Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Veľmi rád čítam, ale aj píšem a tvorím (pc grafika, maľby obrazov, kreslenie, modelovanie a podobne...). Knižnému blogu a recenziám (INSTAGRAM: peterpanik_reviews) sa venujem takmer dva roky, takže všetky moje recenzie, pocity a mnoho ďalšieho nájdete práve tam či tu, na Martinuse. :)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Začnem možno trocha "povrchne", ale hneď na začiatok musím venovať pozornosť vizuálu. Táto knižka je totiž TAK NÁDHERNÁ! Nepreháňam! Obsahuje veľmi pekné ilustrácie plné živých farieb, ktoré spolu perfektne ladia. Nepochybujem o tom, že ľahko upútajú deti, ale aj dospelých.
Textu síce obsahuje málo, ale to vôbec nevadí, pretože je výstižný a knižka je tam vhodná aj pre tých najmenších. Ale čo je skutočne dôležité: Srdce, pointa či jednoducho hlavná myšlienka tkvie v tom, že kým sme plne sústredení na jednu jedinú vec, na ktorú sa tak veľmi tešíme, alebo ktorú očakávame, svet okolo nás sa nezastavuje. Možno sa nám zdá, že je všetko nudné, že niečo nemá zmysel a sme otrávení, ale kým bojujeme s týmito klamlivými pocitmi, vo svete sa toho zatiaľ vďaka ľuďom deje veľa. Veľmi veľa. A nech už to je dobré, alebo nie, azda nikdy to nie je nuda. Veď to najzaujímavejšie sa nám môže diať priamo pod nosom, len o tom nevieme. Prečo? Pretože sa nedívame tam, kam by sme mali.
A týmto sa opäť vraciam k tomu krásnemu vizuááálu. Nielen, že to vyzerá nádherne, ale tie obrázky priam rozprávajú príbeh, kdekoľvek sa zadívate. A nie iba jeden! Predovšetkým pohľad na ulicu plnú domčekov je hotový súbor príbehov. Máme tam sťahovákov, pána maliara, hrajúce sa deti, ukradnutú poštu, mačku v núdzi, ale čo má úplne dostalo do kolien bol... nasrdený holub. Priznám sa, že pri ňom som sa skutočne niekoľkokrát nahlas aj rozosmial.
Nuž, ale k veci. Ak teda hľadáte nejakú knihu pre deti, hoci aj tých úplne najmenších, s témou zimy vhodnej aj na vianočné obdobie, tak NECH SA PÁČI. Po Šťastíčku je to ďalšia kniha, ktorá zaujme nielen vizuálom, hlavným príbehom chlapca túžiaceho po snehu, ale predovšetkým ostatnými príbehmi. A to bez slov.
Toto čo bolo?! Jasné, už podľa obálky je pekne vidieť v akom duchu to celé asi bude tvorené. Vedel som, že komiks je navrhnutý tak, aby bol vhodný aj pre deti - dajme tomu už od 6 až 7 rokov. A logicky, tušil som aj to, že pôjde skôr o takú viac goofy záležitosť. Ale, že to bude až TAKÁ sranda?!
Áno, toto milé zábavné, vtipné, ba dokonca aj poučné dielo sa ukulo v dielni @cdprojektred a českého nakladateľstva @mytagocz. Rozmerovo ide o menšiu knižku, ale zato v pevnej väzbe. A vďaka 80 stranám aj s príjemným rozsahom. 'Malá Zaklínačka' obsahuje fakt mnoho kratších príbehov, ktoré napísali rôzni autori (medzi nimi aj Bartosz Sztybor, verný autor komiksových verzií pre dospelých). A keď píšem kratšie, tak to myslím vážne. Sú tam vymyslené príbehy či príhody, ktoré sa zmestia na tri-štyri, alebo dokonca iba na jednu stranu. A úplne to stačí!
Je to fakt vtipné, nápadité a miestami, ako som už spomenul, aj celkom poučné. Trocha som sa bál, ako to bude pôsobiť na dospelákov, ale obavy boli zbytočné. Všetky príbehy tejto veľkej vzorky autorov potom ilustrovala Giada Carboni, takže kniha je vizuálne jednotná. A vážne nádherná. Takýto pastelový, komiksový goofy odľahčený prístup je niečo, čo ja ozaj môžem!
Pevne teda verím, že CD Projekt Red ešte týmto nepovedali posledné slovo a dajú dokopy aj nejaké ďalšie pokračovanie v podobnom, alebo kľudne aj rovnakom duchu. Ale ak aj nie, kompaktný príbeh, pokojne nenáročný, keďže stále cielime hlavne na deti, by však tiež nebol na žiadnu škodu!
Dokonalé!
Spomínam si na svoje pocity, keď som dočítal prvý diel. Kniha bola napísaná naozaj dobre, ľahko sa čítala, mala pomerne krátke kapitoly, ale zároveň toho z pohľadu deja či samotného loru, obsahovala priveľa. Občas to na mňa pôsobilo ako taký menší chaos, pretože tam bolo fakticky strašne veľa postáv, príliš veľa organizácií a veeeľa záhad bez odpovedí. Napriek tomu som sa v tom nejakým spôsobom dokázal orientovať, i keď to pozadie náboženstiev a ďalších - dajme tomu vládnych - organizácií som úplne nepochopil.
No a druhý diel je v podstate rovnaký. Je rovnako dobre napísaný, pričom tá čeština je naozaj pekná a dobre sa to číta. A to vyzdvihujem ako Slovák, pretože hoci sú naše jazyky pomerne dosť podobné, verte mi, že s niektorými knihami mám ozaj problém! Tá literárna čeština človeku občas dokáže dať zabrať.
Nachová temnota obsahuje v úvode krátke zhrnutie z minulej časti, čo je super a som za to rád. Problém je, že ani tak mi to nijak extra nepomohlo. Na jednej strane oceňujem krátke (ale vážne krátke) kapitoly, na strane druhej ma to strašne miatlo. Máme tu totiž viacero postáv a hoci sa niektoré z nich teraz stretnú, pri tak krátkych pasážach a neustálom striedaní som sa v tom jednoducho napokon predsa len stratil. Keď už sa do toho človek dostáva, zrazu sa orientujeme zase na niekoho iného. Možno som mal smolu na to, že som sa pustil do knihy v nejakom nepriaznivom čítacom období, no robila mi problémy. Myslel som, že tu dostanem nejaké odpovede na prvý diel, ale namiesto toho som dostal len ďalšie otázniky. Keď sa tiež obzriem spätne na celý dej knihy, myšlienky mi blúdia sem a tam bez nejakej organizácie a poriadku. Nerád to vyslovene priznávam, ale ja popravde neviem čo presne sa v tej knihe stalo. Na jednej strane sa tam toho udialo veľa, na druhej strane zase... "Nič".
Netvrdím však, že tu neboli nejaké zaujímavé odhalenia, ale žiaľ, prišlo mi to celé akési neuspokojivé. Taký druh knihy, ktorá sa aj číta dobre, ale nejaký wow efekt neprichádza. No ako som už spomenul, možno som si len na ňu vybral nesprávny čas. Niekedy sa totiž stáva, že nálada na danú knihu či žáner dokážu zaručiť polovicu úspechu.
Musím konštatovať, že tieto Krajiny príbehov vedia byť pomerne dosť zábavné aj zaujímavé a tiež veľmi nápadité. Problém je, že ten úvod vo svete ľudí má nikdy, ale fakt nikdy nebaví.
Narozdiel od jednotky je to však aspoň zábavnejšie a trocha vtipnejšie napísané. Avšak, to pravé orechové dostávame ozaj až po príchode Alex a Connera do rozprávkového sveta. Podobne, ako predchádzajúca časť, aj dvojka stavia viacmenej na rovnakom dejovom princípe. Čo nutne nie je zlé, lebo minule to fungovalo, lenže tentokrát to už mohlo byt trošku lepšie vymyslené. Predtým totiž naše súrodenecké duo hľadalo určité predmety na kúzlo, vďaka ktorému sa mohli potom dostať späť do reálneho sveta. Teraz sú to pre zmenu predmety, ktoré si vážia zloduchovia rozprávkového sveta najviac. A z nich má potom vzniknúť čarovná palička, ktorou sa môžu zase dostať domov a zároveň ňou majú poraziť hlavného záporáka knihy - Zlú sudičku.
Veľmi však oceňujem vývoj postáv, pretože Chris to vymyslel a napísal veľmi dobre. Nielen, že to pôsobí uveriteľne a prirodzene, ale ešte tam dokáže všetko poprepájať tak, že občas človeku fakt aj padne sánka. A to sa, mimochodom, bavíme o knihe zameranej fakt tak na kategóriu 10+. Povedzme. V zásade je to jednoducho klasika: dobro sa snaží poraziť zlo. Ale tá cesta v rozprávkovom svete plynúca až po poslednú stránku knižky je dobrodružná, vtipná, vážna aj zábavná.
Z rôznych dôvodov mi toto čítanje zabralo dlhší čas, pretože popri všetkom sa mi pritrafili na zoznam "práve čítaných" aj iné knižné kúsky. Ale... Neľutujem. Niektoré knihy v mysliach čitateľov totižto takto azda zrejú o niečo lepšie.
Táto fantasy rozprávková séria je síce tak trochu svojská, ale určite stojí za všetku pozornosť. A potvrdiť vám to môžem aj tým, že už čoskoro začnem obracať stránky tretieho dielu.
Seriálový Peacemaker od Jamesa Gunna ma tak nejak prirodzene “prinútil” aj k preskúmaniu komiksovej novinky od @crew_komiks. A musím jasne prehlásiť, že to bola bomba!!!
‘Peacemaker se fakt snaží’ ma v podstate milo prekvapil a zároveň veľmi potešil. Ani nie tak preto, že by tu bol nejaký extra premyslený a hlboký príbeh. Nie, v tomto prípade tu autori komiksu vsádzajú vyslovene na zámer pobaviť čitateľa. Dať mu poriadnu dávku akcie, ale zároveň to totálne, ale TOTÁLNE nahláškovať. Vopchať sem zopár bizarných a šialených scén, ktoré sa fakt hodia iba k Peacemakerovi. V istých momentoch sú to dokonca také tie marvelovsky “deadpoolovské” momenty, ktoré ja ozaj môžem.
Aby som však tvorcom úplne nekrivdil tvrdením, že idú skôr cestou akcie a humoru, chcem predsa len vyzdvihnúť ešte pomyselnú druhú stranu mince. Christopher Smith, teda Peacemaker, je veľký, silný, ale tak trocha aj hlúpy. Napriek tomu predsa len aj akosi zvláštne “nevinný”, úprimný či jednoducho... Svojský? Ťažko to popísať, no za tou kopou svalov a tuposti sa schováva emočne založený človek s množstvom problémov či traumami, ktoré mu ešte v detstve spôsobil jeho príšerný otec. Taktiež neoblomne túži po mieri - a to aj za cenu toho, že bude za ten mier zabíjať. No a popri tom všetkom v podstate hľadá priateľov, ktorí budú k nemu úprimní a budú ho mať skutočne radi. Budú ho akceptovať a zároveň bude môcť byť sám sebou bez toho, aby ho neustále niekto hodnotil či kruto ponižoval.
Dá sa preto konštatovať, že popri tej akčnej a zábavnej jazde tu fakticky drieme aj nejaké malé posolstvo, ktoré sa snáď ešte v ďalších číslach rozoberie viac do hĺbky. Samozrejme, ak teda nejaké pokračovania u crew ešte budú. No pevne verím, že áno!
Toto je moja prvá DC komiksová záležitosť, ktorú si žiaden pravý fanúšik anti/hrdinov skrátka nemôže nechať ujsť! NEMÔŽE! No pozor! Upozorňujem vás, že je to vhodné tak od vekovej kategórie 17/18+. V texte tu ideme totiž poriadne “f-bomby”, proste doslova bez servítky!
Zaklínača nie je nikdy dosť! Vlastne, čím viac, tým lepšie. Aspoň pre mňa.
Tentokrát tu máme, no... prakticky špeciálne vydanie od @crew_komiks, kde je spracovaná knižná poviedka 'Cesta, z ktorej niet návratu' a tiež extra mini príbeh s názvom 'Zrada'. Prvá časť komiksu je teda venovaná Visenne a Korinovi, čiže Geraltovým rodičom. Túto poviedku som čítal iba raz v češtine, no komiks mi ju krásne osviežil. Za jeho vizuálnym vznikom stoja Maciej Parowski a Boguslaw Polch. A keďže ide o dielo z deväťdesiatych rokov, zodpovedá tomu aj jeho vzhľad. To však nie je nutne žiadne mínus. Vôbec nie. V porovnaní s časťou 'Nárek čarodejnice' je to hotové majstrovské dielo!
Príbeh je samozrejme osekaný a stručnejší, ale zato stále trefný. Bolo fajn prečítať si to s doprovodom vizuálu, ktorý bol vlastne prvým zobrazením Zaklínačovho sveta vôbec. Dialógy aj spracovanie scén v storyboardoch sú tu svojské, ale zato pomerne dosť slušné. Proste, občas sa tu črtne niečo "typické" na danú dobu, ale nijako to neprekáža. Možno len škoda, že tu nie je ešte zopár tých boardov navyše.
Druhá časť komiksu zase rozoberá príbeh o zrade, ktorý vytvoril Parowski na základe starých a v podstate aj nevyužitých nápadov a poznámok samotného autora kníh, teda Sapkowského. Aj preto, ako sa píše i v doslove komiksu, je to skôr príbeh "alternatívny". Vystupuje tu dokonca samotný Geralt z Rivie, ktorého čakajú aj s jeho zaklínačskými kamarátmi rôzne skúšky. Okorenený je aj o zopár vtipných vsuviek, ale nechýba ani akcia. Dokonca tu dostaneme iný origin jeho bielych vlasov. Akože úprimne, čítať to bola (v dobrom) sranda. A zároveň tento komiks považujem za taký povinný kúsok do zbierky každého skutočného fanúšika Zaklínača. A ako som už aj trocha naznačil vyššie, jeho súčasťou je aj predslov a doslov, z ktorých sa o autoroch a vzniku týchto dvoch príbehov v komikse dozviete podstatne viac.
Temné fantasy inšpirované hrou Bloodborn či dielami Lovecrafta? Prečo nie! No ani hru, ani knihy od spomenutého autora som ešte nehral, respektíve nečítal. Na jednej strane je teda fajn, že nedokážem určiť do akej miery ide o inšpiráciu, ale na strane druhej, asi je to trocha aj škoda. Vysvetlím prečo.
Začínajúci český spisovateľ debutuje knihou, ktorú napísal dobre. Z pohľadu štylistiky, dialógov ani opisu mi tam nič neprekážalo. Čítanie šlo pomerne hladko, no problém som mal trocha s úvodom, kde sa mi orientovalo fakt ťažko. Nevedel som síce čo ma tu čaká, no dej sa i tak pomaly uberal celkom iným smerom, než by som myslel. Vlastne, isté časti príbehu som pochopil asi až po polovici knižky, čo mi prišlo trošku neskoro. Samotné postavy však zaujímavé boli, no niektoré vzťahy medzi nimi na mňa pôsobili uponáhľane a úplne som im neveril. Taktiež ich správanie v niektorých situáciách bolo zvláštne.
Musím napísať, že najlepšia pasáž bola v mojich očiach asi tá s mníchmi, ktorá bola skutočne dobre rozpísaná! Ibaže, zároveň bola i najzaujímavejšia z celej knihy. Trocha to na mňa pôsobilo tak, že autor sem chcel toho napchať čo najviac. Možno mal aj precízne vymyslený nejaký worldbuilding a layout v pozadí, no bolo to priveľké sústo, aby sa to rozumne vopchalo a rozpracovalo do jednej knihy. A pritom je to celkom slušná knižná tehla. Väčšina vecí a otáznikov tu v podstate vysvetlená neskôr aj bola, ale stále mi to prišlo tak, že nie úplne dostatočne. Začíname totiž zhurta a kniha nám stále niečo podstrkuje, ale je toho priveľa a zároveň primálo - lepšie to vysvetliť asi neviem.
Vnímam to teda ako taký kostrbatý úvod, ktorý mohol byť jednoduchší, kratší a viac priamočiary. A bez toľkého pozlátka ešte aj viac kompaktnejší. Napriek tomu je to sympatické temné fantasy, ktoré má dušu a stále prevláda pocit, že autor vie o čom píše. Malo to akciu, romantickú linku, trocha napätia, zradu, malý zvrat, prekvapenia, ale i zopár vtipných vsuviek! Či by som však šiel do prípadného pokračovania, to veru neviem. Ale od samotného debutanta by som si azda ešte rád v budúcnosti niečo prečítal. Lebo ten potenciál tu cítiť je.
Nový Zaklínač je vlastne knihou, v ktorú som dúfal roky rokúce, ale neveril som, že Sapkowski ešte niekedy niečo naozaj napíše! Nuž, predsa sa tak stalo a my tu máme perfektne naservírovaný a zvládnutý návrat do tohto čarovného a realisticky drsného fantasy sveta!
Autorov svojský štýl písania a vyjadrovania mi strašne chýbal. On tam má totižto jednak zaujímavé postavy a ozaj dosť solídne vystavaný príbeh, ale taktiež aj zväčša taký ten... povedzme, že typický stredoveký slovník či skrátka spôsob vyjadrovania. A tie jeho prirovnania a humorné vsuvky ma niekedy dostávajú až k smiechu cez slzy. Napríklad aj tie pasáže s vidlami, ovcami, alebo vodníkom, to bolo ozaj niečo! No, aby som však mohol chváliť ešte ďalej, musím vyzdvihnúť aj rôzne "easter eggy", ktorými u mňa automaticky vyčaril úsmev na tvári. Nebudem písať konkrétne aké, pretože pri čítaní tie momenty rozhodne v správny čas rozpoznáte.
Vynechanie postáv ako je Yenn, Ciri (ktorá ešte ani nežila), Jaskier, Triss a ďalších bolo vzhľadom na časové obdobie absolútne logické. Chcem však zdôrazniť fakt, že aj keď mi chýbali, príbeh fungoval bez problémov aj bez nich. Napríklad postava Prestona Holta sa mi naozaj zapáčila a bolo fajn sledovať Geralta v jeho zaklínačských začiatkoch. Veľké plus dávam aj za Sapkowského typické citáty, listy a knižné vsuvky pred kapitolami, pretože tentokrát boli DOSLOVA súčasťou príbehu! A ja môžem týmto rovno prehlásiť, že nutne potrebujem ďalšie časti! Pevne verím, že nejakú tú jednu či dve knihy ešte Andrzej napíše! A medzitým? Tuším si dám re-reading pôvodnej ságy!
Na záver dodám ešte toľko, že náš preklad bol celkom fajn, ale prebehol som si aj český, a ten je teda omnoho lepší. Česká verzia má dokonca aj nádherné ilustrácie a ako jediné mínus u nej vidím iba tú príšernú voľbu paperbacku. Lenže, čo zamrzí ešte viac je to, že @lindeni.sk nevyužilo dokonalú príležitosť na to, aby na koniec knihy vsunulo poviedku s Korinom a Visennou (Geraltovými rodičmi), ktorá sa v žiadnej knihe v slovenskom vydaní nenachádza! KEDY, AK NIE TERAZ?!!! Ale toto už, samozrejme, nie je vôbec chyba a kritika samotnej knihy, ale kritika vydavateľstva. Nuž...
Tentokrát tu mám recenziu na fantasy v celej svojej plnej kráse od jedného z najväčších či vlastne asi aj najväčšieho autora v tomto žánri! Absolútny skvost prepracovaný do posledného detailu! Nielen svetom, jeho históriou, zbrusu novovytvoreným jazykom, ale i postavami!
Nechápem prečo som to tak dlho odkladal, keďže filmy milujem a videl som ich X krát. Ale som rád, že som sa k tomu konečne dostal. Bolo to neuveriteľné! Tolkien má perfektný štýl písania o čom som sa presvedčil už pri jeho Hobbitovi. A aby som to upresnil, narážam na to z pohľadu opisu prostredia, vykreslenia postáv, správneho budovania napätia, ale aj dialógov. Celé to pôsobí tak správne seriózne, fantazijne, občas trochu humorne, ale aj rozprávkovo a predsa dospelo. Skrátka, toto bol totálne a absolútne dokonale a kompaktne namiešaný príbeh!
Radosť čítať od prvej strany a dovolím si povedať, že nemalú zásluhu mal na tom aj slovenský preklad. Hlavne pri tých piesňach sa musel Otakar asi natrápiť. Veľkým plusom boli pre mňa aj rôzne myšlienky, útržky dialógov a iné odkazy, ktoré ma niekedy naozaj dostali. Zbožňujem, keď môžem ujsť od reálneho sveta a nechať sa ponoriť nejakým novým knižným prostredím. Ale zároveň viem, že to nie je “stratený” čas a tá kniha, jej prostredie, ale aj postavy mi skrz autora niečo fakt dajú, alebo ma aj čosi naučia. Presne kvôli tomuto mám rád aj Sapkowského, G.R.R Martina či P.S. Beagla.
Bol to fakt zážitok a nesmierne sa teším na zvyšné dve časti i ďalšie knižné dodatky. Tolkien je dokonalým príkladom autora, ktorý je nesmierne nadaný. Jeho diela sú perfektne premyslené, majú pútavý príbeh s ešte zaujímavejšími postavami. No dokáže vás aj pobaviť, rozosmutniť, nadchnúť či vzbudiť vo vás strach i napätie. Dokáže písať o plavbe na lodiach a roztiahnuť to azda aj na 40-50 strán, no ani na sekundu vám nenapadne, že by to malo byť nudné. Svoje príbehy píše tak kvalitne, že aj keď sú svojím spôsobom zložité, predsa len z jeho pera pôsobia jednoducho.
Spoločnosť sa fakt delí, alebo by sa aspoň mala, na dva tábory. Na tých, ktorí Tolkienove diela už prečítali. A na tých, ktorí si ich ešte len prečítajú.
Tolkien je kráľom fantasy. Bodka.
Cyrko je veľmi milá knižka s naozaj peknými ilustráciami aj príbehom. A tak, ako to už u @slova.press býva, aj v tomto prípade tu možno nájsť rôzne ponaučenia.
Cyrko je vlastne ešte drobec, kocúrik, ktorý je veľmi zvedavý a možno svojim spôsobom aj trochu nezbedník. Veľmi rád sa stále kdesi túla, alebo so svojimi súrodencami vymýšľa nejakú neplechu. Problém je, že jedného dňa sa kdesi zatúla sám, a to bez toho, aby o tom doma niekomu povedal. Nuž, na svojej nečakane zdĺhavej púti narazí na psíka s dievčatkom na vozíku a ani nevie ako, razom sa stane novým členom jej rodiny. A v celkom novom prostredí!
Tento príbeh však nie je iba o zatúlaní sa, spoznávaní nového prostredia či zabývaní sa u novej rodinky. Cyrko totiž narazí aj na zvieracích členov rodiny, medzi ktorými je i kocúr menom Fľak. A ten mu veru vôbec nič nedaruje! Na rad teda prichádza aj téma žiarlivosti, závisti, smútku či zloprajnosti. Samozrejme, misky váh vyvažuje asistenčný psík, ktorý má na Cyrka presne opačný vplyv. Čitateľ (v tomto prípade to budem brať z pohľadu dieťaťa) má tak možnosť nahliadnuť na "obidve strany mince". Ako však príbeh napreduje, ukáže sa, že ani Fľak, ktorý bol spočiatku veľmi mrzutý či večne zlostný a nepríjemný, nie je nutne zlý. Nie naozaj.
Kniha však končí horkosladko. Velmi záleží z akého uhla pohľadu sa na príbeh pozeráte. Cyrko síce nájde nový domov, skamaráti sa s Fľakom, ale domov k mamičke a súrodencom sa už nedostane. Napriek tomu, presne ako som spomínal v úvode recenzie, tu nájdete rôzne momenty a drobnosti, ktoré vám dajú hneď niekoľko možností na zaujímavú diskusiu s dieťaťom.
A na záver by som chcel vyzdvihnúť aj kvalitu knižky, nie len jej obsah. Pretože vydať knihu v kvalitnom prevedení, nech už to znie akokoľvek, nie je podmienkou ani v dnešnej dobe.
