Prečítané -2020- Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje čtenářské kolekce
Moje aktivity
Moja prvá kovbojská romanca a ja by som nemohla byť spokojnejšia!
Takto nejako by som možno zakončila príspevok s názorom na túto knihu, keby reálne skončila približne v polovici, respektíve v momente, kedy sa hlavní protagonisti nestihli prehupnúť zo stavu nenávisti do stavu živočíšnej príťažlivosti, akou oplývajú napríklad zajace.
Ja tieto emotívne návraty do rodných miest zbožňujem, o to väčšia bola moja radosť, keď sa aj v tomto príbehu jeden taký objavil. K tomu jeden uhundraný sexy kovboj a mestské dievča, ktoré sa asi vďaka tamojšiemu vzduchu stalo najväčšou rančerkou pod slnkom približne za 15 strán. Ale pretože sa mi veľmi páčila ich vzájomná nevraživosť, tento fakt som sa rozhodla ignorovať. Spočiatku.
Asi je to aj tým, že toto bola moja prvá kniha, kde sa vyslovene objavovali kovbojovia, bola som ochotná odpustiť aj akékoľvek klišé, ktoré som reálne očakávala ešte predtým, než sa v príbehu reálne objavili.
A potom prišla druhá polovica knihy.
Hlavní protagonisti stratili tú dotahovačnú iskru, ktorú som si náramne užívala, a získali iskru vzájomnej príťažlivosti, alebo čo to autorka vlastne zamýšľala, nakoľko nebolo jedinej stránky, kde by sa títo dvaja na seba nelepili a nesnažili sa splynúť v jedno telo - doslova.
Za mňa to bolo otočenie o 180 stupňov a nie práve k lepšiemu. Neustále oslovovanie “zlato” mi spôsobovalo zimomriavky podobné tým, ktoré vám spôsobí prechádzanie nechtami po tabuli a vskutku detailne popísané erotické scény by boli fajn, nebyť expresívnych pomenovaní a popisov pohlavných orgánov.
Pomyselný klinček do rakvy môjho nadšeného hodnotenia uvrhol neskutočne rozprávkový záver. Trošku som dúfala, že by mohol obsahovať nejaký nečakaný zvrat, ktorý by v čitateľovi zanechal chuť vo voľne nadväzujúcej sérii pokračovať.
,,Keď na začiatku vôbec netušíte do čoho idete, avšak vnútorne viete, že nátlak na vaše emócie, ako aj pôžitok z čítania a túžba, aby príbeh nikdy neskončil, budú obrovské.” - Takto nejako by som v jednej vete popísala knižky Mišky Ries, keby som sa ju snažila odporučiť komukoľvek, kto by o moje odporučenie stál.
I keď príbeh popisuje veľmi citlivé a bolestivé téma, nepovedala by som, že je to celé jeho gro. Tým by som označila predsudky založené na nevedomosti o celej skutočnosti, a ich silu, ktorú v sebe nesú. A že sa tých predsudkov v tomto prípade nájde neúrekom.
Čo sa hlavných protagonistov týka, zahrnuté čriepky minulosti postupne odhaľujú, prečo je Marína taká aká je, a Marcela som najprv musela úplne znenávidieť, aby som ho s postupujúcim príbehom začala milovať. A Marínina stará susedka si tiež našla cestu k môjmu srdiečku, nakoľko ma svojou prítomnosťou dokázala trošku pozbierať v momentoch, kedy ma Miška úplne rozbila.
Nie je to ľahké čítanie, pretože samotné téma nie je ľahké, ale aj pár dní po dočítaní žasnem, ako citlivo je čitateľovi podávaná a ako ju nedokážem dostať z hlavy.
Pokiaľ by som si mala vybrať jednu sériu, ktorej patrí špeciálne miestečko v mojej pomyselnej srdiečkovej knižnici, bola by to práve Katja, s ktorou to ťahám už nejaký ten rok alebo päť.
A čo hovorím na záver?
Myslím si, že snáď lepší ani nemohol byť.
Tu možno z vašej strany vyvstane otázka prečo som jej teda nedala plný počet? Nuž, stále som trošku skeptická voči takému množstvu uhlov pohľadu. I keď ja osobne mám tento prvok veľmi rada, v tomto prípade už som sa v jednotlivých postavách začínala trošku strácať a nemôžem povedať, že by mi to bolo dvakrát príjemné.
Čo na druhú stranu príjemné bolo, tak zistenie, že Natali zachovala svojich hrdinov dokonale nedokonalými so všetkými ich chybami a mylnými úsudkami, s možnosťou svoje chyby napraviť, a to im pridáva na reálnosti.
Z celkového prostredia knižky cítiť blížiacu sa finálnu bitku, ktorej ale predchádzajú drobné i väčšie zvraty, zrady, prekvapivé príchody i nečakané odchody postáv, ktoré moju mimiku nenechali vo výraze maximálneho pokoja a moje oči bez sĺz.
Trošku ma ale zaskočil epilóg, nakoľko posledná strana vo mne evokovala akýsi prísľub možného návratu do tohto sveta.
I keď som na jednu stranu smutná, že už je koniec, na druhú stranu som na Natali neskutočne pyšná, pretože ona a vďaka nej i Katja prešli neskutočnou premenou. Od trošku kostrbatej prvej časti až po finále naozaj vysokej úrovne.
To, že humor Mišky Ries mi bude imponovať, som už zistila pri jej knižke 24 dní do Vianoc (ktorú, mimochodom, taktiež veľmi odporúčam) a teší ma, že v prípade Takmer dokonalej sa mi to iba potvrdilo.
Príbeh je svižný, vtipný, nabitý chémiou a nefalšovanými, ničím prikrášlenými emóciami, ktoré čitateľa zasiahnu na tých správnych miestach. Budete sa chcieť smiať, plakať, ochkať a achkať.
Tomu všetkému napomáhajú aj postavy, vykreslené tak realisticky, že by som v existenciu Kamily i Roba v reálnom svete bez problémov verila. A tá ich rozdielnosť? Jeden by si povedal, že dve tak rozdielne postavy nemôžu skončiť spolu, keďže majú spoločné reálne nič.
Myslím si, že by ste si túto príjemnú oddychovku nemali nechať ujsť. Či už potrebujete zmenu žánru, vytrhnúť z čítacej krízy alebo len vypnúť hlavu. Toto je jedna z kníh, ktorá bola ako stvorená presne pre tieto prípady.
• alternatívne roky deväťdesiate
• fiktívna pražská štvrť
• záhadné zmiznutia a vraždy
• ožívajúce legendy
• prízraky
Všetko vyššie vymenované dostanete, ak vytrváte a prekúšete sa cez trošku mätúci úvod do príbehu, kedy som aj ja mala problém orientovať sa v prostredí, postavách, úvodnom probléme.
Keď si však čitateľ trošku utriedi myšlienky a naladí sa na autorovu vlnu, súvislosti konečne začínajú dávať zmysel a nastáva to správne napätie, pri ktorom možno pociťovať nedostatok kyslíka (pri niektorých pasážach som zadržiavala dych), pretože prepojenie thrilleru a mystična je dokonalé!
Príbeh je podávaný z pohľadu viacerých osôb a ja vždy rada viem, na ktorú postavu sa mám v tej ktorej kapitole naladiť. Veľmi si cením, že je meno postavy uvedené vždy v prvej-druhej vete.
Čo som si ja na príbehu užila najviac, bola fiktívna pražská štvrť, popísaná tak bravúrne, že som si dokonca musela vyhľadať, či naozaj existovala. Verila som autorovi každé jedno slovo, ktoré o nej napísal. Každého podivína, vyvrheľa.
Na záver by som ešte chcela podotknúť, že s koncom príbehu nie som úplne stotožnená. Niečo tomu chýbalo, pár strán s vysvetlením, ktoré by to celé poriadne uzavreli. Takto mi tam zostala pomyselná medzera, ktorú musela doplniť moja vlastná fantázia.
Neviem prečo, no akosi som žila v tom, že táto kniha je poslednou zo série o princeznej Katji a jej putovaním za záchranou domova. Nebudem teda skrývať fakt, že ma zistenie, že sa s touto protagonistkou ešte nemusím rozlúčiť a že zo záveru knižky je cítiť prísľub ďalšej, a teda už naozaj poslednej, časti.
Zo začiatku som mala trošku problém zorientovať sa v tom, kde sa moji ľúbení hrdinovia ocitli, ale teda netrvalo to dlho a dostala som sa späť do obrazu a teda musím povedať, že klobúk dolu!
I keď ma tie politickejšie časti príbehov veľmi neberú, akosi to práve v tejto sérii chápem a dokonca obdivujem, ako to Natali dokázala napísať tak, aby to dávalo hlavu aj pätu, a ja si pri čítaní nehovorila, že je to zbytočných x strán na čítanie o niečom, čo ma absolútne nebaví.
Moja romantická duša v tomto prípade plesala radosťou a blahom, pretože Katja a Argos KONEČNE dostali momenty, ktoré som im priala prakticky od počiatku série bez toho, aby sa v tú najmenej vhodnú dobu objavil nejaký kazišuk (áno, Horan, dívam sa na teba!).
A teraz mám otázku priamo na autorku: Natali, čo také ti Katja urobila, že si na ňu (a aj na mňa) bola v závere taká krutá? Reálne ma po veľmi dlhej dobe čítanie bolelo a dúfam, že sa ti poriadne štikútalo!
Ja som nadšená a popravde, teším sa, keď bude vydaná celá séria, aby som si to Katjine putovanie mohla prečítať v jednom kuse bez dlhších páuz.
Do čítania tejto knihy som sa pustila bez toho, aby som čokoľvek o jej predchádzajúcich knihách vedela, takže nebude žiadnym prekvapením, že som absolútne netušila, že sa jedná už o tretiu časť série. Čo sa autorke ale musí nechať je fakt, že to nie je vôbec žiadnou prekážkou. Aspoň teda mne osobne nevadilo, že som si trošku vyspojlerovala predchádzajúce dve knihy a čo je hlavné, necítila som sa stratená ako Atlantída, k čomu dopomohlo stručné “nakopnutie” ohľadom predošlých prípadov.
Ponoriť sa do príbehu nebol pre mňa žiaden problém na rozdiel od odpútania sa od čítania. Prekvapilo ma, koľko emócii ma zasiahlo - chcelo sa mi smiať, chcelo sa mi plakať, chcelo sa mi kričať nad nespravodlivosťou toho všetkého.
Postavy, flashbacky, kapitoly striedajúce pohľad obete a pohľad vyšetrovateľa - to všetko ma neskutočne bavilo a možno úplne najviac som si užila hádať, kto by asi tak mohol byť páchateľom, nakoľko autorka (beťárka jedna!) nechá čitateľa určitú dobu v nádeji, že je na najlepšej ceste k odhaleniu, no tu zrazu … Všetko je inak a vrchný podozrivý je čistý ako okvetný lístok ľalie. A kolotoč hádania a hľadania začína znova.
Popravde, nemám tejto knihe čo vytknúť a skrátka a jednoducho odporúčam!
Nádherne dojímavý príbeh o Sicílii, výbornom jedle, živote, láske, strate, veľkej bolesti. O tom, aký silný je človek, ktorý dokáže prijať svoj osud a vyrovnať sa so všetkými životnými skúškami, bez ohľadu na to, ako veľmi bolestivé sú.
Táto kniha bola jednou obrovskou emocionálnou jazdou, pri ktorej sa vám bude chcieť smiať, zamilovať sa, plakať, nechať si zlomiť srdce a opäť sa ho snažiť pozliepať, umrieť. Áno, počas príbehu, ktorý táto kniha ponúka, si siahnete do každého kútika duše a okúsite toľko rôznych emócii. A tiež zistíte, aké je to siahnuť si na úplné dno a pomaly, krôčik po krôčiku, sa snažiť začať od začiatku, od nuly.
Čo sa týka našich hlavných postáv - Afroameričanky Tembi a Sicílčana Sara, ich vzájomná láska bola niečo tak neuveriteľne nádherné a silné, a i keď im osud v mnohom neprial už na samom začiatku, rozhodli sa proti nemu svojou láskou bojovať.
Tembi nám touto knihou dovolila nahliadnuť do svojho vnútra. Ukázala nám, aká silná dokáže byť láska medzi dvoma ľuďmi, koľko kompromisov spravili pre svoje šťastie, ako veľmi bolí strata milovaného človeka, aké ťažké, no nie nemožné, je postaviť sa opäť na nohy.
Dámy a páni, obdivujem ju. Obdivujem, že sa rozhodla vyjsť tzv. s kožou na trh. Zveriť sa okoliu s tým, čo všetko sa v jej živote stalo. Bez príkras, bez nadsádzky.
Ďakujem vydavateľstvu Jadro, že sa rozhodli tento výnimočný príbeh preložiť do slovenského jazyka a že celej knihe dali tak nádherný vizuál.
Keď som sa dozvedela, že Ivanka píše ďalšiu knižku, na moje veľké prekvapenie som bola vnútorne nadšená, keďže jej predchádzajúci príbeh sa mi veľmi páčil. Dúfala som, že ani tentokrát nebudem sklamaná a teší ma, že som sa nemýlila.
Prelínanie minulosti so súčasnosťou, kedy sa nakoniec tieto dve dejové roviny spoja, autorka zvládla bravúrne. Hlavná hrdinka pred i po udalostiach s hlavným záporákom príbehu je popísaná realisticky a počas čítania som myslela na nejakú takú Adelu (alebo Moniku, Natáliu, Terezu, …), ktorá práve teraz zažíva niečo podobné. Ktorá práve teraz má všetko, no o pár minút, hodín, dní už to nemusí byť pravda. Stačí aby podľahla.
Uznávam, občas ma Adela veľmi hnevala, pretože si myslím, že sa v určitých situáciách mohla zachovať inak, že sa voči určitým ľudom mohla zachovať inak. Ale kto som, aby som ju súdila?
Dej bol plný emócii, vášne, lásky, nenávisti, intríg. Verím, že si veľa čitateľov nájde to svoje. ALE možno budem znieť zákerne, no na to všetko bol koniec až príliš šťastný. Nie, že by som ho hlavnej hrdinke nepriala, no vzhľadom na všetky predchádzajúce udalosti by bolo rozhodne viac než zaujímavé, keby koniec nebol taký ružovkastý.
Keď príbeh ale zoberiem ako celok, čítanie som si užila a i keď nebolo všetko tak, ako by som ja preferovala, bolo to skvelé.
Po prečítaní Knihy stratených mien som tak akosi vnútorne tušila, že toto bude ďalší príbeh, ktorý ma vnútorne totálne rozloží a zabrnká na tie správne struny mojich emócii. Príbeh, pri ktorom sa mi po tele rozbehnú zimomriavky a do očí sa natisnú slzy, ktoré sú pripravené kedykoľvek sa skotúľať po tvári a kvapnúť na jeho stránky.
Keď som knižku začínala čítať, nemala som od nej žiadne veľké očakávania, ktoré by som potrebovala, aby sa naplnili, nakoľko iste viete, že príbehy z prostredia II. svetovej vojny nečítam často. Musím však povedať, že som takmer od prvej stránky bola vtiahnutá do deja a bolo pre mňa len veľmi ťažké odtrhnúť sa od čítania.
Príbeh je to drsný, surový. Autorka si pri popisovaní rôznych momentov neberie servítku pred ústa, ale popíše aj do tých najpodrobnejších, častokrát veľmi krvavých detailov.
Rovnako na mňa pôsobili i popísané emócie - boj o holý život, potreba zachrániť seba i ostatných, láska, strach o milovanú osobu, bolesť z ich straty.
Veľmi ťažko sa mi píše hodnotenie na takúto emočne náročnú knihu, avšak dúfam, že aspoň to málo, čo som ku nej napísala, vás presvedčí k tomu, aby ste po nej niekedy tiež siahli. Táto knižka si to zaslúži.
