Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Veľmi rád čítam, ale aj píšem a tvorím (pc grafika, maľby obrazov, kreslenie, modelovanie a podobne...). Knižnému blogu a recenziám (INSTAGRAM: peterpanik_reviews) sa venujem takmer dva roky, takže všetky moje recenzie, pocity a mnoho ďalšieho nájdete práve tam či tu, na Martinuse. :)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Po prvej časti som veľmi premýšľal nad tým, akým smerom sa ešte uberie celý ten načrtnutý dej. Záver knihy totiž odhalil rôzne prekvapenia, ktoré ma, čuduj sa svete, fakt prekvapili! Nuž, a autor im dal priestor aj vo finále. Napriek tomu mám pocit, že by si to pýtalo ešte tretí diel, ktorý by príbeh rozšíril a napokon aj vyplnil celkovú skladačku o čosi precíznejšie. Ale chápem, že takto to bolo skrátka svižnejšie a bez hluchých miest. Vlastne... viete čo? Možno takto uvažujem aj preto, že sa mi teraz s tými postavami lúči pomerne ťažko. Bolo to totiž krátke, ale za to fakt intenzívne a fakticky enormne cool spracované dobrodružstvo!
Tu romantika prepletená s poriadnou a šialenou erotikou, hentam vesmírne boje a deštrukcie, k tomu nejaký ten humor (veľmi trefný a kvalitný), ale aj mágia a nejaké tie malé intrigy. Nechýbajú ani strategické spriadania plánov, rôzne zvraty, ba dokonca náboženská tematika. Svojsky poňatá, samozrejme.
A pokiaľ som vyzdvihoval rôzne kultové narážky v predošlej časti, tak tu naberajú nový rozmer. Predovšetkým tie na istého rakúskeho bodybuildera s hviezdnou kariérou - napokon, obálka knihy ako indícia bohato stačí.
Ach, toto sa fakt podarilo. Dvojdiel 'Bez návratu' je skvelé sci-fi, ktoré si zaslúži vašu plnú pozornosť. Niektoré pasáže budete doslova hltať a stránkami listovať rýchlosťou, ktorá by prekvapila aj skúsených čitateľov.
Veľmi ma tiež potešila zmienka Wolverina (toto som tu proste musel spomenúť!), ale ešte viac scény od vesmírnej bitky až po prieskum lode Kerberos. Ajajaj, to tu bolo fakt super! Niektoré pasáže ma ozaj rozosmiali, iné vzbudzovali pomaly až zimomriavky - možno aj škoda, že nedostali trochu viac priestoru.
Jediné čo ma trocha zarazilo, bol ten horkosladký koniec. Ak sa ma niekedy niekto opýta, čo si vybavím pri slove "bittersweet" ako prvé, bude to práve finále 'Bez návratu' od Jakuba Hozu. Na druhej strane, aj takto to má svoje čaro. A v podstate, skoro ušla aj pomyslená slza.
Máme tu najnovšiu sci-fi pecku od Jakuba Hozu a Mystery Press. A mimochodom, tento žáner bol pre mňa úplnou premiérou. Musím teda skonštatovať, že lepší úvod do knižného sci-fi som si želať nemohol!
Úvod knihy, dobre... povedzme prvá tretina, je v podstate čistokrvné vesmírne a akčné dobrodružstvo. Najskôr sa síce vrháme do príbehu skrz hl. postavu Jana Jansena, ktorý je ranený, pričom v pätách má akési mimozemské obludy. No potom prichádza na rad retrospektívna kapitola, ktorá nie je v knihe jediná a myslím, že všetky sa veľmi vydarili. Práve z tej prvej zisťujeme, že istá posádka lode letí na určité miesto, kde potrebuje niečo preskúmať a skontrolovať. Lenže už pri prílete je jasné, že tam čosi nesedí. Ako sa ukáže neskôr, dôjde na rad aj poriadna vesmírna mastenica.
Lenže niekde okolo 130. strany odrazu prichádza ďalšia príbehová perspektíva, kde sa zoznamujeme s novou a sympatickou postavou ženského pohlavia. A zároveň je to chvíľa, kedy mi tu kniha dvíha kútiky smerom nahor. Uvedomujem si totiž, že toto bude väčšia pecka, ako som si pôvodne myslel! Žiadna "prostá", hoci perfektne napísaná, vesmírna bitka a útek pred nechutnými monštrami v štýle filmov ako Life, Votrelec a podobne. Nie, tento príbeh skrýva vo svojom pozadí oveľa, oveľa viac. Okrem super akcie tu nájdete tiež výborné vtipné scénky a hlášky, ale aj nejakú tú romantickú linku. Avšak, nie veľmi typickú a hlavne... Nuž, povedzme, že okorenenú o rôzne prekvapenia. Autor sa tu s tým fakticky vôbec nesral.
A ako sám spomenul pri krste kníh v Mystery Press, dôjde aj na poriadne krvavé, akčné i erotické scény. Hej, toto sa fakt podarilo. Nehovoriac o všetkých tých kultových odkazoch napríklad aj na filmové hity či osobnosti z 90. rokov, teda aktuálne nie tak dávnej minulosti (kniha sa odohráva v roku 2320). A mimochodom, PP je odteraz asi moja najobľúbenejšia AI!
Túto knihu som si fakt vychutnal a už sa na mňa usmieva druhý diel, takže uvidíme, aké bude finále. Kto má rád sci-fi, ale zároveň v ňom potrebuje mať aj nejaký pevný layout či základný worldbuilding so zmysluplným príbehom, tak je na správnej adrese.
Joss Whedon ma teda so svojím spracovaním X-Menov poriadne prekvapil. No pozor! Netvrdím hneď, že ma s jeho Astonishing sériou úplne odrovnal, ale zároveň ani to, že ma ňou sklamal. Asi by som to špecifikoval hneď v úvode konštatovaním, že ide o príjemný komiksový nadpriemer.
Po grafickej stránke sa skutočne nie je na čo sťažovať. Finále, ale aj jeho predchádzajúce tri časti vyzerajú nádherne! Storytelling taktiež nie je vôbec zlý, práve naopak. No ako som spomínal pri hodnotení druhého dielu, niektoré veci sa možno zbytočne uponáhľali, čo podľa mňa následne celkom výrazne ovplyvnilo smerovanie zvyšku príbehu.
Prvá vec, ktorá skončila nedoriešená v pozadí toho všetkého bola vakcína = liek na mutáciu. Následne klub Hellfire, záhada točiaca sa okolo Profesora X či dokonca osud a všetko spojené s postavou "Boja". Finále šľape na vonok perfektne už od prvej strany, lenže čím viac sa necháte pohltiť príbehom a zároveň sa blížite ku jeho koncu, tým viac sa zamýšľate presne (aj) nad bodmi, ktoré som spomenul o pár riadkov vyššie.
Whedon sa rozhodol rozpovedať svoj príbeh skrz tak trochu netypické zloženie X-Menov, čo rešpektujem. Na druhej strane, Storm (i keď tá sa tu mihne), Rogue či Gambit mi fakt chýbali. No zase Kitty Pride i Colossus dostali priestoru celkom požehnane. Ba čo viac, svojim spôsobom boli práve oni dvaja tými pevnými piliermi všetkých štyroch častí. Škoda len, že môj obľúbený Logan nedostal možnosť až tak zabodovať a poriadne sa vyblázniť. No čo už, možno v inej sérii.
Otvorený a čiastočne dramatický koniec mi napokon ulahodil a vlastne musím priznať, že ma prinútil prižmúriť oko (opäť to spomínam) nad tými nedoriešenými vecami. (Ale fakt! Škoda, že to Whedon nerozšíril ešte aspoň o jeden diel, v ktorom by sa povenoval tej vakcíne a psychológii postáv a sveta trocha viac. ) No nič, nebudem to naťahovať. Napriek zopár výhradám som s finále spokojný a som rád, že som sa k tomu konečne dopracoval.
Ak som možno aj pri druhej časti nenápadne naznačil, že si v nej Whedon trochu uletel iným smerom, než nám spočiatku sám napovedal, tak teraz to napravuje. Všetky cestičky, ktoré sa od začiatku tejto série vetvili, sa nám tu teraz začínajú pomaly spájať.
Staronový záporácky klub, vakcína, nabúchaný svalnatý emzák, Emma Frost, Scott a jeho minulosť... To všetko - a ešte viac - sú témy, ktoré stoja za pozornosť! Whedon sa tu akcii síce nevyhýba, no oproti minulému dielu skladá nohu z plynu a opäť sa sústredí skôr na psychologickú stránku postáv, ich vývoj a vzájomné vzťahy. Nie je to síce také dokonalé, ako úvod v podobe 'Nadaní', ale stále si to drží svoj štandard a vysokú kvalitu. Okrem toho sa nám tu odhaľujú aj rôzne tajomstvá a záhady, ba dokonca konečne zisťujeme, ktorý z X-Menov je podľa proroctva predurčený na vyhubenie Ordovej planéty.
No príbeh nie je taký jednoduchý a priamočiary, ako by sa mohlo zdať. Joss sa tu s nami totiž trocha hrá na mačku a myš. Keď máte konečne pocit, že chápete motiváciu postáv, rozumiete záporákom a chápete "kto, kde, s kým a prečo", prichádza na rad vytriezvenie. A s ním aj ďalšie prekvapenia!
Záver pohrávajúci sa s vnímaním reality, ale aj naštrbenými vzťahmi medzi X-Menmi je veľmi zaujímavý. O to viac, že ide o pocity a myšlienky ukryté skôr pod povrchom - takzvané veci "nevyslovené". A čo sa asi tak môže stať, keď v sebe mutant potláča svoje emócie, názory či svoje pravé "Ja"? Presne to isté čo s normálnym človekom. Teda, v tomto prípade môžu byť následky ešte fatálnejšie.
Predskokan k veľkému finále teda určite nesklamal. Netvrdím síce, že to bola taká "pecka", že by som tomu napálil ihneď 5* bez akéhokoľvek premýšľania. No keďže ma to ozaj bavilo a v dnešnej dobe sa nielen knihy, ale aj komiksy nevyhnú "prázdnym príbehom" o ničom, len preto, aby tu nejaké boli (a vydavateľstvá/autori čosi zarobili), tak to v tomto prípade zaslúžene predsa len urobím.
Druhá časť X-Menov od Jossa Whedona síce nesie názov 'Boj', no uznávam, že to množstvo akcie ma predsa len i tak prekvapilo. No k tomu sa ešte dostaneme.
Pochmúrny úvod nadväzuje na prvý diel a sledujeme tu postavu Winga, ktorý kvôli vakcíne prišiel o svoju mutanstkú schopnosť lietania. Že neviete, kto to je? Nevadí... Podstatné je to, že Joss sa tu zameriava na jeho pocity a skrátka nám pripomína, že či už tu niekto tie schopnosti má, alebo nie, stále je to v prvom rade človek. Teda živá bytosť z mäsa a kostí, a samozrejme, s vedomím či emocionálnym vnímaním.
Rôzne odkazy či cameá v podobe iných známych hosťujúcich superhrdinov teraz preskočme a poďme rovno na tému "boj". Sprvu to môže vyznieť trochu povrchne či predvídateľne a niekto zase možno okamžite prekrúti očami mysliac si: ,,Zase to fyzické násilie!" Well, not really. Akcia, resp. nejaká tá poriadna mastenica tu síce je, ale v jej kontexte sa toho ukrýva podstatne viac! Už len preto, že sa nám tu predstaví komplikovaná postava, ktorú som až doteraz nepoznal. A aj keď mi veľmi nápadne pripomína dve nemenované postavy (jedna to dotiahla do filmovej tímovky Avengers), predsa je výnimočne originálna. A práve v súvislosti s týmto sa krásne vracia na scénu aj Profesor X. Telepat, ktorého nemôžete nepoznať. Muž, mutant a líder X-Menov, ktorý razom balansuje na tenkom lane. Lane takom tenkom, že neviete či sa prikláňa k strane "dobra", alebo "zla" (opäť to šikovné spracovanie šedého realistického sveta).
A to všetko ešte podčiarkne robotický Sentinel, ktorý je spracovaný spôsobom, s ktorým som sa tiež ešte nikdy predtým u Marvelu nestretol. Z pohľadu scenára teda ide opäť o super prácu, no niekoľko strán ma predsa len ponechalo v údive. Občas mi totiž prišlo, že v príbehu chýbajú scény/texty navyše, ktoré by niektoré veci vysvetlili o čosi precíznejšie a lepšie. Takto som mal v poslednej tretine pocit, akoby sa chcel Whedon k tomu záveru dostať zbytočne prirýchlo.
Čo ma však teší je to, že tvoriace sa zápletky ešte z prvej časti neostali zabudnuté, a hoci boli upozadené, stále napredujú. Príbeh a isté posolstvo bolo teda zovreté v pozlátku "boja", ale neuniklo mi.
Toto bolo teda čítanie! 'Sekera z bronzu, rúno zo zlata' je knihou, ktorej príbeh je šikovne zasadený do mladšej doby bronzovej (cca 1200 pred Kristom) na miesta v povodiach Váhu, dnešnej Nitry či Hrona. U duro.cervenak je takýto výber miest v jeho dielach už prakticky typický a som za to veľmi rád. Jediná vec, ktorá ma v tomto prípade zamrzela je tá, že ide iba o "jednorázovku" bez pokračovania.
Hlavný hrdina tu svojim spôsobom možno tak trochu predstavuje "iba" prostého bojovníka. No zato je vskutku sympatický a jeho ďalší spoločníci, ktorých postupne pri čítaní spoznáme, nie sú o nič horší. Teda, nielen z pohľadu osobnosti, ale aj významu či užitočnosti pre dej. Jednoducho, dovolím si tvrdiť, že tu nikto nie je do počtu. A aby bolo všetkým jasné, že ide o poctivo vyskladané fantasy, nájdu sa tu aj rôzne nadprirodzené bytosti.
Štylisticky tu máme teda dobre vyvážený a pútavý text, ktorý je plný skvelého opisu. Vďaka tomu sa vám pred očami ľahko zhmotní aj prostredie spomínanej mladšej doby bronzovej. Navyše, autorovi tu podáva vizuálnu pomocnú ruku aj známy výtvarník a ilustrátor michal.ivan, ktorý to tu dokonale doplnil hneď o niekoľko ozaj veľmi pekných (samozrejme čiernobielych) ilustrácií.
Tých cca 255 strán z osobnej skúsenosti prelistujete a prečítate pomerne rýchlo a knihu napokon odložíte na poličku s pocitom spokojnosti a vďačnosti. A tiež s vedomím, že sa k nej ešte niekedy/niekoľkokrát určite znova vrátite.
Hoci by som prijal aj ďalšiu časť, myslím si, že je to tiež dobrý príklad toho, ako aj jedna kniha postačí na vyrozprávanie jedinečného príbehu. Príbehu, ktorý nutne nepotrebuje silené pokračovanie. A to aj v prípade, že sa vám čitatelia a okolie snažia nahovoriť niečo iné. A ja pochopiteľne nie som výnimkou.
Do tohto som sa púšťal s veľkým nadšením, keďže trilógia s Thanosom od @crew_komiks sa mi veľmi, veľmi páčila. No a... neľutujem!
Nielenže komiks vyzerá naozaj pekne - tie čísla s Thanosom či Strážcami Galaxie jednoducho vyzerajú všetky fakt perfektne - ale má to aj super príbeh! Jasné, možno sa tam toho nestane až tak enormne veľa, ale stále je to jeden z tých lepších marvel príbehov.
'Svatyně nuly' napísala scenáristka Tini Howard a musím ju pochváliť. Tentokrát sme tu mali taký trochu komornejší príbeh. Akcia samozrejme nechýbala, veď napokon je to predsa len dej zasadený do vesmíru. No v prvom rade to bolo o pohľade na Thanosa z uhla, ktorý nám/mne bol doteraz neznámy. A taktiež na Gamoru, ktorá je známa ako mašina na zabíjanie. Lenže ako sa vlastne stretla/dala dokopy s Thanosom? Ako to, že sa v tomto prípade stal "Šialený Titán" adoptívnym otcom? Pre mňa osobne bolo fajn trocha nazrieť do hĺbky ich vzťahu, ako aj do ich minulosti. Vieme, že Gamora v komiksoch nakoniec svojho "otca" zabila, ale nenávidela ho už od začiatku? Bol ich vzťah založený na vzájomnej dôvere, vypočítavosti, alebo vychádzal iba z jej strachu?
Okrem toho tu máme aj členov Black Order, ktorých fanúšikovia filmových Avengers určite poznajú. Ich zastúpenie tu okrem iných predstavovali napríkad Proxima Midnight či Ebony Maw. Hlavne druhý v poradí ma pomerne dosť prekvapil svojim plánovaním, vymýšľaním a možno trocha aj intrigovaním. Myslel som si, že "slávna" Black Order je Thanosovi nepopierateľne verná a oddaná. Nuž, asi som sa mýlil.
No a čo sa týka záporáka, tým bol takzvaný Magnus. Vykreslený ako pomerne dosť mocná bytosť. V tomto je to zaujímavé - na jednej strane slúžil skôr ako také krovie pre ten osobnejší príbeh Thanosa a Gamory, na druhej strane, neprišiel mi vôbec zbytočný. Popravde, škoda, že nedostal trocha viac priestoru a nedostal šancu predviesť sa v plnej paráde. Napriek tomu, tieto vesmírne príbehy Thanosa či Strážcov Galaxie mi naozaj sadli a som za ich preklad naozaj rád. Mám pocit, že u Marvelu ma v posledných mesiacoch (ak nerátam sériu Legendy Marvel) nadchli asi fakt iba série Spider-Mana, Venoma, Strážcov Galaxie a práve Thanosa.
'Divoká zvířata' je už v poradí ôsma časť (ak nerátam poviedkovú verziu) komiksového Zaklínača, ktorého má už nejaký ten čas pod palcom scenárista Bartosz Sztybor. A viete čo? Nielenže proti tomu nemôžem nijako namietať, ale ja vlastne ani nechcem.
Dovolím si tvrdiť, že spolupráca medzi CD Projekt Red a Dark Horse v tomto smere môjmu knižnému/komiksovému hrdinovi veľmi prospieva. Geralt je totiž v týchto príbehoch prakticky rovnakým Geraltom a Zaklínačom, ako ho poznáme z hier. Áno, hier. Pretože práve na ich udalostiach a vizuále sú komiksy založené.
Aktuálne dobrodružstvo teda zachytáva plavbu na mori, kde posádku lode napadnú "Topivci". Samozrejme, nachádza sa tu aj bielovlasý mutant, ktorý monštrá premôže. No hoci je z neho záchranca, veci sa zvrtnú extrémne rýchlo. Zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé činy, a tak sa Geralt pri záchrane vlastného života ocitá v objatí nevyspytateľného mora. Keď sa napokon znova preberie, nachádza sa zranený na brehu akejsi zabudnutej krajiny či ostrova. Nebudem tu rozpisovať dej, ale vypichnem aspoň zopár vecí.
Bartosz vie, ako túto jedinečnú postavu aj jeho svet uchopiť a ide mu to ozaj dobre. Lenže, myslím si, že začína bojovať s malým problémom - začína sa tematicky opakovať. A možno začína recyklovať to, čo sme už ako-tak mali v knihách aj hrách. Rasové konflikty v tomto fantasy nie sú žiadne tabu, rovnako ako konflikty všeobecne. O to zaujímavejšie to je, pokiaľ tu do poslednej chvíle neviete, ktorá z tých dvoch strán je vlastne "zlá". A ešte zaujímavejšie a reálnejšie je, keď aj tu uvidíte, že svet predsa len nie je čiernobiely.
Ďalšou vecou, ktorá ešte stojí za prehodnotenie, je vývoj Geralta. Ja viem, že sa vždy staval do akejsi politickej pozície pacifistu a prakticky si šiel iba cestou "žoldniera" - sústredil sa na svoju prácu a prežitie. Občas sa vplyvom okolností pridal na tú, alebo tamtú stranu, ale inak sa držal v pozadí. Pokiaľ to teda nebolo osobné, ako u Ciri. Lenže po 7/8 častiach a v podstate aj knihách a hrách, by už mohol byť osobnostne vyspelejší, rozhodnejší aj predvídateľnejší.
Nová časť bola teda super, no trochu slabšia, ako tá predchádzajúca. Uvidíme čo nám ukáže Corvo Bianco.
Na siedmu časť zo série 'Amazing Spider-Man' v preklade od crew_komiks som sa fakt veľmi tešil! O to viac, že minulý diel bol venovaný skôr ženskej Sinister Six a Spidey tam bol ozaj len do počtu - aby sa nepovedalo.
Už v recenzii na šiestu časť som spomínal, že ma to odbočenie od "hlavného príbehu" trocha mrzí. Hlavne pri pohľade na dejovú linku s Mysteriom a záhadným záporákom, ktorý sa v tejto sérii objavuje už dlhodobo, no stále iba v pozadí.
Nuž, v tomto prípade sa ukazuje opäť! Ba dokonca zisťujeme aj jeho meno - Kindred -, no ani to ešte stále nestačí! Je pravda, že postupne sa nám tu už konečne odhaľujú jeho zámery a tuším, že na základe rôznych náznakov by som si mohol tipnúť jeho skutočnú identitu už aj hneď teraz. Lenže, stále mi to príde ako veľmi málo. Máme tu už siedmy diel a tempo jeho nástupu a predstavenia je v tomto smere pre čitateľov strašne, ale strašne pomalé. Popritom tu pobehuje ešte aj Chameleón, ktorý už taktiež zopár častí spriada zločinecké plány hodné veľkého zlosyna. Lenže čo z toho, keď aj táto dejová linka končí po pár stranách?
A to nehovorím o tom, že sa tu zastaví Teresa Parker (moja veľká obľúbenkina tejto série) či samotný Norman Osborn, Carnage, alebo Red Goblin. V skratke, nájdete tu veľa postáv s potenciálom a množstvom nápadov na rozpracovanie jednotlivých príbehov. Jediným problémom je teda kvantita. Načo sem Marvel pchá toľko útržkov z príbehov, dokonca ešte aj flashbackov, keď to čitateľa iba mätie?! Nadväznosť si treba domýšľať a pre tých, ktorí nečítali všetky diely v priebehu rokov, by sa tu zišlo možno viac poznámok do rámčekov. Ibaže, toto je nevýhoda toho prekladu, keďže crew samozrejme nevydáva všetko. A vlastne, nie všetko aj za to vydanie vôbec stojí.
Časti s Chameleónom, Kindredom aj Red Goblinom by si teda pokojne zaslúžili samostatné zošity! Čítalo sa mi to totiž super, len im chýbal poriadny priestor. Začína mi vadiť, že sa niektoré časti príbehu tak strašne orezávajú a zbytočne naťahujú. Tomu Spideymu to škodí a to proste zamrzí. Napriek tomu, jednotlivo tomu nemám čo vytknúť.
Mimochodom, vizuál od Pete Woodsa je dokonalý!
Detektívnych kníh, ba dokonca tých historických, som už síce zopár prečítal, ale obdobie rudolfínskej Prahy je pre mňa v tomto prípade novinkou. Vlastne presne tak isto, ako aj tvorba Vladimíra Šlechtu. O to viac ma však jeho 'Italský gambit' potešil.
Veľmi veľkým pozitívom je pre mňa dej napísaný z pohľadu hlavnej postavy - Jakuba Jelínka z Hiršbergu. S týmto spôsobom písania kníh sa popravde zase až tak často nestretávam, takže o to príjemnejšia zmena to pre mňa bola. Myslím, že aj vďaka tomu sa mi vlastne v predstavách dostávalo do Prahy roku 1597 o čosi plynulejšie a ľahšie. Celkovo to prospelo nielen príbehu, ktorý nijako zbytočne nespomaľoval, ale aj mne, pretože sa mi to čítalo naozaj svižne.
Ďalším plusom boli pre mňa teda aj kratšie kapitoly, ktorými autor drží pozornosť čitateľa v strehu. A takým tým dobrým spôsobom ho "núti" čítať stále ďalej a ďalej. Navyše, to všetko s kvalitnými a prirodzenými dialógmi či myšlienkami hlavnej postavy, ktorá sa, okrem iného, ku čitateľovi ešte aj neraz sama prihovára.
Jakub a Matěj Sádlo sú teda dvomi postavami, s ktorými tu strávite najviac času a ich vzájomná interakcia a spolupráca pri spoločnom pátraní a vyšetrovaní je ozaj fajn. Jediná vec, ktorá ma možno spätne trocha mrzí je to, že tu nebola prakticky žiadna významná a vyčnievajúca ženská postava. A pokiaľ tu aj nejaká bola, napríklad Sofia, bola tu len pramalú chvíľu. Taký ten kontrast postáv oboch pohlaví by sa mi tu asi preto celkom žiadal. Neviem či práve preto, alebo aj preto, sa neviem zbaviť pocitu, že by sa mi k tomuto príbehu hodila ešte nejaká pomyslená čerešnička na torte. Tých zapletiek či nečakaných zvratov tu bolo síce viac, keďže nejedna postava tu prezliekla kabát, ale možno tomu chýbala ešte nejaká "bomba" na záver.
Napriek tomu, u mňa prevláda iba spokojnosť. Hoci išlo o detektívku, beriem to ako príjemné oddychové čítanie a na druhý a tretí diel, ktorý vyjde 16.6. A 3.11.2025 sa skutočne veľmi teším!
