Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Veľmi rád čítam, ale aj píšem a tvorím (pc grafika, maľby obrazov, kreslenie, modelovanie a podobne...). Knižnému blogu a recenziám (INSTAGRAM: peterpanik_reviews) sa venujem takmer dva roky, takže všetky moje recenzie, pocity a mnoho ďalšieho nájdete práve tam či tu, na Martinuse. :)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Keď ma pred nejakým časom oslovil Martin Zvara či by som mal záujem prečítať si jeho fantasy prvotinu, veľmi som sa potešil! A veru, teším sa aj po jej prečítaní.
Ranvelt, pátrač, ktorý putuje svetom sem a tam, aby ho zbavil všemožného zlého, sa mi ako hlavná postava príbehu pozdával. V knihe však okrem neho vystupuje aj niekoľko ďalších postáv, ktoré postupne dostanú väčší i menší priestor. Z pohľadu celku to pôsobilo naozaj zaujímavo a dobre. Bola tu super atmosféra, niekoľko dobre napísaných dialógov, ale i zopár myšlienok, ktoré stáli za zamyslenie. Nechýbali ani záhady a prekvapenia, ktoré k správnej fantasy patria. Detektívne prvky dokážem vždy oceniť a inak tomu nebolo ani tu.
Martinov štýl písania je fajn, pretože má hlavu aj pätu a jeho text sa číta rýchlo a ľahko. Myslím si, že kratší rozsah knihy tu istým spôsobom prospieva k tomu, aby sme v nej nemali zbytočné naťahovačky a vaty. Niektoré dialógy a scény boli vystavané tak, že vás jednoducho zo zvedavosti nútili čítať ďalej a ďalej. Napriek tomu, je tu podľa mňa aj druhá strana mince.
Na môj vkus tu bolo v knihe dlhej do cca 140 strán až príliš veľa postáv, ktoré sa chvíľami medzi sebou "bili". Niektoré z nich dostali možno až zbytočne veľa priestoru, iné zase pre zmenu málo. Chvíľami to pôsobilo trochu rušivo, ale ako celok je to iba zrnko piesku na Zemi. V každom prípade, musím vypichnúť ešte jednu drobnosť, ktorá mi trocha vadila. Pomerne často som sa totiž strácal v tom, ktorá postava mala práve slovo. Možno by som predsa len ocenil viackrát spomenuté meno postavy, alebo aspoň nejaký jej vizuálny špecifický charakter, vďaka ktorému by som sa v tom orientoval lepšie.
Párkrát sa mi totiž stalo, že som čítal scénu, kde sa bavilo dve postavy, a zrazu sa tam primiešala ďalšia. Lenže všimol som si to až po pár riadkoch, kedy som pochopil, že je tam už niekto ďalší.
Nuž, ale aby som to zhrnul: Kuvik je veľmi príjemné fantasy, ktoré ma zaujalo a cítim v ňom slušný potenciál do ďalších častí série. Vo všeobecnosti pôsobí kompaktne s decentným príbehom aj zápletkou a zopár fajn postavami. Niektoré z nich by si však zaslúžili viac priestoru a iné zase škrt.
Výsledný dojem: Za mňa super.
Táto časť mi naozaj veľmi sadla! Po dlhej dobe príbeh, ku ktorému nepotrebujete prakticky žiadne vedomosti o nejakých predchádzajúcich udalostiach. Áno, ak ste hrali hernú trilógiu, najmä Witchera 3, o to lepší zážitok z čítania budete mať. Predsa len, Corvo Bianco sa u mňa spája s mnohými udalosťami, situáciami, prekvapeniami aj emóciami. Kto vie, ten vie. Ale ako som písal, stále platí, že komiks obstojí aj bez týchto poznatkov.
A dej je to síce pomerne priamočiary, ale kvalitný a tiež s nejakou tou nečakanou zápletkou. Geralt už v tomto čase istú dobu oddychuje na dôchodku, ale to ešte neznamená, že by už patril do starého železa. Ako sa ukáže, stále to v sebe má. Mňa tu najviac potešila účasť Anny Henriety, hoci len na chvíľu, ale tiež jednej nemenovanej postavy, ktorú odhaľovať nebudem. Nech si znalci vychutnajú to prekvapenie pri čítaní. No a samozrejme, nemôžem opomenúť Yennefer! Tá našťastie nebola v komikse iba do počtu a ani na okrasu. Nie. Bola pevnou súčasťou príbehu, čo to zo seba aj odhalila , a zase raz ukázala, prečo je jej postava (myslím všeobecne, nie doslovne ) taká perfektná.
Boli tu aj vtipné hlášky, dosť veľa krvavých scén a aj zopár dialógov, ktoré stáli za väčšiu pozornosť. No upozorňujem, že u Zaklínača sa v @crew_komiks akosi necenzúruje, takže nejaká tá škaredá nadávka sa tu tiež nájde. To len pre prípad, že sa tu nájdu rodičia s deťmi.
Po výtvarnej a vizuálnej stránke sa to tiež veľmi vydarilo. Nie, že by Zaklínač nebol už nakreslený a vyfarbený aj lepšie, ale štýl, ktorým tu boli spracované a rozmiestnené storyboardy bol veľmi slušný. Veľmi. Možno to aj znie divne, keď to takto často spomínam, ale u komiksu je naozaj dôležité mať v tom poriadok. Aby to potom nevzbudzovalo veľký chaos (ako to bolo v časti 'Nárek čarodejnice').
Zakončím to už len konštatovaním, že toto radím pokojne do TOP5 z celej série a netrpezlivo očakávam ďalšie časti. Najbližšie by mal vyjsť snáď komiks s poviedkou 'The Edge of the world'. Teda, aspoň dúfam.
-------------------
Ak vás zaujímajú aj ďalšie knižné či komiksové recenzie, navštívte môj profil peterpanik_reviews na Instagrame. :)
Stále mi príde veľmi zvláštne, že pri tejto druhej časti som mal prakticky už od prvých strán knihy pocit, akoby ju napísal celkom iný spisovateľ. Neviem ako a neviem ani prečo, ale fakt to tak pôsobilo. Nie je to však výčitka, ba ani rýpanie. Veď napokon... až na drobnosti v jednotke mi vlastne sadla už aj tá.
Lev, šatník a čarodejnica je napriek tomu nepochybne po všetkých stránkach násobne lepšia. Síce o chlp kratšia, ale možno aj preto je to zároveň celé také kompaktnejšie. Ono ten príbeh a zápletka zase nie sú nijako extra náročné, ale to mi práveže vôbec nevadí. Menej je totiž niekedy viac. A mne to v tejto podobe veľmi sadlo. Ale, že veľmi. Autorov štýl je tu nejaký vycibrenejší a ladnejší. Prostredie Narnie vzbudzuje dojem, že ju chcete ihneď navštíviť, a to aj s vedomím, že jej v úvode vládne záporná postava - Čarodejnica Jádis. Nehovoriac o tom, že Aslan je v tom čase ktoviekde a niektoré tvory ho dokonca nevideli už roky, ak aj vôbec niekedy.
No a tu si odskočím rovno na slovíčko aj k hlavným postavám v podobe štyroch súrodencov - Petra, Susan, Edmunda a Lucy. Všetkých som si veľmi obľúbil, no možno by sa tu našlo aj maličké mínus. A mohlo by predstavovať práve to, že tu nedostali všetci až tak veľa priestoru. Nielen spoločne, ale aj individuálne. Taká Susan ho dostala určite najmenej a nemohla tak naplno odhaliť svoju osobnostnú stranku nijako výraznejšie. No a rovnako bol na tom v podstate aj Peter, najstarší z detí. Tým hlavným pilierom bola z môjho pohľadu skôr dvojica Lucy a Edmund. Ale nevadí, možno sa to zase otočí v ďalších pokračovaniach.
Dialógy a autorov štýl, ktorým budoval príbeh bol veľmi dobrý a kniha ma celý čas naozaj bavila. Nebudem klamať, možno to malo trocha súvis aj s tým, že si ešte matne pamätám film, takže zopár vecí som dokázal stále ako tak porovnávať. Zopár hlbokých myšlienok malo tiež svoj šmrnc a pridali knihe i príbehu na hodnote. A nechýbalo ani zopár drobných narážok na predchádzajúcu časť, ale tiež veľký prísľub do ďalších častí. Toto je ozaj moja knižná premiéra s Narniou, videl som kedysi dávno len filmy, takže ozaj som zvedavý čo ma v tejto fantasy krajine ešte čaká.
________________________
Ak sa vám moje recenzie páčia, pozrite aj môj účet na Instagrame: peterpanik_reviews kde nájdete mnoho ďalších recenzií. :)
Keďže som v lete menil moje pôvodné Štvrté krídlo za špeciálnu verziu, rozhodol som sa pre rereading. Prečo? Lebo sa mi páčila a ja mám rád čítanie bez rušivých chýb. Viem, sme ľudia a chybička sa občas pritrafí... Lenže v starej verzii sa ich pritrafilo doslova enormné množstvo! Musím však uznať, že @vydavatelstvo_ikar veľkú časť z nich opravilo, no i tak ich tam ešte stále niekoľko zostalo.
To je pre mňa asi najväčšie sklamanie z tejto knihy, ktoré dopĺňa ešte prekvapivo tenučký papier strán a tiež "doslovný" preklad každej vety a každého slova. Fakt som dúfal, že tie nadbytočné slová ako "brutálny, zas*ane, ch*j, úder srdca" a podobne, tu už budú rozumne vynechané. Žiaľ, nestalo sa. Ale budem sa opakovať tak, ako aj v mojej starej recenzii: Neviem ako a kam až siahajú právomoci prekladateľov.
No obráťme sa teraz ku kladom. Mnoho ľudí na Štvrté krídlo nadáva a ja to asi chápem. Sprevádza ho veľký hype, pričom sa objektívne na najlepšie fantasy diela iných autorov absolútne nechytá. ALE! I tak je to veľmi pútavý a zábavný príbeh, ktorý som si užil! Fakt! Najmä vďaka chémii a vzťahu Xadena a Violet. No potešila aj celá tá linka drakov (kiežby dostali ešte viac priestoru). Nápad s putom a zhovaraním sa cez myšlienky bol geniálny. Odovzdávanie pečate, schopností a zdieľanie pocitov taktiež! Ja tieto veci proste môžem. A aj keď bola kniha v zriedkavých úsekoch písaná trocha zvláštne, mňa to bavilo.
Cítim z toho veľký potenciál, ktorý by si však zaslúžil v ďalších častiach vytiahnuť do popredia trochu viac postáv. Liama som si napríklad pomerne dosť obľúbil a dá sa povedať, že bol fakt v TOP3 s hlavnou dvojicou. Ak teda rátame LEN ľudské postavy! Pretože Sgaeyl, Tairn a Andarna sú kvalitné dračie trio samo o sebe. Aj preto oceňujem záver knihy s bonusovými kapitolami z pohľadu Xadena. Vidieť časť príbehu jeho očami a do toho dostávať trefné komentáre od Sgaeyl bolo ozaj super.
Ako štart série to bolo pre mňa uspokojivé. No tie spicy-sex scény si mohla autorka odpustiť. Do fantasy sa mi to nehodí a v tomto príbehu to bilo do očí neskutočne. A! Uvedomil som si jednu vec: Violet mi prekvapivo nešla tak na nervy, ako pri prvom čítaní.
Takže, začnime takto: Narniu som až doteraz nikdy nečítal a tak je to ozaj moja premiéra. Aj preto som naozaj zvedavý, čo všetko si pre mňa autor v tomto fantasy svete pripravil.
Prvá kniha totiž začala zaujímavo, ale už hneď na začiatku som z nej mal akosi zmiešané pocity. Akože pardón, ale ten úvod kedy sa Polly a Digory dostanú do miestnosti, kde natrafia na jeho strýka Andrewa bola... veeeľmi divne napísaná! Reálne, chvíľu to fakt pôsobilo, ako keby tam pred nimi stál nejaký ped... No, ani to nejdem dokončiť.
Ako náhle sme sa však skrz prstene dopracovali do akéhosi harmonického a kúzelného lesa, ktorý slúžil ako taká križovatka ciest naprieč inými svetmi, bolo to fajn. Keďže filmy nestihli spracovať celú knižnú ságu a zároveň vynechali jej prvý diel, netušil som čo ma tu čaká. A asi aj preto, a tiež vďaka pomerne fajn štýlu písania, ma to bavilo. Napríklad časť odohrávajúca sa v Šarne - rozpadávajúcej sa krajine plnej zrúcanín, trosiek, smrti a zriedkačoho živého - bola veľmi zaujimavá a aj napínavá. Veľmi oceňujem, že sa v knihe nachádza aj množstvo pekných ilustrácií. Moja predstavivosť si síce vystačí aj sama, ale toto ma vždy vie potešiť.
Chválim tiež vyobrazenie postáv Polly a Digoryho. Boli to kamaráti s odlišnými povahami a myslím, že aj preto im to spolu tak dobre fungovalo. Naozaj som si ich stihol obľúbiť a je škoda, že v ďalších častiach už evidentne nebudú. Ďalšie plus má u mňa lev Aslan, ktorého spôsob vyjadrovania sa mi páčil a teším sa na neho v pokračovaniach! Celý tento diel bol skutočne a neoblomne dôležitým základom pre ďalšie časti. Veď práve TU sme boli svedkami zrodu Narnie.
Vadilo mi tu však zopár creepy scén, ktoré v knihe pre deti a mládež nemajú čo robiť. Podobne ako úvod so strýkom. A je tu tiež zbytočne priveľa odkazov na kresťanstvo, ktoré sem úplne nepasovali (nič proti tomu, no sú knihy, kde sa to nehodí. A toto bol podľa mňa ten prípad). Ale oceňujem niekoľko pekných myšlienok, ktoré nemuseli byť zreteľné na prvú šupu. A to je dobre.
Na príbeh a jeho dôležité drobnosti a detaily sa treba pozrieť s nadhľadom, ktorý vás prinúti k zamysleniu. Celkovo to vnímam ako slušný úvod do bohatej fantasy ságy.
Nová časť Amazing Spider-Mana od @crew_komiks podľa mňa stojí za to! Píšem to hneď na začiatku, nech v tom máme jasno. Spolu s chválou a tým, čo všetko sa tu vydarilo, totiž spomeniem aj nejaký ten opak.
Nick Spencer a jeho uchopenie Spideyho za mňa môže byť. Na jeho štýl už som si zvykol a páči sa mi. Jediná škoda je, a to opakujem hádam po každej druhej časti, že sa tu strašne skáče v príbehu sem a tam. Najskôr je to hravé, potom vážnejšie. Rozohráva sa tu príbehová linka s Lizardom, potom Spideyho kamošom, následne Kravenom a dostaneme aj odbočku so ženskou Sinister Six. Ďalej Black Cat, Chameleón, Mysterio a pomedzi to nejaká záhadná postava v zákulisí, ktorú sme videli len krátko a minimálne. Prečo?! Prečo sa tak veľmi skáče od jedného k druhému či tretiemu a zase späť? Prečo sa scenár nesústredí na tieto veci pekne postupne a len občas nepodhodí čitateľovi niečo iné a zaujímavé na rozvinutie deja do budúcna. Nechápem.
Nuž, táto časť nám už v úvode predstavuje Spider-Mana z roku 2099, ktorý sa musí dostať do minulosti (2019), aby varoval Petra Parkera pred istou hrozbou, ktorá sa nám však evidentne ozrejmí až v ďalších dieloch. "Náš" Pavúk je však spolu so svojou sestrou Teresou (úžasná postava!) zatiaľ na stope Chameleóna, pričom cestu im tu skríži aj Silver Sable. No a v pozadí všetkého drieme zložitá i politická hra mocných, do ktorej sa nechá nepriamo zatiahnuť aj mocný diktátor Dr. Doom.
Vizuálne je komiks uchopený perfektne! Hlavne prvá polovica, pričom Spidey je tu nakreslený hádam najlepšie doteraz! Milujem, keď mu ilustrátori robia tie oči na maske podstatne väčšie.Veľmi sa mi páčila aj zakomponovaná vsuvka so zariadením zvaným "Jasnovidec". Najmä časť predchádzajúca stretu Dooma a Petra. Fakt TOP! Poteší aj to, že sa všetky rozpletené dejové nitky začínajú zase splietať dokopy, no ešte stále priveľmi pomaly. Je ich fakt zbytočne priveľa a vzbudzuje to malý chaos. Chcelo by to viac zaostriť na priamočiarejšiu cestu, ktorou kráčal komiks v úvode série a v podstate tak "vrcholil" dvojdielom s Kravenom (to je zatiaľ aj kvalitatívny vrchol série). No aj toto je rozhodne slušné, hoci to pôsobí ako "ticho pred búrkou".
Táto kniha čakala na moje prečítanie poriadne dlho! Je to výtlačok ešte z roku 1994, ktorý som našiel v knižnici svojich rodičov. Stratený, zabudnutý, ale už viac nie! Rozhodol som sa, že je po filmoch už konečne čas pustiť sa aj do kníh. A čím iným som mohol u Tolkiena začať, než Hobbitom, ktorý všetko odštartoval?!
Už od prvých stránok bolo jasné, že autor mal fakt svoj jedinečný štýl vyjadrovania, ktorý mi naozaj sadol. Vďaka tomu sa mi cely príbeh čítal skutočne ľahko. Postavy boli vykreslené fakt super! Veľmi sa mi páči s akou ladnosťou a prirodzenosťou sa vyjadrovali aj konali. Či už Gandalf, Hobbit, alebo ostatní trpaslíci. Všetky tie ich vzájomné dialógy, ale aj ich vnútorné myšlienky. Jednoducho, obľúbili ste si ich hneď od začiatku a pokiaľ išlo do tuhého, záležalo vám na ich osude. Treba tiež totiž pripomenúť, že filmová trilógia sa od knihy fakticky odlišuje a nebolo to úplne spracované v štýle 1:1.
Čo ma ešte potešilo boli všetky tie piesne a aj fakt, že to malo "len" 216 strán. A viete čo, vďaka tomu sa tu išlo pekne priamočiaro. Žiadna vata, žiadne otravné a nudné (a nič neriešiace) vsuvky, ktoré by vám vadili. Ani náhodou. Veľkým pozitívom bol tiež Smaug, no podobne ako vo filme, aj tu trochu "sklamal" priestor, ktorý mu Tolkien vyhradil. Ono, ak by dostal viac priestoru, počet strán by sa natiahol, ale mne by to nevadilo. Takto sa s ním autor vysporiadal trocha vychcane a takpovediac "mimo kameru/zaznam". Pričom aj bitka piatich armád to potom vzala trochu zhurta a hopom. Vlastne, takým dosť podobným štýlom, ako u draka. Bilba totiž ktosi trafil do hlavy, omráčil ho, a o výsledku bitky sme sa dozvedeli až spätne v rovnakej chvíli, kedy aj hlavný hrdina knihy. O Smaugovom osude sme sa informovali tiež až z retrospektívnej scény.
Napriek tomu, skvelé dielo. Je to pravé fantasy v celej svojej kráse a podstate. A áno, som rád, že som si konečne našiel na toto čas. V dohľade je preto teraz trilógia Pána prsteňov, na ktorú sa tiež veľmi teším.
Mimochodom, toto je podľa mňa úplne, ale úplne v pohode aj pre deti od 5/6 rokov. Akože fakt, nesrandujem.
Malému princovi som odolával fakt mnoho rokov. A radšej ani nejdem písať koľko, lebo budem starý. Ako malý chlapec som túto knihu obchádzal, pretože minimálne vizuálne ma nijako extra nelákala. Nespomínam si už či mi z nej niekto čítal čo i len trochu, ale ak aj áno, proste ma vtedy nezaujala. Čo je však asi pochopiteľné.
No ako raz povedala moja dobrá kamarátka: ,,Na to, aby niekomu chutili olivy, musí človek dospieť!" Nuž, asi sa to dá aplikovať aj na niektoré nadčasové knižné klasiky. A tak, ako som dospel na tie olivy (mňam), som pravdepodobne dospel aj na Malého princa.
A veru, tentokrát ma zaujal aj krásny vizuál, o ktorý sa postarala šikovná slovenská ilustrátorka @michaela.sefrankova. Ten sa ozaj vydaril, vrátane ilustrácií vo vnútri. Dokonca i zvolený formát knihy je fajn, pretože nie je primalý ani priveľký. Skrátka, vhodný aj pre detské ruky.
No, ale poďme k obsahu. Tento príbeh je vskutku svojský a originálny. Je plný hlbokých a nádherných myšlienok, ale občas možno až príliš komplikovaných a prekombinovaných. A to až tak, že niektoré z nich nechápem ani ja sám, nie to ešte nejaké dieťa. A to sa nepovažujem za hlupáka! (Len čo je pravda. ) Ako však autor v knihe (okrem iného) naráža aj na skutočnosť, že ľudia sa často za niečím ženú - zväčša možno aj nepodstatným - a keď sú už k tomu blízko, napokon úplne zabudnú či stratia pojem, čo vlastne hľadali. A ja by som povedal, že v podobnom duchu by sa možno dala interpretovať aj komplikovanosť tohto diela. Diela pre deti aj dospelých. I keď, podľa mňa asi predsa len skôr pre dospelých. Antoine nabáda k tomu, aby sme sa na svet pozerali aj srdcom a nehľadeli na neho len očami. Lenže svet a život v ňom je často tak špecifický, že srdce a zrak môžu a nemusia stačiť. A tak je to v poriadku. Že čo touto vetou myslím? Nuž... interpretáciu nechám po vzore Saint-Exupéryho len a len na vás.
Moje najobľúbenejšie časti knihy sa vzťahujú na kapitoly venované ruži so štyrmi tŕňmi, ktorými sa má chrániť pred celým vetom. Ale aj líške, ktorá chcela byť skrotená, studni a taktiež hviezdam. Či konkrétne maličkej hviezde Malého princa, ktorú medzi ostatnými hviezdami ani nevidieť. No je tam!
Krajina príbehov ma skutočne prekvapila. A to hneď rôznymi spôsobmi! V prvom rade svojim úvodom, ktorý bol na môj vkus na rozprávkovú knihu asi až príliš smutný, možno i trocha depresívny. Jasné, takmer všetky klasické rozprávky obsahujú podobné prvky. A to aj napriek tomu, že sú upravené na verzie pre deti. Ibaže... Fakt som nečakal, že začneme takto.
V druhom rade, úvodné kapitoly so súrodencami Alex a Connerom v reálnom svete boli pre mňa pridlhé. A popravde, až tak ma nebavili. Myslim si, že tie úplne prvé stránky so Snehulienkou a Zlou kráľovnou ma asi až priveľmi namotali na príbeh, ktorý neprišiel. Respektíve, odohrával sa neskôr a inak, než som čakal.
Ako náhle sa však Alex s Connerom dostali do rozprávkovej krajiny príbehov, získali si moju pozornosť. Spoločne totiž prešli postupne cez rôzne kráľovstvá, v ktorých vládla Snehulienka, Popoluška, Červená čiapočka či Šípková Ruženka.
Už na začiatku sa súrodenci v rozprávkovom svete stretnú so žabím mužom Kvakom. Vďaka nemu zistia, že existuje spôsob, ako sa dostať späť do svojho sveta. Musia však zozbierať niekoľko špecifických predmetov určených na čarovné zaklínadlo. Lenže, ako inak, na ceste za pátraním ich čaká hneď niekoľko prekážok a starostí. Oceňujem, že autor sa s týmto svetom a jeho postavami náramne vyhral. Ich príbehy a osudy popreplietal krížom-krážom ozaj ukážkovo. Bolo tu tiež niekoľko humorných scén, ktoré ma fakt rozosmiali, ale aj pasáže, ktoré naberali na vážnosti. Tempo príbehu bolo inak dobré, uspokojivé a dokonca sa tu našlo zopár veľmi pekných myšlienok.
Nuž, a finále? Posledných "100m behu" do cieľa vrátane cieľa samotného malo fakt grády! Došlo na akciu i stret niekoľkých postáv - priateľov aj nepriateľov. Uprostred toho všetkého sa nám odhalil skutočne srdcervúci príbeh a skutočnosť, že aj zloduchovia boli kedysi dobrí. Mali dôvod, prečo chtiac-nechtiac zišli z cesty. A zároveň tu platí aj to, že každý je a môže byť pre niekoho zloduchom v jeho vlastnom príbehu.
Bolo to teda super dobrodružstvo plné prekvapení, ktoré osobne odporúčam pre deti asi skôr od 7/8 rokov. No pokojne aj pre dospelých. A hoci mi tu čosi bráni v plnom počte, knihu rozhodne odporúčam.
Moja prvá skúsenosť s príbehom napísaným od populárnej Freidy McFadden a myslím, že prejdem rovno k veci... Šťastím teda nijako extra neskáčem.
Netvrdím, že to nebolo dobré. Netvrdím, že to nebolo napísané pútavo. Že sa to nečítalo ľahko a tiež netvrdím, že niektoré návnady od Freidy vedúce do slepých uličiek neboli uznanlivo dobré. Len to nebolo asi až tak kvalitné, ako som dúfal. Celý čas mi behá po rozume myšlienka, že taký Fitzek to vie proste oveľa lepšie. A že Freida je, s prepáčením, len jeho fanúšička, ktorá sa mu chce akosi priblížiť. Ale možno som mal len "smolu", že som začal práve touto knihou.
Fitzek zvláda vykreslenie postáv a ich psychiku omnoho lepšie. Dokáže zasadiť príbeh do jednej, najviac troch lokácií a pracovať s tým ako hotový majster! Žiadna vata, len to podstatné. Buduje napätie, pracuje s emóciami a využíva skutočnosť, že on je autor a iba on vie čo sa v príbehu stane. Lenže zároveň premýšľa ako čitateľ, vie akým smerom môžu putovať naše myšlienky, vie na čo sa budeme sústrediť. Alebo skôr... vie ako nás dostať presne tam, kde nás chce mať. A čo je tiež dôležité, jeho postavy sa správajú logicky a pokiaľ náhodou nie, tak je tam zase pádny dôvod prečo je to tak.
Viem, že to teraz znie skôr ako chválospev na iného autora, ale presne tak vnímam tento pokus od Freidy. Jej kniha je dobrá. Číta sa sama a naozaj vzbudí záujem. Hlavná postava je sympatická a jej osud vám nie je ľahostajný, ale na môj vkus venuje autorka príliš veľa času "nepodstatným" veciam. Nora sa často správa zvláštne a nelogicky. Niektoré postavy dostanú viac priestoru, než by museli, iné zase naopak. Vsuvky s detektívom mi prišli nedotiahnuté. Celý koncept knihy mierne nedoklepnutý, aj keď tie kúsky napokon pozapadali do seba. Suverénne najzaujímavejšie časti knihy boli retrospektívne scény a aj tak mi ich potenciál prišiel maximálne nevyužitý.
Knihu som si viacmenej vychutnal, ale nech o nej akokoľvek premýšľam, pôsobí na mňa ako taký malý chaos. Koniec bol síce prekvapivý, ale oveľa viac ma zaujal dodatok z pohľadu inej osoby, ktorou sa to uzavrelo. A to asi o niečom svedčí.
Napriek tomu, v hodnotení dávam knihe také slabšie:
4
