Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Veľmi rád čítam, ale aj píšem a tvorím (pc grafika, maľby obrazov, kreslenie, modelovanie a podobne...). Knižnému blogu a recenziám (INSTAGRAM: peterpanik_reviews) sa venujem takmer dva roky, takže všetky moje recenzie, pocity a mnoho ďalšieho nájdete práve tam či tu, na Martinuse. :)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ako začať?
Doteraz som ešte nikdy nečítal knihu, ktorá by spracovávala svoj príbeh tak VEĽMI reálne. Mysteriózny thriller, ktorý je plný otáznikov a už od prvých riadkov sľubuje, že čitateľ sa nudiť rozhodne nebude. Po krátkom, dôležitom, ale tiež smutnom úvode prichádza časový skok a autor nás háďže rovno do centra diania.
Postavy, s ktorými nás zoznamuje sú vážne rôznorodé a skvelo sa dopĺňajú. Majú svoje svetlé stránky, dobré vlastnosti, ale aj veľa chýb. Ako v skutočnom živote. Aj preto sú všetky veľmi sympatické. Žiadna z nich nie je vyslovene kladná či záporná. Jednoducho žijú svoj život a pretĺkajú sa ním ako môžu a to i napriek tomu, že môže byť pre niekoho aj neuveriteľne krutý. To sa týka náčelníka Walkera, Vincenta Kinga, ale aj všednej trojčlennej rodinky v podobe Duchess, päťročného Robina a ich matky Star - ktorí sú istým spôsobom ozaj tragickými postavami. Matka starostlivosť veľmi nezvláda, napriek tomu s ňou v určitom smere dokážete sympatizovať. No a Duchess? Ako Robinova staršia sestra nútene prebrala rolu matky na seba. Z dieťaťa zrazu nie je dieťa a to je jedna z vecí, ktoré ma vždy dokážu fakt rozosmutniť.
Dej plynie veľmi sviežo a predstavuje nám aj ďalšie postavy, šokujúce scény a zvraty, ale aj srdcervúce príbehy, ktoré vás v istých momentoch naozaj zničia. Predovšetkým posledných cca 150 strán knihy vás emočne úplne a doslova zdemoluje a podupe. Nádherné záblesky plné lásky i humoru strieda často krutá realita života. Sú tu aj nesmierne nedorozumenia, nezhody, krivdy, detektívne zápletky, napätie, vraždy. Proste hotová hora emócií. Napríklad vzťah súrodencov tu bol opísaný tak perfektne, že ešte aj teraz sa mi tlačia slzy do očí. Niektoré scény sa čítali fakt ťažko a dali poriadne zabrať. Toto je kniha, ku ktorej budete v myšlienkach blúdiť ešte veľmi, veľmi dlho.
Áno, je to síce "len" vymyslený príbeh, ale neviete si predstaviť, ako som dúfal, že z pohľadu niektorých postáv dopadne ich knižný koniec naozaj dobre. Nuž, nedopadlo to ako som dúfal a horkosladký koniec je naozaj horkosladký. Určite vás naštve, dojme, zarmúti, ale tiež poteší.
Tejto knihe by som dokázal venovať toľko slov a myšlienok...
Som veľmi rád, že som mal možnosť vziať si do rúk a prečítať túto malú-veľkú knihu od. Je pravda, že tých 64 strán a menší formát predznamenávajú, že to budete mať prečítané pomerne rýchlo. Avšak, o to predsa vôbec nejde. Veď aj kratší rozsah knihy môže niekedy priniesť o to väčší a bohatší obsah slov.
A o tom je vlastne aj príbeh o sedmokráske a stehlíkovi. Jeden sa utápa v narastajúcom smútku a skalamaní z vecí, ktoré nemôže ovplyvniť. Zabúda na seba a svoju sebalásku. Zabúda na radosť zo života, na jeho okolie, na svoj spev. Prestáva vidieť krásu rozprestierajúcu sa všade naokolo. Ženie sa za odpoveďami, ktoré ho nemusia spraviť šťastnými a zároveň za niečím, čo v konečnom dôsledku ani nie je vôbec podstatné. Veci sa stali, treba s nimi žiť. Prijať ich také, aké sú a pohnúť sa so vztýčenou hlavou ďalej. Sebaláska a sebauzdravenie je tiež cesta za pokojom a šťastím.
No a Sedmokráska? Vedomá si svojho neobmedzeného a nevečného života chce len pramálo. Chce cítiť radosť a potechu z melodických tónov spevavého Stehlíka. Chce mať niekoho, pre koho môže žiť svoj krátky život, alebo aspoň mať niekoho, s kým ho môže zdieľať. Je múdra, láskavá a vždy ochotná poradiť.
Kniha je veľmi pekná v tom, že si z nej dokáže každý odniesť to svoje. Rovnaké myšlienky dokážete interpretovať vlastným srdcom a slovami vždy inak. No to jadro tam ostáva. A to sa mi páči.
Na druhej strane, je možno škoda, že niektoré múdrosti a myšlienky boli až tak veľmi okaté a jednoznačné. Neuškodilo by, ak by autorka zvolila viac "abstraktný" štýl, v ktorom by si čitatelia mohli trocha poblúdiť a premýšľať, premýšľať a premýšľať. Nie všetci potrebujú v príbehoch vodiť za ruku, pretože každý si tú svoju cestu dokáže nájsť aj sám. A nakoniec po "Štarte" príde aj ten "Koniec". Dôležitá je cesta. Toľko zase z mojich múdrostí.
Chválim však tiež aj vizuál knižky a jej ilustrácie, ktoré si robila autorka sama. Mám z toho radosť a naozaj som rád, že som mal možnosť si to prečítať.
'Zrádné mlhy' je kniha, na ktorú som natrafil úplnou, ale úúúplnou náhodou u @knihydobrovsky. Zaujala ma už svojou obálkou a hoci som rýchlo zistil, že je to skôr taký mini horror pre deti vo veku 12+, nezaváhal som. A viete čo? Urobil som dobre.
Kniha je pomerne krátka, má "len" 206 strán, no vzhľadom na cieľovku je to logické. Čo ma však veľmi milo prekvapilo bolo to, že príbeh je pútavý už od prvej strany. Dobrá štylistika a nie až tak náročné vyjadrovanie autorky (áno, áno, je to pochopiteľné) docielili značne svižné tempo čítania. Ale nechápte ma zle, nie je to len tým, pre koho je určená. Podľa mňa rozhodne nie je len pre deti. Navyše, to napätie a záujem, ktorý u čitateľa buduje Katherine Arden je obdivuhodné. Zhruba do 110 strany je to fakt skvele napísané a dokážem si predstaviť, že keby autorka pokračovala v takomto tempe a držala sa v danej rovine písania, tak to pokojne mohlo skončiť aj ako mrazivý horror pre dospelých.
Dalo by sa tiež povedať, že to má dosť príjemný feeling pripomínajúci Stranger Things. Druhá polovica knihy však nie je o nič horšia! Len strašiaci už trocha pristrihujú knihe a príbehu krídla a predsa len ju tlačia späť k tej cielovke 12+. No aj neskôr sa nájdu scény, z ktorých pomerne tuhne krv - stret s duchmi. Tak neviem či som fakt taká trasoritka, alebo to bolo naozaj tak dobre napísané. No... pravdepodobne oboje.
Chválim tiež hlavnú trojicu Ollie, Briana a Coco, a celý ten proces, vďaka ktorému sa skamarátia - pravdepodobne už na celý život. A s nimi aj všetky tie nápadité doplnky a drobné príbehové zvraty. Jediná škoda je (hej, nedá mi to), že autorka v sebe nenašla odvahu "vzlietnuť" ešte vyššie.
Vzhľadom na svoje tempo a rozsah to na môj vkus končí trocha uponáhľane. Aj hlavný zloduch mohol dostať zaslúžene väčší priestor. Tempo je napriek tomu super a atmosféra nepoľavuje, ALE... Proste si myslím, že to pokojne mohlo ísť viac do hĺbky a mohol z toho byť perfektný horror pre dospelých! No beriem to tak, ako to je.
Btw, je to prvá časť zo série a ozaj ju odporúčam. Verte mi, že minimálne ako jednohubka na pobavenie a vychutnanie toho napätia neurazí ani dospelých čitateľov.
Tento príbeh je vo filmovej podobe síce veľmi svojský, no ako dieťaťu mi i tak veľmi učaroval. Asi aj preto sa teraz hanbím za to čo napíšem, ale až donedávna som vôbec netušil, že existuje i knižná verzia. Nuž, radšej sa k nej dostať neskôr, ako nikdy!
Michael Ende si ma teda svojim dielom nesmierne získal. Jeho spôsob vyjadrovania, ktorý prepožičiava aj svojim knižným stvoreniam, je v niektorých prípadoch skutočne neopísateľný. Fakticky, drvivá väčšina dialógov je neskutočným potešením pre oči, myseľ i knihomoľské srdce. Interakcia postáv je neuveriteľne prirodzená a zároveň napísaná s akousi "nadprirodzenou" ľahkosťou. Toto fantasy mi v určitých veciach dokonca pripomenulo diela P.S. Beagla, hoci o úplnom porovnávaní hovoriť nemôžem a ani nechcem. No aj tu ide o perfektne vyskladaný rozprávkový svet Fantázie, ktorý sužuje šíriaca sa Ničota. Tá postupne pohlcuje svet kvôli chorobe detskej kráľovnej, ktorá potrebuje na prežitie nové meno. A to meno jej musí vymyslieť ľudská bytosť, v tomto prípade Bastián Baltazar Bux.
Filmový príbeh zmapoval asi prvú polovicu knižnej predlohy, takže zvyšok bol pre mňa obrovskou neznámou aj prekvapením. Od polovice to ide totiž oveľa viac do hĺbky svojej podstaty. Zrazu to už nie je len o nejakej záchrane Fantázie, ale záchrane skutočného ľudského života. A tiež vzťahov s ľuďmi v jeho okolí. Bastián sa teda stane súčasťou Nekonečného príbehu a sveta, ktorý zdieľa s Atrejom, Falcom a ostatnými bytosťami. No predtým ako sa Bastiánovi (možno) podarí znova vrátiť do skutočného sveta, musí si prejsť osobnostnou premenou. Musí spoznať silu svojej predstavivosti, výhody novej fyzickej moci, múdrosti, ale tiež následkov, ktoré si za tento snový luxus ponesie. Zažije preto mnohé dobrodružstvá, ale o to väčšie pády. Tak, ako v skutočnom svete, aj tu pochopí, že svet nie je iba dobrý, alebo zlý. A pokiaľ sa niekomu rozhodne pomôcť, žiaľ, neznamená to nutne, že s tým budú dotyční spokojní.
A k tomu všetkému pridáva autor bohaté korenie v podobe drobných intríg, pýchy, zaslepenosti, chamtivosti, hnevu, no i priateľstva, dobrosrdečnosti, nebojácnisti, lásky a obetavosti.
Nekonečný príbeh je skutočne krásny.
Akože... nemôžem si pomôcť, ale tá výrazná zmena Capovi fakt pomohla. Jeho origin je tu, podobne ako už naznačila prvá časť, úplne pretvorený. A to doslova od základov! Flashbacky tu majú svoje pevné miesto a výýýborne dopĺňajú samotný príbeh. Vlastne som sa pristihol pri tom, že som sa z nich tešil azda ešte viac, ako z príbehu zasadeného do prítomnosti.
Viem, že táto séria bola spočiatku dosť kritizovaná, ale chápem prečo a chápem, že to bolo na domácej pôde a teda hlavne z pohľadu Američanov. Pre nich je proste Cap, hoci ide o komiksovú fiktívnu postavu, niečo ako ich národný symbol. Stelesňuje ich ideológiu, veď nie nadarmo táto postava vznikla ako povzbudenie národa v čase druhej sv. vojny. A vidieť niekoho takého - opakujem, hoci aj vymysleného - ako priaznivca Hydry?! Neexistuje!
Nuž, mám rád, keď superhrdinovia občas trpia. Mám rád, keď sa občas pridajú na stranu zla. Keď bojujú medzi sebou, nevedia si s niečím poradiť, trápia sa, podkýnajú sa i padajú k zemi. Znamená to, že nie sú čiernobieli, ale udržujú si ľudské črty. Hoci majú často nadprirodzené schopnosti, oni sami nadprirodzení nie sú.
A zo všetkého najradšej mám, keď dostanú fakt kvalitný scenár a musia si okrem rôznych akčných súbojov prejsť najmä nejakým osobnostným vývojom. A v tomto podľa mňa táto séria o Captainovi exceluje. Okrem toho sú tu opäť nejaké ďalšie prekvapenia či súd s agentkou Hillovou. No a hoci Red Skull je tentokrát upozadený, o čosi väčší priestor dostáva Quasar. Čo je ženská postava, ktorá tu evidentne predstavuje niečo ako tajnú "zbraň" kohokoľvek, kto ju má lojálnu po svojom boku.
P.S.: No a kto by to bol povedal, že Stevovho najlepšieho priateľa Buckyho v novej realite nahradí jeden z jeho prvých pôvodných nepriateľov?!
Skutočný patriot, tvár a symbol Ameriky, stelesnenie čestnosti, vytrvalosti a odhodlanosti. A... asi by sa dalo pokračovať ďalej ešte dlho. To je Captain America, ktorého poznáme z filmov i komiksov. A nielen ja, ale vlastne i celý svet!
Pre niekoho už možno predstavuje Steve Rogers trochu charakterovú "nudu", kým iní na neho nedajú dopustiť. Nech je to už však akokoľvek, tentokrát sa Marvel rozhodol šokovať. Áno, presne tak. Ku scenáru sa totiž dostal Nick Spencer, ktorý v komiksovom svete nie je žiadnym nováčikom (Amazing Spider-Man). No a toto známe dvoj-combo sa rozhodlo predstaviť nám Steva vo svetle, v akom sme ho doteraz ešte nikdy nepoznali. Z Captaina Americu je skrytý a oddaný priaznivec Hydry!
Samozrejme, už aj ten názov 'Hail Hydra' dosť napovedá, no pozor, nič tu nie je náhodné a prvoplánové. Vec sa má tak, že kozmická kocka 'Kubik' (vo filmoch zvaná 'Tesseract'), sa akýmsi záhadným spôsobom pretvorila v ľudskú bytosť s nadprirodzenými schopnosťami. A to poriadne nebezpečnými, keďže dokáže pretvárať ľudí či skrátka živé bytosti, a s nimi aj samotný svet či vesmír! A teda aj... Captaina Americu.
Nebudem odhaľovať samotný príbeh, ale veľmi chválim spôsob, akým je tu vystavaný. Niektoré dialógy sú naozaj kvalitné, pričom celý komiks vlastne stojí hlavne na hĺbke svojho textu. Atmosféra je zväčša napätá a postavy prechádzajú hneď rôznymi (aj vnútornými) konfliktami. V pozadí sa rieši pozícia veliteľa S.H.I.E.L.D.u či snaha Red Skulla o, ako inak, ovládnutie sveta. No a súčasne sa rozbieha druhá občianska vojna, tentokrát medzi Iron Manom a Captain Marvel. A aby toho nebolo málo, tak tu máme ešte aj flasbacky z pretvorenej/novovytvorenej Rogersovej minulosti.
Odohráva sa tu toho ozaj veľmi veľa, vrátane prekvapivých činov, ktoré by ste u niektorých postáv nikdy nečakali. A keďže Marvel už predstavuje enormný fiktívny svet, dočkáme sa tu tiež pohľadu na zopár ďalších superhrdinov, ako je Iron Man, Spider-Man (Miles Morales), Dr. Strange, Beast, Daredevil a mnohí ďalší.
Za mňa veľmi podarený štart trilógie, ktorá, ak sa nemýlim, nadväzuje na omnibus trilógiu od BB art vydavateľstva. A tú som tiež recenzoval kladne.
A viete čo? Možno by som ešte mohol pri tej téme rozprávok ostať a nadviazať tak na 'Zabudnuté rozprávky' od Amálie Sirotkovej. No a kedže tento typ recenzií tu u mňa nebýva často, prečo ten úvod roka trocha výnimočne nevyužiť?! Pozrime sa teda na jeden samostatný a konkrétny príbeh, ku ktorému som sa dostal, a ktorý nesie rôzne názvy, ale v tomto prípade je to: 'Kráska a Zviera'.
Je to jeden z klasických a zároveň aj mojich najobľúbenejších príbehov (vedú Janko a Marienka či Červená čiapočka), ktoré poznám pochopiteľne už od detstva. Za ten čas som už prečítal aj videl rôzne spracovania a napokon aj tak vždy skončím pri tej asi najznámejšej verzii, ktorú poznáme tiež v podobe od Disney. Tentokrát teda s Belle, ktorej prepožičala tvár, hlas... a tak ďalej pôvabná Emma Watson.
Po textovej stránke spracovania asi nie je čo vytknúť, pretože príbeh sa číta veľmi ľahko. Je správne vystavaný a v správnych momentoch si drží nielen napätie, ale aj záujem čitateľa. Vydavateľstvo Egmont knihu odporúča ako 6+, ale nech každý rodič uzná sám za vhodné, od koľkých rokov začne čítať svojim deťom takéto rozprávky.
Veľkosťou sa rovná A4 a obsahuje až 96 strán. Samozrejme, u detskej knihy nemôžu chýbať ani obrázky, ktoré - ako som už naznačil a je to vidieť aj z obálky - sú použité z filmu a tvoria značnú časť obsahu. Niektoré sú povyberané naozaj trefne, ale iné sú trocha ako päsť na oko. Ja chápem, že to môže byť náročné, keď ide o výber z filmových scén, ale to grafik NEVIDÍ, že tam dáva rozmazané a možno i trocha rozpixelované fotky?! Niekedy dokonca tak tmavé, že bez textu len ťažko rozoznať o čo tam vlastne ide. Ach! Niektoré vydavateľstvá by si mohli dať na tej kvalite záležať, aj keď je to určené "len" pre deti. Ale dobre, dobre. Nie som cielovka a dá sa to prehliadnuť. Pointa kníh bola u mňa aj tak vždy v obsahovom texte, než v nejakých obrázkoch.
Vždy som mal tak nejak slabosť na rozprávky. Či už v knižnej, animovanej, alebo filmovej podobe. A pokiaľ by som mal spomenúť práve ich filmovú podobu, tak mám nepochybne na mysli československú tvorbu. Odjakživa som obdivoval tú dobovú atmosféru, prácu s hudbou, herecké výkony, ale hlavne dialógy. Spôsob, akým sa postavy vyjadrovali a komunikovali medzi sebou je pre mňa dodnes výnimočný a taký dobovo "skutočne slovenský". O to viac ma mrzí, že sa od toho upustilo, stále upúšťa, a stále viac a viac sa chceme podobať západnej tvorbe.
Nuž, a práve preto som teraz rád za túto vizuálnu aj literárnu nádheru od @vydavatelstvo_tatran. Vďaka úprave, o ktorú sa postarala Jana Piroščáková, tu máme 'Zabudnuté rozprávky' z pera Amálie Sirotkovej. Samozrejme, tie nádherné ilustrácie od Zsolta Lukácsa asi už zožali veľa chváli, no ja musím vyzdvihnúť aj literárne jadro knihy. Tá obsahuje rôzne zaujímavé vsuvky a komentáre, ale hlavne sedemnásť rozprávok, ktoré sú napísané skutočne umeleckým spôsobom. Jasné, nie každá do poslednej je perfektná. Nájde sa tam zopár výnimiek, ktoré mi neboli až tak po chuti. Avšak, druhá strana mince predsa prevláda.
Úplne s prehľadom môžem napísať, že príbehy 'O hadovi, čo ho traja chlapci bili', 'O Macovi a čarovných husličkách', 'O troch zakliatych pannách' či 'O zlatej hviezde' sa mi azda páčili najviac. Ale tých bolo viac. Veľmi sa teším zo svojho návratu k tomuto zastaranému štýlu vyjadrovania, ako aj samotným príbehom. Väčšine pochopiteľne neznámym, hoci, nájdu sa aj povedomé.
Zároveň musím ešte dodať, že nie všetky príbehy sú vhodné aj pre deti. Jednak kvôli určitým slovným vyjadreniam, ale taktiež aj jednotlivým témam a prvkom, ktoré sa opakujú pomerne často - zabíjanie, kruté mrzačenie, sex a podobne. Dobre, rozprávky asi sprvu nevznikali preto, aby sme ich čítali deťom na príjemnú dobrú noc, pôvod bol viac hororový a zameraný na dospelých... ale toto upozornenie sa v dnešnej dobe už celkom hodí. Takže, ak by vám z nejakého dôvodu napadlo, že to budete čítať s deťmi, tak odporúčam najskôr prečítať osamote. A možno... až potom povyberať zopár príbehov, ktoré sa dajú určiť aj deťom - povedzme už aj od 4/5+.
Na návrat do sveta 'Posledného jednorožca' som sa tešil asi rovnako, ako na potešenie z autorovho literárneho umenia. Skutočne! Ešte nikdy som sa nestretol s autorom, ktorý by to vedel so slovami tak majstrovsky, ako Beagle.
'Cesta domov' teda pozostáva z dvoch poviedok. Prvá, je pomerne krátka, ale kvalitná. Nechcem prezrádzať veľa, ale niečo sa nedá nespomenúť. Návrat k postavám, ako je drsná Molly, netypický čarodejník Šmendrik či kráľ Lír, bol jednoducho perfektný! Stretávame sa tu s nimi skrz novú postavu dievčatka menom Súz, ktorá sa vydá za kráľom zažiadať ho o pomoc. Jej domov totiž už nejaký čas ohrozuje nevyspytateľný Gryf, ktorého zatiaľ nik nepremohol. Odvážne dievčatko však napokon v sprievode Molly a Šmendrika narazí "iba" na zábudliveho starca s korunou na hlave. Oči a srdce kráľa Líra, väzneného stareckým telom, si však pamätajú svoju minulosť i mladosť pridobre na to, aby sa nechali premôcť zákernou starobou. A tu sa zastavím. Vyzdvihnem iba skutočnosť, že tak krásne myšlienky i jedinečné vyobrazenie reality a staroby, ako nespornej súčasti ľudských životov, bolo ozaj čarovné. A azda aj dychberúce. Nielen z pohľadu skrytých myšlienok v texte a opisu scén, ale hlavne dialógov! Škoda, že poviedka 'Dve srdcia' nebola dlhšia, no takto bola aspoň o to údernejšia!
Druhá poviedka 'Súz' je už o niečo odlišnejšia, no táto kniha je celkovo podstatne dospelejšia, než 'Posledný jednorožec'. Čo nie je vôbec na škodu. Lenže nájdu sa tu pasáže, ktoré na mňa skrátka pôsobili asi až príliš depresívne. A jedna scéna tu bola skutočne úplne navyše. Z celkového pohľadu mi totiž vôbec nepríde, že bola nutná. Reč je o nepeknom úvode Súz v snovej krajine "Sníčkov". A nejde len o to, čo sa jej tu stalo, ale aj o to, ako sa s tým (nereálne) rýchlo a "bezproblémovo" vyrovnala.
Celkovo však ide o veľmi zaujímavý poviedkový príbeh, ktorý má opäť niekoľko hlbokých myšlienok a tém na spracovanie. Pútavý dej ubieha rýchlo a text sa číta veľmi svižne. Problém je, že veľa otázok nenájde svoje odpovede a veľa vecí si musíte domyslieť sami. Dokonca aj bez akýchsi odpovedí skrytých v kontexte. No tieto príbehy aj autorov štýl milujem!!!
Pred niekoľkými mesiacmi som dostal možnosť prečítať si aktuálnu knihu od Tima Weavera - Poslední sbohem. A keďže som to zhltol behom dvoch dní, je jasné, že sa mi to velmi páčilo. Vtedy som si teda povedal, že sa v tejto thriller-detektívnej sérií jednoducho musím neskôr obzrieť späť - na začiatok. A vďaka @mystery.press sa mi to aj podarilo.
'Hon na mrtvého' je totiž prvým dielom série, v ktorej vystupuje ako hl. postava David Raker. Priznám sa, že som ani netušil, ako drsný tento týpek napokon bude. Z bývalého novinára je teraz totiž vdovec detektív na voľnej nohe. Aby zamestnal svoj mozog a nemusel tráviť väčšinu času len sám so sebou, prijíma stále nové a nové prípady. Klasika - zmiznutie tu, zmiznutie tam. Až za ním napokon príde jeho stará známa s tým, že pred nejakým časom zbadala na ulici svojho syna. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby nemal byť už približne rok mŕtvy.
Kniha má 384 strán a cca až do tých 200 stránok je to naozaj kvalitná detektívka s thriller vsuvkami a rôznymi prenasledovačkami. Potom sa to trocha zlomí a hoci sa to číta dobre, Tim začína robiť z Davida tak trochu Supermana. Síce sa ocitne neraz v poriadnej šlamastike, len mám pocit, že sa z nej aj akosi "ľahko" vždy dostane. Postavy sú tu však vykreslené dobre a zaujímavo. Dej je pútavý, no pred koncom knihy (pasáž na farme) sa už moja pozornosť trocha strácala. Predsa len to už bolo asi piaty raz, čo bol náš detektív opäť v prdeli (nie doslovne našťastie), a neubránil som sa malému prevráteniu očí. Čo je však v tejto knihe a celkovo u Tima ozaj fajn a musím to vyzdvihnúť? Rozhodne dialógy! Plusom je teda aj to, že záver knihy sa stáča späť k detektívke a na úplnom konci na nás čaká veľký plot twist. Škoda, že to potom Weaver tak "prudko" orezáva a zrazu je koniec. Možno by som ubral niekoľko strán na rozmedzí 2/3 a 3/3 a pridal zopár strán na koniec.
Kniha sa mi však čítala veľmi dobre a bavil som sa pri nej. A hoci som jemne vypichol tie Davidove "sci-fi" úteky, keď mu horelo pod zadkom, tak ide stále o jednu z tých lepších detektívok, ktoré som dosiaľ čítal. V podstate nemám nejako veľmi čo kritizovať, určite to hodnotím kladne.
Objektívne by som tomu hodil asi 4,5, ale keďže pól bodom sa vyhýbam, prikláňam sa skôr k plnému počtu.
