Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Na IG ma nájdete ako @mojkniznysvet ;)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Obsahovo kniha nezaostáva za prvou časťou a dej odsýpa jedna radosť, teda až na menšie spomalenie pred grandióznym záverom, ale pri tom počte strán, ktoré kniha má, to bolo zanedbávajúce percento.
Tajne som však v kútiku duše dúfala, že tentokrát bude preklad knihy kvalitnejší, veď je to už druhá časť a teda prekladateľka Ivana Cingelová už nevstupovala do neprebádaných vôd príbehu. Opak bol však pravdou. Opäť často nelogická stavba viet, chýbajúce slová vo vetách, preklepy, dokonca hrúbky… Nuž a pri preklade Kylynninej prezývky mi obočie vystrelilo do výšav! Jediným ospravedlnením by mohol byť tlak zo strany vydavateľa na rýchly preklad, ale napriek tomu by sa toto profesionálovi stať nemalo.
Odhliadnuc od prekladových prešľapov som si príbeh celkom užila, aj keď ku koncu som už mala chuť zmeniť žáner - oba diely som totiž čítala jeden za druhým a trochu som už začínala byť týmto svetom presýtená.
Napriek všetkému negatívnemu je to prudko čitateľná kniha, vhodná pre všetkých, ktorí majú radi fantasy, draky, boje, taktiku a nečakané zvraty.
Tak ako McMahon, tak i Baricco patrí k spisovateľom od ktorých prečítam všetko, čo mi príde pod ruku. Tentokrát to bola kniha Trikrát na svitaní, ktorá síce celkom nenaplnila moje očakávania, ale napriek tomu som si ju užila.
Kto čítal Bariccovu knihu Pán Gwyn pre toho nie je táto kniha neznáma, hoci vtedy sa ešte jednalo o fiktívnu knihu, ktorú autor napísal až rok po vydaní Pána Gwyna.
Trikrát na svitaní tvoria tri príbehy, každý z nich sa udeje na svitaní, v magickej hodinke, kedy svetlo víťazí nad tmou, deň nad nocou. Ďalšou spoločnou črtou všetkých troch príbehov je hotel - miesto, ktoré je takpovediac odrazovým mostíkom, kde sa každý príbeh započne, odvíja. Príbehy sú krátke, dejová linka jednoduchá, priamočiara, avšak prostredníctvom dialógov dodal Baricco príbehom hĺbku, ba až naliehavosť.
Toto dielko nie je to najlepšie čo Baricco napísal, ale za prečítanie rozhodne stojí. A to že túto jednohubku zhltnete za jeden večer niet pochýb!
Tak ako McMahon, tak i Baricco patrí k spisovateľom od ktorých prečítam všetko, čo mi príde pod ruku. Tentokrát to bola kniha Trikrát na svitaní, ktorá síce celkom nenaplnila moje očakávania, ale napriek tomu som si ju užila.
Kto čítal Bariccovu knihu Pán Gwyn pre toho nie je táto kniha neznáma, hoci vtedy sa ešte jednalo o fiktívnu knihu, ktorú autor napísal až rok po vydaní Pána Gwyna.
Trikrát na svitaní tvoria tri príbehy, každý z nich sa udeje na svitaní, v magickej hodinke, kedy svetlo víťazí nad tmou, deň nad nocou. Ďalšou spoločnou črtou všetkých troch príbehov je hotel - miesto, ktoré je takpovediac odrazovým mostíkom, kde sa každý príbeh započne, odvíja. Príbehy sú krátke, dejová linka jednoduchá, priamočiara, avšak prostredníctvom dialógov dodal Baricco príbehom hĺbku, ba až naliehavosť.
Toto dielko nie je to najlepšie čo Baricco napísal, ale za prečítanie rozhodne stojí. A to že túto jednohubku zhltnete za jeden večer niet pochýb!
Tento tak trochu svojrázny a samoľúby kocúr, vedie dosť nudný a zhýčkaný život, pokým sa k nim, Wernerovi - profesorovi fyziky a Winstonovi, nenasťahuje nová domáca a jedného dňa prinesie aj svoju dcéru Kiru!
A tu sa Winstonovi obráti život naruby.
Nuž a to je ešte len začiatok. Problémy pribúdajú astronomickou rýchlosťou a je na Kire a Winstonovi, aby všetko čo sa pobabralo, dali opäť do poriadku.
Frauke Scheunemann je nemecká spisovateľka píšuca predovšetkým pre deti a táto kniha bola z môjho pohľadu jednoducho skvelá - nechýbal humor, akčné scény, zápletke tiež nemám čo vytknúť. A hlavné postavy? Winston - kocúr, ktorý nielenže rozprával, ale bol presne taký ten typ (povedala by som človeka, lebo mu autorka prisúdila taký charakter), ktorý si čitateľ hneď obľúbi: na jednej strane ufrflaný, ale na strane druhej oddaný, vtipný, vynaliezavý. Kira tiež nie je len také hocijaké dievča, je to dcéra imigrantky, ktorá sa musí popasovať s nepriateľstvom spolužiačok a to je iba špička ľadovca problémov, ktoré Kira má.
Príbeh dotvárajú krásne ilustrácie Winstona, čierneho briťáka (doteraz som nevedela, že britky môžu byť aj čierne) a myslím, že túto knihu si zamilujú nielen deti. Priznám sa, ja som si hneď kúpila ďalšie dve časti!
Priznám sa, McMahon je jednou z tých autoriek, na ktorej knihy sa už vopred teším a pridanou hodnotou jej kníh je ich audiopodoba v podaní obľúbenej Jitky Ježkovej, ktorá svojim hlasom dokáže aj z priemernej knihy urobiť päť hviezdičkový zážitok. Nuž a inak to nebolo ani v prípade knihy Tajemství pramenů. Počas prvej hodiny 3x zimomriavky a do konca 11 hodinového posluchu ešte nespočetne veľakrát.
Príbeh je zaujímavý, miestami napínavý a elektrizujúci. Za tých 11 hodín som nenadobudla pocit, že by sa dej vliekol, práve naopak - vďaka prelínaniu sa minulosti s prítomnosťou sa udalosti sypali jedna za druhou.
Nehovorím, že mi sadli všetky postavy v knihe, ale to určite nebol ani autorkin zámer. A záver? Ten ma fakt dostal! Miešali sa vo mne rôzne pocity, od prekvapenia a úžasu, akože: Ty vole!!! až po ľahký nesúhlas: Nieee, to takto skončiť nemohlo! Ale skončilo.
Knihu rozhodne odporúčam! Vonku je práve to najvhodnejšie počasie na takýto typ knihy!
“Dušan Dušek má záľubu v zberateľstve. Chodí si po svete len tak, akoby nič nerobil, a zbiera slová.” - dočítate sa na záložke prebalu. A verte, občas som naozaj mala pocit, že slová a vety tejto knihy sú náhodne pozbieranou zmesou myšlienok, úvah a všetkého možného, čo tomuto nevšednému spisovateľovi práve cinklo do nosa.
Leitmotívom tejto knihy bola prestavba domu, ktorá bola v spleti rôznych osôb, ich osudov či len tak náhodných situácií, záchytným bodom a kostrou príbehu.
Nie v každom okamihu sa mi kniha čítala ľahko, vyžadovala si sústredenie, ale bolo nanajvýš zaujímavé sa ponoriť do tohto nezvyčajného textu - plného ironického ale aj láskavého humoru, plného krásnych myšlienok o krásach ale aj smútkoch ľudského života.
#mojkniznysvet
Keď táto knižná kráska minulý rok uzrela svetlo sveta, tak som neotáľala a kúpila si ju rovno v predpredaji - moja vnútorná straka mala potrebu mať niečo pekné v knižnici! A pekná kniha to veru je. Neuchvátila ma len peknou obálkou a oriezkou (vďaka za tento, mala som na jazyku, vynález, ale oriezky tu boli dávno predtým ako sa teraz stali opäť modernými), ale kniha je skvostom aj vo vnútri a druhá časť dvakrát tak, ale o tej nabudúce.
*
Z obsahu som mala trochu strach, lebo veď recenzie boli všelijaké a tejto knihe sa opäť raz podarilo rozdeliť čitateľskú obec na dve polovice - na aké, to snáď ani nemusím spomínať. A tak som sa do nej pustila s malou dušičkou a hlavne po tom, čo som bola upozornená na nie zrovna vydarený preklad. Uznávam, tých prekladateľských kotrmelcov tam bolo niekoľko - mňa najviac vytáčalo slovné spojenie “so Xadenom” toto alebo tamto (ja viem, gramatika hovorí jedno, ale na druhej strane je to hotový jazykolam a teda lepšie by bolo použiť iba “s”) a napr. vetu: “Mesiac na oblohe je v splne a svieti mi na cestu, ale zároveň to znamená, že v plášti, pod ktorým sa skrývam, keby sa tu túlal po večierke aj niekto iný, sa na smrť potím.” som pochopila až potom, čo som si prečítala tú vetu v origináli.
*
Ale nechajme preklad prekladom a poďme na obsah. Viete čo, a mne sa to páčilo! Mať tak o dva-tri dni dlhšiu dovolenku, tak by som knihu zhltla raz-dva, takto mi to trvalo o čosi dlhšie, ale ja som si dej fakt užila! Kašlať na to, že farební draci boli už v Eragonovi, ktrorého som čítala takmer pred dvadsiatimi rokmi! Kašlať na to, že niečo ste už niekde čítali… Ja som to autorke zožrala aj s navijakom!
Obľúbila som si hlavnú hrdinku Violet, strašne sa mi páčila jej prezývka Violence alias Zúrivka - keby ma tak niekto nazval, tak by ma fakt strašne nasral!
Xaden - týchto bad boys za normálnych okolností nemusím, ale pri tomto chalanovi som vôbec nefrflala! Nieže by bol bez chyby, to vôbec nie, ale akosi tá jeho povaha pasovala do príbehu ako riť na šerbeľ.
Kto mi však od začiatku liezol na nervy bol Dain a neskôr sa aj ukázalo prečo je to tak.
*
K samotnému deju sa rozpisovať nebudem, veď od vydania knihy ste už určite čitali nejeden traktát o tom čo sa tam udialo. Ja som sa chcela s vami podeliť o príjemné chvíle, ktoré som strávila s touto knihou. A radosť je o to väčšia, že už dávno som nečítala fantasy, ktorá by ma tak bavila ako práve Štvrté krídlo.
Tak teda, nech už stojíte na akejkoľvek stane barikády, čítajte a hlavne to čo vás baví!
Nie často sa stáva, aby autor - muž napísal príbeh, kde hlavnou postavou a zároveň aj ja rozprávačom je žena, malá Čijo, neskôr gejša Sajuri.
My Európania a nielen my, máme často skreslené predstavy o japonských gejšiach alebo vieme o nich veľmi málo. Popravde, nikdy som neuvažovala nad tým, že čo vlastne je náplňou práce gejše, stačilo mi obdivovať ich vzhľad a uhladené vystupovanie.
Arthur Golden nás zavedie do sveta gejš, priblíži nám ako sa ňou možno stať, čo všetko toto “povolanie” obnáša. Miestami som bola fascinovaná.
Avšak Gejša nie je len o tom, čo všetko treba obetovať kým sa z dievčaťa stane plnohodnotná a úspešná gejša, je to aj príbeh o priateľstve, láske, nenávisti, splnených či nesplnených snoch, o pred- či povojnových útrapách.
Rozprávanie má celkovo viac ako dvadsať hodín, ale v podaní J. Hruškovej budete mať pocit, že kapitoly sa míňajú akosi rýchlo a dokonca i ja, osôbka, ktorá takýto žáner väčšinou nevyhľadáva, som knihu nevedela odložiť. Ak máte rešpekt z fyzickej knihy a obávate sa ďalšej nedočítanej knihy (v SK vyšla pod názvom: Pamäti Gejše) tak pokojne siahnite po audioknihe.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Dala som sa oklamať! Oklamala ma krásne vyzerajúca obálka, ktorá sľubovala všeličo - nebezpečenstvo, vášeň, hru na mačku a myš. Oklamalo ma varovanie v úvode knihy, ktoré hlása: “obchod s ľuďmi, obchod s deťmi, obetovanie detí, zmienky o smrti dieťaťa a explicitné sexuálne situácie. Nachádzajú sa tu aj sexuálne úchylky ako hra so zbraňou, somnofília (masturbácia nad spiacou osobou), bondáž a ponižovanie.” Nehovoriac o tom, že k varovaniu je zaradená aj informácia, že kniha končí cliffhangerom!
Ľudia, toto je prvá kniha, ktorú po ani neviem akej dlhej dobe som nedočítala!!! Stačilo mi 250 strán a povedala som si, že ak nechcem umrieť nudou, tak toto naozaj nemusím.
Obchod s ľuďmi či deťmi dnes nájdete v každej, keď nie tretej, tak určite štvrtej kriminálke! A určite to bude napínavejšie ako tieto suchopárne opisy, kde nájdu nejaké unesené ženy/dievčatá a len tak hopky cupky ich vyslobodí jeden alfa Z. Len tak mirnix dirnix.
Takže krimi zápletka veeeeľmi povrchná.
Explicitné sexuálne situácie, sexuálne úchylky sú v knihách dnes takmer celkom bežné. Mám pocit, že keď som svojho času čítala 50 odtieňov šedej, tak som sa červenala nielen za ušami! A tu som pri “sexuálnych” scénach zívala nudou! Teda, možno ma malo vzrušiť ako Zet “robí” Adeline strelnou zbraňou, ale popravde… Škoda reči.
Autorka sa snažila do deja vniesť aj trochu duchariny - akože predpoklady by boli: starý dom, krorý má svoju (temnú) históriu, okolnosti, ktoré prajú tejto dejovej linke. Hm. Opäť sa budem opakovať - opísané veľmi povrchne a teda žiadne zimomriavky sa nekonali, teda aspoň u mňa nie.
Hlavné postavy: Adeline - naivná, tvrdohlavá, pravdepodobne trpiaca štokholmským syndrómom (usudzujem z toho ako sa dej vyvíjal, ale nie som si 100% istá, nakoľko som knihu odložila v polovici). Miestami mi bola sympatická, miestami nie.
Daya - akože kamarátka Adeline. Na jednej strane sa snaží A. pomôcť, ale na druhej strane sa chová ako mrcha. Ďakujem za takúto kamošku!
Legendárny Zet - omg. Manipulatívny úchyl, ktorý akože zachraňuje bezbranné obete únosu a sexuálneho týrania. Nehovorím, že postavy musia byť iba čierne alebo biele, ale takýto typ schizofrénie je aj na mňa veľa! Ok, buď bad boy, ale nerob to, v čom chceš zabrániť iným! Easy!
Ľudkovia, vôbec som sa nechystala napísať takúto tirádu ku knihe, ale bola to fakt šialená nuda! Ale zase raz sa potvrdilo: reklama a krásna obálka predá aj najväčšie ho…
Tým, ktorým som pokazila ilúzie o knihe sa vopred ospravedlňujem, ale verím, že mnohí ňou aj tak budú nadšení! Proti gustu žiaden dišputát!
Ale aby som nebola iba cynická a negativistická, tak som tam našla aj jednu peknú myšlienku a tú vám šupnem sem na záver:
“Ľudia si nemusia nanášať vrstvy krvavého make-upu a umelú krv,
aby boli desiví. Skutočne desivé je naše vnútro - temnota, ktorá sa skrýva pod povrchom.”
“jeder Mensch hat zwei Leben.
das zweite beginnt in dem Moment,
in dem man erkennt, dass man nur ein Leben hat.”
Fitzek a jeho psychotrilery! Buď ich milujete, alebo ich radšej obchádzate. Nepopieram, že nie vždy mi tento pán ulahodí svojou knihou, ale nalejme si čistého červeného.
POZVÁNKA
Vyzerá táto kniha na prvý pohľad pútavo? - Jednoznačne ÁNO.
Je to zaujímavé a elektrizujúce čítanie? - Rozhodne ÁNO.
Dočítala som ju dokonca napriek neustálemu posúvaniu vyleteného obočia späť na svoje miesto!? - Samozrejme že ÁNO.
Uverila som Marlinmu príbehu? - Vôbec NIE!!!
Napriek všetkému ma čítanie tejto knihy tešilo a knihu som zhltla a bavilo ma to aj navzdory všetkým situáciám, ktoré boli nielenže pritiahnuté za vlasy, ale vskutku excelentne prestrelené. Netvrdím, že to nemalo hlavu a pätu, že zápletky neboli premyslené a zdôvodnené, len celý príbeh bol tak šialený, že som ani na sekundu neverila, že by sa to všetko mohlo tak zomlieť ako to podal Herr Fitzek.
“Ihr habt etwas getan. Jemand hatte die Idee, jemand hat es umgesetzt, jemand hat geschwiegen. Ihr seid alle schuld.”
Na Fitzekových knihách mám okrem samotného príbehu samozrejme, rada aj jeho doslovy. Nie sú to iba tie klasické ďakovačky, kde má autor potrebu poďakovať tisícpäťsto ľuďom, bez ktorých by kniha nevznikla. Nie, Fitzek je v tomto ohľade veľmi špecifický autor a jeho doslovy sú väčšinou orientované na samotného čitateľa, častokrát velmi vtipné a niekedy aj poučné.
Tak teda, ak hľadáte niečo pútavé do nadchádzajúcej uhorkovej sezóny, alebo potrebujete zahnať nudu v práci a máte možnosť čítať niekde pod pultom alebo potrebujete na pláži vytesniť krik uvrieskaných detí a zároveň vyzerať nad vecou, tak určite si niekde zožeňte POZVÁNKU!
Príjemné čítanie a krásne leto vám želám!
