoľko som sa ani chvíľku nenudila a potrebovala som vedieť, ako to celé dopadne. A teším sa, že to dopadlo tak, ako to dopadlo.
Netvrdím, že sa po tomto k Evitovkám vrátim - to skôr nie, ale v rámci tohto vydavateľstva je toto najlepšia kniha, akú som čítala a preto by som sa ju nebála doporučiť aj ďalej. Najmä ak hľadáte nie práve náročné čítanie.
Po prečítaní prvej časti som sa na druhú celkom tešila, nakoľko mi viacerí tvrdili, že je rozhodne lepšia, ako už spomínaná jednotka. A mňa teší, že môžem povedať, že to rozhodne lepšie bolo.
Tristan mi bol rozhodne sympatickejší a ani mi neprišiel taký prehnane toxický a panovačný, než jeho starší brat Jameson. Claire sa síce miestami nesprávala práve vhodne na svoj vek, ale to sa asi s človekom stane, keď po piatich rokoch obnoví svoj sexuálny život (neviem, iba hádam).
Veľmi cením, že to tentokrát nebolo iba o tom jednom jedinom. Samozrejme, keďže to do tohto žánru patrí, je tam toho hojne, no konečne dostali priestor aj iné pocity a emócie, nie len živočíšna potreba niekoho brutálne pretiahnuť až do bezvedomia.
Priznám sa, že som sa v určitých momentoch aj schuti zasmiala a to teraz nemyslím v zlom slovazmysle. Absolútne som nečakala, že v knihe tohto žánru bude aj čosi vtipné (okrem kvetnatých pomenovaní pohlavných orgánov aneb vitaj, kúzelná palička!).
Koniec bol za mňa až príliš rozprávkový a presladený, takže za mňa mohol byť kľudne inakší. Taký, ktorý by k celkovému príbehu pasoval o trošku viac.
Keď to však vezmem ako celok, čítanie som si teda užívala o kus viac ale teda stále to nie je príbeh, ktorý by mi vystrelil mozog z hlavy a poslal ho na druhú stranu vesmíru.
Vyslovene erotická literatúra nie je žáner, ktorý by som enormne často vyhľadávala. Síce mám za sebou takú klasiku ako Päťdesiat odtieňov, akosi sa mi takéto knižky oblúkom vyhýbajú. Alebo sa im vyhýbam ja?
Začiatok bol výborný. Dej bol dynamický, chémia medzi postavami priam iskrila zo stránok, sexuálne scény boli miestami z môjho pohľadu trošku nesexuálne, ale rozhodne boli v tej lepšej rovine. Nájde sa aj náznak detektívnej zápletky. Jednoducho príbeh, ktorý hltáte, nedokážete sa od neho odtrhnúť a stránky vám ubiehajú jedna radosť.
Keď tu zrazu, asi v polovici knihy …
Z chémie medzi postavami sa stal vzorec “hádka - udobrovanie sexom - hádka - …” a takto stále dookola takmer každú druhú kapitolu. Z hlavnej hrdinky sa stala hlúpa hus, ktorá síce nemiluje všetky jeho stránky osobnosti, ale vlastne ho celého miluje. Z hlavného hrdinu sa stal nesympatický toxický človek so sklonmi k sebeckosti. A rozuzlenie detektívnej zápletky? Priam na mňa z neho kričalo, že autorka zabudla, že nejakú detektívnu zápletku začala písať, a tak to pekne-krásne odbila ku koncu knihy takým tým aby sa nepovedalo spôsobom.
Som sklamaná? Asi nie. Stále je to erotická kniha, ktorá sa primárne točí okolo toho jedného, čo rozhodne splňuje. Avšak ani príliš nadšená z nej nie som.
Záverom iba toľko, že pravdepodobne neurazí, no ani nenadchne.
Na túto časť Romantických útekov som sa akosi vnútorne tešila zo všetkých najviac a to najmä preto, že sa celý dej odohráva v okolí Vianoc, ktoré ja veľmi zbožňujem. Nie pre to šialenstvo, ktoré vždy všade vypukne a ani nie pre darčeky, ktoré pre mňa rozhodne nie sú dôležité (i keď taká dobrá knižka a ponožky nikdy neurazia), ale pre celé to posolstvo a atmosféru, ktorá sa s Vianocami spája. Ale to som teda trošičku odbočila od témy.
Do čítania príbehu nebol problém sa dostať. Ostatne ako vždy je písaný štýlom autorke známym, ktorý je jednoduchý, avšak pútavý, ale to iba v prípade, že sa nejedná o popisy prostredia či jedla alebo nápojov - tie má i v tomto literárnom počine napísané tak, že neraz sa mi zbiehali slinky na také či onaké jedlo, neraz som chcela navštíviť popísané miesto.
Čo sa postáv týka, nenašla som snáď žiadnu, ktorá by mi nejakým spôsobom prekážala. Dokonca sa mi páčila i nenasilná chémia medzi hlavnou protagonistkou a jedným z hradných návštevníkov. A i keď mi hned na zaciatku bolo jasné, ako sa celý ich vzťah vyvinie, bavili ma momenty, ktoré spolu zažívali.
Dej ako taký je taktiež veľmi nenáročný, oddychový, žiadne veľké drámy od neho nemôžete očakávať, no ja som si ho užívala. Možno práve pre to, že som čosi také potrebovala čítať. A nie, vobec mi nevadilo, že som čítala o Vianociach v období Veľkej noci.
Ja som zatiaľ od tejto autorky prečítala 3 knihy - jedna nebola vôbec dobrá, jedna bola priemerná a ďalšia bola veľmi dobrá. Avšak táto … Táto bola výborná!
Už od začiatku som sa do nej dokázala ponoriť a bolo len veľmi ťažké sa od čítania odtrhnúť, nakoľko príbeh je napísaný takým tým spôsobom, ktorý vás núti čítať ďalej a ďalej, keďže chcete zistiť, čo bude ďalej, akým smerom sa osudy hlavných protagonistov poberú.
Chcete to vedieť už len z toho dôvodu, že práve postavy sú vykreslené bravúrne a mne nerobilo žiaden problém vcítiť sa do ich kože - smiať sa, keď sa smiali oni. Plakať, keď aj oni plakali. Možno tomu napomáhal i fakt, že sú kapitoly písané v prvej osobe a tiež, že sú písané z pohľadu našich hlavných hrdinov - Rosie a Alexa (Besta), čo ja naozaj zbožňujem.
Neviem, čo viac napísať, aby som čosi neprezradila a neskazila vám tak zážitok z čítania, ak sa na knihu chystáte, v čo pevne verím, že sa chystáte, keďže táto knižka za vašu pozornosť iste stojí.
Napíšem však aspoň toto: Koniec vás úplne rozloží.
Príbeh plný napätia, zvratov, bojov o holý život, strachu a mnohého ďalšieho, zabalený v graficky nádherne vymazlenej knižke s úžasnou obálkou - to je druhá časť fantasy série Katja.
Týchto bezmála 500 strán sa vôbec nečítalo zle a mňa veľmi teší, že si autorka vzala k srdcu názory čitateľov a zbavila sa toho nešťastného časovania (idúc, smejúc, učiac, …). Už aj vďaka tomu je vidieť obrovský posun k lepšiemu, čo sa celkového písaného textu týka.
Taktiež je viditeľné, že celkový príbeh má Natali pekne premyslený, všetko do seba krásne zapadalo, všetko bolo logicky vysvetlené a len ťažko by čitateľ hľadal niečo, čo by nejakým spôsobom nedávalo zmysel.
KONEČNE sa aj protagonistka príbehu zbavila svojej plochosti, takže vcítiť sa do jej situácie a pochopiť, prečo v určitých okamihoch konala tak ako konala, už nebolo také náročné, ako v prvej časti. Veľmi chvalim tiež zapojenie Argosa a jeho pohľad na určité udalosti.
Trošku ma však mrzí romantická linka, ktorá sa iba sem-tam mihla na pozadí celého príbehu, avšak skrz obálku by som jej tam čakala podstatne viac. A tiež sa mi zdalo, že takmer všetky dejové relikvie boli legendami, ktoré sa ukázali byť skutočné, čo síce nie je nejaká prehnane veľká chyba, ale možno by stálo za to vymyslieť čosi inakšie.
Každopádne som s touto častou veľmi spokojná a už sa teším na ďalšiu, keďže autorkin posun k lepšiemu je v tomto prípade naozaj viditeľný.
Keď sa naskytla príležitosť stať sa knižným ambasádorom pre túto knižku, neváhala som ani minútu a rozhodla sa prihlásiť. A som rada, že som tak spravila.
Nicolette je jedno veľmi inšpiratívne mladé dievča plné odvahy, ktoré čitateľa v tejto knižke vezme na svoje dlhé, 104 dni trvajúce pešie putovanie až do Istanbulu, najväčšieho mesta Turecka.
Bez servítky pred ústami, avšak veľmi malebne, popisuje celú svoju pút, každodenné zážitky, radosti, starosti, neočakávané životné udalosti, povahy ľudí, …
Celé toto jej rozprávanie sa mi veľmi páčilo a to nielen kvôli vyššie uvedenému, ale aj skrz to, že nám Nicolette dovolila nahliadnuť do svojho súkromia skrz útržky z minulosti - a to nie len tie radostné.
Veľmi cením množstvo priložených fotografii i s popismi, vďaka ktorým si čitateľ nemusí rôzne miesta či ľudí iba predstavovať i keď ocenila by som, keby dané fotografie reálne boli priamo pri tých častiach, kde sa o tom danom mieste či človeku hovorí. Veľakrát som si totiž všimla, že bola fotka a text s ňou súvisiaci až o stranu či dve ďalej alebo opačne. Pôsobilo to na mňa vcelku rušivým dojmom.
Taktiež by som pri zahraničných mestách a miestach uvítala nejaké vysvetlivky výslovnosti ich názvov, pretože takto som mohla iba hádať a priznám sa, gúgliť sa mi to nechcelo, keďže by ma to zdržiavalo od čítania.
Každopádne, obdivujem Nicolette, že šla takto “s kožou na trh”, že sa rozhodla s čitateľmi podeliť od túto púť a aj o čriepky svojej minulosti. A dúfam, že sa v budúcnosti dočkáme ďalšej knižky z inej púťe.
Och, a knižku samozrejme odporúčam!
Toto bolo čosi perfektné a bez rozmýšľania tomu dávam plný počet leňochodov!
Ako som si myslela, že už ma Lisa ničím novým neprekvapí a ako som premýšľala, či nemám zmeniť hodnotenie predchádzajúcej časti na plný počet hviezd, tak ma týmto počinom vyviedla zo všetkých pochybností.
Už začiatok si ma získal takým spôsobom, že bolo len veľmi náročné odtrhnúť sa od čítania. Ani som sa nenazdala, bola som na konci prípadu, záporák bol polapený a ja som zostala zanechaná s neprítomným pohľadom a jednoduchým “WAU!” na perách.
Opäť raz autorka skombinovala minulosť (pri ktorej čítaní mnou prebiehali dosť nepríjemné pocity) so súčasnosťou bravúrnym spôsobom. Časti skladačky naservírovala postupne a keď už si čitateľ myslí, že záhradu rozlúštil, prišiel ďalší nečakaný zvrat.
Jednoducho vás prosím, ak máte radi detektívky, siahnite aj po tejto. Nutne potrebujem, aby vyšli ďalšie časti. Ďakujem!
Na túto knižku v mojej knižnici sadal prach už dobrých pár rokov a ja som si stále nedokázala nájsť čas na to, aby som si ju prečítala.
Ľutujem to?
Trošku aj áno.
Príbeh ma do svojho deja vtiahol okamžite svojou prvou stránkou a ja som si čítanie neskutočne užívala. Autorka celé prostredie, postavy, ich pocity a myšlienky, vykreslila bravúrne a ja som reálne mala pocit, že sa nachádzam v Anglicku v 19. storočí.
Veľmi ma bavila chémia medzi Viktóriou a lordom Melbournom a naozaj ma vážne mrzelo, že nešlo o fikciu, keďže by ma najviac potešilo, keby práve oni dvaja zostali spolu a taktiež by ma zaujímalo, ako by to celé dopadlo.
No i keď to teda podľa historických reálií dopadlo tak, ako to dopadlo, koniec knižky mi prišiel taký ako keby useknutý. Skrátka sa niečo dialo, napätie stúpalo, žiadosť o ruku prebehla, koniec. Ja by som však uvítala ešte aspoň stručný epilóg, kde by som sa dozvedela ako dlho trvalo manželstvo Viktórie a Alberta, koľko mali detí, akého veku sa dožili, čo sa stalo s lordom Melbournom, … Jednoducho som po dočítaní mala až príliš veľa otázok, na ktoré som však už svoju odpoveď nezískala.
Taktiež ma veľmi ale veľmi sklamalo to neskutočné kvantum prekladových chýb a preklepov. Áno, vždy, keď sa o tomto zmienim, nezabudnem poznamenať, že človek je tvor omylný a stane sa, že nejakú tú chybičku-dve prehliadne. Ale prehliadnuť 15-20 chýb?! Ale no tak! Pri takom vydavateľstve ako je Ikar, by som nič také nečakala a veru ma to celkom zamrzelo.
Na základe vyššie spomenutého je vám iste jasné, že knižke plný počet dať nemôžem. I tak som si ju ale užila a bola skvelá, takže vám ju rozhodne odporúčam. Ale obrňte sa trpezlivosťou, tie chyby sú do očí bijúce.
Hneď, ako som sa do príbehu pustila, mala som nostalgický pocit, ako keď sa človek vráti na základnú školu a číta o hrdinoch v rovnakom či minimálne podobnom veku, a tak som si povedala, že by to vôbec nebolo zlé čítanie aj pre mladších čitateľov. Bolo to magické, bolo to snové. Tento názor som však zmenila v momente, keď sa začali objavovať prvé hlboké myšlienky, troška zložitejšie metafory i nutnosť sem-tam čítať medzi riadkami, aby človek pochopil posolstvo napísaných viet.
Naša hlavná hrdinka Ida sa zo začiatku správala ako typické jedenásťročné dieťa - nevinné s vierou v dobro ľudstva. Ako však príbeh napredoval, mala som stále silnejší pocit, že sa autor občas pozabudol a spravil z Idy už dospelú ženu, ktorá má čo-to odžité. Rozumiem síce, že na svojej púti toho zažila mnoho, nejedenkrát príliš krutého, no myslím si, že by to z malého dieťaťa nedokázalo urobiť človeka s názormi dospelej osoby. Nech už by dané udalosti boli akékoľvek.
Postavy všeobecne mi prišli také akési nijaké, uvítala by som viac hlbších informácii, aby som sa do nich dokázala vcítiť a pochopiť ich správanie. A taktiež aby lepšie vynikla magickosť celého príbehu.
Na základe vyššie uvedených skutočností musím priznať, že som sa miestami troška strácala a hovorila si, že sa možno pri písaní stratil aj samotný autor.
V závere sa knižka vôbec nečítala zle, avšak mohla sa čítať ešte omnoho lepšie a dokonca vo mne na konci mohla vyvolať aj silnejšie emócie ako len prosté: “hm, pekné”. Také to síce bolo, no ako vravím, mohlo to byť krajšie.
Príbeh teda hodnotím ako taký priemer, ktorý nikoho neurazí, avšak ani nenadchne.
