Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Veľmi rád čítam, ale aj píšem a tvorím (pc grafika, maľby obrazov, kreslenie, modelovanie a podobne...). Knižnému blogu a recenziám (INSTAGRAM: peterpanik_reviews) sa venujem takmer dva roky, takže všetky moje recenzie, pocity a mnoho ďalšieho nájdete práve tam či tu, na Martinuse. :)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
,,Ponáhľaj sa!"
Nuž, toto sme v živote už počuli všetci asi tak milionkrát. Či už takto niekto volal na nás, alebo sme pre zmenu rovnakým spôsobom volali na niekoho my. Mohlo to byť preto, že sme sa až príliš motali a boli sme pomalí, alebo sme skrátka niekde kvôli niečomu/niekomu zaostávali.
Rovnaký problém tu má aj Franklin. Vzhľadom na to, aké je to zvieratko, tú pomalosť má už v sebe prosto zakorenenú. Lenže teraz je nezvyčajne pomalý ešte aj na korytnačku! Prečo? Pretože sa stále s niečím zábava, alebo je veľmi zvedavý a všetko musí preskúmať. Lenže to je v poriadku, veď deti sú už raz také. Popri dospievaní predsa objavujú svet vôkol seba a tak neustále prichádzajú do kontaktu s novými vecami. Je iba prirodzené, že z toho následne pramení aj množstvo otázok. No niekedy sa stane, že nás na našej ceste životom vyruší aj niekto iný. Niekto konkrétny.
Franklin sa tu totiž ponáhľa za svojim kamarátom Mackom, ktorý má narodeniny. Jeho oslavu samozrejme nechce zmeškať. Ibaže po ceste stretáva mnoho kamarátov, ktorí sa s ním chcú zahrať a zabaviť. No a Franklin... sa nimi nechá ľahko zlákať. Žiaľ, zvieratká si celkom neuvedomujú, že ich rýchlosť je rozdielna a preto aj vnímanie času a vzdialenosti v tomto prípade u nich pôsobí celkom rozdielne.
Ako dobre vieme, nie všetci sme rovnakí. Každý má trocha iné fyzické zdatnosti, vlastnosti aj schopnosti. Je preto jasné, že pokiaľ sa niekde ponáhľame, je dôležité, aby sme dokázali zhodnotiť naše možnosti a prispôsobiť sa im tak, aby sme všetko stihli včas. Aj Franklin to napokon zisťuje a veru, je len na ňom, aby si dokázal určiť priority.
Deťom, by tak kniha mala odovzdať asi toľko, že nemusia byť rýchle a hnať sa niekde v živote nezmyseľne ako o preteky. Je fajn občas spomaliť, alebo rovno zastaviť. Ba nezaškodí sa rozhliadnuť a niektoré zaujímavosti aj poriadne preskúmať. Ale treba si tiež uvedomiť, že ak nás čaká nejaká dôležitá udalosť, alebo niečo podobné, mali by sme si určiť svoje priority. Mali by sme vedieť, čo je skutočne dôležité a vedieť sa prispôsobiť okolnostiam a zvážiť, koľko času budeme potrebovať na to, aby sme sa niekde a za niekým dostali včas.
Dobre, uznávam. Freide to tentokrát naozaj vyšlo. Myslím, že môžem nadšene napísať, že 'Frajer' je skutočne veľmi dobre napísaná kniha!
Ten úvod bol trocha pomalší (dajme tomu 70-80 strán), pričom nejako extra veľa sa tam toho zase nestalo. Ale! To samozrejme neznamená, že nebol dôležitý. Freida nás totiž zoznámila so svojimi hlavnými postavami a predstavila nám hneď dve dejové línie - prítomnosť a minulosť. Tu by som zároveň rád podotkol, že hlavne retrospektíva bola absolútne perfektná! Dokonca by mi nevadilo, keby bola rozpracovaná aj na samostatnú knihu. Ďalším plusom boli krátke kapitoly, vďaka čomu získal príbeh neskôr na intenzite. A aj vďaka tomu sa tieto dejové línie striedali medzi sebou tak dobre a hlavne plynule.
Dá sa taktiež povedať, že veľa vecí vám bude odhalených/naznačených už v prvej tretine knihy. Freida vám podstrčí hneď niekoľko nápadných aj nenápadných návnad, ktorými vás sprevádza dejom a postrkáva presne tam, kde vás chce mať. Takže áno, čo-to z príbehu je trocha predvídateľné, len čo je pravda.
Jediná vec, ktorá mi trochu vadila boli drobnosti v nelogickom správaní niektorých postáv. Napríklad hlavnej postavy Sydney z prítomnosti (ako môže byť niekto taký hlúpy), alebo tiež matky Toma Brewera, okolo ktorého sa pre zmenu točila retrospektíva. Pardón, ja viem, že autorka vyskladáva puzzle príbehu do detailov podľa svojich spisovateľských potrieb. Ale predsa len, niektoré momenty boli strašne na zamyslenie. Neviem si napríklad predstaviť, ktorá príčetná matka by ostala so svojim synom v spoločnej domácnosti s manželom/otcom, ktorý pije a je schopný zraniť vlastného syna kutáčom až do krvi. Ale čo už. Príbehu to poslúžilo...
Samotný dejový zvrat ma však na konci vážne dostal. Niektoré drobnosti som síce uhádol, v iných sa zmýlil, ale ten plot twist... Ej, veru! Toto fakt vyšlo!
Samozrejme, keby sme sa chceli vŕtať v detailoch, asi by sa toho dalo vypichnúť podstatne viac. Takto však treba jednoducho skonštatovať, že to bola naozaj super čitateľská jazda, ktorou si u mňa Freida napravila renomé po mojej prvej skúsenosti v podobe 'Za zamknutými dverami'. A teraz viem, že určite siahnem aj po jej ďalších dielach.
Určite nie som sám, kto si pri spomienke na detstvo vybaví nejaké konkrétne spomienky, ktoré ho zahrejú pri srdci. Ale nemusia to byť nutne iba spomienky či zážitky ako také. Možno je to nejaká osoba, alebo dokonca materiálna vec. Obľúbené autíčko, bábika, superhrdina, prívesok, kniha, vankúšik, alebo... prikrývka? Každý si v tejto chvíli prirodzene vybaví to svoje, a to je úplne v poriadku!
Vo Franklinovom prípade je to teda jeho modrá prikrývka, ktorú má už veľmi dlho a má ju naozaj rád. Používa ju prakticky každý deň a ani trochu mu neprekáža či je už stará, vyblednutá, alebo dokonca pozašívaná. Problém nastáva v momente, kedy ju kdesi zapotroší a nevie si spomenúť kde. Hľadá ju vo svojej izbe, v celom dome, ba o pomoc požiada aj svoju rodinu i priateľov. Oteckovi je Franklina napokon dosť ľúto a tak mu ponúkne na chvíľu svoju obľúbenú žltú prikrývku.
Je veľmi pekné, ako kniha deťom podsúva myšlienku, že každý z nás môže mať nejaký svoj obľúbený predmet, ku ktorému si môžeme vytvoriť citový vzťah. Môže nám pripomínať naše minulé časy, detstvo, určitý zážitok, alebo konkrétnu osobu. Je preto prirodzené, že aj ľudia v dospelosti majú niečo takéto ešte stále kdesi odložené a vždy, keď sa im to dostane do rúk, pookrejú. Detičky, pre zmenu, môžu takéto predmety vnímať vo svojom veku aj ako zdroj upokojenia. Alebo teda pomôcku, ktorá im prinesie napríklad aj pocit bezpečia či pomôže im zaspinkať.
No a zároveň je to tiež príbeh o tom, ako so treba na takéto veci dávať pozor, prípadne po sebe upratovať. Franklin a jeho príbehy je naozaj milá knižná séria, ktorá fakt dokáže potešiť nielen deti, ale aj dospelých.
Na knižky o Franklinovi si spomínam ešte z môjho detstva, takže mať možnosť prečítať si vydanie od @slova.press bol skutočne výnimočný zážitok. Vďaka tomu som tak mohol trocha zablúdiť do minulosti a pripomenúť si dávne časy.
Čo je však na týchto príbehoch pre deti v skutočnosti také pekné? Že sa tu spracovávajú bežné témy, niekedy aj strachy, s ktorými bojujú malé ratolesti. Napríklad tento diel sa venuje búrke a veľkým obavám, ktoré z nej má Franklin. A nie, už to nie je žiaden drobec! Veď je už pomerne naozaj veľký, múdry i šikovný. Napriek tomu, stále sa nájdu situácie, v ktorých ešte tápa. Hoci je pravda, že to platí kedykoľvek aj u dospelých.
Franklina však vnímam ako dokonalú pomôcku, pri búraní veľkých stien, múrov, alebo čohokoľvek, čo majú vo svojich mysliach vystavané deti. Čohokoľvek, čo im bráni v prekonaní strachu. Veď ako sa hovorí, aj po búrke napokon vykukne slnko a rozžiari oblohu (Pokiaľ teda nie je noc ). Nie všetko, čo je na prvý pohľad neprijmné musí byť preto aj nutne zlé.
Príbeh nám teda hlavne pripomína, že treba byť odvážny, a pokiaľ máte po svojom boku i rodinu či priateľov, je to o to lepšie. Aj vďaka nim môžeme prekonať niečo, čo nás trápi a tiež zistiť, že naše prekážky vznikajú len a len v našich hlavách. Je fajn deťom ukázať, že báť sa je v poriadku. Ale zase ukázať im, že ich to nemá či nemusí v ničom brzdiť, je nemenej dôležité!
Mimochodom, kniha je menšia, takže sa dá ľahko prenášať, alebo aj brať na výlety. A čo sa týka vizuálu, tak obsahuje fakt veľmi pekné ilustrácie. Určite preto poteší aj takýmto spôsobom! Uzavrel by som to asi už len tým, že ak sa tu predsa len ešte nájde niekto, kto Franklina nepozná, a má deti, je na čase to napraviť.
Menej je niekedy viac. Aspoň tak sa hovorí, pokiaľ viem. A hoci občas sa predsa len pritrafí nejaká tá výnimka, väčšinou sa s tým dá súhlasiť. Presne, ako aj v tomto prípade.
Momo je kratučký, ale zároveň skutočne dosť hĺbavý príbeh z pera Michaela Ende. Nemeckého autora, ktorý je známy predovšetkým kvôli jeho slávnemu Nekonečnému príbehu. No a v tejto knižke s nádhernou obálkou prichádza zase s dejom, ktorý prinúti k zamysleniu nielen deti (podľa mňa však ideálne aspoň 10+), ale aj dospelých.
Hlavnou témou je tu načúvanie a čas. Teda niečo, čo je v našich životoch veľmi dôležité, ale často aj veľmi podceňované. Prečo? Veľmi dobrá otázka!
Hlavné posolstvo, ktoré si z knižky odnášam ja, sa dá dokonale aplikovať na súčasnosť. Mali by sme totiž skúsiť trocha spomaliť, bezhlavo nešprintovať, možno odložiť mobil a inú techniku bokom, a fakt viac vnímať a načúvať ľudom i svetu samotnému vôkol nás.
Áno, čas pre nás nie je neobmedzený. Asi aj preto ho vnímame tak komplikovane. Všade sa ženieme a chceme mať všetko hotové a zabezpečené, pretože nás "tlačí". Kariéru, vzťahy, čokoľvek. Alebo naopak, podceňujeme rôzne príležitosti a udalosti. Pridlho prešľapujeme na mieste, pretože si myslíme, koľko času ešte máme pred sebou. Ťažká téma, viem. No práve v tomto vnímam ako dobrú pomôcku to načúvanie. Čiže venovanie pozornosti iným a inému.
Napríklad ako aj Momo, ktorá sa venovala ľudom bez rozdielu, kým iní nie. A niekedy ozaj stačilo, že si ich vypočula, vnímala ich, pozorovala a bola s nimi. No a inokedy, keď to potrebovala, sa zadívala na hviezdnu oblohu a načúvala pre zmenu Zemi, vesmíru, ale hlavne sebe samej.
Aj takáto, na prvý pohľad jednoduchá vec, môže byť náročná. No môže priniesť o to krajšie a vzácne veci.
Jediným mínusom bolo pre mňa to, že som od knihy očakával trocha obšírnejší príbeh. A pokiaľ možno, tak s ešte o trochu viac podnetmi na zamyslenie.
Za knižku veľmi pekne ďakujem @slova.press
Tento rozsiahly príbeh ma nestačí prekvapovať a udivovať. Marvel je tu rozhodne na vrchole storytellingu!
Toto bola poriadne tučná nálož príbehu, ktorý pokračuje vo svojej temnej atmosfére a ide až úplne na koreň. Sledovať postupne tú premenu Steva Rogersa a to, ako napokon odhalí svetu svoje tajomstvo, bolo perfektné. Hlavne moment, kedy jeho oddanosť Hydre zistila Sharon Carter, teda jeho láska.
Veľmi sa mi páči, ako tu dokázal autor pracovať s takým množstvom postáv. Nikto tu nebol len tak do počtu, aby si čitateľ mohol povedať, že "Aha, veď tam sa mihol Dr. Strange, Hercules či Thing!" A dostal iba krátke cameo. Nie, nie. Všetci tí, ktorí sa tu objavili, tu boli z nejakého dôvodu.
Dokonca oceňujem rôzne nápady a tiež využitie ďalších udalostí z minulosti. Hoci, opäť platí, že pre neznalcov to môže byť trocha náročné. Priznám sa, že aj ja som musel googliť, čo sa stalo s Tonym Starkom, ktorý bol naposledy v kóme. No a zrazu je z neho nejaký hologram v zbroji Iron Mana. Ale fungovalo to skvele.
Nový svetový rád, Hydra pri moci. Planéta Zem chránená štítom, cez ktorý sa nedostane ani Captain Marvel. New York uväznený v temnote kvôli Voidu (kto videl film Thunderbolts, zorientuje sa tu lepšie). Black Widow, ktorá sa chystá zabiť Captaina Americu. Spider-Man (Miles Morales), ktorý sa bojí veštby, podľa ktorej to bude on, kto Captaina zabije. Steve Rogers prahnúci po úlomkovh Tesseractu. Rozrastajúca sa Hydra, politické konflikty, zrady. Ale aj boj za lásku, slovu i priateľstvo.
Fakt, kto by to bol povedal, čo všetko sa dá nájsť v takom komikse, čo? Nuž, a predo mnou je finále, v ktorom som vážne zvedavý, ako to celé dopadne. Ak máte teda mylnú predstavu, že komiksy vás nijako obohatiť nemôžu a nedokážu, tak Captain America 1-3 a Tajné impérium sú dokonalými príkladmi na vyvrátenie. Príkladmi, ktoré vás prekvapia a trúfam si povedať, že vás aj prinútia tým komiksom venovať väčšiu pozornosť.
Táto kniha od @slova.press ma svojou témou skutočne zaujala. Prečo? Pretože s pojmom autizmu a jeho samotnou podstatou i významom som sa doteraz stretával vždy len veeeľmi okrajovo. A aj to najčastejšie iba vo filmoch či seriáloch. A hoci mám pár známych, ktorí sa radia k takýmto ľudom, ide skôr o formu ľahkého autizmu. Z toho dôvodu u nich teda nie je na prvý pohľad vidieť takmer žiadne "odlišnosti". Nikdy som preto nemal možnosť s niekým takým hovoriť, nahliadnuť do jeho sveta či aspoň sa pokúsiť poriadne zamyslieť nad tým, ako asi vníma svet svojimi očami. Až doteraz.
Kniha, ktorú napísala Melanie je síce pomerne krátka, ale aj v tom menšom množstve jej slov sa skrýva bohatá zásoba myšlienok. Samozrejme, knižka je zameraná na deti, takže aj samotný text je napísaný štýlom, ktorý podľa mňa pochopia už menšie ratolesti (pokojne aj 4+). A toto ich vnímanie a chápanie im uľahčia aj jednoduché, ale zato nádherné ilustrácie.
Mám rád knihy, v ktorých sa dokážu rozoberať aj náročnejšie témy či vlastnosti, ktoré môžu niektorí ľudia vnímať ako niečo "iné", "zvláštne" a podobne. Je dôležité, aby sa vedelo, že toto všetko, čiže rôzne odlišnosti, postihnutia a iné znevýhodnenia sú tu prítomné. A že sú súčasťou života.
Pokiaľ toto začnú vnímať a chápať už malé deti, alebo aj mládež kdesi na ich rozvojovom počiatku, možno sa jedného dňa bude mať ľudstvo predsa len lepšie. Možno dokážeme pochopiť, že si vieme pomáhať a môžeme byť ku sebe láskavejší. Že "iné" nutne neznamená zlé či divné. Možno bude vďaka tomu jedného dňa ľudstvo k sebe mnohonásobne tolerantnejšie. A možno k tomu môže prispieť aj práve táto kniha.
Nečakal som, že sa z týchto troch častí nakoniec stane jedna z mojich najobľúbenejších Marvel sérií. A pritom sa dá povedať, že tej akcie je tu ešte aj čo-to pomenej. Lenže o to lepšie! Aspoň sa potvrdzuje, že kvalitný storyteling je vždy to najdôležitejšie (aspoň pre mňa).
Tretí Captain America totiž pokračuje v nastolenom komornejšom tóne predchádzajúcich dvoch častí. Nick Spencer buduje príbeh naozaj precízne a vypomáhajú mu v tom nielen perfektne napísané postavy, ale aj samotné dialógy. Rozhodne však musím vyzdvihnúť predovšetkým tie dialógy, pretože niektoré scény v tomto smere stáli fakt za to! Napríklad Steve Rogers, ktorý odhaľuje svoj diabolský plán Tonymu Starkovi, ktorý je v kóme.
Veľmi sa mi páči, ako sa tu využíva moc pretvorenia reality, pretože vďaka tomu nás autor tak trocha vodí za nos. A to až tak, že v jednom momente chápete čo sa deje, no v tom ďalšom vám už istým spôsobom búra vaše istoty. Flashbacky mali taktiež veľmi dôležitý význam a skvele dopĺňali hlavný dej.
To všetko hľadiac na nádherný vizuál, na ktorom si ilustrátori a ľudia zodpovední za farby, dali skutočne záležať! Veď ako som už toľkokrát spomínal: Príbeh je síce veľmi dôležitý, ale u komiksu je nemenej podstatné aj rozvrhnutie storyboardov a ich obsah či prevedenie. Vlastne, idú spolu ruka v ruke. A práve vďaka tomu tu máme výborne vystupňovaný príbeh, ktorý však končí značným cliffhangerom. Našťastie, všetko vyvrcholí v dvojdiele 'Tajné impérium', taktiež od @bbart_nakladatelstvi.
Z môjho pohľadu bol toto veľmi veľký zážitok a som nadmieru spokojný. Lenže ako fanúšik Marvelu mám z tohto sveta za tie roky už rôzne vedomosti a poznám mnohééé udalosti. Ak sa teda ku sérií dostanú "nováčikovia", môže to byť pre nich možno trochu mätúce čítanie. Príbeh totiž čerpá zo zásadných minulých udalostí, ako aj Civil War I a II. A hoci tu v dialógoch dostaneme krátke vysvetlivky, niekomu to predsa len nemusí stačiť. V tomto smere máme jednoducho smolu, pretože nie všetky série boli a budú preložené aj pre československý trh. Tak či onak, komiks stojí pevne na svojich nohách a som zvedavý čo prinesie spomenuté dvojdielne finále.
____________
Ak vás zaujímajú aj ďalšie (nielen komiksové) recenzie, navštívte môj Instagram profil: peterpanik_reviews
Keď ma pred nejakým časom oslovil Martin Zvara či by som mal záujem prečítať si jeho fantasy prvotinu, veľmi som sa potešil! A veru, teším sa aj po jej prečítaní.
Ranvelt, pátrač, ktorý putuje svetom sem a tam, aby ho zbavil všemožného zlého, sa mi ako hlavná postava príbehu pozdával. V knihe však okrem neho vystupuje aj niekoľko ďalších postáv, ktoré postupne dostanú väčší i menší priestor. Z pohľadu celku to pôsobilo naozaj zaujímavo a dobre. Bola tu super atmosféra, niekoľko dobre napísaných dialógov, ale i zopár myšlienok, ktoré stáli za zamyslenie. Nechýbali ani záhady a prekvapenia, ktoré k správnej fantasy patria. Detektívne prvky dokážem vždy oceniť a inak tomu nebolo ani tu.
Martinov štýl písania je fajn, pretože má hlavu aj pätu a jeho text sa číta rýchlo a ľahko. Myslím si, že kratší rozsah knihy tu istým spôsobom prospieva k tomu, aby sme v nej nemali zbytočné naťahovačky a vaty. Niektoré dialógy a scény boli vystavané tak, že vás jednoducho zo zvedavosti nútili čítať ďalej a ďalej. Napriek tomu, je tu podľa mňa aj druhá strana mince.
Na môj vkus tu bolo v knihe dlhej do cca 140 strán až príliš veľa postáv, ktoré sa chvíľami medzi sebou "bili". Niektoré z nich dostali možno až zbytočne veľa priestoru, iné zase pre zmenu málo. Chvíľami to pôsobilo trochu rušivo, ale ako celok je to iba zrnko piesku na Zemi. V každom prípade, musím vypichnúť ešte jednu drobnosť, ktorá mi trocha vadila. Pomerne často som sa totiž strácal v tom, ktorá postava mala práve slovo. Možno by som predsa len ocenil viackrát spomenuté meno postavy, alebo aspoň nejaký jej vizuálny špecifický charakter, vďaka ktorému by som sa v tom orientoval lepšie.
Párkrát sa mi totiž stalo, že som čítal scénu, kde sa bavilo dve postavy, a zrazu sa tam primiešala ďalšia. Lenže všimol som si to až po pár riadkoch, kedy som pochopil, že je tam už niekto ďalší.
Nuž, ale aby som to zhrnul: Kuvik je veľmi príjemné fantasy, ktoré ma zaujalo a cítim v ňom slušný potenciál do ďalších častí série. Vo všeobecnosti pôsobí kompaktne s decentným príbehom aj zápletkou a zopár fajn postavami. Niektoré z nich by si však zaslúžili viac priestoru a iné zase škrt.
Výsledný dojem: Za mňa super.
Táto časť mi naozaj veľmi sadla! Po dlhej dobe príbeh, ku ktorému nepotrebujete prakticky žiadne vedomosti o nejakých predchádzajúcich udalostiach. Áno, ak ste hrali hernú trilógiu, najmä Witchera 3, o to lepší zážitok z čítania budete mať. Predsa len, Corvo Bianco sa u mňa spája s mnohými udalosťami, situáciami, prekvapeniami aj emóciami. Kto vie, ten vie. Ale ako som písal, stále platí, že komiks obstojí aj bez týchto poznatkov.
A dej je to síce pomerne priamočiary, ale kvalitný a tiež s nejakou tou nečakanou zápletkou. Geralt už v tomto čase istú dobu oddychuje na dôchodku, ale to ešte neznamená, že by už patril do starého železa. Ako sa ukáže, stále to v sebe má. Mňa tu najviac potešila účasť Anny Henriety, hoci len na chvíľu, ale tiež jednej nemenovanej postavy, ktorú odhaľovať nebudem. Nech si znalci vychutnajú to prekvapenie pri čítaní. No a samozrejme, nemôžem opomenúť Yennefer! Tá našťastie nebola v komikse iba do počtu a ani na okrasu. Nie. Bola pevnou súčasťou príbehu, čo to zo seba aj odhalila , a zase raz ukázala, prečo je jej postava (myslím všeobecne, nie doslovne ) taká perfektná.
Boli tu aj vtipné hlášky, dosť veľa krvavých scén a aj zopár dialógov, ktoré stáli za väčšiu pozornosť. No upozorňujem, že u Zaklínača sa v @crew_komiks akosi necenzúruje, takže nejaká tá škaredá nadávka sa tu tiež nájde. To len pre prípad, že sa tu nájdu rodičia s deťmi.
Po výtvarnej a vizuálnej stránke sa to tiež veľmi vydarilo. Nie, že by Zaklínač nebol už nakreslený a vyfarbený aj lepšie, ale štýl, ktorým tu boli spracované a rozmiestnené storyboardy bol veľmi slušný. Veľmi. Možno to aj znie divne, keď to takto často spomínam, ale u komiksu je naozaj dôležité mať v tom poriadok. Aby to potom nevzbudzovalo veľký chaos (ako to bolo v časti 'Nárek čarodejnice').
Zakončím to už len konštatovaním, že toto radím pokojne do TOP5 z celej série a netrpezlivo očakávam ďalšie časti. Najbližšie by mal vyjsť snáď komiks s poviedkou 'The Edge of the world'. Teda, aspoň dúfam.
-------------------
Ak vás zaujímajú aj ďalšie knižné či komiksové recenzie, navštívte môj profil peterpanik_reviews na Instagrame. :)
