Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Na IG ma nájdete ako @mojkniznysvet ;)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tam, kde číha vlk (Relocation) je kniha, ktorá s určitosťou bude patriť do mojej TOP 10/ 2023!
Či už slovenský alebo anglický názov, oba presne vystihujú tému knihy - nebezpečenstvo, nielen to viditeľné, ale aj to skryté, číhajúce v podobe antisemitizmu, rasizmu či v “obyčajnej” šikane v škole.
-
„Myslela som, že šikanovanie smrdí," poznamenala som.
„Tak ako sedenie na záchode, drahá," povedal,, ,a predsa to všetci robíme."
-
A Lilach Schuster uprostred toho celého, matka, prisťahovalkyňa, židovka - doma ani v Amerike, ani vo svojej rodnej krajine, poznačená udalosťami odohrávajúcimi sa v jej blízkom okolí, v Adamovej škole, manželovými postojmi…
-
“Vzdychla si a povedala, že pracovať na láske k mužovi je náročné, vyčerpávajúce a neuspokojujúce zamestnanie. A pracovať na láske k dieťaťu môže byť dokonca nebezpečné.”
-
Poviem vám, nechcela by som byť v koži Lilach, deň čo deň sa nechať zhrýzať červíkom podozrenia a pochybností, deň čo deň žiť v neistote. Deň čo deň žiť v napätí a nedôvere vo svoj vlastný úsudok, vo svoje vlastné pocity, vo svoje vlastné dieťa.
Tam, kde číha vlk je kniha, ktorá prinúti pochybovať i vás, bude vás držať v neistote takmer až do samého konca a prinúti vás hltať riadok za riadkom. Priznám sa, že táto kniha ma fascinovala a držala v napätí viac, ako akýkoľvek triler, ktorý som v poslednej dobe čítala. Je to skvelá psychologická “hra” meniaca sa v detektívku a autorkin stýl písania vás prinúti veriť jej každé slovo, každú myšlienku matky, vlastne dvoch matiek - tej Adamovej ale i tej Džamálovej.
Naše deti, poznáme ich? Dali by sme za ne i ruku do ohňa. Oprávnene?
“Vieš, kedysi som si myslel, že najväčšou záhadou v našom živote sú naši rodičia. Dnes si myslím, že najväčšou záhadou v živote človeka sú jeho deti."
“Robíme, čo musíme,” povedala Alex. “To je jedinou úlohou tých, ktorí prežijú.”
-
Brány pekla - druhé stretnutie s Galaxy “Alex” Sternovou.
Trvalo viac ako dva roky, kým som sa dostala k pokračovaniu Deviateho spolku a bola som zvedavá, či opätovné stretnutie s Alex prebehne hladšie ako naše zoznamovanie sa. K prvej časti som totiž mala svoje výhrady a trvalo mi veeeeľmi dlho, kým som sa do príbehu začítala. Tentokrát bolo vhupnutie do príbehu takmer okamžité, ale aj tak by som mnoho pasáží označila ako rozvláčne, ale nebolo to také utrpanie ako v jednotke.
Čo tentokrát kvitujem, tak to bola napr. postava Linusa Reitera - jasný záporák, ale napriek tomu sa mi páčilo, ako autorka zakomponovala túto postavu do príbehu.
A hoci v tomto príbehu šlo viac-menej o Darlingtona, tak teraz robil Alex väčšinu času iba “pasívneho” sekundanta. Sexi pasívneho sekundanta.
Ďalšia vec, ktorú musím vyzdvihnúť je fakt, že oproti jednotke sa dej zúžil na okruh postáv okolo Alex a dianie okolo nej a autorka sa už nerozpisovala o všetkých možných spolkoch a udalostiach, čo by čitateľa odvádzali od deja.
Rezumé: Brány pekla sa čítali pomerne dobre, no tak ako pri jednotke, tak ani dvojka mi “neodpálila dekel”, ale u takých násťročných to bude asi iné kafe. Jednoznačne si však prečítam aj trojku a to len z jedného jediného dôvodu - som zvedavá, čo autorka ešte naplánovala pre Alex a Darlingtona.
Všetkým, na ktorých táto kniha ešte len čaká na poličke, želám príjemné čítanie.
-
“Existujú miesta, na ktoré by sme nemali chodiť, aj keď na to máme prostriedky.”
Jedná sa o knižôčku v pravom slova zmysle, nakoľko toto “slim fit” vydanie má iba nejakých 30 strán, ktoré sú však plné samých skvostných myšlienok nielen o knihách a le aj napríklad o kníhkupectvách.
“Sú veci, o ktorých vieme, že ich vieme. Potom existujú známe neznáme. To sú veci, o ktorých vieme, že ich nevieme. Ale sú aj neznáme neznáme. Veci, o ktorých nevieme, že ich nevieme.”
“Najlepšie veci sú tie, o ktorých sme nevedeli, že po nich túžime, kým sme ich nezískali.”
Týždeň, sedem dní v kuse som si užívala spoločnosť tejto knihy, tak trochu bizarnej, tak trochu absurdnej, ale pritom elektrizujúcej, kúzelnej a úžasne pútavej. Sedem dní s pánom Gwynom!
Povedzte mi, ako to ten Baricco robí!? Tisícdeväťsto, Hedvábí, Pán Gwyn - každá kniha úplne iná, každá svojím spôsobom magická, každú jednu mám rada. Zbožňujem štýl, akým Baricco píše, interakcie jeho postáv, tie rôzne záhady vpletené do príbehu. Začítate sa a ani sa nezbadáte a autor vás má v hrsti, drží vás, stíska, skúša.
Ach, pán Gwyn. Spisovateľ, ostýchavý čudák, čistá duša, tajomný tajnostkár. Bavila som sa na jeho občasnej pochabosti. Postupne ako som ho spoznávala, sa mi dostával pod kožu, rozpínal sa tam, cítil sa ako doma. Bolo úžasné sledovať postavy okolo neho, ich vzájomné pôsobenie. Či to bola žena z čakárne, energický Tom alebo oddaná Rebecca. Budú mi chýbať - a to som ešte len zatvorila poslednú stranu knihy.
Baricco sa stáva neoddeliteľnou súčasťou mojej knižnice. Každú jeho ďalšiu knihu budem vítať s otvorenou mysľou a náručou.
Baricco ma dostal. Dostal ma na lopatky svojimi knihami, svojimi príbehmi…
Rin alebo aj Fang Žu-nin je jednou z tých knižných hrdiniek, ktoré si len tak nedajú diktovať čo majú robiť a ešte s väčším odporom sa Rin stavia k tomu, čo by nemala robiť. Takže Rin je riadne tvrdá palica a čím viac jej chcú dokázať, že je iba dedinská “nicka” tým je odhodlanejšia dokázať opak. S vervou jej rovnou sa vrhla do štúdia, aby zložila skúšky kche-ťü a vyhrabala sa zo zapadákova menom provincia Kohúta.
To však ešte Rin netuší, že hoci si doteraz myslela, že jej život stojí za ho…, tak po odchode z “domova” sa môže dostať do ešte väčších problémov.
Kniha je rozdelená na tri časti - prvá časť ma asi bavila zo všetkých troch najviac, hoci ťažko povedať, že by tie ďalšie dve boli horšie alebo nudnejšie. Celá kniha je nabitá rôznymi akčnými scénami a verím, že mladšie ročníky pri čítaní možno zabudnú i dýchať.
Pre mňa však bola oveľa dôležitejšia interacia postáv, ktorých tu bolo naozaj neúrekom a mnohé z nich hrali nezanedbateľnú rolu v deji. Veľmi som si užívala spoločné scény Rin a Ne-ču, ako sa ich vzťah/ nevzťah vyvíjal. Asi jediná postava, ktorá mi pila krv bol Altan. Spočiatku to hral na tajomného, ale v poslednej časti sa vyfarbil a nemôžem povedať, že by som si ho nejako obľúbila. Viem, možno mu krivdím, mal dôvody na svoje konanie, napriek tomu nemôžem povedať, že by mi bol čo i len o chlp sympatickejší.
Dej tejto fantasy je vystavaný na rôznych udalostiach z ázijských dejín, ktoré autorka prerozprávala a upravila si tak, aby bol dej autentický a pritom nabitý bojovými scénami. Proste, o akciu tu nie je núdza a k tomu si ešte primyslite rôznych bohov, ktorí pomáhajú zamiešať karty v boji o moc a územie.
Takže moji milí, ak máte radi fantasy nabité bojmi, stratégiou, nie zrovna pozitívnymi postavami a obľubujete aj kvapku rôznych ohavností či rovno genocídu celého národa, tak hor sa do čítania!
Hrobník ma zaujal hneď ako prvý krát zvíril vody instagramu - vyzeralo to byť celkom zaujímavé čítanie, ale obálka slovenskej knihy vyzerá dosť netradične a preto som zaváhala. Keď som však narazila na túto knihu na Audiolibrixe, váhanie bolo preč ako šibnutím čarovného prútika a ja som sa už túlala ulicami Viedne.
Hrobník je vskutku vydarený mix klasickej detektívky premiešanej výňatkami z hrobárovho almanachu, ktorý koncom 19. storočia popri svojej práci na centrálnom cintoríne vo Viedni píše Augustin Rothmayer. Tento pán, podľa môjho názoru, zatienil i úspechy hlavnej postavy - Leopolda von Herzfeldta. Z Hrobárovho almanachu sa čitateľ/ poslucháč dozvie mnohé “lahôdky”, ktoré sprevádzajú toto povolanie a okrem mnohých nechutností, ktoré by som asi radšej ani nevedela, som sa dozvedela množstvo zaujímavých informácií. (Pohrebníctvo a patológia majú množstvo styčných bodov, ako som zistila! ????)
Leopold von Herzfeldt nie je až takou silnou osobnosťou ako by sa od hlavného hrdinu očakávalo, ale zase nie je ani úplný tĺk - má pozorovací talent, taktiež talent uraziť kade-koho a asi jedným z jeho najväčších talentov bolo, náhodne sa vyskytnúť tam, kde sa niečo deje. Nuž a nakoniec sa mu podarilo i vyriešiť prípad a dolapiť vraha.
Okrem hlavnej dejovej linky, ktorá sa venuje vraždám mladých žien, autor rozvíja viacero mikropríbehov - všetky sú zaujímavé a viac či menej majú do činenia s hlavným motívom. Takisto tu nájdeme aj ľahký závan romantiky, ktorý ale nepôsobí rušivým dojmom.
Kniha ako celok bola fajn, počúvanie som si užila a určite si doprajem aj druhú časť, na ktorú si však budem musieť ešte počkať, nakoľko ako audiokniha vyšla zatiaľ len jednotka. Kto si chce prečítať nielen jednotku, ale hneď aj dvojku, tak nech radšej siahne po tlačenej verzii.
Môže myť poviedka o hľadaní úniku pred nechceným tehotenstvom hororový nádych? Môže.
Môže rozpravánie o interrupcii spôsobiť, že sa začnete obávať o život rozprávačky? Môže.
.
“Praktická rola pani P.-R. sa tu končí. Dovŕšila svoju úlohu, spustila program na odstránenie nešťastia.”
.
Zimomriavky, hrôza, zhnusenie, ohromenie ….
.
Pochopenie.
.
Scéna bez mena, život a smrť zároveň.
.
Túto poviedku som čítala s veľmi znepokojivým ba až stiesneným pocitom. Slová, ktoré mi k tejto poviedke spontánne napadajú - drsné, surové, bezvýchodiskové, zúfalé, iba slabo vystihujú moje mentálne rozpoloženie počas čítania tejto poviedky, ktorej záver je síce prijateľný, ale i tak zanecháva pachuť bezradnosti hlavnej hrdinky. Poviedku som zhltla na jedno posedenie, ale rezonovať bude ešte dlho.
-
Hlavnou postavou druhej poviedky Mladý muž je tá istá rozprávačka z poviedky Udalosť. Tentokrát už ale nie je mladou slečnou, ktorá musí riešiť problém zvaný neželané tehotenstvo, ale potýka sa s iným “problémom”, na ktorý určitá časť populácie nazerá krivo: vzťah s oveľa mladším mužom.
Je zaujímavé, že ak si muž v zrelom veku (niekdy takmer až v dôchodkovom) “narazí” oveľa mladšiu ženu, tak je to v poriadku. Ale ak to zrazu urobí staršia žena, tak všetci moralisti majú plné ústa rečí.
.
“Oči všetkých, ktorí sedeli na betónovom múriku pozdĺž pláže, nás sledovali z jedného konca na druhý. A. ma upozornil, že sme neprijateľnejší ako homosexuálny pár.”
.
A čo povedať na záver? Že túto knihu odporúčam všetkým ženám, mladým či starým, jednoducho všetkým.
Obálka knihy je hotová namotávka a ani obsah nie je na zahodenie. Ja som si knihu celkom užila a divím sa že táto nedávna novinka ešte vody Instagramu veľmi nenamútila.
Štyridsať sloníc by som označila ako oddychové čítanie, hoci sa v nej dočítate o vojne gangov, krádežiach v luxusných obchodných domoch a budete svedkom i krviprelievania, tak napriek tomu to nie je nervy drásajúci román.
V anotácii sa dočítate, že autorka sa inšpirovala skutočnými udalosťami - áno je to pravda i keď niektoré historické fakty si upravila podľa seba a románová Alice Diamondová je podľa svojej reálnej predchodkyne zobrazená iba čiastočne. Napriek tomu je však stále silnou hrdinkou, ktorá na svojich pleciach nenesie iba vlastný osud, ale i osud svojej rodiny, Mintu - štvrte, v ktorej vyrastala a neskôr i celého gangu Štyridsiatich sloníc.
Knihe nie je v podstate čo vytknúť, dej nestagnuje a autorka sa nezaoberá opismi zbytočností. Erin Bledsoe sa skôr zamerala na vykreslenie postáv, ich charakterov, pohnútok a hlavne chcela poukázať na fakt, že ženy v minulosti nemali na ružiach ustlané, o rovnoprávnosti či svojprávnosti už vôbec nehovoriac. Aj preto bol gang Štyridsať sloníc taký úspešný - muži nikdy neverili, že ženy môžu byť naozajstnou hrozbou.
Takže ak máte chuť na knihu s kvapkou histórie v popredí so silnou a odvážnou hrdinkou, nevadí vám trochu krvi a zmysel pre poriadok vám dovolí privrieť oko nad niekoľkými krádežami rôznych cenností, tak kľudne siahnite po knihe, určite si pri nej oddýchnete.
So zbierkami to býva všelijaké. Väčšinou je to u mňa 50:50, niekedy 70:30 a niekedy, tak ako i teraz, je to takmer plný počet.
Dušo Martinčok ma prekvapil, zaujal a trochu i dojal svojimi poviedkami. Boli rôznorodé, tak ako i ľudia, ktorí žili v paneláku na Kalinovej ulici - chlapec Oliver, vysokoškoláčka Natália, domová dôverníčka Dana, či staré dámy Milka so Zitou.
Ústrednou postavou je Oliver. Čitateľ sa s ním zoznámi ako sedemročným chlapcom v úvodnej poviedke Záhrada. Neskôr sa len kde-tu mihne a finále opäť patrí Oliverovi, teraz už takmer dospelému mladíkovi v poviedke Kvety v noci. Stretávame sa tu nielen s ľuďmi, ktorí boli Oliverovi blízki, ale i s tými, s ktorými bol jeho vzťah komplikovaný a nejednoznačný. Záverečná poviedka bola skvelým ukončením tejto knihy a aj názov Niekto sa nájde naberá úplne iný rozmer ako na začiatku.
Zaujímavá bola aj poviedka Zoja sa vracia - autor tu stvárnil tri alternativne podoby jedného pribehu; výnimočná bola aj poviedka Pre prípad dožitia či Civilná ochrana.
Kniha Niekto sa nájde ma milo prekvapila a som rada, že som mohla nakuknúť do životov obyčajne neobyčajných ľudí jedného paneláka.
Maminčin mazánek je prvou audiočasťou (zatiaľ) 5dielnej knižnej série o vyšetrovateľke Charlie Stafford, ktorú nahovorila, pre mňa nová “tvár”, Nina Horáková.
Charlie je celkom sympatická mladá detektívka, hoci trochu svojská, ale ja som si ju obľúbila na prvý šup - možno preto, že mám rada hrdinky, ktoré sa vymykajú bežnému poriadku a sú tak trochu nezvládnuteľným živlom.
So svojím šéfom, Geoffreym Hunterom, má za úlohu vyšetriť zmiznutie matky a dieťaťa. Spočiatku jasný prípad sa postupne zamotáva, keď pribudne ďalšia nezvestná dvojica a to nehovorím o tom, že rad podozrivých sa tiež rozširuje. V čom je táto krimi špecifická je jej dej. Počiatočná dejová linka nezostáva iba osamelo sa odvíjajúcim príbehom, ale autorka nám dožičí ešte jednu, tiež pomerne závažnú a nespravodlivosťou zaváňajúcu linku, odohrávajúcu sa kdesi na pozadí rozprávania.
Autorke nemožno uprieť bravúrnosť s akou zakomponovala do deja určité pálčivé témy, ako napr. domáce násilie či už na ženách alebo deťoch, ako si poradila s psychológiou negatívnych postáv, násilníkov či samotného vraha. A niet divu, veď po odpracovaných desaťročiach v službách Metropolitnej polície má skúseností určite viac než dosť.
Záver tejto detektívky čitateľa nenechá neuspokojeným - rozuzlenie má uveriteľný charakter, veľké plus má autorka za to, že z Charlie neurobila žiadnu Wonderwoman (teda iba trochu) a všetky otázky sú zodpovedané, nič nezostáva neobjasnené.
Posluch ako taký bol fajn, bez hluchých miest a Nina Horáková bravúrne zvládla svoju úlohu interpretky. Rozhodne som zvedavá na nasledujúce časti.
