Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
bookstagram: https://www.instagram.com/petra.the_bookdragon?igsh=MWgyMWVtdTZtZ3d4bA%3D%3D&utm_source=qr
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Liz Moore vám rozpovie záhadu o zmiznutom dievčati menom Barbara ale namiesto klasického krimi-trileru dostanete aj ďalšiu vrstvu v podobe hlbokej sondy do skrytých vrstiev osobnosti postáv, spoločnosti a spoločenskej triedy, rodinných rolí a očakávaní.
Tento román ponúka komplexné postavy (čo ja osobne veľmi oceňujem), najmä fascinujúci a bolestivý vzťah medzi Barbarou a jej matkou Alice. Ich dynamika je srdcom príbehu dychberúca štúdia materstva, vzdoru a ticha medzi generáciami.
Áno, miestami by knihe prospelo svižnejšie tempo a pár úprav záhada sa niekedy až príliš hrá na záhadu. No ak máte radi literatúru s morálne komplikovanými ženskými postavami, napätím, ako aj postavami, ktoré zápasia s očakávaniami spoločnosti... The God of the Woods sa vám bude určite páčiť.
Kniha je rozprávaná z uhlov pohľadu viacerých postáv. Ak sa vám bude zdať začiatok (cca asi 20% knihy) príliš pomalý a nezáživný, dajte knihe šancu, ono sa to rozbehne a myslím, že nebudete ľutovať.
Zabudnite na klasické detektívky Tr1ná3ť od Stevea Cavanagha vás hodí rovno do súdneho procesu, kde vrah nesedí na lavici obžalovaných… je priamo v porote. Prípad vraždy hollywoodskej hviezdy sa mení na šachovú partiu medzi právnikom a mimoriadne inteligentným sériovým vrahom.
Kniha je napínavá, rýchla a originálna. Cavanagh bravúrne prepína medzi dvoma pohľadmi obhajcu a vraha čím vytvára mrazivé napätie.
Ak milujete krimi, kde sa hrá o čas, spravodlivosť a životy, Tr1ná3ť vás nepustí až do poslednej strany.
Spúšť je nesmierne dôležitá kniha, ktorá by nám mala otvoriť oči, naučiť nás empatii a tolerancii. Pretože to, že je niekto iný ešte neznamená, že musí byť automaticky zlý. Spoločnosť dáva nálepky a odsudzuje všetko a všetkých bez akéhokoľvek relevantného dôvodu - len preto, že mnohým ľuďom chýba vzdelanie a hlavne ochota pochopiť a porozumieť inakosti. Táto kniha je potrebná aj z toho hľadiska, že nám ukazuje jednu dôležitú vec - ak mlčíme, história sa opakuje. Nikto by sa nemal báť o svoj život len preto, že drží niekoho za ruku...
Debut Kvet Nguyen je ako pohľad do rodinného albumu, kde každá fotografia skrýva nielen úsmev, ale aj to, čo sa o ňom nikdy nepovedalo. Kniha rozpráva o dvoch sestrách Slovenkách s vietnamskými koreňmi ktoré hľadajú seba v priestore medzi dvoma kultúrami, medzi očakávaniami rodičov a vlastnými túžbami.
Na prvý pohľad je Všetko, čo nás spája tiché, komorné dielo. No čím viac stránok otáčate, tým viac cítite napätie pod povrchom medzi minulosťou a prítomnosťou, medzi snahou porozumieť a potrebou uniknúť.
Za najsilnejšie momenty knihy považujem autorkino citlivé zachytenie medzigeneračného mlčania nevyjasnené traumy, ktoré sa prenášajú do ďalšej generácie. Ďalej je to otázka domova kam naozaj patríme, ak sme vždy trochu cudzincami? Taktiež je tu postava autorkinej matky, ktorej príbeh zostáva (zámerne) nedopovedaný a práve tým ešte silnejší.
Kvet píše s veľkou nežnosťou, pozorne sleduje detaily, atmosféru, ticho medzi dvoma vetami. Je to kniha o všetkom, čo zostáva nevypovedané, ale aj o tom, čo nás napriek všetkému spája.
Ak máte radi príbehy, ktoré nie sú o veľkých zvratoch, ale o vnútorných pohyboch, Všetko, čo nás spája je ako pohár teplého čaju v sychravý deň jemný, ale zanecháva stopu.
Clarkeovej dielo je ako tichý sen v mramorovej hale: nádherné, znepokojivé, neuchopiteľné. Na povrchu príbeh o mužovi žijúcom v nekonečných sálach. V hĺbke filozofická meditácia o dôvere, pamäti a čistote duše.
Na prvý pohľad je Piranesi nevinný pútnik, ktorý s láskou zaznamenáva prílivy, správanie vtákov a reč mramorových sôch. No čím viac stránok obraciate, tým viac cítite, že tu niečo nehrá - s každou stránkou sa realita viac a viac trhá na kusy. Kto je Druhý? Prečo je Piranesi v Dome sám? A čo sa vlastne stalo predtým?
Za najsilnejšie momenty knihy považujem psychologickú hru medzi Piranesim a Druhým, ktorá je fascinujúcim portrétom manipulácie a slepej dôvery. Ďalej stojí za zmienku Clarkeovej nádherne podaný kontrast medzi Piranesiho naivitou a čistotou duše. Taktiež výnimočné sú aj transcendentné scény, v ktorých sa smrť nestáva tragédiou, ale súčasťou rovnováhy sveta.
Okrem toho, Piranesi nie je len postava je zrkadlom. Jeho schopnosť odpustiť, jeho vernosť krásam Domu a jeho tiché hľadanie pravdy sú protikladom k cynizmu dnešného sveta. Zatiaľ čo Druhý meria všetko mocou a kontrolou, Piranesi verí v harmóniu a úctu k životu, smrti aj tichu.
Ak máte radi knihy, ktoré si získajú vaše srdce a ešte dlho po dočitaní sa vám usadia v mysli, Piranesi je rozhodne kniha pre vás. Je to príbeh, ktorý si budete pamätať nie pre veľké zvraty, ale pre jeho nežné, surreálne vrstvy, ktoré sa pomaly odhaľujú ako prach na mramorovej soche.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Ambiciózna mozaika ženských hlasov, ktorá síce nesie dôležité posolstvo, no nie každého si získa.
Túto knihu som naozaj chcela milovať myšlienka prerozprávať Trójsku vojnu očami žien je podľa mňa geniálna, potrebná a originálna. Autorka ponúka hlas ženám, ktoré boli v tradičných eposoch často umlčané matkám, manželkám, otrokyniam, bohyňám. Odhaľuje to, ako ženy prežívali vojnu, hoci nebojovali - no ak sa nad tým hlbšie zamyslíte, svojim spôsobom každá z nich bojovala čelili strate, traume, znásilňovaniu, bezmocnosti… a predsa si uchovávali svoju dôstojnosť a silu.
Kniha výborne otvára témy ako nespravodlivosť, ženská odolnosť, moc a zneužitie, poukazuje na dvojitý meter medzi mužmi a ženami zatiaľ čo Helenu spoločnosť okamžite odsúdila za aféru s Parisom, jeho vina zostáva prakticky nepovšimnutá.
Napriek týmto silným stránkam si ma táto kniha veľmi nezískala - akosi mi nesadla a mala som problém hlbšie sa ponoriť do deja. Pre mňa hlavný problém spočíval v tom, že snaha o čo najširšie pokrytie ženských osudov spôsobila, že som sa v príbehu miestami strácala. Množstvo postáv a časté prepínanie rozprávačiek, ako aj štýlov (prvá, druhá, tretia osoba), mi sťažovalo schopnosť viac sa prepojiť s príbehom. Niektoré ženy som si ani nestihla zapamätať, ich hlasy sa mi zlievali do jedného. Výnimkou bola výborne napísaná Kasandra či krátke, no silné vstupy Kaliope. Tie by bohli mať v príbehu viac priestoru.
Čo je možno najväčším paradoxom napriek deklarovanému feministickému posolstvu má kniha často emocionálne jadro, ktoré je hnané skôr ohavnými činmi mužov než hrdinstvom samotných žien. Príbehy žien sú formované tým, čo im bolo spôsobené, nie tým, kým samy sú a práve v tom som cítila najväčší nedostatok hĺbky.
Kniha Tisíc lodí nesie silnú myšlienku, no jej celkové prevedenie považujem za slabšie. No kniha rozhodne stojí za prečítanie, ak vás zaujíma pohľad na Trójsku vojnu z pohľadu žien a milujete grécku mytológiu. No ak očakávate jednotný príbeh s emocionálnym jadrom a intímnym ponorom do ženských duší, možno budete ako ja trochu sklamaní.
Príbeh Medúzy má obrovský potenciál a naozaj som sa naň tešila. Bohužiaľ som zostala mierne sklamaná. Prišlo mi, akoby Medúza nebola naozaj tou hlavnou postavou a namiesto hlbokého ponoru do jej perspektívy dostávame skôr príbeh okolo nej - ten sa sústreďuje skôr na Persea a bohov, zatiaľ čo Medúza zostáva skôr niekde v pozadí.
Problém vidím tiež v rozprávaní príbehu ako takého - príliš veľa rozprávačov a časté prepínanie medzi druhou a treťou osobou spôsobovalo, že som sa do príbehu nevedela naplno ponoriť. Ak čakáte knihu v štýle Kirké, ktorá ponúka hlbokú psychológiu a vnútorný svet hlavnej hrdinky, Meduzin príbeh vás môže sklamať.
Avšak, aby som len nekritizovala, kniha nám prináša množstvo dôležitých myšlienok o tom, čo znamená byť príšerou - a kto ju z nás vlastne robí. Otvára diskusiu o kráse, moci, láske a o tom, ako sú ženy v príbehoch často umlčiavané alebo redukované na pasívne bytosti, zatiaľ čo ich osudy formujú iní. Haynesovej reinterpretácia mytológie určite má svoju silu, aj keď by som si želala viac priestoru venovaného samotnej Medúze.
Ak vás fascinuje grécka mytológia a neprekáža vám širší záber príbehu, Meduzin príbeh stojí za prečítanie. No ak ste dúfali v intímny pohľad priamo z Medúzinej perspektívy, asi buťdete mierne sklamaní.
Táto kniha je doslova horskou dráhou emócií a mňa emocionálne totálne zničila - len v tom najlepšom zmysle slova. Suzanne Collins sa opäť nezaprela a dokázala, že je majsterkou rozprávania. Úsvit sklizně je surový, intenzívny a plný neočakávaných zvratov, ktoré vás udržia v napätí až do poslednej stránky.
Postavy sú viacrozmerné, ich motivácie nejednoznačné a práve to robí príbeh takým silným. Každá kapitola vás núti otáčať stránku za stránkou, pričom si ani neuvedomíte, ako plynie čas.
Je to nádherne napísaný, brutálne úprimný a zároveň hlboko dojímavý príbeh, odhaľujúci nové vrstvy - temné zákutia moci, manipulácie a ľudskej psychiky. Zároveň nám umožňuje nahliadnuť do vnútorného sveta a zápasov samotného Haymitcha Abernathyho, ktoré nám dávajú možnosť lepšie pochopiť to, čo formovalo jeho osobnosť do takej podoby, v akej ho vidíme od prvého dielu tejto výnimočnej série. Možno si vás Haymitch aj práve vďaka tomu viac získa, ak vám náhodou nebola jeho postava, v priebehu predchádzajúcich dielov série, sympatická.
Táto kniha teda nie je len ďalším prírastkom do sveta Hunger Games je to strhujúci a dokonale premyslený príbeh, ktorý vám dlho zostane v hlave.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Opäť sa vraciame do dystopického sveta Orwellovho 1984, no tentokrát ho sledujeme optikou Júlie ženy žijúcej pod autoritárskym režimom Oceánie. Sandra Newman ponúka nový pohľad na známe prostredie, pričom sa zameriava na rozdielne zaobchádzanie so ženami v tomto systéme. Kniha dôkladne skúma aspekty ako Liga proti sexu, povinné inseminačné programy, len do určitej miery tolerovanú queer sexualitu či dokonca podporované sexuálne zneužívanie zo strany vyšších funkcionárov, akým je Whitehead. Ukážku tejto nerovnoprávnosti a genderových rozdielov považujem za veľmi dôležitú tému, ktorá aj v súčasnosti veľmi rezonuje. Okrem toho nám ponúka kritickejší pohľad na postavu Winstona Smitha, ktorý už nepôsobí ako tragický hrdina bojujúci proti totalitnému systému. Práve naopak - Winston je vykreslený ako nešikovný, naivný a často až komický muž, ktorý si o sebe myslí, že je inteligentný rebel, no v skutočnosti nerozumie svetu okolo seba. Táto skutočnosť mení celú dynamiku jeho vzťahu s Júliou. Ich vzťah sa javí jednostrannejšie zatiaľ čo on ju vníma ako svoju osudovú lásku a symbol odporu, ona ho vidí realistickejšie, s jeho chybami a slabosťami.
Aj keď som sa na knihu veľmi tešila, musím povedať, že je pre mňa celkovo dosť veľkým sklamaním. Viac než pohlcujúci príbeh to na mňa pôsobilo ako myšlienkový experiment zaujímavý, no nie vždy príjemný. Obzvlášť mi prekážalo Júliino počiatočné správanie voči Vicky, ktorá bola síce svojská, no nezaslúžila si taký chladný prístup. Ako som postupne spoznávala Júliu, nenávidela som ju stále viac. Rovnako aj postava Winstona na mňa pôsobila dosť nesympaticky, no zároveň bola tým realistickejšia ako niekto, kto síce chce vzdorovať systému, ale nemá na to ani schopnosti, ani skutočný plán. A potom sú tu scény mučenia… príliš detailné, príliš surové v tomto smere kniha nebola nič pre slabé žalúdky.
Celkovo je 1984: Julia odvážnym pokusom o rozšírenie Orwellovho diela, no pre mňa to bol skôr zaujímavý koncept než naozaj pútavý román.
Poetický a dojímavý príbeh o dospievaní, rodine, priateľstve a spomienkach, ktoré formujú život každého z nás. Autorka nás prenáša do Brooklynu 70. rokov, kde sledujeme August a jej tri najlepšie kamarátky, ktoré spoločne snívajú o budúcnosti. No ich svet nie je vždy bezpečný realita dospievania, strát a neviditeľných hraníc, ktoré spoločnosť stavia okolo dievčat, je neúprosná. Nehovoriac o tom, ak ste ešte súčasťou nejakej národnostnej menšiny, či máte inú farbu pleti. S predsudkami a stereotypmi sa stretávate skoro na každom kroku.
Woodsonovej písanie je nádherne lyrické, no zároveň ostré a presné. Každá veta nesie emócie, každá spomienka je ako záblesk svetla a tieňa súčasne (inak to ani neviem opísať). Another Brooklyn nie je len príbeh o minulosti, ale aj o tom, ako nás formuje strata.
Táto kniha síce nemá ani 200 strán, no určite vás zasiahne svojou krásou aj bolestivou pravdivosťou.
