Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Veľmi rád čítam, ale aj píšem a tvorím (pc grafika, maľby obrazov, kreslenie, modelovanie a podobne...). Knižnému blogu a recenziám (INSTAGRAM: peterpanik_reviews) sa venujem takmer dva roky, takže všetky moje recenzie, pocity a mnoho ďalšieho nájdete práve tam či tu, na Martinuse. :)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Turbo je naozaj jedinečný psík. Možno nevyzerá tak, že pri pohľade na neho razom zmäkne každé ľudské srdce, ale je to veľmi priateľský a oddaný pes. Občas možno trocha pojašený či nadmieru aktívny, ale oddaný! A tento príbeh sa zameriava presne na toto. Teda presnejšie povedané, nielen na jeho osobnosť, ale aj na vzťah s jeho paničkou Helenou. A tá je už veru ozaj postaršia, čo znamená, že dej sa pomalými krokmi dostane aj k neveselej téme.
Keď totiž Helena jedného dňa odíde do nemocníce, Turbo ju doma netrpezlivo očakáva, no jej príchodu sa už, žiaľ, nikdy nedočká. Autorka sa teda zameriava na ich vzájomný priateľský vzťah, ako aj na psie pocity po tom, ako Turbo prakticky ostane sám. Helenin syn ani jej kamarátka si ho totižto ponechať nechcú a tak sa čoskoro ocitne v útulku.
Pri tejto knihe možno deťom predstaviť zase raz niečo, s čím sa v budúcnosti jednoducho môžu stretnúť v rôznych podobách. Ukáže im znova novú tému z reálneho života a popritom im predstaví nové pocity. Tieto typy kníh sú podľa mňa super na rozvoj emocionálnej a empatickej stránky. Je fajn všímať si napríklad reakcie dieťaťa a komunikovať s ním. Turbov príbeh je vlastne aj o tom, že i keď stratil niekoho veľmi dôležitého, neznamená to, že nemôže nájsť láskavosť, priateľstvo a záujem aj u niekoho iného. Pretože presne to sa aj stane. V útulku si ho ako najstaršieho zo všetkých psíkov vyberie nová majiteľka, ktorá si ho odvedie domov k svojej rodine a on opäť nájde stratené šťastie.
To však nie je všetko! Kniha jemne kritizuje aj dnešný obraz doby, ktorá je plná elektroniky, počítačov, mobilov či tabletov. Trebárs ignorovanie blízkych, na úkor techniky. Nie je to síce rozpracované rozsiahlo, ale stačí to na to, aby ste sa nad tým zamysleli. Aby ste získali dobrý príklad pre "toto ozaj nie" a tým i ďalší podnet na diskusiu.
Hľadáte knihy pre deti, vďaka ktorým im chcete pri spoločnom čítaní aj niečo skutočne dať? Niečo ich naučiť, podporiť rozvoj a skrátka využiť čas čítania naozaj efektívne? Nuž, tu máte jeden dokonalý príklad.
Ja neviem čím to je, ale tento rok mám pocit, že si vyberám knihy, ktoré sú v drvivej väčšine prípadov fakt perfektné! Nestáva sa mi to často, ale občas prídem do kníhkupectva a narazím na knihu, ktorá ma z nejakého dôvodu jednoducho upúta. Či už názvom, obálkou, alebo obsahom. Skrátka, uvidím ju a okamžite viem, že pôjde domov so mnou. Stalo sa mi to napríklad pri Poslednom jednorožcovi, alebo práve teraz, tu, pri Planéte opíc.
Kniha ma pohltila doslova už od jej prvých viet a dokonca po asi piatich (!) stranách som hovoril, že toto bude fakt dobré. A BOLO! Autor má neuveriteľne pútavý štýl písania. Jeho vyjadrovanie, opis a spracovanie postáv vás ihneď dostanú. Taktiež poznatky o vesmíre a jeho pravidlách prepojené s jeho predstavivosťou sú tiež obdivuhodné a veľmi pekne zakomponované do príbehu. Toto sci-fi dielo môžem zároveň nepochybne označiť za nadčasové. Prečo? Pretože jeho téma a myšlienky, ktoré do neho Pierre Boulle zahrnul, sú čoraz viac reálnejšie! V istom zmysle možno až desivo reálne.
Hlavná postava sa po vesmírnom putovaní konečne ocitá na neuveriteľne vzdialenej planéte pripomínajúcej Zem. A hoci tam narazia na ľudí, so svojimi spoločníkmi čoskoro zisťuje, že vrcholom civilizácie sú opice. To ľudia sú tam považovaní za zvieratá bez duše.
Nebudem sa v tom však príliš vŕtať, pretože nechcem z deja odhaliť viac, než je treba. No akási podobnosť témy knihy súvisiacej s lenivosťou ľudstva, je alarmujúca. Akoby sme prestávali premýšľať, strácali sme na kreativite a vynaliezavosti. Čoraz viac sa spoliehame na Wikipédiu či AI. Pracujeme na zdokonaľovaní a tvorbe robotov a androidov s aplikovanou umelou inteligenciou. Spoliehame sa na čísla a jednotky namiesto toho, aby sme pracovali na sebe. Áno, istá paralela s knihou je tu desivá.
Knihu by som však dokázal čítať ešte hodiny a niekoľko desiatok strán navyše by mi aaabsolútne nevadilo! Vlastne je to aj škoda, že autor príbeh na konci značne uponáhľal a trocha si v ňom časovo aj poskočil. Mohol sa v tom ešte povŕtať trocha dlhšie. Ale čo sa dá robiť. Na druhej strane, toto je presne ten typ knihy, ktorej takéto rozhodnutia v podstate ešte dodávajú ten potrebný šmrnc navyše.
,,Často som sa čudoval, prečo má každý radšej seba ako ostatných ľudí, ale vlastnú mienku o sebe si cení menej ako mienku ostatných. Keby tak boh alebo nejaký rozumný učiteľ zastavil niekoho a prikázal mu, aby nepremýšľal o tom, čo by zároveň nemohol povedať aj nahlas, iste by sme to ani jediný deň nevydržali. Tým väčšmi sa hanbíme pred svojimi blížnymi, že by si mohli o nás niečo myslieť, ako pred nami samými.“
.
.
.
Občas mám chuť opustiť svoj knižný “fantasy komfort” a vydať sa aj trocha inými cestami. A toto tu, je práve jedna z nich. Tento typ literatúry som tak čítal prvýkrát, no už teraz viem, že sa chcem prepracovať napríklad aj k Homérovi a jeho Ílias a Odysseyia.
Marcus Aurelius pre mňa dosiaľ nebol žiadnou neznámou, ale tiež nemôžem tvrdiť, že by som mal o ňom čo-to naštudované.
Jeho ‘Myšlienky k sebe samému’ však považujem v mnohých ohľadoch za skutočne veľmi inšpiratívne dielo. Samozrejme, treba brať ohľad aj na to, v akom období žil, ba v akej časti či rozpoložení života sa nachádzal. Ďalšou dôležitou poznámkou je pochopiteľne aj to, že bol zástancom mladšieho stoicizmu. Od tohto, a niekoľkých ďalších známych osobností onoho obdobia, sa odvíjal jeho život, presvedčenie, zmýšľanie, vládnutie, alebo práve tvorba.
Súdiac (aj) podľa obsahu knihy môžem konštatovať, že bývalý rímsky cisár si skutočne stál za svojim. Rozhodne to bol človek nesmierne vzdelaný, uvedomelý a niektoré jeho myšlienky a úvahy ma pri čítaní prinútili k hlbokému zamysleniu. Pravda, našli sa aj pasáže, ktoré síce občas vyzneli trocha depresívne, no drvivá väčšina textu je ladená skôr k nespočetným, a prospešným , úvahám. A čo je fajn, sú to nadčasové veci. Nadčasové odporúčania, ktoré sa dajú do života aplikovať aj dnes.
Mimochodom, veľmi oceňujem preklad Miloslava Okála, ako aj jeho užitočné poznámky pod čiarou. Čitateľ totiž v tejto knihe ten doplnkový komentár a akési vodítko na “zorientovanie sa” občas skutočne potrebuje.
Táto veľmi milá vec sa ku mne dostala iba nedávno. Áno, áno, ako vidíte, svojim spracovaním je to doslova detská knižka. No pýtam sa… Poznáte lepší spôsob, ako zoznámiť vaše deti do cca 4 rokov so svetom Star Wars? A to samozrejme bez toho, aby ste im hneď s výnimkou Epizódy 4 pustili nejaké ďalšie filmové časti či animované seriály, v ktorých je okrem iného predsa len mnoho strielačiek a súbojov? Teda, za úvahy, že im tie filmy v “nevhodných” scénach nebudete pretáčať.
Predpokladám, že odpoveď je NIE. Poďme teda k hodnoteniu tejto skromnej knižky. Skromnej, pokiaľ sa zameriame na jej obsah a spracovanie z pohľadu textu aj príbehu. ‘Útek pred Darthom Vaderom’ je totižto krátkou knihou menšieho rozmeru, ktorej dominantou sú vyslovene obrázky. Ich prívetivý detský štýl, a teda ilustrácie na celých stranách, či krátky veľký text, sú zobrazené presne tak, aby deti zaujali a zároveň nevystrašili.
Jediné mínus je pre mňa krátky dejový rozsah knihy a teda absencia celého, alebo aspoň väčšiny príbehu. Samzorejme, viem, že sa dajú zohnať Star Wars príbehové knihy aj pre staršie deti (a dospelých), ale i tak mi to príde dosť škoda. Držím sa však toho, že je to cielené na tých najmenších. Aj preto dáva zmysel, že toto vydanie má minimálne ešte jeden ďalší diel, v ktorom sa rozoberá zase iná pasáž z filmu.
Dôvod, prečo som sa však s vami o tento kúsok chcel predsa len podeliť je najmä ten, že sa tu isto nájde aspoň zopár ľudí, ktorí Star Wars milujú rovnako, ako aj ja! Áno, AJ medzi ženami. A ak nie, tak to možno ocení práve mužské publikum a mamičky vďaka tomuto spracovaniu nebudú tak protestovať. Takže… Táto recenzia je hlavne pre vás.
Môžem teda konštatovať, že ak hľadáte zo sveta Star Wars niečo jednoduché a nenáročné pre svoje ratolesti, toto by mohol byť fajn začiatok.
Myslím, že názov knižky vypovedá sám za seba a teda je jasné, akou témou sa tu budeme zaoberať. Nutno však dodať hneď na úvod, že nejde čisto len o lásku k matke, ale podľa mňa aj lásku k rodine a blízkym vo všeobecnosti. A čo je tiež dôležité, tento diel rozoberá aj nezištné skutky, dobrosrdečnosť a mnohé iné.
Hlavnou témou, nazvime to možno trocha “povrchovou”, tohto príbehu sú narodeniny Franklinovej mamky. Ako každé dieťa, aj Franklin húta a húta a premýšľa, čo by jej v ten výnimočný deň mohol darovať. S pomocou prichádza aj priamo za svojimi kamarátmi, ktorí mu vždy poradia niečo iné. Franklin si však uvedomuje, že takéto darčeky a skutky robí vlastne neustále. Skleslý a bezradný preto prichádza za oteckom a pýta si radu aj od neho. Ten mu poradí, aby mamke aj so svojou sestričkou niečo nakreslili. A tak aj urobia, hoci Franklin sa rozhodne dať ešte aj na rady svojich priateľov.
Mamička má teda z toľkých darčekov radosť, ale jeden spomedzi nich si váži najväčšmi. A možno tušíte, že nepôjde o darček materiálny. Tento príbeh to totiž tentokrát čitateľovi, a teda predpokladajme, že aj dieťaťu, vysvetlí celkom po lopate. Úprimné ,,Veľmi ťa ľúbim” predsa vydá aj za tisíc darov.
Knižka tak svoju hlavnú myšlienku vôbec neschováva a celý čas dáva jasne najavo, že prejavy lásky by mali byť úprimné. Láska sa v podobe rôznych činov a skutkov môže, dá, a azda by sa aj mala, dať prejavovať každodenne. A že hoci darčeky nás vždy potešia, práve takéto veci zavážia najviac. Rozhodne viac, než dary iba v určitý sviatočný deň.
Ide tak zase o veľmi milý a pekný spôsob, ako môžete vaše deti naučiť niečo, čo bude v ich živote a osobnostnom formovaní veľmi dôležité. S Franklinom a jeho dobrodružstvami tak skutočne nikdy nešliapnete vedľa.
Kniha síce zaujala už svojim obsahom a obálkou, ale že ma reálne až tak milo prekvapí, to som ozaj nečakal!
Pán Tragáčik je dielom, ktoré čitateľa vtiahne do svojho príbehu veľmi rýchlo a veľmi ľahko. Štýl, ktorým píše pán Nienacki je veeeľmi čtivý. Čo to znamená? No predsa to, že tie stránky sa tak nejak otáčajú samé už od úplného začiatku! Nielen popis prostredia, ale aj rôzne detaily, vykreslenie postáv (tie sú naozaj rôznorodé a všetky do jedného zaujímavé) či dialógy sú napísané veľmi slušne. Myslím, že tá cielovka knihy by mohla byť zameraná tak na deti od 10-12 rokov. Písané je to však fakticky spôsobom, ktorý neurazí ani dospelých čitateľov zvládajúcich skrátiť svoj TBR zoznam každý mesiac hoci aj o desať kníh.
Celkový nápad, námet, prostredie v ktorom sa dej odohráva, ale aj ďalšie detaily boli podľa mňa zvolené veľmi dobre. Dôležitým plusový bodom je pre mňa to, že je to vlastne aj taká detektívka, ktorá pracuje s čitateľom skvele aj z pohľadu napätia. A to nie je všetko! Autor sem šikovne zakomponoval aj rôzne historické výklady spojené s evolúciou, ľudstvom, ale tiež rôzne ďalšie detaily, ktoré už šprtajú napríklad aj do práce súdnych lekárov, polície a podobne. Áno, občas sa môže zdať, že tieto “vsuvky” sú možno až pridlhé, ale ja som sa im potešil. Lebo… Nuž, niektoré veci boli vážne zaujímavé a som si istý, že nebyť tejto knihy, nikdy by som sa k takým poznatkom nedostal.
Dozvedel som sa tiež, že toto je akási poľská klasika, ktorá ma dosiaľ obchádzala. Takže, holt, som rád, že ma už obchádzať prestala! Knihe by možno ešte pristalo zopár strán navyše, aby bolo jej príbehové rozuzlenie trocha menej uponáhľané a prirodzenejšie. Niektoré postavy sa totiž tak trochu “uhrali do stratena” a čakal som, že tie pozaplietané nitky príbehu sa rozpracujú až do toho posledného kúska. Odhliadnuc od toho, u mňa vládne všeobecná spokojnosť! Som veľmi rád, že som si mohol prečítať prvý diel zo série o Pánovi Tragáčikovi a určite siahnem rád aj po ďalšej časti.
Za knižku veľmi pekne ďakujem @slova.press
Franklinove príbehy som si skutočne zamiloval. Veľmi sa mi páči, ze hoci sú písané s veľkou ľahkosťou, zároveň v sebe toho ukrývajú omnoho, omnoho viac. A toto platí u všetkých dielov zo série. Veľmi príjemný dojem tu tiež vzbudzujú aj nádherné ilustrácie, ktoré dokonale vystihujú každý detail príbehu.
Táto časť je zasadená do zasneženého decembrového obdobia tesne, ozaj iba pár dní pred Vianocami. A Franklin a jeho spolužiaci dostanú v škole za úlohu vybrať jednu zo svojich osobných vecí, ktoré spoločne darujú na Radnici pre rodiny v núdzi.
A ako to už asi býva u každého zvykom, a je to úplne normálne, všetci vlastníme hneď niekoľko vecí, ktoré pre nás znamenajú veľa. Máme k nim vytvorený citový vzťah a s tým určite aj zviazané konkrétne spomienky. Spomienky, ktorých sa nechceme vzdať. Lenže, ako si podľa mňa napokon v knižke uvedomí aj Franklin, stále sú to “len” materiálne veci. A pokiaľ sa ich raz rozhodneme niekomu darovať, aby sme dotyčnému urobili radosť (a tým potešili aj seba), ešte to neznamená, ze spolu s nimi stratíme aj naše spomienky a pocity. Nie. Akokoľvek veľmi to bude znieť ako klišé, tie jednoducho ostanú v našich srdciach.
Predmety, ktoré nám teda robili dlhý čas radosť samozrejme nemusia byť nutne hračky. Môžu to byť aj knihy, handmade výtvory či akékoľvek iné predmety. Viem, možno sa v takýchto myšlienkach vŕtam až priveľa a beriem to celkom od podlahy. Ale to je na tom to krásne, no nie?! Že aj takáto detská kniha dokáže prinútiť k hlbokým myšlienkam dokonca aj dospelého človeka. Predstavte si teda, aké veci môže naučiť vaše dieťa. Koľko detailov a podnetov si môže všimnúť a dostať. A koľko toho môžete pri čítaní, alebo práve po dočítaní, spoločne prebrať.
Neviem ako vy, ale toto sú pre mňa tie pravé detské knihy, ktoré majú veľkú hodnotu. Nemusia byť obsahovo dlhé a mať 100 a viac strán. Nemusia budiť priveľkú pozornosť, alebo sa hrať na nejaké mega premúdrelé diela. Stačí jednoduchosť, ktorá z nich srší, príjemný vizuál a bohaté možnosti na diskusiu, ktoré vám ponúknu ich príbehy. Toto sú tie knihy, ktoré na prvý pohľad hovoria málo, ale opak je pravdou.
Ďalšia knižka, ktorá svojimi príbehmi prináša deťom čosi zaujímavé a zábavné. A dospelým? Tým, okrem iného, prinesie zaručene aj pocit nostalgie! (Veru, sme starí… )
Dvaja malí výmyselníci Lolek a Bolek sú teda slušnými šibalmi aj pod vedením autora Petra Stoličného. Veď zo svojej špecifickej povahy nestratil nič ani jeden z nich! No čo je tu predsa len také nové a osviežujúce? Napríklad to, že v knižnej podobe získavajú novú výpomoc v podobe hovoriaceho psíka. Pokiaľ by ste teda mali náhodou pocit, že chlapci občas “vymýšľajú” akosi pomenej, ich psí kamoš menom Neviem ich v tom veľmi pohotovo a hravo zastúpi!
Kapitoly v knižke sú kratšie, takže sa čítajú rýchlo a ľahko. To je dobré trebárs práve v tom, že ich téma dokáže rezonovať u dieťaťa oveľa jednoduchšie a prirodzenejšie. Vďaka takto zvolenej dĺžke jednotlivých častí si môžete dané minipríbehy s vašimi deťmi rozobrať celé hoc aj okamžite. Zároveň tak nejak nadväzujú na seba, čiže dieťa sa v napredovaní príbehu nebude strácať. Pravda, pozornosť si tu pre seba síce kradne predovšetkým Neviem, ale Lolek a Bolek majú tiež svoje momenty.
Ďalším plusom sú originálne a veľmi pekné ilustrácie ktoré pôsobia naozaj príjemným dojmom a vážne vzbudzujú pocit, že už len z tohto dôvodu je fajn držať tú knižku v rukách.
“Oživovanie” starých rozprávkových postáv, s ktorými prichádzajú aj ich celkom nové dobrodružstvá je ozaj super. Takže pokiaľ si chcete trocha zaspomínať na detstvo a zároveň z neho trochu poodhaliť v podobe rozprávok svojim ratolestiam, natrafili ste na správnu knižku.
Miazgovci pre mňa istým spôsobom predstavujú detstvo, keďže tu boli časy, kedy som ich sledoval v televízii ešte ako večerníček. No to už bolo pochopiteľne poriadne dávno a za tie mnohé roky som toho z ich dobrodružstiev zabudol až až.
Podivuhodné príhody Aladára Miazgu je teda kniha z balíčku od Slová press, ktorá ma náramne potešila. Čo-to zo spomienok vo mne oživila, ale tiež dosť prekvapila! Hoci, to bude možno aj tým, že ako dieťa som to vnímal predsa len inak. Napríklad vzťah rodičov Miazgovcov. Akosi som zabudol, že to v tomto smere nie je úplne dokonalé. A veru, aj vzťah Aladára a jeho sestry Kristínky nejako pokrivkáva. Nuž, v tomto smere to však beriem tak, že je to aspoň kniha, ktorá sa na nič nehrá. A to ani v prípade, že je určená pre deti. Svet skrátka nie je dokonalý a ľudia v ňom už vôbec nie. Rovnako tak medziľudské vzťahy predstavujú niečo, čo nás bude ako ľudstvo podľa mňa svojim spôsobom mátať hádam už naveky. To však neznamená, že nemôžu aj fungovať, alebo že si nemôžeme žiť a fungovať skutočne pekne i lepšie. Možno dokonca harmonickejšie.
No toto sú veci, ktoré si všimne dospelý, nie dieťa. Hlavným ťahúňom týchto príbehov je teda Aladár a jeho pes Cvoky. Spoločne pôsobia ako naozaj zohratá dvojica, ktorá sa postupne ženie od jedného vesmírneho dobrodružstva k druhému. Vo svojej kozmickej lodi Guliverkeľ sa dostanú na plochú planétu, potom na planétu strojov, zrýchlenú planétu či pravekú. Áno, tých vesmírnych zastávok je tu viac, pričom väčšina z nich je spracovaná naozaj nápadito! Ba dokonca, pri čítaní poslednej kapitoly sa na hlavu možno nepostavíte, ale zaiste vás na moment rozbolí. (Alebo len mňa? )
Treba však spomenúť, že Aladár, hoci šikovný a inteligentný, je aj poriadny beťár. Kvôli pravidelnému meškaniu do školy by mal stráviť najbližší mesiac hraním na husle v domácom väzení. No on si akosi predsa len nájde spôsob, ako sa tomu zakaždým vyhnúť.
Tieto rôznorodé príhody však určite pobavia (aj dospelých), no rodičom by som predsa len odporúčil, aby svojim deťom knihu predstavili asi až tak cca od ich 7 rokov.
Az uhnik mejukaď @slova.press
'Šťastíčko' patrí ku knihám, ktoré rozhodne zaujmú už svojou nádhernou obálkou a ilustráciami! Podstatné je však to, že rovnako zaujímavý a kvalitný je aj samotný obsah.
Príbeh, ktorý napísala Marta Debowska je skutočne veľmi milý. A ako istotne vidíte, je to aj rovno príbeh vianočný. Pravda, do recenzie sa ešte stále iba púšťam, no jej koniec vám prezradím už tu: Toto je nepochybne ten najideálnejší knižný darček s vianočnou tematikou pre vaše deti! (Darčeky pod stromček treba predsa hľadať v predstihu... )
Poďme si však knižku predsa len trocha priblížiť. Hlavnou postavou je tu malý handrový panáčik, ktorý ako ozdoba len vysedáva v kvetinárstve u Floriána a Kvetky, aby prinášal šťastie. Je tam už pravdepodobne veľmi dlho, no na nič si poriadne nespomína. Napríklad na svoje meno a dokonca ani na to, odkiaľ sa vlastne vzal. Jedno však vie celkom isto - jeho túžba spoznať okolitý svet a byť súčasťou života nejakého dieťaťa, je priveľká.
Vplyvom rôznych okolností, vrátane náhod či pomoci od jeho novozískaných priateľov, sa mu podarí z kvetinárstva odísť. A veru, cestou necestou ho postretnú rôzne výzvy, strasti i dobrodružstvá!
Niektoré pasáže dokážu následne chytiť za srdce svojim hlbokým posolstvom. Dostaneme napríklad možnosť zistiť, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Náš panáčik so štvorlístkom na čapičke totiž narazí taktiež na bytosti, ktoré svojim zjavom dokážu pomýliť aj oči patriace čistej, nezištnej či dobrosrdečnej dušičke. Kritické myslenie, je teda v tomto prípade iba jednou z vecí, na ktoré sa kniha zameriava. A popravde, práve toto v dnešnej dobe chýba toooľkým ľudom! Škoda, že Šťastíčko neuzrelo svetlo knižného sveta podstatne skôr. Ale ako sa hovorí: Nikdy nie je neskoro!
Nájdeme tu tiež prejavy lásky, priateľstva, radosti, ale aj ľútosti či nostalgie. No všetko v takom tom správnom množstve. Avšak! Pre mňa je to v neposlednom rade o otváraní ľudských sŕdc, napríklad patriacim aj tým, ktorí sú možno pridlho osamelí.
