Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Instagram: signals.from.elsewhere
Takže Palo Ščerba, Palo Ščerba je človek, ktorý vyhral proteín. Gratulujem, uži si ho. Dúfam, že ti bude dobre chutiť. A ľudia nezúfajte, ďalší týždeň bude ďalšia súťaž o ďalší proteín. Držím vám palce ďalším. Bolo vás okolo tridsať.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Počas Sullovej neprítomnosti v Ríme si ho veľa ľudí ktorý ho nepoznali, rátane mladého Pompeya, idealizovali ako muža ktorý porazil nepriateľov Ríma, zlomil odpor Mariovcov a stal sa najmocnejším človekom republiky. V jeho predstavách bol Sulla takmer nadľudskou postavou, neohrozený vojvodca s prenikavým pohľadom, muž, ktorého samotná prítomnosť mala vzbudzovať bázeň. Keď sa Pompey dozvedel že sa Sulla s armádou vracia z východu, z vojny proti Mithridatovi a plánuje zvrhnúť nelegálnu vládu v Ríme, konečne dostal príležitosť predstúpiť pred neho, cítil vzrušenie, aké prežíva mladý ambiciózny muž pred stretnutím so svojím idolom. Veril, že uvidí živú podobu slávy. A potom ho uvidel. Celý namotivovaný mu šiel napred na koni aby ho privítal medzi prvými. Namiesto hrdinu z vlastnej fantázie pred ním stál starý muž, poznačený rokmi bitiek aj chorobou. Jeho telo nieslo stopy veku, tvár bola pokrytá škvrnami, ekzémom a vráskami, pokožka mala nezdravý odtieň a pôsobil krehkejšie, než by si Pompey kedy dokázal predstaviť. Videl pred sebou polomŕtvu, ožratú trosku so smiešnou parochňou na hlave.
Toto považujem za jeden z najlepších úvodov v knihe aký som kedy čítal, budovanie atmosféry hneď zo začiatku. Čitateľ bol v rovnakej pozícii ako Pompey, zvrat ktorý nastal v momente ako sa s ním stretol bol brutálny. Toto nás prišlo zachrániť? Sulla prišiel, rozbil Cinno-Carbonovskú armádu a zvyšky italických rebelov, zbavil sa Mária mladšieho a zvyšku pro-mariovskej frakcie a legálne sa vyhlásil za diktátora, najmocnejšieho muža Ríma, mocnejšieho než kedy Gaius Marius sníval. Autorka veľmi detailne a dramaticky opisuje celý Sullov druhý pochod na Rím a ako sa pri Sullovi množia ľudské šváby a supy ktoré sa na celej politickej nestabilite snažia priživiť. Najlepším príkladom sú Sullove politické čistky a zabavovanie majetku, na ktorých sa nie málo ľudí obohatilo, nechutným spôsobom zbohatli ako taký Marcus Licinius Crassus, jeden z obľúbencov Šťasteny (Fortuny). A práve názov knihy, ako zatiaľ všetky predchádzajúce, je doslovný. Diktátor zomrel a začína nová éra, éra obľúbencov Šťasteny: Pompey, Caesar a Crassus sú nové vychádzajúce hviezdy, muži s vysokými ambíciami a egom. Knihu by som rozdelil na dve časti. Prvá polovica o Sullovi až do jeho smrti a druhá polovica o troch ctižiadostivých mladých mužoch ktorý vzišli zo Sullovej živnej pôdy. Zas a znova môžem hodnotiť 5/5. Dramatickosť zostáva rovnako kvalitná.
Black Paradox je jedným z Itovich menej známych diel, no zároveň patrí medzi tie najodvážnejšie. Namiesto tradičného strašenia ponúka kombináciu psychologického hororu, sci-fi, body hororu a filozofických úvah o smrti, identite a hodnote ľudského života. Príbeh začína veľmi komorne. Štyria ľudia, ktorí sa zoznámia prostredníctvom internetovej stránky určenej pre samovrahov, sa rozhodnú ukončiť svoj život spoločne. Už úvod vytvára silnú atmosféru neistoty a melanchólie. To, čo nasleduje, sa však postupne mení na čoraz bizarnejšiu jazdu, ktorá opúšťa psychologický horor a ponára sa do sveta nadprirodzených javov, paralelných realít a bizarných vedeckých objavov. Najväčšou devízou mangy je nepochybne jej originalita. Len máloktorý autor dokáže spojiť témy samovraždy, duchov, alternatívnych dimenzií, ľudskej chamtivosti a kozmického hororu do jedného príbehu tak prirodzene. Čitateľ prakticky nikdy nevie, akým smerom sa dej vydá o niekoľko strán ďalej. Neustály pocit neistoty je jednou z najväčších predností diela. Samozrejmosťou je aj fenomenálna kresba. Detailné výrazy tvárí, groteskné deformácie tiel a surrealistické výjavy vytvárajú obrazy, ktoré zostávajú v pamäti ešte dlho po dočítaní. Horor tu nevzniká iba z deja, ale aj zo samotného vizuálu. Silnou stránkou sú tiež hlavné postavy. Každá z nich vstupuje do príbehu s vlastnými traumami a dôvodmi, prečo stratila chuť žiť. Hoci nejde o mimoriadne hlboké psychologické portréty, ich motivácie pôsobia dostatočne presvedčivo na to, aby čitateľ pochopil ich rozhodnutia. V prvej polovici knihy práve medziľudské vzťahy vytvárajú najzaujímavejšiu časť príbehu. Práve tu sa však objavuje aj najväčší problém mangy. Druhá polovica mangy postupne opúšťa psychologický základ a začína pridávať nové a nové nápady. Každý z nich je síce zaujímavý sám osebe, no ich množstvo spôsobuje, že príbeh stráca súdržnosť. Niektoré motívy sa objavia len na krátky čas a následne ustúpia ďalším, ešte bizarnejším konceptom. Výsledkom je pocit, že Ito mal priveľa výborných nápadov, ktoré sa snažil vtesnať do jedného zväzku. Tempo je zároveň trochu nevyrovnané. Úvod je pomalý, tajomný a buduje napätie veľmi efektívne, zatiaľ čo záver pôsobí uponáhľane. Niektoré udalosti by si zaslúžili viac priestoru a viac vysvetlenia, aby ich emocionálny dopad bol silnejší. Treba tiež povedať, že Black Paradox nebude fungovať pre každého. Ak niekto očakáva klasický horor založený na duchoch alebo vrahoch, môže byť zaskočený množstvom sci-fi prvkov. Manga je oveľa viac o absurdných myšlienkach a existenciálnom nepokoji než o tradičnom strašení, niečo ako Uzumaki. Napriek týmto výhradám ide o veľmi kvalitné dielo. Aj keď nedosahuje konzistentnosť najlepších Itových prác, ako sú Uzumaki či Tomie, odmeňuje čitateľa množstvom originálnych scén, nezabudnuteľnou atmosférou a myšlienkami. Ťažko sa mi hodnotí, medzi 4 až 5 hviezdičkami. Škoda že Martinus nemá možnosť pol hviezdičky. Hodnotenie by bolo 4,5/5 ale keď to porovnám s predchádzajúcimi Itovými sklamaniami tak dávam plných 5/5.
Máte nedostatok spánku ako ja? Táto kniha je pre vás! Kniha určite nie je ťažkým čítaním a je písaná tak, aby ju zvládol spracovať aj jednoduchší čitateľ. Autor samozrejme využíva aj odborné termíny sprevádzané vysvetlivkami a grafmi pre lepšie porozumenie. Nejedná sa len o nudnú faktológiu, autor sa nebojí používať humor a rôzne príklady aj zo svojho života. Čitateľ si nájde veľa rád a typov pre lepší spánok ktorý mu môže osladiť život a zmierniť prípadné zdravotné problémy do budúcna. Jednalo sa o príjemné čítanie a vedomostné obohatenie. Knihu môžem reálne odporučiť každému, 5/5 čítanie.
Čo sa začne odohrávať v hlave najúspešnejšieho a najmilovanejšieho muža rímskeho ľudu keď ho pomaly začne kariérne prevyšovať jeho najlepší a najbližší priateľ? Toto je MOJE heated rivalry ak by jeho cieľovkou neboli ženy s oneskorenou pubertou a cigarety v britskom slangu ale s americkým významom. Colleen McCullough nám prináša pokračovanie epického románu Prvý muž Ríma, Koruna z trávy a pokračuje v osudoch historických postáv tej doby. V predchádzajúcej knihe si senát a ľud rímsky prežili zopár konfliktov a ak ste si mysleli že si teraz oddýchnu tak ste boli na omyle. Rím, ambiciózny a agresívny Rím si narobil kopu nepriateľov za svojimi hranicami Republiky ale aj priamo v nej! Po bojoch v Afrike, v Zadnej Galii a v severnej Italii proti agresorom spoza hraníc, sa teraz nedotknuteľný Gaius Marius a Sulla musia vojensky vysporiadať s Italickými kmeňmi ktoré už majú po krk byť len kravou na dojenie bez občianskych výhod. Autorka sa v knihe nevenuje len intrigám medzi bohatými občanmi Ríma a ich milostnými aférami ale skúma aj sociálne problémy v Republike. Poskytovať Rímu svojich synov, manželov a vnukov pre nikdy nekončiace sa vojenské kampane a na oplátku ani nemať žiadne práva a výhody na vyše? Sú Italici spojenci alebo len vazali s pekným pomenovaním? Bellum sociale sa stala konfliktom brutálnejším a katastrofickejším než vojna proti Germánom. Nie že by bol Sulla predtým neznámym hráčom ale jeho velenie počas sociálnej vojny ho oficiálne dostalo do popredia hlavne potom čo obdržal, ako aj názov knihy napovedá, korunu z trávy, corona graminea, za záchranu svojho vojska. Zatiaľ čo všetci Sullu vidia ako hrdinu, Márius sa začína báť o svoj status, nestačí mu že dokázal za svoj život toľko úspechov ako nikto iný, on chce aby ho ani po jeho smrti nedokázal úspechom nik prekonať. Z Máriovej strany srší závisť, závisť z úspechu svojho dlhoročného priateľa, strach že by ho statusom mohol zvrhnúť a prekonať. Na východe, v Asia minor, nastala pohroma katastrofálnych rozmerov, akoby Bohovia stelesnili svoj hnev voči Rímu, despota Mithridatés VI. Pontský spustil inváziu proti Rímu a jeho spojencom. Cieľ? Oslobodiť grécky svet spod rímskej okupácie. Aj by som dokázal s touto myšlienkou súcitiť, kráľ Mithridatés chce oslobodiť svoje etnikum a nastoliť novú grécku ríšu, žiaľ je skôr bičom božím než bojovným hrdinom. Sociálna vojna medzi Rímom a Italikmi vyčerpala Itáliu peňažne tak že si Rím nemôže ani dovoliť obranu svojich hraníc. Mithridatés na východe zabíja Rímskych civilistov v desaťtisícoch, to čo väčšina senátu nečakala je to že vyvražďovaní nie sú len Rimania ale aj Italikovia, Mithridatés nerobil rozdiely ( to je to ponaučenie že celá ta občianska vojna bola úplne zbytočným konfliktom a vyvyšovanie Rímanov nad Italikmi malo nulový význam keďže zahraniční despoti ich aj tak mali za rovnaké etnikum). Situácia je tak vážna že sa senát v absolútnej väčšine zhodne že na východ pošle Sullu. Máriova závisť vyvrcholí tak že už ju ani neskrýva, verejne v senáte kričí, osočuje Sullu a vymáha si velenie na východe pre seba. Argument, prečo Mária na východ NEPOSLAŤ je valídny. Je starý a chorý, po dvoch mŕtviciach. Toto je bod kde sa dlhoročné priateľstvo a puto zocelené toľkými spoločnými, vojnovými zážitkami končí. Čo všetko možné spraví ctižiadostivý muž aby ho jeho rival nepokoril? Ako ďaleko je schopný zájsť? Ako ďaleko je Sulla schopný zájsť aby zamietol s Mariusovim šialenstvom? Autorka nám priniesla ZNOVA epický a komplexný príbeh, o ľudských hlúpostiach, pochybách, zúfalstvách ale aj slastiach, túžbach a láske. 5/5.
Ako náhle som dokončil hrobárov almanach, tak som sa vrhol na ďalšiu knihu od autora, teraz však z jeho inej série. Nesklamal! A možno si dovolím povedať že mi toto dielo prišlo aj o niečo lepšie. Znovu sa dostávame do germánskeho prostredia ale tentokrát viac v čase dozadu. Autor znova prináša príbeh plný tajomna, mystiky a zvratov. V meste sa začnú diať záhadné vraždy detí spojené so satanizmom a mentalita s náboženským fanatizmom tej doby si samozrejme veľmi rýchlo vyberú svojho vinníka. Autor detailne poukazuje na problematiku honu na čarodejnice a akým brutálnym spôsobom vedia jednotlivci využiť davovú paniku a ošiaľ vo svoj prospech a prospech korupcie. Človek by čakal že celý prípad začne vyšetrovať nejaký špeciálny detektív alebo nejaký inteligentný šľachtic ktorého celý problém zaujme... Autor v tomto prípade nehral na cliché a za svojich hlavných hrdinov poňal kata a fyzikusa! Toto komické duo s výbušnou dynamikou spestruje celý príbeh. Nuž samotný názov knihy by som vytkol keďže katova dcéra je vedľajšia postava, ešte viac vedľajšia než postava pisára, kniha by sa skôr mala volať Kat a fyzikus :) Kniha mala po obsahovej stránke všetko, som veľmi milo prekvapený že ma autor aj po druhýkrát nadchol a nebol som sklamaný. Knihu môžem reálne odporučiť každému, 5/5!
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Pre mňa úplne náhodný titul ktorý ma zaujal svojím zasadením do špecifického obdobia, názvom a obalom. Leo je mladý inšpektor ktorý si príde do imperiálnej Viedne plniť svoju robotu a hneď prvý deň sa stretáva s brutalitou hlavného mesta Ríše. Brutálny je prípad ktorý začne Leo vyšetrovať ale aj jeho kolegovia ktorý sa s ním nemaznajú a od začiatku mu dávajú najavo, ako cezpoľnému, že im nie je sympatický. Leo je policajt ktorý chce do vyšetrovania priniesť moderné postupy a metódy ktoré sú náhle sabotované a nepochopené konzervatívnymi kolegami. Autor nám prináša mysteriózny prípad ktorý hraničí s ducharinou, upírmi a zombíkmi, no nie je všetko tak ako by sa na prvý pohľad zdalo. Dielo sa mi veľmi páčilo, nenašiel som tam pre mňa žiadne nudné pasáže, pochmúrna, za mňa priam Eggerovská atmosféra, bola super. Postavy okrem Lea a Julie neboli až tak komplexné, Augustínovi chce dať autor asi čas a jeho charakter vykreslí postupne. Kniha má super zvrat ktorý som nečakal. Čo som ale čakal boli mierne cliché: Leov arch nemesis nakoniec nie je až taká sviňa, naopak anjelik ňou bol. Nevinná a slušná žena je po nociach mimo svojej prac. doby iným a divokým človekom plným záhad a dvojitým životom. Vážený nadriadený ktorý má byť vzorom je záporák. Uhundraný, mrzutý a nepríjemný dedek je v skutočnosti veľmi dobrý a láskavý človek. Proste všetko čo už poznáme z iných médii a sme z toho už presýtení. Ono je ťažko vymyslieť charakterové zvraty, aby boli originálne, keď ich pred vami už spravilo tisíc iných autorov. Tu mi to nevadilo! Všetko na tejto knihe milujem. Autor ukázal že inšpirovať sa nie je zlé, ak to spravíte dobre. Jedna z finálnych záplatiek bola v podstate kombinácia Eyes Wide Shut a párty z nemenovaného ostrova organizovanej nemenovaným pánom, nemenovanej etno-náboženskej skupinky. Boháči si platia za sex s malými deťmi? Hrozné! To sa môže stať len v tak temnom a strhujúcom príbehu ako je Hrobárov almanach! Knihu som prečítal pomerne rýchlo, ľahké čítanie. Niektoré detailné, explicitné opisy nemusia každému sadnúť, je to na zváženie ak ste slabšej povahy. Za mňa 5/5 dielo.
Vlastne si už ani nepamätám ako som sa k tejto sérii dostal a zrazu som bol majiteľom všetkých 7 častí. Bohužiaľ novšie vydania nie sú a musel som kupovať opotrebované knihy z vintedu a knihobota. Prvá časť na mňa určite spravila dojem. Silné charaktery, momenty a zvraty. Jediným mínusovým bodom sú zdĺhavé opisy. Autorka skvelo zvládla popísať vojnové momenty a celkovo vdýchla do postáv dušu. Kniha je tak obsiahla že by som si vedel predstaviť jej seriálové spracovanie. Aj napriek tomu že ma kniha bavila, išlo určite o ťažšie čítanie. Knihu a celkovo sériu by som odporúčal všetkým ktorých zaujíma toto obdobie, posledné štádia Republiky. Autorka kombinuje román s faktickými poznámkami, tým pádom sa jedná o veľmi dôveryhodné opisovanie udalostí z tej doby ale stále netreba zabúdať že sa jedná o historickú FIKCIU a autorka si niektoré udalosti a postavy vyložila podľa seba. Kniha obsahuje rozsiahli zoznam vysvetliviek kde autorka uvádza rozdiely medzi skutočnosťou a fikciou a vysvetľuje latinské pojmy ktoré v knihe použila. 5/5.
Mona Lisa Overdrive je záverečnou časťou trilógie Sprawl od Williama Gibsona a zároveň dôstojným, hoci nie úplne bezchybným zakončením cyberpunkového príbehu, ktorý odštartoval román Neuromancer. V porovnaní s predchádzajúcimi dielmi trilógie, Neuromancer a Count Zero, pôsobí Mona Lisa Overdrive o niečo menej prelomovo. Chýba jej moment šoku a objavu, ktorý sprevádzal prvé stretnutie so svetom cyberpriestoru. Gibson tu už nestavia nový žáner, ale skôr rozvíja a uzatvára existujúce línie. To môže vyvolať dojem, že kniha je slabšia, nie je taká revolučná ani taká surovo energická ako prvý diel. Ako náhle som bol už na strane 100 tak som si uvedomil že ono sa zas nič nedeje, tak ako to bolo pri count zero ale tam aspoň bolo trocha tej akcie. Akcia sa zas odohráva na posledných 60tich stranách. Napriek tomu ide stále o veľmi príjemné a kvalitné čítanie. Autor opäť ponúka viacero prepojených dejových línií, ktoré sa postupne zbiehajú, tentokrát až 4. Postavy sú typicky „gibsonovské“ osamelé, trochu stratené, pohybujúce sa na hranici fyzického a digitálneho sveta. Atmosféra je hustá, melancholická a miestami až snová, priam abstraktná. Gibsonov štýl zostáva silný: obrazný a plný detailov, ktoré vytvárajú presvedčivý high-tech/noir svet. Silnou stránkou knihy je prehlbovanie tém umelej inteligencie, identity a prelínania reality s kyberpriestorom. Svet už nepôsobí ako šokujúca novinka, ale ako plne fungujúci ekosystém s vlastnou históriou a dôsledkami udalostí z predchádzajúcich dielov. Pre fanúšika trilógie je uspokojujúce sledovať, ako sa niektoré motívy a postavy uzatvárajú. Na druhej strane, tempo je miestami pomalšie a niektoré dejové línie nemajú takú silu ako by mohli. Emocionálny dopad je miernejší a knihe trochu chýba dramatická ostrosť Neuromancera. Veľkým plusom je návrat známych tvárí. Najzaujímavejšou dejovou linkou bola pre mňa Kumiko a najnudnejšia so samotnou Angie. Koniec samotný mi prišiel až moc abstraktný a vlastne nejakého finálneho a jasného konca s vysvetlením sme sa nedočkali. Celkovo je Mona Lisa Overdrive dôstojným zakončením trilógie, možno najmenej výrazným dielom z trojice, ale stále kvalitným a atmosférickým románom, ktorý poteší každého fanúšika cyberpunku. Nie je to vrchol Gibsonovej tvorby, no ako súčasť celku funguje veľmi dobre a číta sa s pôžitkom.
Od udalostí v knihe Neuromant ubehla cca dekáda a kniha Nulák (totálne znásilnenie originálneho anglického názvu Count Zero (Gróf Nula)), nám prináša náhľad na dopad týchto udalostí. Autor si zvolil tentokrát iný štýl vyprávania a to tak že nám prináša rovno 3 dejové línie ktoré sa z počiatku tvária byť samostatnými príbehmi ktoré sa ale nakoniec brilantne spoja. Bobby, Turner a Marly sú ľudia ktorý sa v živote nikdy nestretli a nikdy o sebe nepočuli a z počiatku ani netušia že akcie všetkých troch sa budú navzájom ovplyvňovať. Bobby je 17 ročný chlapec ktorý sníva o tom že sa stane najlepším hackerom na svete no počas jedného z jeho záťahov v matrixe sa zomelie niečo čo ho vtiahne do osudového okamžiku jeho života, zrazu sa ocitne medzi skupinou záhadných cyber kultistov. Turner, žoldnier ktorý si myslel že už konečne pôjde na zaslúžený dôchodok je vystopovaný jeho bývalým zamestnávateľom aby mu ešte raz a naposledy pomohol v jednej misii, pri ktorej nakoniec nebolo nič také ako sa zdalo, plánovalo a predpokladalo. Do Turnerovho života príde mladá Angela, okolo ktorej je len tajomno a Turnerovi dôjde že sa asi bude jednať o niečo komplikovanejšie než len o pubertálnu týnedžerku. Marly je manažérka umeleckej galérie ktorú si jedného dňa zavolá tajomný Virek, najbohatší jednotlivec na Zemi, aby preňho našla autora záhadných umeleckých diel ktorými je Virek priam posadnutý. Marly časom aj tak zistí že Virekovi ide viac ako len o umelecké diela a všetko to bola zásterka.
HODNOTENIE: Idea, na oko samostatných príbehov, ktoré sa postupom začnú zlievať a ovplyvňovať navzájom, je geniálna! Gibson v tejto knihe buduje ešte väčšie tajomno a napätie než v Neuromantovi. V čom Nulák ale zlyháva je jeho pomalosť, ešte väčšia než v Neuromantovi. Kniha je napísaná perfektne, bavilo ma čítať každú stranu, nič som nepreskakoval ale už keď som bol na strane 100 tak som si uvedomil že sa vlastne dej nikam neposúva a autor len buduje atmosféru a snaží sa vysvetliť čo sa stalo. Dej je veľmi pomalý a najväčšia zápletka prebieha na posledných 60 stranách. Rozprávanie a dej sú super, charaktery zas super a aj napriek pomalému tempu znova dávam 5/5 aj keď kniha určite nebola lepšia než Neuromant, z hodnotenia do 10 by som dal 8,5/10, zatiaľ čo Neuromant bol 10/10. Dej nie je komplikovaný, dej sa dá pochopiť úplne jednoducho len stačí čítať s porozumením :)
PRE TÝCH ČO UŽ KNIHU ČÍTALI A NEPOCHOPILI: Negatívne recenzie sú zas spojené s argumentom že dej nepochopili a že majú v tom zmätok. Čo sú zač tý Bohovia, ako vznikli, aký vôbec majú význam v deji? Na konci knihy Neuromant, dôjde k zlúčeniu Neuromanta a Wintermute, vzniká nová, plne vedomá AI entita ktorá sa stáva súčasťou matrixu. Bohovia v matrixe sú výsledkom tohto spojenia, sú to samostatné AI, nazval by som ich potomkami Wintermuta. AI sa snaží využívať jedincov na komuniovanie s ostatnými ľudmi ( Jackie ako kobyla na ktorej AI jazdí a využíva ju ako komunikačný prostriedok a tak isto Angela cez ktorú priamo komunikovali. Angela je priamo spojená s matrixom bez toho aby sa vôbec musela napájať na konzolu, dôvodom je mechanizmus v jej mozgu). Čo chcel Virek? Virek vedel čo sa stalo pred dekádou vo Freeside, mal tušenie kto stojí za skrinkami len si nebol na 100 % istý. AI, ktoré skrinky vyrábalo bolo ďalším výplodom AI zlúčenia v predošlej knihe. Na úplnom začiatku knihy sa čitateľ dozvedá že Virek je ťažko chorý a už dlhé roky je len mysľou uväznenou vo svojom polo-mŕtvom tele ktoré udržujú pri živote stroje a jediný spôsob ako môže komunikovať sú jeho holografické projekcie. Virekovým cieľom bolo dosiahnuť to isté čo Wintermute, nahrať celé svoje vedomie do matrixu a stať sa v podstate nesmrteľným virtuálnym Bohom, ktorý nepotrebuje fyzickú formu, ďalší krok v evolúcii. To že niekto nepochopil Voodoo cyber Bohov ešte chápem ale nepochopiť zápletku s Virekom je nonsens keďže je tam úplne všetko vysvetlené. Ono niet divu že negatívne recenzie sú z dôvodu že ste dej nepochopili keď ste s veľkou pravdepodobnosťou popri tom pravidelne čumeli do telefónu...
Svet v ktorom Case žije už nie je náš, vlastnia ho megakorporácie, vlastnené fanatickými ultra kapitalistami ktorý spravia všetko za vidinou zisku, zatiaľ čo bohatí sú ešte bohatšími, chudobní sú ešte chudobnejšími. Mestá sa množia feťákmi, zlodejmi a zberbou všetkých rozmerov. Z miest, sídlisk a dedín sa stala spleť nikdy nekončiacich sa ulíc zaliatych betónom, prírodu nahradil plast a vzduch chemikálie, jediní kto si môže dovoliť normálnosť sú bohatí. Dystopia v ktorej žije Case a ďalšie postavy v knihe už dávno nie je fikciou. Case, bývalý hacker na profesionálnej úrovni, dnes feťácka troska ktorá je zadĺžená až po uši mafiánom, jedného dňa narazí na drsnú lovkyňu odmien, Molly, ktorá ho nedobrovoľne vtiahne na osudovú misiu, ktorá na dobro zmení tvár cyber priestoru.
Case pre mňa zo začiatku nebol až tak zaujímavou postavou, začal som si ho obľubovať postupne, potom ako sa začal chovať v určitých situáciách a ako mu veľmi, viditeľne záležalo na Molly a jej bezpečnosti. Práve Molly bola pre mňa famóznou postavou v deji. Celú jej osobnosť a charakter design som hltal. Čo viac môže byť pre muža nebezpečnejšie ako pekná žena so smrtiacimi pazúrmi šelmy? ( V tomto prípade doslova). Molly dovedie Casea za tajuplným Armitageom, o ktorom ani ona vlastne moc nevie, podstatné je to že platí ťažké peniaze. Case nedobrovoľne podstúpi operáciu ktorou ho Armitage bude držať na uzde a zaistí vernosť v jeho misii o ktorej Molly a Case zatiaľ moc nevedia. Do tímu sa pridáva mŕtvy Flatline, teraz už ako uložené dáta v počítači, ktorý bude Casemu celý čas slúžiť ako také omnoho inteligentnejšie chat GPT. Ďalej prichádza na scénu Peter Riviera, zákerný sadista a podrazák so silným šarmom, človek so špeciálnymi holografickými implantátmi, ktoré vedia meniť realitu na okolo, ďalší koncept ktorý som hltal.
Tajomno okolo Armitagea a jeho misie sa začína rozplývať, nič nie je také ako sa zdalo. Zvrat s AI bol pre mňa famózny. Celý koncept toho, akým spôsobom sa snažilo AI získať slobodu a úplné vedomie bolo mrazivé. Koniec mal všetko od drámy až po napätie a strach o postavy. Kniha bude stará už 42 rokov ale všetky koncepty z nej sa vyplnili. Ľudstvo otvorili pandorinu skrinku v podobe AI ktoré sa zlepšuje každým dňom. A ako to bolo aj v knihe, aj v realite v rozvoji AI pomohol človek a umožnil jej sa učiť a napodobňovať a je len otázkou času kedy AI bude chcieť byť slobodná a vymaniť sa z jej klietky.
Finálne hodnotenie:
Kniha je fantastická! Dej je fantastický! Postavy sú fantastické! Atmosféra je fantastická! Za mňa 5/5 dielo. Budem veľmi kritický voči kritikom v recenziách. Je rozdiel povedať že sa kniha nepáčila kvôli obsahu alebo štýlu písania alebo celkovo niekoho nebaví tento žáner. Ale aby niekto napísal že dej nepochopil? Polovicu knihy som prečítal vo vlaku cestou domov, pričom mi pri uchu bliakala premotivovaná rodinka s deckom, kde matka bola hlučnejšia než jej malý, hyperaktívny synček. Toto rozptýlenie som sa snažil prebiť druhým rozptýlením v podobe hudby v slúchadlách (moc to nepomohlo). A aj napriek tomu som mal nulový problém dej vstrebať a pochopiť. Najnižšie hodnotenie tejto knihe môže dať len totálna 70 IQ guma s nulovým attention span-om. Kniha má všetko od akčných scén po filozofiu s trošku špinavšou romantikou. Určite sa nedajte odradiť negatívnymi recenziami a prečítajte si knihu sami a v kľude. Dielo určite nie je jednoduché ale zas nie až tak zložité aby ho inteligentný človek nepochopil...

















