Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
bookstagram:
https://www.instagram.com/petrasbookalchemy?igsh=MWgyMWVtdTZtZ3d4bA%3D%3D&utm_source=qr
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
The Correspondence je pre mňa zatiaľ najkrajšia kniha, tohto roka. Už samotná forma listov ma očarila. Je v nej niečo nádherne staromódne, pomalé, intímne... nadčasové a možno práve preto dnes také vzácne.
Kniha ma prinútila premýšľať nad tým, čo sme v tejto dobe technologickej / internetovej stratili. Dnes môžeme niekomu kednoducho napísať a v priebehu niekoľkých sekúnd dostaneme odpoveď. Komunikácia sa zredukovala na krátke správy, skratky a emoji. Písanie listov je pre mnohých už takmer prežitok. A pritom v sebe skrýva niečo magické.
Som romantická a umelecká duša (aj keď sa možno nezdám) a milujem všetky tieto „vintage“ veci listy, papier, rukopis, pohľadnice či obyčajné písanie perom. Písanie rukou vnímam ako určitý rituál. Prinúti nás spomaliť, naozaj sa sústrediť na samotné myšlienky - čo chceme niekomu napísať alebo len jednoducho to, ako vyjadriť svoje emócie slovami. Prinúti nás byť na chvíľu skutočne prítomní. A možno práve táto schopnosť spomaliť a venovať niečomu plnú pozornosť nám dnes najviac chýba.
Samotná forma knihy - forma listov - jej dodáva osobitosť. Pri čítaní som mala pocit, že nedržím v rukách iba príbeh, ale niečo veľmi osobné kúsky života, myšlienok a emócií, ktoré boli niekomu skutočne adresované. Kniha vo mne vyvoláva nostalgiu a pripomína mi časy, kedy sme si veci zapisovali, posielali si odkazy na lístočkoch, posielali si listy a pohľadnice a uchovávali si tieto malé poklady v krabiciach od topánok či zásuvkách, kde na svoje znovuobjavenie čakali aj celé roky.
Blízkosť od Mateja Rumanovského je pre mňa zatiaľ jednou z najkrajších kníh tohto roka. Je to nádherne napísaný, citlivý príbeh o rodine, vzťahoch atď. a hlavne o tom, čo vlastne znamená BLÍZKOSŤ.
Príbeh sleduje vzťah dievčatka menom Leonie a muža menom Franz. Hoci Leonie nevyrastala po boku svojho biologického otca, našla ho práve vo svojom nevlastnom otcovi Franzovi. Počas ich spoločných potuliek tých ozajstných aj symbolických medzi nimi postupne vzniká krásne a silné puto. Nie cez veľké gestá, ale cez spoločný čas, rozhovory, zážitky a obyčajnú prítomnosť.
Táto kniha je plná krásnych, často až filozofických myšlienok, ktoré sa človeku vrývajú pod kožu a zostávajú tam ešte dlho po jej dočítaní. Je to jedna z tých kníh, pri ktorých sa pristihnete, že čítate vetu a potom na chvíľu prestanete, pretože nad ňou jednoducho potrebujete poremýšľať.
Je to príbeh o rodine, láske a putách, ktoré si vytvárame. Ale aj o cestách, ktoré absolvujeme s inými ľuďmi a ktoré nás napokon privedú bližšie nielen k nim, ale aj k sebe samým.
Nádherná kniha, ktorú môžem len odporučiť.
Pre koho áno: pre čitateľov, ktorí majú radi citlivé, komorné príbehy o rodine, vzťahoch a živote a neprekážajú im filozofické úvahy.
Prečo si nájde svoje publikum: pretože hovorí o niečom, čo poznáme všetci o potrebe byť niekomu blízko, patriť k niekomu a cítiť, že sme pre druhého človeka dôležití.
Kniha Fable je dobrodružná YA fantasy, ktorá však v sebe ukrýva oveľa viac než len plavbu po mori, tajomstvá a hľadanie pokladov. Je to predovšetkým príbeh o hľadaní vlastného miesta vo svete, o dôvere a o tom, že niekedy nás dokážu najviac zraniť práve tí, od ktorých to najmenej čakáme.
Fable ma svojej ceste postupne odhaľuje nielen tajomstvá sveta, ale aj pravdu o sebe samej a o ľuďoch, ktorých považovala za svoju rodinu. Kniha krásne ukazuje, že pokrvné putá nemusia byť vždy zárukou bezpečia a že skutočnú rodinu si niekedy vytvoríme z ľudí, ktorí sa rozhodnú stáť pri nás.
Jednou z najsilnejších stránok príbehu sú práve vzťahy medzi postavami. Spočiatku medzi nimi vládne nedôvera, no postupne vznikajú priateľstvá a putá, ktoré pôsobia prirodzene a uveriteľne. Popri tom autorka vytvorila nádhernú atmosféru mora, slobody a dobrodružstva.
Fable je príbeh o odvahe, sebapoznaní a hľadaní domova. O tom, že niekedy najväčším pokladom nie je to, čo nájdeme na konci cesty, ale ľudia, ktorých počas nej stretneme.
Kniha Polícia v rukách mafie ponúka viac než len napínavý kriminálny príbeh. Tentoraz nejde len o samotné vyšetrovanie zločinov, ale aj o pohľad na fungovanie systému, v ktorom sa začínajú stierať hranice medzi zákonom a organizovaným zločinom.
Najväčšou prednosťou knihy je jej autentickosť. Autor čitateľovi umožňuje nahliadnuť do zákulisia policajnej práce, vzťahov na pracovisku, hierarchie a mocenských hier.
To, čo ma na tejto knihe zaujalo najviac, bol motív erózie dôvery. Ak si policajt nemôže byť istý vlastným nadriadeným alebo kolegom, vyšetrovanie prestáva byť len hľadaním páchateľa a stáva sa bojom o samotnú integritu systému.
Zaujímavý je aj kontrast medzi jednotlivcom a inštitúciou. Šloser často naznačuje, že väčšina policajtov chce robiť svoju prácu poctivo, ale naráža na mocenské štruktúry, ktoré ich môžu brzdiť alebo zneužívať. To núti čitateľa zamyslieť sa nad tým, nakoľko sú inštitúcie odolné voči korupcii a iným mocenským vplyvom.
Jednou vetou by sa to dalo zhrnúť ak takto: Najväčším nebezpečenstvom nie je mafia mimo systému, ale mafia, ktorá sa naučí systém využívať.
Kniha Mafiánska poprava je pútavé čítanie, ktoré čitateľa vtiahne do deja už od prvých strán. Jej najväčšou silou je autenticita pri čítaní som mala pocit, akoby som stála priamo v centre diania a sledovala vyšetrovanie z bezprostrednej blízkosti.
Autor veľmi presvedčivo približuje zákulisie policajnej práce, vyšetrovania aj fungovania organizovaného zločinu. Práve pohľad "za oponu“ robí príbeh takým zaujímavým. Čitateľ má pocit, že nahliada do sveta, ktorý je verejnosti bežne neprístupný.
Vyhovoval mi štýl autorovho písania, vďaka čomu sa mi kniha veľmi dobre čítala a rýchlo mi ubiehala (možno až rýchlejšie, než by som chcela). Dej má príjemné tempo a autor vie dávkovať informácie tak, aby si neustále udržiaval čitateľovu pozornosť. Výsledkom je napínavé čítanie, od ktorého sa dá len ťažko odtrhnút.
Kniha Banditi a baristi je ďalším nádherným návratom do sveta cozy fantasy, ktorý si ma získal svojou láskavosťou, humorom a ľudskosťou. Hoci sa na prvý pohľad tvári ako oddychové (cozy) fantasy, v skutočnosti otvára témy, s ktorými sa dokáže stotožniť nejeden čitateľ.
Najviac ma oslovilo to, ako autor vykreslil temu odvahy vykročiť novým smerom. Kniha krásne zachytáva strach z toho, čo si o našich rozhodnutiach pomyslia priatelia, či nás budú stále vnímať rovnako a či prijmú skutočnosť, že sme sa zmenili. Pretože možno raz príde moment v našom živote, keď si uvedomíme, že sme už "vyrástli" z verzie seba samých, ktorou sme boli a potrebujeme sa v živote posunúť iným smerom. Že túžba po zmene nie je zlyhaním, ale prirodzenou súčasťou života.
Silnou stránkou príbehu je tema priateľstva. To nevzniká veľkými gestami, ale postupne, počas spoločnej cesty, vzájomnej podpory a dôvery. Kniha nám pripomína, že to, čo je naozaj dôležité nie je cieľ, ale ľudia, ktorých na svojej ceste stretneme.
Prečo si kniha nájde svoje publikum: pretože ponúka niečo, čo je v dnešnej fantasy vzácne pokoj, ľudskosť a pripomienku, že aj malé životné zmeny môžu byť veľkým dobrodružstvom.
Kniha Never Flinch od Stephena Kinga vo mne zanechala zmiešané pocity. Hoci sa venuje aktuálnym a dôležitým spoločenským témam, tentoraz som mala pocit, že samotný príbeh ustupuje do úzadia. Niektoré dejové línie ma zaujali viac, iné naopak pôsobili rozvláčne a miestami som sa musela do čítania vyslovene nútiť.
King tradične ponúka zaujímavé postavy a snaží sa otvárať náročné témy, no v tomto prípade na mňa kniha nepôsobila tak prirodzene a pútavo ako jeho iné diela. Najmä línia venovaná spoločenskému aktivizmu vo mne vyvolávala rozporuplné pocity nie kvôli samotnej téme, ale skôr kvôli spôsobu, akým bola spracovaná.
Never Flinch rozhodne nie je zlá kniha, no pre mňa patrí skôr k tým slabším. Napriek tomu môže osloviť čitateľov, ktorí majú radi Kingovu novšiu tvorbu a neprekáža im pomalšie tempo či väčší dôraz na spoločenské témy.
Pre koho áno: pre fanúšikov Stephena Kinga, ktorí radi sledujú jeho novšiu tvorbu a oceňujú spoločenské presahy v príbehoch.
Pre koho nie: pre čitateľov, ktorí od Kinga očakávajú predovšetkým silné napätie, hororovú atmosféru alebo dej, od ktorého sa nedá odtrhnúť.
Kniha Čas vos od Aleny Mornštajnovej je nenápadný, no mimoriadne silný príbeh, ktorý ukazuje, aký dopad môžu mať slová a správanie na život druhého človeka. Napriek tomu, že ide o útlu knihu, otvára ťažké a dôležité témy duševné zdravie, toxické vzťahy, manipuláciu či potrebu zapadnúť za každú cenu.
Autorka veľmi presne zachytáva, ako sa zdanlivo nevinné poznámky, ohováranie alebo skreslené pravdy môžu postupne nahromadiť a zničiť človeka. Práve táto nenápadnosť je na príbehu najdesivejšia veci, ktoré považujeme za „bežné“, môžu mať pre niekoho fatálne následky.
Čas vos je silné a znepokojivé čítanie, ktoré núti zamyslieť sa nad vlastným správaním aj nad tým, ako vnímame ľudí okolo seba a to, či im vôbec môžeme dôverovat. Je to útla knižka, no zostane s vami aj dlho po dočítaní.
Pre koho áno: pre čitateľov, ktorí majú radi psychologické a spoločensky ladené príbehy s hlbším odkazom.
Pre koho nie: pre tých, ktorí hľadajú oddychové čítanie alebo niečo ľahké a nenáročné.
Kniha Hide od Kiersten White prináša zaujímavý a originálny námet skupinu ľudí, ktorí sa zúčastnia hry na schovávačku v opustenom zábavnom parku. To, čo sa spočiatku javí ako súťaž o peniaze, postupne dostáva omnoho desivejšie rozmery.
Silnou stránkou knihy je výborné vykreslenie atmosféry napätie sa stupňuje a čitateľ postupne odhaľuje, že táto hra nie je len nevinná zábava. Dalšou silnou stránkou knihy je psychológia postáv a témy osamelosti, „neviditeľnosti“ v spoločnosti a potreby byť videný a prijatý.
Avšak, záver knihy môže byt pre niektorých čitateľov mätúci. Nie všetky veci sú vysvetlené jednoznačne a autorka ponecháva priestor na interpretáciu, čo nemusí sadnúť každému. Niektoré súvislosti si tak musí čitateľ domyslieť.
Hide je zaujímavé, temné a miestami znepokojivé čítanie, ktoré ponúka viac než len jednoduchý hororový príbeh. Najviac si ho užijú tí, ktorí majú radi atmosféru, symboliku a otvorenejšie konce.
Záver: za mňa to rozhodne nebolo to najlepšie čítanie tohto roka, no neľutujem, že som si knihu prečítala - rozhodne ide o zaujímavý nápad a symboliku.
Pre koho áno: pre čitateľov, ktorí majú radi temné, atmosférické príbehy s psychologickým presahom.
Pre koho nie: pre tých, ktorí očakávajú jasné vysvetlenia, uzavretý dej a jednoznačné odpovede.
Kniha Maslo od japonskej autorky Asako Yuzuki je román, ktorý ma naozaj prekvapil. Má mnoho vrstiev - spája psychológiu postáv, spoločenskú kritiku a gastronómiu. Príbeh na vás môže spočiatku pôsobiť zvláštne a možno nebudete vediet, čo presne očakávať, no postupne vás vtiahne a otvorí množstvo tém, nad ktorými sa dá dlho premýšľať.
Dej sleduje novinárku Riku, ktorá sa rozhodla urobit rozhovor s Manako ženou obvinenou zo série zločinov. Počas ich stretnutí je fascinujúce sledovať nielen psychológiu Manako, ale aj postupnú premenu samotnej Riky. Ich rozhovory otvárajú otázky o postavení žien v spoločnosti, o stereotypoch, očakávaniach a tlaku, ktorému ženy čelia. Kniha zároveň ukazuje kontrast medzi tým, čo spoločnosť očakáva od žien a čo toleruje u mužov.
Zaujímavou súčasťou príbehu je aj jedlo jeho opisy potešia najmä gurmánov, no zároveň majú symbolický význam. Jedlo tu predstavuje potešenie, slobodu aj odmietnutie spoločenských pravidiel. Popri tom sa v knihe objavujú aj témy osamelosti, potreby byť vypočutý a pochopený.
Maslo je miestami zvláštne, provokatívne a niekedy až bizarné čítanie. Práve vďaka tomu však dokáže čitateľa prinútiť premýšľať o spoločnosti, hodnotách aj o tom, ako vnímame sami seba.
Pre koho áno: pre čitateľov, ktorí majú radi psychologické romány a knihy otvárajúce spoločenské témy.
Pre koho nie: pre tých, ktorí hľadajú rýchly dej alebo klasický kriminálny príbeh.
