Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Veľmi rád čítam, ale aj píšem a tvorím (pc grafika, maľby obrazov, kreslenie, modelovanie a podobne...). Knižnému blogu a recenziám (INSTAGRAM: peterpanik_reviews) sa venujem takmer dva roky, takže všetky moje recenzie, pocity a mnoho ďalšieho nájdete práve tam či tu, na Martinuse. :)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Rukopis @margaret_rogerson ma prvýkrát naozaj zaujal pri knihe 'Mágia rodu Thornovcov'. A to tak, že už z jej prvých riadkov som vytušil črtajúcu sa kvalitu. A nemýlil som sa! Mať teda možnosť nahliadnuť do tohto sveta a odhaliť čo-to viac zo života Elisabeth, Nathaniela a Silasa som si nemohol nechať ujsť.
Zistenie, že vydavateľstvo @yoliknihy túto 200 stranovú novelu nepreložilo do slovenčiny ma síce sklamalo, ale @nakladatelstvi_fragment mi to našťastie plne vynahradilo.
Poďme však k hodnoteniu: Príbeh je pomerne jednoduchý a priamočiary. Nájdu sa tu síce aj nejaké tie akčné scény, ale už v menšej miere. Toto je skôr taká romantická vsuvka, ktorá rozširuje udalosti hlavného príbehu. V podstate, je to také autorkine poďakovanie čitateľom za ich priazeň. V novele sa vraciame do sídla Thornovcov, v ktorom žije s Nathanielom a Elisabeth aj ich démonický "sluha" Silas či nová služobná - Mercy.
Už hneď v úvode knihy zisťujeme, že magistrovo sídlo čarovne ožilo a uzavrelo sa tak pred vonkajším-okolitým svetom. Z hlavnej trojice/štvorice sa preto razom stávajú nedobrovoľní väzni vo vlastnom dome. No nie je to také dramatické, ako by sa sprvu mohlo zdať. Popravde, humor je tu v príbehu využitý pomerne často, nenútene a veľmi trefne. Fakt sa mi páči akým štýlom spracovala Margaret charakter jej knižných postáv. Každá je totiž iná, každá je niečím výnimočná, ale žiadna nie je dokonalá. Dobrý pocit umocňujú aj fajn napísané dialógy, ktoré boli základom úspechu už v prvej knihe. Jediné mínus je za mňa zase to zbytočne, ale fakt nasilu a zbytočne vsunuté lgbt... Načo to bolo do prdele dobré?! Fakt tomu nerozumiem.
V každom prípade, celkový záver 'Tajomstva domu Thornovcov', alebo teda záverečný prológ, ma veľmi potešil. Dokonca aj dosť zaujal. A to tak, že prípadnou ďalšou novelou, tentokrát povedzme napísanou z pohľadu Silasa, by som vôbec nepohrdol. Hoci, zatiaľ to vyzerá skôr tak, že príbehom Thornovcov už nanešťastie odzvonilo.
Celkovo som však s touto novelou spokojný. Čítala sa prakticky sama - pomerne rýchlo, ľahko a príbeh ma bavil. Takže komu sa páčila už Mágia, tak nevidím dôvod, prečo neísť aj do tohto.
Klasický príbeh Červenej čiapočky milujem a práve preto má u mňa jej retelling v akejkoľvek podobe vždy plnú pozornosť!
Tentokrát je to anglická dark fantasy novela, ktorá sa však inšpiruje originálom iba v jeho jadre. Hlavnými postavami sú teda Red (Červená Čiapočka) a Dave (Vlk/olak), ktorím bolo nepriateľstvo súdené ešte na samom počiatku, a to z pera Charlesa Perraulta. Lenže, čo ak sa zrazu ocitneme v príbehu, kde chce Dave zabiť všetky žijúce čarodejnice na svete a dokonca sa mu to aj podarí! Teda, aspoň do momentu, kedy sa magický amulet nerozhodne vrátiť Red späť k životu. Ba čo viac, prepojí ich osudy a životy spôsobom, pri ktorom smrť jedného z nich spečatí záhubu aj toho druhého. Túžba po prelomení kliatby im teda zaručí spoločné putovanie svetom, ktoré ich svojim spôsobom chtiac-nechtiac dosť zblíži (žeby enemies to lovers?).
Samozrejme, nechýba tu ani hlavný záporák Bad Wolf, ktorý predstavuje akéhosi obávaného "bossa podsvetia" so záhadným motívom. O to väčšia škoda, že tu zatiaľ iba ťahá za nitky a nedostal viac priestoru. To sa však určite zmení v ďalších častiach. Piliermi príbehu sú tak hlavne Red a Dave, ku ktorým sa po úvodnom prológu, pridáva záhadný bard Joaquin. Chémia medzi touto trojicou je ozaj zábavná a väčšina dialógov sa číta ako po masle. Zádrhel nastáva v polovici deja, kde postavy prakticky tri kapitoly iba "prešľapujú" na mieste. Na chvíľu sa tu ukáže hostinský, krajčírka, Bad Wolf či žoldnier Jalut, ale inak je to len o tom, ako dostať z barda cenné informácie.
Prekliata a mágiou spútaná dvojica totiž nie je jediná, ktorá má tajomstvá. Na môj vkus sa tiež v knihe opakuje priveľa rovnakých opisov, ktoré určite majú v angličtine aj iné, synonymicky vhodné, vyjadrenia. Alebo len slovenčina je taká hráva?
A na záver, kým 2/3 príbehu odsýpajú rovnakým tempom, tá posledná to berie skôr hopom. Pútavé finále je tak síce fajn, ale trocha uponáhľané.
Postavy si obľúbite, záporaci zaujmú a prísľub širšieho fantasy sveta dosť poteší. Veľa otázok ostane nezodpovedaných a celá kniha je skôr o spoznávaní hlavnej trojice postáv, ale i tak sa teším na pokračovanie.
Síce sa to nezdá, ale od mojej recenzie na piatu časť Amazing Spider-Mana prešiel už polrok! Tak dlho trvalo, kým vyšla nová časť a kým som sa k nej dopracoval. No podstatné je, že sa to podarilo!
Nick Spencer je už s touto sériou skrátka spjatý a vôbec mi nevadí, že to dostal na starosti práve on. Chápem aj to, že občas sa musí príbehové spracovanie tónom trocha prestriedať. Aj preto skáčeme od hravého akčného štýlu k serióznemu až dramatickému, aby sme sa potom opäť vrátili k tomu odľahčenejšiemu. Aspoň je vďaka tomu táto séria pestrejšia. No i tak mám námietky. Ale poďme na to postupne.
Úvod si pre seba kradne Mysterio, ktorý má čo dočinenia so záhadným a strašidelným záporákom. Ten dokonca v snoch zriedka potrápi aj samotného Spider-Mana! Jeho motivácia, plán či úmysli vo všeobecnosti sú mi však zatiaľ nejasné. O to väčšia škoda, že sa drží tak dlho iba v pozadí, tak snáď už najbližšie dostane svoj plnohodnotný priestor. To je vlastne aj dôvod prečo mi trocha vadia tie rôzne dejové linky v jednom zošite. Po Mysteriovi totiž prichádza na rad Petrov spolubývajúci - Boomerang. Na jeho dolapenie má zálusk Kingpin za pomoci ženskej verzie Beetle a jej zločineckej skupiny Syndicate. Kedy sa v Marvel svete objavili ženské podoby Dr. Octopusa, Electra či Scrorpiona je mi však záhadou... Ale nevadí mi to, aspoň to bolo pre mňa niečo trochu nové. A vlastne sa to aj čítalo fajn. Potom však prišla na rad 10 stranová výplň s J.J. Jamesonom, ktorej prínos som akosi nepochopil. To bol vyslovene nejaký teaser na príbeh, ktorý dostaneme ktovie kedy, alebo ktovie či vôbec. A posledný dodatok s AI radšej ani nekomentujem.
Je teda škoda, že Spider-Man bol iba vedľajšou (áno, fakticky iba vedľajšou) postavou, pretože tá časť s Mysteriom mohla dostať plnohodnotný priestor v celom zošite. Ale čo už. Ženská záporácka tímovka bola tiež fajn, takže mi to moje prvotné sklamanie celkom vynahradilo.
Siedma časť (vychádza 1.10. u crew_komiks) sa má točiť už okolo Venoma, Carnage či onoho tajomného zloducha, takže dúfam v návrat k serióznejšiemu tónu. Priznávam, že hoci sa mi u tohto Spideyho páči rôznorodý prístup, vážny tón mi k nemu sedí asi najviac.
Už je to poriadne dlho odkedy som naposledy čítal akékoľvek "čistokrvné" YA dielo a som veľmi rád, že som to teraz pretrhol. A práve touto knihou od yoliknihy. Svojim spôsobom mi to tiež dosť pripomenulo nadšenie, ktoré som mal pri čítaní Twilight ságy pred všetkými tými rokmi. Mám fakt radosť.
Margaret Rogerson má môj veľký obdiv, pretože ma svojim príbehom pohltila už od úplne prvých slov nachádzajúcich sa v úvode jej knihy. Do deja ma tu hodila prakticky bez akejkoľvek prípravy a upozornenia, ale ani trochu mi to nevadí. Už od začiatku som vedel, že toto bude výnimočné. Jej rukopis a štýl, či celkovo práca so slovami je tak skvelá, že sa to číta jedna báseň. Vôbec to teda nemusí byť o zdĺhavých a komplikovaných opisoch plných rôznych synoným. Vôbec nie. Úplne stačí vedieť o čom píšete a nechať svojej kreativite a daru slova voľný priebeh. V tomto smere chcem preto tiež vyzdvihnúť aj slovenský preklad od Kataríny Figovej, vďaka ktorému som si 'Mágiu rodu Thornovcov' ozaj užil!
Toto číre a originálne fantasy má u mňa ďalšie plus aj v tom, že jeho mágia je tu poňatá trocha z iného uhla pohľadu, ako to doteraz väčšinou vo fantasy bývalo. Mágovia si tu musia svoju magickú moc prepožičiavať od démonov z takzvaného Inosveta. A okrem toho, že majú títo démoni rôzne úrovne sily, nie je to vôbec zadarmo! K tomu ešte prirátajme kúzelné grimoáre, ktoré majú taktiež svoje úrovne nebezpečia či knihovníkov, ktorí sa o ne starajú a musia ich strážiť. To všetko zasadené do 19. storočia.
Najväčším plusom tohto príbehu bola však pre mňa trojica postáv v podobe Elisabeth, Nathaniela a Silasa. Oh, táto kombinácia troch dokonale vytvorených charakterov mi sadla ako riť na šerbeľ! Oceňujem, že ich dialógy mali hlavu a pätu, keďže dnes to už nie je nijaká samozrejmosť. Neboli teda hlúpi ani naivní a nerobili nezmyselné rozhodnutia. Elisabeth a Thorn boli síce na svoj vek (16r a 18r) asi až príliš vyspelí, ale odôvodnil som si to ich dobou. Okrem toho, Silas ich svojim dôvtipom, komentármi a istým nadhľadom dopĺňal priam ukážkovo. A hej, bavil ma aj hlavný záporák príbehu.
Kniha nie je krátka, ale hlásam, že tých 440 strán mi bolo nakoniec málo.
Prvá časť trilógie s názvom 'Severní den' je novinkou od @mystery.press s nálepkou hrdej sci-fi & fantasy knihy. A @blaho.ondrej.spisovatel nás tu hádže do svojho mysteriózneho sveta vskutku bez rukavičiek už od jej prvých strán. Aj vďaka tomu zaujme čitateľa na prvú šupu!
Malý zádrhel som však v úvode predsa len našiel pri striedaní jednotlivých kapitol. Tie sú síce krátke, čo veľmi oceňujem (lepšie tempo a hra s napätím funguje efektívnejšie), ale časté striedanie postáv a ich súvislosti sú spočiatku v neznámom prostredí mierne mätúce. Tieto jednotlivé kúsky puzzle, a že ich je naozaj dosť, sa však napokon prekvapivo skladajú pomerne rýchlo a ľahko. Celkový námet je originálny, no hodila by sa mi tu pomocná ruka v rámci worldbuildingu, aby som sa v tom všetkom tak nestrácal (myslím tým hlavne Prvých, cirkev Jedného, Piliere, Nočné tvory, Syndikát, Svit a pod.). A to v akejkoľvek forme zahrnutej priamo v texte. Dodatok na konci knihy v podobe zápiskov z univerzity bol viac ako žiadúci, len škoda, že bol až na konci. Patrím totiž k čitateľom, ktorí otvoria knihu na strane jeden a na tej poslednej spočinú ozaj až pri jej dočítaní.
Pochváliť musím vyobrazenie hl. postáv, ktoré nepotrebujú precízne repliky o ich minulosti ani iné doslovné a prehnané popisy charakteru a výzoru. Proste si ich prirodzene vizualizujete a zamilujete, pretože vďaka autorovi ozaj žijú svojim životom a ich osudy vám nebudú ľahostajné!
Možno to teraz odo mňa vyznie hlúpo, ale je tu priveľa otáznikov a záhad, na ktoré nedostaneme odpoveď ani na konci príbehu. Proste trilógia... Hlavným ťahúňom teda pre mňa boli práve postavy a ich vývoj či ďalšie smerovanie. Až potom prísľub toho, čo príde, a možné odhalenie histórie Nordtagu.
Dovolím si tiež napísať, že mi Severní den atmosfericky trocha pripomínal Sin City, ktoré bolo tiež drsné, pochmúrne, temné a pútavé miesto. No jeho srdcom a jadrom boli postavy a ich strasti, nie svet samotný.
Niet však lepšieho pocitu u čitateľa, ako keď autor svojej postave povie: ,,Bež a ži!" A my to vidíme, cítime a prežívame s nimi.
Sem s druhou časťou!
Ako som sa dostal k detskému (áno, doslova detskému) Marvel komiksu? Asi tak, že keď som chcel začať ratolesti pomaly odovzdávať pomyselnú pochodeň záľub a vedomostí ďalej, narazil som na malý problém! Oni tie moje komiksy o Spider-Manovi a ďalších postavách pre deti akosi predsa len ešte nie sú vhodné. Riešenie? Kúpiť DETSKÝ komiks!
A nemohol som začať lepšie! Dlho som si prezeral Spideyho verzie od crew či ďalšie charaktery zo série 'Môj prvý komiks' až som napokon skončil u dielu 'Zverinec zasahuje!'
Komiks je síce označený ako 7+, ale svojou krásnou, prehľadnou a možno aj jednoduchou kresbou a pomerne jednoduchým a neškodným príbehom je to v pohode aj 3/4+. Je tu len jeden záporák - Lovec Kraven - a aj to iba chvíľu, takže nejaké bojové a akčné scény veľmi nehrozia. Hosťuje tu tiež množstvo postáv z Avengers, ale hlavne, množstvo zvieratiek. Práve o tie sa tu musí Spidey postarať, no ako sa ukáže, nebude to vôbec ľahké. Dokonca ani pre superhrdinu. Spestrením je taktiež holub Mark, ktorý je vlastne dosť vtipný - tým správnym spôsobom. No tieto okrídlené sv*ne, čo mi pravidelne lietajú kadiť na balkón, ma však neštvú ani o pierko menej!
Ako úvod do komiksového sveta Marvelu je to teda pre deti úplný ideál! Odporúčam.
Už je to dlho čo som naposledy položil ruky na komiksovú sériu Stranger Things. Z časti aj kvôli pachuti, ktorú vo mne zanechala kolísavá kvalita jednotlivých častí - predovšetkým mierny podpriemer tej poslednej. O to väčšie (príjemné) prekvapenie však pre mňa predstavuje 'Ybwenova hrobka'.
Pri scenáristickom kormidle je tentokrát Greg Pak a vďaka za to! Síce ide o jednoduchý a priamočiary dej, ale funguje to. Veď... v jednoduchosti je krása. A občas aj tá kvalita. Samozrejme, netvrdím, že je to masterpiece, ale je fajn po dlhej dobe nazrieť do príbehu, ktorý sa pohráva s témou priateľstva, dobrodružstva, ale aj žiaľu nad stratou blízkych.
Tu by som mohol nadviazať na fakt, že šiesta časť vychádza priamo z udalostí seriálu, takže ide o ozaj originálny minipríbeh. A okrem toho, je to vizuálne fakt super! Naozaj! Diego Galindo či Francesco Segala odviedli super prácu. Či už z pohľadu rozvrhnutia storyboardov, alebo farebného prevedenia a ich (opäť) príjemnej jednoduchosti.
Vedel by som si predstaviť, že takto by mohla, respektíve mohla, vyzerať celá séria. Možno aj to prijatie a hodnotenie by potom bolo celkom iné. Nuž ale čo... tentokrát som milo potešený.
Nuž, priznávam sa, že som nevedel do čoho idem. Stačili mi prvky fantasy a viac som neriešil, takže celá kniha bola pre mňa jedno veľké, pomaly sa odhaľujúce prekvapenie. Ale napriek všetkému čo tu spomeniem (aj horšiemu), to bolo príjemné čítanie a neľutujem to.
TJ Klune je však pre mňa nováčikom, s ktorého tvorbou som sa doteraz ešte nestretol a ťažko povedať či by sa to niekedy zmenilo, nebyť práve 'Piesne vlka'.
Jeho rukopis a celkový štýl je naozaj jedinečný a osobitý. Kniha si ma vďaka tomu hneď získala a začítal som sa do nej poľahky raz dva. Ba nebudem ani klamať ak napíšem, že som sa na jej čítanie vždy ozaj tešil. Nie je to však fantasy v pravom slova zmysle, skôr to tiahne k tomu YA či NA a celá tá vec s vlkmi je skôr také povrchné pozlátko. Lenže to mi nakoniec vôbec nevadilo.
Videl som dokonca recenzie, kde sa ľudia sťažovali na knižný rozsah, ktorý činí 448 strán, ale mne to nevadilo. A nevadilo mi to ani skrz to, že tých doslova akčných scén tu bolo v podstate pramálo. Srdcom tohto príbehu je v prvom rade dospievanie, sebapoznávanie, budovanie vzťahov (rodinných, kamarátskych aj milostných) či akési definovanie lásky a posúvanie jej hraníc. Inak, pôvodne som si myslel, že ide o jednohubku, no nakoniec som zistil, že je to úvod série. Ale vzhľadom na ten koniec to vlastne dáva dokonalý zmysel.
Veľmi sa mi tu páčil opis prostredia, ale hlavne vývoj postáv a ich dialógy. Tie pôsobili jednoducho, ale popritom "mocne". Akoby bolo každé jedno slovo trikrát premyslené a dôkladne vystavané na pevných neoblomných základoch. Niektoré slovné spojenia a myšlienky či časti dialógov sa síce občas zbytočne opakovali, ale dá sa to prehliadnuť. My, čitatelia, nie sme hlúpi, ale tak autor mal istú myšlienku, ktorú nám skrátka občas potreboval tu a tam pripomenúť. Na tom však v podstate asi nič zlé nie je. Čo ma však veľmi štvalo a mrzelo bol ten nevhodný slovník.
Neviem či to je povinnosť NA kníh, ale fakt mi to vadilo! Čítať dokola to sprosté vyjadrovanie hodné možno tak pre niekoho po lobotómií nebolo vôbec príjemné. A dokážem si predstaviť, že keby sa 3/4 z toho vynechali, nič by sa nestalo. Strašne mi to pripomenulo 'Štvrté krídlo' a tie zbytočné, doslova zbytočné a nadbytočné nadávky. No a ešte menej príjemné boli všetky tie bi-gay pasáže. Áno, áno. Nevedel som, že to tu bude a už vôbec nie v takom rozsahu a forme.
Najviac ma zarazilo, že Ox mal rád ženy, no na konci 1/3 knihy zistil, že mu nevadia ani muži. Zvláštne, že ako náhle sa definoval za bisexuála, v knihe zrazu nebola ani jedna jediná scéna, ktorá by sa po romantickej či milostnej stránke týkala muža a ženy. Odrazu bolo všade iba teplo. Rozumiem, že si to autor poistil tak, že vlkolakom "je to jedno". Ale také okaté pretláčanie lgbt som fakt nečakal. A to nehovorím o samotných sex-scénach. Toľko detailov a opisu nebolo vôbec nutných, ale čo už. Keď sa cez to presekáte, je to fajn. Našťastie toho zase až tak veľa v knihe nebolo.
Na záver mi nedá ešte nespomenúť nejaké drobnosti. Viem, že je to len kniha a vymyslený príbeh aj postavy a vôbec všetko. ALE! Nech už ide o sci-fi či fantasy, vždy je podla mňa daná kniha písaná tak, že si človek dokáže predstaviť ako môže byť aj to nepredstaviteľné skutočným a možným. To vážne nikomu neprišlo divné ako sa správa 10-12 ročný chlapec voči 15-17 ročnému tínedžerovi? Celý čas som si snažil predstavovať ako by vyzeralo všetko to, čo je napísané v knihe. A doteraz si neviem celkom predstaviť ako môže človek pobehovať lesom s vlkolakmi. Ako môže spolu s nimi bojovať a byť schopný sa im v podstate vyrovnať. Ako niekomu nemôže byť zvláštne a nepríjemné, keď sa o neho neustále niekto obtiera a obchytkáva ho. Ako môžu dospelí ľudia a dospelí vlkolaci dodržiavať taký nadmerný kontakt? Stále? Neustále? Neviem no, boli tu niektoré veci, ktoré nechápem doteraz a sú fakt divné. Ak si to však odmyslím a zameriam sa na to jadro príbehu, postavy a ich vývoj a celkový štýl, ktorým tento dej autor vyrozprával... musím hodnotiť iba kladne. Netuším či sa do tohto sveta vrátim aj cez ďalšie časti série, ale aj skrz všetko to "bi" a "gay" a neviem čo ešte... sa asi predsa len opatrne prikláňam ku možnosti "áno".
Áno, áno, áno! Druhý diel Thora s názvom 'Vojna ríší sa blíži' je teda rozhodne oveľa lepší ako ten prvý a hoci je kratší, hodnotím to skôr pozitívne.
V čele je po vlažnej jednotke síce opäť Jason Aaron, ale mám pocit, že sa tu cíti už podstatne istejšie. Komiks je síce znova rozdelený na niekoľko "kapitol", no všetky so sebou súvisia a nie je tu nič, čo by vyslovene kričalo ,,vata!"
Priznávam, že niektoré dejové pasáže boli pomerne dojemné, prípadne tematicky naozaj dospelé. Príkladom je samotný úvod, kde sa rozoberá nezdravý vzťah otca so synom a následne láska, ktorú Thor spoznáva celkom nečakane. A to všetko po Lokiho úmysle, ktorý ťahá za nitky a chce mu ublížiť! Jeho emocionálna hra s bratom Thorom a jeho pocitmi má však skrytý háčik. V rámci Lokiho manipulácie má totiž zabezpečiť istý vytúžený cieľ nikomu inému, než samotnému Odinovi. Avšak, nakoniec dopadá všetko celkom inak.
Prekvapeniami sa tu taktiež nešetrí. Veď nech len zdvihne ruku ten, kto vedel, že Angela je... no, nebudem radšej spoilerovať! Ako to už však bolo v minulej časti, aj tu sa naďalej rozoberá téma vojny, Malekith a jeho čierny Bifrost, ale aj rôzne ďalšie väčšie či menšie detaily. Krátku vsuvku dostáva aj bývalá agentka SHIELDU (teraz už agentka Wakandy) či Jane Fosterová, ktorú väčšina ľudí môže poznať aspoň skrz filmy a herečku Natalie Portman.
Bolo to teda kratšie, ale zato svižnejšie, pútavejšie, zábavnejšie a tak správne dospelé. Heimdall so slzami v očiach sledujúci konflikt medzi Thorom a Odinom, ktorí boli od neho vzdialení poriadne ďaleko, mal tiež čo to do seba. Na druhej strane, takéhoto Thora som po charakterovej stránke dosiaľ veru nepoznal. Je vidieť, že sa toho už za jeho života v priebehu rokov stalo veľmi veľa.
Vyzdvihnúť ešte musím prácu so storyboardami. Netuším ako a prečo... no už to nebolo také chaotické. Človek zrazu vedel čo sa deje a dokonca sa na to pozeralo dosť dobre. A to aj napriek tomu, že mali vizuál na starosti tie isté mená ako minule!
Zatiaľ je to séria, ktorá budí zmiešané pocity, ale toto tu som si ozaj užil. Uvidíme teda čo prinesie tretí diel, po ktorom by už mala nasledovať samotná 'Vojna ríší'.
Viac podobných recenzií (nielen komiksy) nájdete na mojom Instagrame: peterpanik_reviews
Jason Aaron napísal pre Thora perfektný príbeh, ktorý dostal aj vynikajúce vizuálne spracovanie. Bolo to dospelé, akčné, temné, smutné, občas máličko vtipné a tiež dojemné. No predovšetkým veľmi, velmi kvalitné!
Akurát, že opisujem dojmy z komiksu 'Thor: Zabijak Bohov'. V prípade prvej časti trilógie s názvom 'Boh hromu znovuzrodený' je to totižto trochu inak.
Aaron dostal od Marvelu dôveru, čo chápem, len škoda, že s ňou naložil práve takto. Stvoril totiž chaos. On ten príbeh nezačína najhoršie - je to pútavé, akčné a nájde sa tu aj zopár fajn hlášok. Navyše je tu mastenica s Juggernautom, kopu kladív a ukáže sa aj Heimdall, Namor, Wolverine či Loki. Väčšina deja sa však odohráva v Niflheime, v ktorom čitateľ prakticky strávi čas až do konca dielu. Medzitým navštívime brany Valhally či nazrieme na "Nový Midgard" vo veľmi ďalekej budúcnosti.
Nebudem namietať, že som sa nebavil. Obsahovo je to bohaté, tých 156 strán tu nie je len tak. Lenže ako celok to veľmi nefunguje. Čo však nemusí byť nutne iba chyba komiksu (možno skôr českého vydavateľstva?). Thor je tu totiž zrazu bez ruky, nemá Mjölnir, má zvláštneho psa Thorina. Je naštvaný na Lokiho, ma mŕtveho brata Baldra. Bifrost je zničený a tak musí pri cestovaní svetmi pomáhať Thorovi jeho nevlastný brat - Boh lží.
Nemám rád, keď čítam úvod nejakej série a je tam "sto" vecí, ktoré sa odohrali niekedy dávno a nič z toho tam nie je vysvetlené ani len v krátkom predslove. To je hádam to najmenej čo môže vydavateľstvo urobiť, hoci aj vo forme príslovu šéfredaktora. Z anotácie totiž človek nedostane odpovede na otázky, ktoré si pokladá počas čítania. Ale dobre... späť ku komiksu ako takému.
Po vizuálnej stránke som ostal sklamaný, pretože ten štýl sa sem jednak nehodí a jednak je to hotový guľáš. Kresby sú často neurčité, skôr abstraktné. Rozoznať čo sa deje v tých akčných scénach je tiež poriadny oriešok. Vo väčšine prípadov mi neostalo nič iné, len čítať text a domýšľať si. 'Zabijak Bohov' mal teda všetky prvky komiksu zvládnuté aspoň o 3 levely lepšie.
Ako úvod k blížiacej sa 'Vojne ríší' fajn, s pár super prekvapeniami, ale na re-reading to nevidím.
Viac podobných recenzií (nielen komiksov) nájdete na mojom Instagrame: peterpanik_reviews
