Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
@the_bookaholicc
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
V druhej časti som konečne dostala tú Moniku, na ktorú som zvyknutá.
Autorka v druhom a záverečnom diele čitateľovi bližšie ukazuje vnútorné rozpoloženie postáv, rozvíja ich vnútorný boj, konflikt medzi citmi a morálkou, motiváciu ich činov.
Okrem toho, že lepšie spoznávame Celeste, ktorá už nevystupuje ako plochá postava, ale naplno prejavuje všetky odtienky svojej osobnosti, autorka rozvíja morally-gray hrdinu Xavriela, ktorý vystupuje v tejto časti ako hlavná postava.
Xavrielova rozporuplnosť ma v príbehu dosť bavila, narozdiel od ideálneho Liama, ku ktorému som si nevedela vytvoriť vzťah ani v tejto časti.
Hoci som nie tak úplne uverila tomu, že by Xavriel z večera do rána rozpustil svoj hárem, len preto, že sa “zmenil” z lásky k Celeste, dokážem nad tým privrieť oko, lebo inak bol spracovaný dobre.
Xavriel a Celeste majú medzi sebou dobrú chémiu, budovanie ich vzťahu je postupné, plné pochybností a paradoxov.
KH 2 sa mi vo výsledku páčili omnoho viac, niektoré scény mi dokázali vtlačiť aj slzičky do očí.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Hoci sa mi niektoré časti knihy páčili, ako celok mi veľmi nesadla. Kým Purpurové slnečnice boli pre mňa créme de la créme, KH 1 si ku mne cestu nenašli.
V prvom rade som sa nedokázala stotožniť s tým, že dejová linka hlavnej hrdinky bola pritiahnutá za vlasy. Osobne preferujem realistické zobrazenie života - nie je možné ani uveriteľné, aby sa jednej osobe v živote udialo všetko zlo, ktoré existuje (sexuálne zneužívanie v detstve, incest, tehotenstvo v detstve a následný potrat, autonehoda, kóma, balanc na hrane života a smrti, šikana, chudoba, týranie a zanedbávanie rodičom, výsmech, smrť biologických rodičov, smrť náhradného rodiča, psychické násilie a manipulácia vo vzťahu, krádež majetku, zničenie mena a identity, opustenie pri oltári, fingovaná smrť podvodného partnera, bezdomovectvo, alkoholizmus, pokus o samovraždu, stalker, smrteľná choroba, problémy s počatím, potrat druhého dieťaťa…).
Celeste napriek všetkému funguje v živote ďalej, láskyplná a pozitívna - priala by som si, aby v prvej časti bolo lepšie rozobraté vnútorné prežívanie hlavnej hrdinky, psychické a fyzické dopady uvedených tráum. Jej vnútorný boj je povrchovo spracovaný, rýchla zmienka o pokuse o samovraždu, alkoholizme a rýchlom spytovaní svedomia pre fanúšikov ma nepresvedčila o tom, čo hlavná hrdinka vnútri skutočne prežíva.
V súvislosti s uvedeným Celeste nebola uveriteľnou postavou - po prežitých traumách vystupuje len pozitívne, zastáva rolu “dobrého anjela”, “zlé” charakterové vlastnosti, ktoré by ju trochu poľudštili (napr. hnev, žiarlivosť, boj so sebavedomím) u nej absentujú (tie sa lepšie rozvíjajú až v ďalšej časti). Nedokázala som sa stotožniť s postavou, ktorá sa správa ako stelesnenie nevinnosti, pozitivity, lásky a dobra. Na záver dochádza k úplnej idolizácii a zbožšteniu Celeste ostatnými postavami diela. Rovnaký dojem som mala aj z Liama, na ktorom nebolo možné nájsť jediný krivý vlások. Dokonalý muž, ktorý hovorí len správne veci, miluje správnym spôsobom, plače, má ideálnu úroveň EQ, IQ aj bankového konta.
Ich romantická linka nebola dostatočne rozvinutá, zrýchlený posun vo vzťahu a povrchové spracovanie vytvárali dojem insta-love. Necítila som tam chémiu a nedokázala som uveriť celému tomuto dokonalému vzťahu.
Celý život Celeste prvý diel prejde letom-svetom, ak by k životným míľnikom v Celestinom živote viedol pomalšie spracovaný vývoj, pôsobili by omnoho uveriteľnejšie. Pri mnohých veciach stálo za to pristaviť sa a hlbšie ich rozvinúť, namiesto horskej dráhy vzostupov a pádov a vymenovania celého zoznamu tráum. Negatívne udalosti boli realisticky spracované. Nebolo však realistické, že sa jednej osobe stanú všetky. Rovnako nemusia byť všetky hlavné postavy superbohaté.
V KH 1 sa stalo asi všetko, no rýchly spád deja s povrchovým rozobratím situácií, ktoré stáli za dlhšiu pozornosť, na mňa nefungoval.
Toto je presne jedna z tých kníh, pri ktorých si prajete, aby nikdy neskončili.
Voči knihe som bola skeptická a pôvodne som ju ani neplánovala čítať, ale - panebože!
Za mňa jednoznačne jedna z najlepších, ak nie najlepšia romantická kniha tohto roka.
Bolo to cozy, bolo to hrejivé, nostalgické, vtipné, sexy, s vôňou domova a neskutočne skvele napísané.
Autorka poskytuje rozoberá vzťahy medzi postavami, neveru, opustenie rodičom, nedostatok rodičovskej lásky a komplikovanú cestu za vlastnými snami.
Cliff a Shelly mali spolu skvelú chémiu, slow-burn is slow-burning
Neskutočne sa mi páči, ako autorka píše a akým spôsobom skladá príbeh. To, že ho zasadila do roku 1997-1998, kedy ľudia boli ľudmi, boli si bližší a neboli ponorení v technológiách, dodalo príbehu svoje čaro. Tiež som si užila som prirodzené, ľudské postavy, bez nadmerného smut-u a bez zbytočných “povinných” lgbti vsuviek.
Štýl knihy je vyspelý a napriek humoru poskytuje triezvy pohľad na určité problémy.
Milujem tú knihu, neuveriteľne som sa do nej ponorila a nesmierne som si jej čítanie užila.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Milujem. Skvelo napísaný, dynamický príbeh z prostredia škótskej vysočiny a vlčích klanov.
Atmosféra, prostredie, chémia medzi postavami, dialógy, vývoj hlavnej hrdinky v priebehu knihy, Callum…to všetko si ma získalo.
Niektorým Vlčí kráľ pripomína Acotar, čo je z časti pravda - únos do krajiny nepriateľa, trojuholník Aurora (Feyre)-Callum(Tamlin)-Blake(Rhysand), pričom hlavná hrdinka miluje prvého, ale puto si vytvorí s tým temnejším.
Čo sa však týka štýlu, akým je tento motív spracovaný, ide o vydarejnejšie dielo, než Acotar.
Kniha je skvelo napísaná, postavy nie sú zveličené, ani naivné a v priebehu deja prechádzajú vývojom.Aurora nenadobúda zázračné schopnosti ako pokemon, je ľudská, uveriteľná a jej psychológia dobre spracovaná.
Spice was spicing, Callum bol proste Callum, čo viac dodať
Svet vlkov a ich zvyklostí v prostredí drsnej škótskej divočiny je zaujímavý prvok, ktorý vytvára skvelú atmosféru, hoci je skôr kulisou.Tu je priestor pre zlepšenie, dúfam, že autorka klanový systém viac rozvinie v ďalšej časti.
Autorka nekladie dôraz na worldbuilding, ale na romantickú zápletku, preto knihu neodporúčam tým, ktorí preferujú prepracované high fantasy. Naopak, knihy všetkými desiatimi odporúčam fanúšikom romantasy a romantiky.
Napriek opakovanému námetu dokázala autorka vytvoriť originálny príbeh, ktorý ma bavil, pohltil a nepustil. Trilógia má skvelo našliapnuté a som veľmi zvedavá, čo prinesie v ďalších častiach.
Jedinečne spracovaný príbeh o Kleopatrinom živote, portrét faraónky, manželky, matky, milenky, sestry, silnej ženy so zlomeným srdcom.
Autorka využíva krásny poetický jazyk, ktorý zároveň vynikajúco navodzuje dobovú atmosféru starého Egypta. Vytvára živý obraz piesočnej krajiny, s ktorou je Kleopatra neodňateľne spätá.
Veľmi sa mi páčilo nevšedné, nadprirodzené zakončenie príbehu, ktoré je zároveň metaforou aj otvoreným koncom, vytvára priestor na otázky.
Sila príbehu je podčiarknutá dokonalým grafickým spracovaním obálky.
Inak výborne spracovanej knihe by som však vytkla štýl rozprávania Kleopatry, ktorý oberá čitateľa o napätie a moment prekvapenia tým, že dopredu prezrádza, čo sa v deji stane, resp. predbieha udalosti.
Autorka zvoleným štýlom rozprávača sama sebe hodila polená pod nohy, pretože až na pár výnimiek eliminovala dejové zvraty. Nebyť toho, bol by to 5/5 kniha.
Napriek uvedeným nešťastným spoilerom ide o netradične a pútavo napísanú knihu, ktorú odporúčam všetkým fanúšikom historických románov o silných ženských hrdinkách.
Divoký ranč v srdci slovenskej prírody s divokými a svojhlavými ženami, ktoré ho obývajú.
Divoká Moruša mala asi všetko, čo by som čakala od dobrej romantickej knihy -výborný vývoj postáv, ktorý bol uveriteľný a postupný, realistickosť charakterov, ktoré neboli čiernobiele a slow-burn romantickú linku.
Okrem toho mala Moruša nezameniteľnú atmosféru, ktorá ma pohltila a ja som si ju nesmierne užila.
Dej bol v mnohých aspektoch predvídateľný a chémia medzi postavami nebola z môjho pohľadu až taká intenzívna, ale vďaka spracovaniu príbehu a štýlu písania autorky mi to neprekážalo.
Nejde o nervy drásajúcu drámu, skôr o príjemnú oddychovú romantiku s hlbším presahom, spracovaním traumy aj duševného ochorenia.
Kniha v sebe nesie taký ten vibe telenovely Skrytá vášeň, čo sa mi samo o sebe páčilo a vyvolalo príjemnú nostalgiu.
Vďaka svojmu prostrediu, zápletke a krásnemu dizajnu je Divoká Moruša absolútne ideálnym čítaním na horúce letné dni. Príbeh som si zamilovala a ostal vo mne aj po prečítaní.
Knihu vám dávam do pozornosti, ak ste ju ešte nečítali, pretože naozaj stála za to.
,,Keď dobrí ľudia nič nerobia, zvíťazí zlo.”
Skvelá, pútavo spracovaná dystópia o podobe spoločnosti, kde bol hlas žien skresaný na 100 slov denne. A mal byť vymazaný natrvalo.
Autorka pracuje s konceptom teokratickej diktatúry, dielo svojou atmosférou a motívom pripomína Príbeh služobníčky, čo mne osobne neprekážalo, ba naopak, fascinovalo ma.
Príbeh je spracovaný pútavo a dynamicky. Ústrednou postavou diela je neurolingvistka Jean - autorka okrem feministických motívov do deja zakomponovala aj poznatky neurolingvistiky o Brocovej a Wernickeho afázii. Tento originálny vedecký prvok v zápletke som si veľmi užila - dej nielen ozvláštnil, ale zároveň čitateľa nenásilným spôsobom edukoval.
Dielo nastoľuje morálno-etické otázky, skúma zodpovednosť za dôsledky vlastnej pasivity, opodstatnenosť rodových rolí, hodnotu človeka, triedenie občanov na kategórie podľa pohlavia a orientácie a možné použitie biologickej zbrane.
Z môjho pohľadu Vox predstavuje veľmi vydarené dystopické dielo, ktoré ma upútalo od prvej strany a nemohla som ho pustiť z ruky. Rovnako o ňom nemôžem prestať premýšľať.
Úprimne nerozumiem, prečo má táto kniha také nízke hodnotenia, za mňa je to extrémne underhyped titul, ktorý stojí za prečítanie.
Ak máte radi vibe Príbehu služobníčky, tak si prídete na svoje - obzvlášť ak nemusíte ťažkopádnejšie filozofické spracovanie Atwoodovej, ale hľadáte ľahšie, dynamickejšie čítanie v štýle Freidy McFadden.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Na túto knihu som bola nesmierne zvedavá a tešila som sa, keď vyjde v slovenskom preklade. Po jej prečítaní prišlo - ehm, sklamanie?
Kniha mapuje život troch sestier - Lucky, Avery a Bonnie, od ktorých sa sprostredkovane dozvedáme o ich štvrtej, teraz už mŕtvej sestre Nicky.
Práve Nickin príbeh s endometriózou mi prišiel najzaujímavejší, žiaľ, autorka jej samostatný priestor nevenovala, čo bola škoda. Čitateľ Nicky spoznáva len zo spomienok jej sestier.
Kniha mi nesadla spôsobom, akým bola napísaná. Hoci niekomu jazyk autorky môže vyhovovať, mne nevyhovovalo ploché, spomienkovo ladené rozprávanie, kde si udalosti čitateľ domýšľa medzi riadkami. Nesedel mi zbytočný zdĺhavý detailný popis a venovanie priestoru vedľajším postavám, ktoré sa mihli v životoch sestier (napr. Peachy, modely, stylistka, chlapík, ktorému Bonnie vrazila pred barom…).
Autorkino rozprávanie na mňa pôsobilo plocho, sucho, nedokázalo vo mne vzbudiť emócie. Nezaujímali ma sestry, ani to, čo sa s nimi bude ďalej diať (Lucky ako celok mi bola extrémne proti srsti).
Kniha obsahuje zopár pekných myšlienok a trefných zamyslení, avšak to môj celkový dojem z knihy nezachránilo. Prvých 100 strán bolo tak nezáživných, že som reálne zvažovala DNF.
Blue Sisters pre mňa predstavujú jednu z tých kníh, ktorá chce byť strašne deep, preto sa každý pasuje so závislosťami, na smrti blízkeho si postavy vybudujú celú osobnosť, cyklia sa v sebadeštruktívnych sklonoch, ubližujú všetkým naokolo s tým, že ony za to ani nemôžu, preto by sme ich mali ľutovať.
Autorka správanie postáv postavila na externom locus of control, kde za správanie postáv môžu primárne prežité traumy, postavy sa správajú ako obete svojho prostredia a na svoje rozhodnutia majú len pramalý vplyv. Verím, že každý máme napriek prežitým traumám možnosť zvoliť si, ako sa budeme správať a akým smerom sa budeme uberať, trauma nás nezbavuje zodpovednosti za svoje ďalšie rozhodnutia (pr. Averina nevera, Luckina bezohľadnosť...)
Celkovo vo mne kniha zanechala znechutený a otupený pocit. Coco Mellors nie je pre mňa a v jej tvorbe neplánujem pokračovať.
Krásny, dojímavý a hlboký príbeh o sile výnimočného priateľstva troch dievčat, ktoré prežilo skúšky a výzvy, ktoré život priniesol. O priateľstve, ktoré vyformovalo prvé, lastovičie leto v tábore, pomáhajúcom tisíckam mladých dievčat nájsť svoju slobodu, vnútornú silu a odvahu.
Lastovičie leto nie je len obyčajnou letnou oddychovkou. Originálnym a realistickým spôsobom spracováva dualitu života - radosť a smútok, vzostupy aj pády, leto aj chladné veterné počasie, ktoré so sebou budúcnosť prináša. Kniha obsahuje veľa pekných myšlienok a živú atmosféru letného tábora pri vode. Jej čítanie ma pohladilo na duši, prinútilo ma spomaliť, vychutnať si chvíľu a mnohokrát ma dojalo.
Odporúčam, ak chcete siahnuť po hlbšej, hodnotnej letnej knihe. Lastovičie leto rozhodne nesmie chýbať v žiadnej plážovek taške.
Tak toto bolo…FAKT dobré. Premyslené, komplexné a neuveriteľne originálne fantasy založené na logicko- magickom systéme odovzdávania vôle s inšpiráciou v antickom Ríme.
Nechýbal prepracovaný politický systém Hierarchie, intrigy, korupcia, machinácie, a keď sa do hry zaplietli paralelné svety, môj mozog zostal úplne, že…wau.
Celý čas si myslíte, že čítate fantasy o nejakej akademickej súťaži s vlastnou verziou hier o život, a potom sa vám odkryje oveľa hlbší, komplexnejší rozmer.
Vôľa väčšiny je naozaj sľubným úvodom do sľubnej série a ja veľmi, veľmi dúfam, že autor laťku udrží.
No a kniha je sama osebe vizuálny masterpiece, čo si budeme
Jediné, čo by som príbehu vytkla, bolo slabé budovanie vzťahov medzi postavami - až na pár výnimiek na mňa pôsobili málo uveriteľne, bezemočne a plocho. Hoci väčšina vzťahov bola založená na kalkulácii, aj tie úprimné vzťahy pôsobili chladne. Romantická linka, hoci bola okrajová, pôsobila silene a chýbala jej chémia.
Taktiež som mala vzhľadom na pokles dynamiky deja v prvej tretine problém začítať sa do knihy.
Začiatok bol super, no potom dej stratil spád, čo je podľa mňa škoda (ubrať 100 strán by výrazne pomohlo). Druhý dych kniha nabrala až kdesi za polovicou.
V závere, ktorý bol vyšperkovaný detailami, autor poodhalil, že má pre nás prichystané niečo majstrovské. Teším sa!
