Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Takže Palo Ščerba, Palo Ščerba je človek, ktorý vyhral proteín. Gratulujem, uži si ho. Dúfam, že ti bude dobre chutiť. A ľudia nezúfajte, ďalší týždeň bude ďalšia súťaž o ďalší proteín. Držím vám palce ďalším. Bolo vás okolo tridsať.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ako náhle som dokončil hrobárov almanach, tak som sa vrhol na ďalšiu knihu od autora, teraz však z jeho inej série. Nesklamal! A možno si dovolím povedať že mi toto dielo prišlo aj o niečo lepšie. Znovu sa dostávame do germánskeho prostredia ale tentokrát viac v čase dozadu. Autor znova prináša príbeh plný tajomna, mystiky a zvratov. V meste sa začnú diať záhadné vraždy detí spojené so satanizmom a mentalita s náboženským fanatizmom tej doby si samozrejme veľmi rýchlo vyberú svojho vinníka. Autor detailne poukazuje na problematiku honu na čarodejnice a akým brutálnym spôsobom vedia jednotlivci využiť davovú paniku a ošiaľ vo svoj prospech a prospech korupcie. Človek by čakal že celý prípad začne vyšetrovať nejaký špeciálny detektív alebo nejaký inteligentný šľachtic ktorého celý problém zaujme... Autor v tomto prípade nehral na cliché a za svojich hlavných hrdinov poňal kata a fyzikusa! Toto komické duo s výbušnou dynamikou spestruje celý príbeh. Nuž samotný názov knihy by som vytkol keďže katova dcéra je vedľajšia postava, ešte viac vedľajšia než postava pisára, kniha by sa skôr mala volať Kat a fyzikus :) Kniha mala po obsahovej stránke všetko, som veľmi milo prekvapený že ma autor aj po druhýkrát nadchol a nebol som sklamaný. Knihu môžem reálne odporučiť každému, 5/5!
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Pre mňa úplne náhodný titul ktorý ma zaujal svojím zasadením do špecifického obdobia, názvom a obalom. Leo je mladý inšpektor ktorý si príde do imperiálnej Viedne plniť svoju robotu a hneď prvý deň sa stretáva s brutalitou hlavného mesta Ríše. Brutálny je prípad ktorý začne Leo vyšetrovať ale aj jeho kolegovia ktorý sa s ním nemaznajú a od začiatku mu dávajú najavo, ako cezpoľnému, že im nie je sympatický. Leo je policajt ktorý chce do vyšetrovania priniesť moderné postupy a metódy ktoré sú náhle sabotované a nepochopené konzervatívnymi kolegami. Autor nám prináša mysteriózny prípad ktorý hraničí s ducharinou, upírmi a zombíkmi, no nie je všetko tak ako by sa na prvý pohľad zdalo. Dielo sa mi veľmi páčilo, nenašiel som tam pre mňa žiadne nudné pasáže, pochmúrna, za mňa priam Eggerovská atmosféra, bola super. Postavy okrem Lea a Julie neboli až tak komplexné, Augustínovi chce dať autor asi čas a jeho charakter vykreslí postupne. Kniha má super zvrat ktorý som nečakal. Čo som ale čakal boli mierne cliché: Leov arch nemesis nakoniec nie je až taká sviňa, naopak anjelik ňou bol. Nevinná a slušná žena je po nociach mimo svojej prac. doby iným a divokým človekom plným záhad a dvojitým životom. Vážený nadriadený ktorý má byť vzorom je záporák. Uhundraný, mrzutý a nepríjemný dedek je v skutočnosti veľmi dobrý a láskavý človek. Proste všetko čo už poznáme z iných médii a sme z toho už presýtení. Ono je ťažko vymyslieť charakterové zvraty, aby boli originálne, keď ich pred vami už spravilo tisíc iných autorov. Tu mi to nevadilo! Všetko na tejto knihe milujem. Autor ukázal že inšpirovať sa nie je zlé, ak to spravíte dobre. Jedna z finálnych záplatiek bola v podstate kombinácia Eyes Wide Shut a párty z nemenovaného ostrova organizovanej nemenovaným pánom, nemenovanej etno-náboženskej skupinky. Boháči si platia za sex s malými deťmi? Hrozné! To sa môže stať len v tak temnom a strhujúcom príbehu ako je Hrobárov almanach! Knihu som prečítal pomerne rýchlo, ľahké čítanie. Niektoré detailné, explicitné opisy nemusia každému sadnúť, je to na zváženie ak ste slabšej povahy. Za mňa 5/5 dielo.
Vlastne si už ani nepamätám ako som sa k tejto sérii dostal a zrazu som bol majiteľom všetkých 7 častí. Bohužiaľ novšie vydania nie sú a musel som kupovať opotrebované knihy z vintedu a knihobota. Prvá časť na mňa určite spravila dojem. Silné charaktery, momenty a zvraty. Jediným mínusovým bodom sú zdĺhavé opisy. Autorka skvelo zvládla popísať vojnové momenty a celkovo vdýchla do postáv dušu. Kniha je tak obsiahla že by som si vedel predstaviť jej seriálové spracovanie. Aj napriek tomu že ma kniha bavila, išlo určite o ťažšie čítanie. Knihu a celkovo sériu by som odporúčal všetkým ktorých zaujíma toto obdobie, posledné štádia Republiky. Autorka kombinuje román s faktickými poznámkami, tým pádom sa jedná o veľmi dôveryhodné opisovanie udalostí z tej doby ale stále netreba zabúdať že sa jedná o historickú FIKCIU a autorka si niektoré udalosti a postavy vyložila podľa seba. Kniha obsahuje rozsiahli zoznam vysvetliviek kde autorka uvádza rozdiely medzi skutočnosťou a fikciou a vysvetľuje latinské pojmy ktoré v knihe použila. 5/5.
Mona Lisa Overdrive je záverečnou časťou trilógie Sprawl od Williama Gibsona a zároveň dôstojným, hoci nie úplne bezchybným zakončením cyberpunkového príbehu, ktorý odštartoval román Neuromancer. V porovnaní s predchádzajúcimi dielmi trilógie, Neuromancer a Count Zero, pôsobí Mona Lisa Overdrive o niečo menej prelomovo. Chýba jej moment šoku a objavu, ktorý sprevádzal prvé stretnutie so svetom cyberpriestoru. Gibson tu už nestavia nový žáner, ale skôr rozvíja a uzatvára existujúce línie. To môže vyvolať dojem, že kniha je slabšia, nie je taká revolučná ani taká surovo energická ako prvý diel. Ako náhle som bol už na strane 100 tak som si uvedomil že ono sa zas nič nedeje, tak ako to bolo pri count zero ale tam aspoň bolo trocha tej akcie. Akcia sa zas odohráva na posledných 60tich stranách. Napriek tomu ide stále o veľmi príjemné a kvalitné čítanie. Autor opäť ponúka viacero prepojených dejových línií, ktoré sa postupne zbiehajú, tentokrát až 4. Postavy sú typicky „gibsonovské“ osamelé, trochu stratené, pohybujúce sa na hranici fyzického a digitálneho sveta. Atmosféra je hustá, melancholická a miestami až snová, priam abstraktná. Gibsonov štýl zostáva silný: obrazný a plný detailov, ktoré vytvárajú presvedčivý high-tech/noir svet. Silnou stránkou knihy je prehlbovanie tém umelej inteligencie, identity a prelínania reality s kyberpriestorom. Svet už nepôsobí ako šokujúca novinka, ale ako plne fungujúci ekosystém s vlastnou históriou a dôsledkami udalostí z predchádzajúcich dielov. Pre fanúšika trilógie je uspokojujúce sledovať, ako sa niektoré motívy a postavy uzatvárajú. Na druhej strane, tempo je miestami pomalšie a niektoré dejové línie nemajú takú silu ako by mohli. Emocionálny dopad je miernejší a knihe trochu chýba dramatická ostrosť Neuromancera. Veľkým plusom je návrat známych tvárí. Najzaujímavejšou dejovou linkou bola pre mňa Kumiko a najnudnejšia so samotnou Angie. Koniec samotný mi prišiel až moc abstraktný a vlastne nejakého finálneho a jasného konca s vysvetlením sme sa nedočkali. Celkovo je Mona Lisa Overdrive dôstojným zakončením trilógie, možno najmenej výrazným dielom z trojice, ale stále kvalitným a atmosférickým románom, ktorý poteší každého fanúšika cyberpunku. Nie je to vrchol Gibsonovej tvorby, no ako súčasť celku funguje veľmi dobre a číta sa s pôžitkom.
Od udalostí v knihe Neuromant ubehla cca dekáda a kniha Nulák (totálne znásilnenie originálneho anglického názvu Count Zero (Gróf Nula)), nám prináša náhľad na dopad týchto udalostí. Autor si zvolil tentokrát iný štýl vyprávania a to tak že nám prináša rovno 3 dejové línie ktoré sa z počiatku tvária byť samostatnými príbehmi ktoré sa ale nakoniec brilantne spoja. Bobby, Turner a Marly sú ľudia ktorý sa v živote nikdy nestretli a nikdy o sebe nepočuli a z počiatku ani netušia že akcie všetkých troch sa budú navzájom ovplyvňovať. Bobby je 17 ročný chlapec ktorý sníva o tom že sa stane najlepším hackerom na svete no počas jedného z jeho záťahov v matrixe sa zomelie niečo čo ho vtiahne do osudového okamžiku jeho života, zrazu sa ocitne medzi skupinou záhadných cyber kultistov. Turner, žoldnier ktorý si myslel že už konečne pôjde na zaslúžený dôchodok je vystopovaný jeho bývalým zamestnávateľom aby mu ešte raz a naposledy pomohol v jednej misii, pri ktorej nakoniec nebolo nič také ako sa zdalo, plánovalo a predpokladalo. Do Turnerovho života príde mladá Angela, okolo ktorej je len tajomno a Turnerovi dôjde že sa asi bude jednať o niečo komplikovanejšie než len o pubertálnu týnedžerku. Marly je manažérka umeleckej galérie ktorú si jedného dňa zavolá tajomný Virek, najbohatší jednotlivec na Zemi, aby preňho našla autora záhadných umeleckých diel ktorými je Virek priam posadnutý. Marly časom aj tak zistí že Virekovi ide viac ako len o umelecké diela a všetko to bola zásterka.
HODNOTENIE: Idea, na oko samostatných príbehov, ktoré sa postupom začnú zlievať a ovplyvňovať navzájom, je geniálna! Gibson v tejto knihe buduje ešte väčšie tajomno a napätie než v Neuromantovi. V čom Nulák ale zlyháva je jeho pomalosť, ešte väčšia než v Neuromantovi. Kniha je napísaná perfektne, bavilo ma čítať každú stranu, nič som nepreskakoval ale už keď som bol na strane 100 tak som si uvedomil že sa vlastne dej nikam neposúva a autor len buduje atmosféru a snaží sa vysvetliť čo sa stalo. Dej je veľmi pomalý a najväčšia zápletka prebieha na posledných 60 stranách. Rozprávanie a dej sú super, charaktery zas super a aj napriek pomalému tempu znova dávam 5/5 aj keď kniha určite nebola lepšia než Neuromant, z hodnotenia do 10 by som dal 8,5/10, zatiaľ čo Neuromant bol 10/10. Dej nie je komplikovaný, dej sa dá pochopiť úplne jednoducho len stačí čítať s porozumením :)
PRE TÝCH ČO UŽ KNIHU ČÍTALI A NEPOCHOPILI: Negatívne recenzie sú zas spojené s argumentom že dej nepochopili a že majú v tom zmätok. Čo sú zač tý Bohovia, ako vznikli, aký vôbec majú význam v deji? Na konci knihy Neuromant, dôjde k zlúčeniu Neuromanta a Wintermute, vzniká nová, plne vedomá AI entita ktorá sa stáva súčasťou matrixu. Bohovia v matrixe sú výsledkom tohto spojenia, sú to samostatné AI, nazval by som ich potomkami Wintermuta. AI sa snaží využívať jedincov na komuniovanie s ostatnými ľudmi ( Jackie ako kobyla na ktorej AI jazdí a využíva ju ako komunikačný prostriedok a tak isto Angela cez ktorú priamo komunikovali. Angela je priamo spojená s matrixom bez toho aby sa vôbec musela napájať na konzolu, dôvodom je mechanizmus v jej mozgu). Čo chcel Virek? Virek vedel čo sa stalo pred dekádou vo Freeside, mal tušenie kto stojí za skrinkami len si nebol na 100 % istý. AI, ktoré skrinky vyrábalo bolo ďalším výplodom AI zlúčenia v predošlej knihe. Na úplnom začiatku knihy sa čitateľ dozvedá že Virek je ťažko chorý a už dlhé roky je len mysľou uväznenou vo svojom polo-mŕtvom tele ktoré udržujú pri živote stroje a jediný spôsob ako môže komunikovať sú jeho holografické projekcie. Virekovým cieľom bolo dosiahnuť to isté čo Wintermute, nahrať celé svoje vedomie do matrixu a stať sa v podstate nesmrteľným virtuálnym Bohom, ktorý nepotrebuje fyzickú formu, ďalší krok v evolúcii. To že niekto nepochopil Voodoo cyber Bohov ešte chápem ale nepochopiť zápletku s Virekom je nonsens keďže je tam úplne všetko vysvetlené. Ono niet divu že negatívne recenzie sú z dôvodu že ste dej nepochopili keď ste s veľkou pravdepodobnosťou popri tom pravidelne čumeli do telefónu...
Svet v ktorom Case žije už nie je náš, vlastnia ho megakorporácie, vlastnené fanatickými ultra kapitalistami ktorý spravia všetko za vidinou zisku, zatiaľ čo bohatí sú ešte bohatšími, chudobní sú ešte chudobnejšími. Mestá sa množia feťákmi, zlodejmi a zberbou všetkých rozmerov. Z miest, sídlisk a dedín sa stala spleť nikdy nekončiacich sa ulíc zaliatych betónom, prírodu nahradil plast a vzduch chemikálie, jediní kto si môže dovoliť normálnosť sú bohatí. Dystopia v ktorej žije Case a ďalšie postavy v knihe už dávno nie je fikciou. Case, bývalý hacker na profesionálnej úrovni, dnes feťácka troska ktorá je zadĺžená až po uši mafiánom, jedného dňa narazí na drsnú lovkyňu odmien, Molly, ktorá ho nedobrovoľne vtiahne na osudovú misiu, ktorá na dobro zmení tvár cyber priestoru.
Case pre mňa zo začiatku nebol až tak zaujímavou postavou, začal som si ho obľubovať postupne, potom ako sa začal chovať v určitých situáciách a ako mu veľmi, viditeľne záležalo na Molly a jej bezpečnosti. Práve Molly bola pre mňa famóznou postavou v deji. Celú jej osobnosť a charakter design som hltal. Čo viac môže byť pre muža nebezpečnejšie ako pekná žena so smrtiacimi pazúrmi šelmy? ( V tomto prípade doslova). Molly dovedie Casea za tajuplným Armitageom, o ktorom ani ona vlastne moc nevie, podstatné je to že platí ťažké peniaze. Case nedobrovoľne podstúpi operáciu ktorou ho Armitage bude držať na uzde a zaistí vernosť v jeho misii o ktorej Molly a Case zatiaľ moc nevedia. Do tímu sa pridáva mŕtvy Flatline, teraz už ako uložené dáta v počítači, ktorý bude Casemu celý čas slúžiť ako také omnoho inteligentnejšie chat GPT. Ďalej prichádza na scénu Peter Riviera, zákerný sadista a podrazák so silným šarmom, človek so špeciálnymi holografickými implantátmi, ktoré vedia meniť realitu na okolo, ďalší koncept ktorý som hltal.
Tajomno okolo Armitagea a jeho misie sa začína rozplývať, nič nie je také ako sa zdalo. Zvrat s AI bol pre mňa famózny. Celý koncept toho, akým spôsobom sa snažilo AI získať slobodu a úplné vedomie bolo mrazivé. Koniec mal všetko od drámy až po napätie a strach o postavy. Kniha bude stará už 42 rokov ale všetky koncepty z nej sa vyplnili. Ľudstvo otvorili pandorinu skrinku v podobe AI ktoré sa zlepšuje každým dňom. A ako to bolo aj v knihe, aj v realite v rozvoji AI pomohol človek a umožnil jej sa učiť a napodobňovať a je len otázkou času kedy AI bude chcieť byť slobodná a vymaniť sa z jej klietky.
Finálne hodnotenie:
Kniha je fantastická! Dej je fantastický! Postavy sú fantastické! Atmosféra je fantastická! Za mňa 5/5 dielo. Budem veľmi kritický voči kritikom v recenziách. Je rozdiel povedať že sa kniha nepáčila kvôli obsahu alebo štýlu písania alebo celkovo niekoho nebaví tento žáner. Ale aby niekto napísal že dej nepochopil? Polovicu knihy som prečítal vo vlaku cestou domov, pričom mi pri uchu bliakala premotivovaná rodinka s deckom, kde matka bola hlučnejšia než jej malý, hyperaktívny synček. Toto rozptýlenie som sa snažil prebiť druhým rozptýlením v podobe hudby v slúchadlách (moc to nepomohlo). A aj napriek tomu som mal nulový problém dej vstrebať a pochopiť. Najnižšie hodnotenie tejto knihe môže dať len totálna 70 IQ guma s nulovým attention span-om. Kniha má všetko od akčných scén po filozofiu s trošku špinavšou romantikou. Určite sa nedajte odradiť negatívnymi recenziami a prečítajte si knihu sami a v kľude. Dielo určite nie je jednoduché ale zas nie až tak zložité aby ho inteligentný človek nepochopil...
Som milo prekvapený! Kniha mala asi všetko čo som potreboval, v tomto prípade žiadne cliché, ako to je pri Nesbovi bohužiaľ zvykom. Kombinácia nového prípadu a pokračujúceho vyšetrovania Waalera bolo naďalej dobrým spojením. Nesbo použil tentokrát veľa napätia a dramatických momentov, veľa prípadov kedy som si myslel že práve TERAZ sa má niečo stať (a nestalo sa), ma držali v pozore. Neustále upodozrievanie kto je vrah a kto ním nie je. Zvrat s pašerákom bol premyslený vynikajúco. So záverom som taktiež spokojný. Odhalenie skutočného vraha bolo pre mňa nečakané, počas celej doby všetko naznačovalo že ním nie je, zvrat s ukrytým telom tiež zaujímavý. Celá zápletka s Waalerom v tejto knihe bola asi najlepšia, predchádzajúce nič moc. Koniec zápletky bol dosť akčný a napätý, takéto zakončenie som nečakal. Na konci je zmienené že sa teda prípad Princa bude prešetrovať, už sme viac informácii nedostali, dúfam že to bude pokračovať v ďalšej knihe, ináč budem sklamaný. Bodík do binga, ohľadom mŕtvej Holeho milenky som tento krát, prvýkrát nedostal. Knihu by som určite odporúčil, 5/5.
Po Harrisovej Impérium trilógii, som si chcel prečítať ďalšiu jeho prácu, ako prvé ma napadlo Vaterland, ktoré mi príde, z jeho diel najznámejšie ale nakoniec som od tejto myšlienky odstúpil, keďže som v minulosti videl filmové spracovanie a tým pádom by čitateľský zážitok a nejaké zvraty neboli pre mňa autentické. Na Konkláve došlo aj kvôli jeho výraznej obálke, ktorá mi hneď padla do oka ale aj kvôli pozitívnym ohlasom. Vatikánske prostredie zaujímavé, bol som tam osobne dvakrát čiže celá atmosféra mala pre mňa komplexnejší efekt. Kniha sa začína sľubne, smrť pápeža, pochmúrna atmosféra, bude sa voliť nový pápež, napätá atmosféra, plná rivality a ambícii, hlavná postava celkom sympatická aj keď nepoznáme jej komplexnú minulosť. Postavy ktoré sa s hlavným charakterom a zároveň vyprávačom stretávajú, sú taktiež zaujímavé, celá škála rozličných charakterov, pováh a politických názorov. Väčšina knihy je určite zaujímavá. Monólogy aj dialógy za mňa super. Priznám sa že modlitby som čítal rýchlejšie než iné pasáže a niekedy aj preskakoval, za negatívum ich nepovažujem, ku charakteru prostredia a postáv tam sedia, nepokladal som ich pre príbeh alebo mňa za dôležité. Rovnako ako aj to, aj opisy oblečenia a prostredia boli niekedy zbytočné a snažil som sa ich preskakovať. Počas celého čítania som si vravel že príbeh je super, super atmosféra, čítalo sa mi to ľahko a povedal som si že toto je za mňa, kľudne, 5/5 kniha, no potom prišlo finále... To že výhra ten, ktorý vyhral, sa dalo dosť čakať, nebolo to žiadnym prekvapením alebo brutálnym zvratom, ten som čakal že príde až potom a ohúri ma tak že potvrdí moje prvotné zmýšľanie o hodnotení príbehu. Zvrat prišiel a BRUTÁLNY! Brutálny zvrat, ktorý som nečakal a ani asi nechcel. Čakal som nejaké odhalenie, nejaké info ktoré by ukázalo že víťaz nie je ten za ktorého sa vydáva a v skutočnosti je úplne iným charakterom, to sa aj stalo ale v podobe ktorá by ma v tomto príbehu fakt nenapadla! Komické! Čítal som tie vety, oprel dlaň o čelo a proste si len povedal "I guess bro" a knihu sklamane dokončil do poslednej vety. Rozmýšľal som aké mám teda dať hodnotenie, či nehám posledných pár strán rozhodnúť o tom či sa mi kniha páčila alebo nie. 4/5 je adekvátne hodnotenie, jedná celá hviezdička strhnutá za absurdný a priam komický ending. Kniha nie je zlá, ak máte radi pomalý dej tak určite odporúčam, pre milovníkov akcie ani tak nie.
Knihu som prečítal pomerne rýchlo a aj ma zaujala rovnako ako predchádzajúca zrada, z čoho som prekvapený. Možno sa kvalita knižiek bude len stupňovať, aspoň dúfam. Samozrejme, Nesbo stále opakuje svoje chyby a cliché. Z Holeho už opadol smútok z dievčiny z Austrálie a Thajska, teraz oplakáva Ellen z minulej knihy. Do toho zomrie ĎALŠIA žena z jeho intímneho kruhu, (garantované políčko v bingu zas splnené), nuž tentokrát je to iné! Dejová linka okolo Anny a Raskola bola super. Práve Raskol bol postavou ktorá to dosť ťahala hore, pridanie mysteriózneho zločinca s 300 IQ ktorý sa s vami zahráva, vždy príbeh zlepší a je to garantovaná záruka kvalitnej atmosféry. Vyvrcholenie anninho prípadu tiež super, vynikajúci zvrat. Pridanie novej postavy v podobe Beate je ďalším plusovým bodom, bál som sa, že Nesbove chúťky zas vyhrajú a zbaví sa jej, zatiaľ sa tak nestalo :) Dejová linka bankovej lúpeže bola zaujímavá po Brazíliu, tam aj mohla skončiť, nuž Nesbo sa rozhodol dej pretiahnuť a spraviť “super“ zvrat ktorý ma vôbec nezaujal. Zápletka s Waalerom bola vlastne rovnaká ako minule a nič nové nepriniesla, len to, že Nesbo utvrdil, že práve on je ten hlavný záporák a jeho vystupovanie ešte bude mať dohru. Waaler je pre mňa strašne komickým záporákam a jeho charakter je strašne nasilu hnaný do extrému. Hlavná postava s ktorou máte sympatizovať je alkoholická troska ale je to vlastne troska ktorá je zároveň majákom liberálnejších hodnôt zatiaľ čo jeho nepriateľ v podobe Waalera je cliché nacionalistcký svalovec, športovec ktorý sa podieľa na organizovanom zločine s drogami ale to je len maličkosť pretože v hlave škandinávskych autorov je väčším zločinom ten nacionalizmus. Archetyp neo-nacistického škandinávca sa objavuje dosť často v severskej krimi ako nejaký selfhate fetish a ani Nesbo sa tomu samozrejme nevyhol.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Po úžasných lovcoch duny sme sa teda dostali k poslednému, ôsmemu dielu série Duna. Lovci boli super a tým pádom som čakal že finále bude na rovnakej úrovni alebo priam lepšie, nuž, mýlil som sa. Začínalo sa to sľubne, kniha má veľa super, napínavých a atmosférických pasáží. Zápletka s Waffom a s jeho spolčením sa s navigátormi je zaujímavá, vypustenie geneticky modifikovaných červov na oceánsku planétu bol super zvrat. Pokračovanie izolovaného putovania na Itake ma stále bavilo a aj pokračovanie gholského programu. Za vrchol vynikajúco napísanej zápletky považujem spiknutie Tvárotanečníkov, mal som pocit že sú nezastaviteľní. Celá zápletka okolo nich je proste famózna, hrozba nahradenia celej populácie ľudstva prázdnymi schránkami ktoré len napodobňujú život ktorý ukradli, je väčšia dystopia, ako vyhladenie robotmi. Toto všetko boli pozitíva ktoré reálne učinili príbeh zaujímavým a vážnym. Kde to ale zlyháva? Pasáže na Synchrony sú katastrofa. Z Omnia a Erazma sa stáva priam komické duo, ktoré vôbec nepôsobí vážne a definitívne nie smrteľne nebezpečne. Celá bitka na Synchrony je komická a bizarná, jedinou dobrou zápletkou je linka s Letom II. a Šíanou ako s červami demolujú mesto. Porazenie Omnia bolo... Rýchle! Všade prítomná bytosť z minulosti teleportuje armádu gildových lodí na planétu nepriateľa a jedným šmahom je Omnius porazený, len tak. Že Duncan bol v skutočnosti ten dôležitý a nie gholovia Paula? To sa dalo čakať a veľmi najavo to dal starý Herbert už na konci Kapituly. Celý dialóg medzi Khronem a Erazmom bol komický a nezáživný. Tvárotanečnícky problém vyriešený lusknutím prsta tak isto ako Omnius. Erazmovo obmäkčenie jeho neexistujúceho srdca a následné pasáže o tom ako by si ľudia s robotmi mali porozumieť a začať spolunažívať bol pre mňa zlý vtip. Posledných 100 strán bola len o niečo viac horšie napísaná marvelovka, už som len čakal kedy im tam na pomoc príde Spiderman s Ironmanom. Finálny koniec? Totálny happy ending, the power of friendship zas vyhralo a všetci žili šťastne až do smrti. Človek čakal brutálny konflikt ktorý rozhodne o tom, či si ľudstvo vôbec zaslúži žiť a je schopné zničiť pradávneho nepriateľa ktorý sa ho snažil v minulosti vykynožiť a na miesto toho dostanete moralizovanie o tom že vlastne aj to AI myslí a tým pádom JE. Neviem čo sa stalo pri písaní posledných 100 strán ale je tam cítiť totálnu zmenu štýlu a atmosféry, akoby dali finále dopísať človeku ktorý dunu predtým nikdy nečítal. Nechápem ako sa mohol niekto s týmto uspokojiť. Koniec bol lacný, tuctový, primitívny, mainstreamový a jednoduchý. Kapitula je považovaná za najslabšie dielo v sérii a aj ja som bol toho názoru ale záver púštnych červov to zvrátil. Pre ukončenie celého príbehu je nutné knihu prečítať ale už by som sa k nej nevracal.
