Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
@the_bookaholicc
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Milujem. Skvelo napísaný, dynamický príbeh z prostredia škótskej vysočiny a vlčích klanov.
Atmosféra, prostredie, chémia medzi postavami, dialógy, vývoj hlavnej hrdinky v priebehu knihy, Callum…to všetko si ma získalo.
Niektorým Vlčí kráľ pripomína Acotar, čo je z časti pravda - únos do krajiny nepriateľa, trojuholník Aurora (Feyre)-Callum(Tamlin)-Blake(Rhysand), pričom hlavná hrdinka miluje prvého, ale puto si vytvorí s tým temnejším.
Čo sa však týka štýlu, akým je tento motív spracovaný, ide o vydarejnejšie dielo, než Acotar.
Kniha je skvelo napísaná, postavy nie sú zveličené, ani naivné a v priebehu deja prechádzajú vývojom.Aurora nenadobúda zázračné schopnosti ako pokemon, je ľudská, uveriteľná a jej psychológia dobre spracovaná.
Spice was spicing, Callum bol proste Callum, čo viac dodať
Svet vlkov a ich zvyklostí v prostredí drsnej škótskej divočiny je zaujímavý prvok, ktorý vytvára skvelú atmosféru, hoci je skôr kulisou.Tu je priestor pre zlepšenie, dúfam, že autorka klanový systém viac rozvinie v ďalšej časti.
Autorka nekladie dôraz na worldbuilding, ale na romantickú zápletku, preto knihu neodporúčam tým, ktorí preferujú prepracované high fantasy. Naopak, knihy všetkými desiatimi odporúčam fanúšikom romantasy a romantiky.
Napriek opakovanému námetu dokázala autorka vytvoriť originálny príbeh, ktorý ma bavil, pohltil a nepustil. Trilógia má skvelo našliapnuté a som veľmi zvedavá, čo prinesie v ďalších častiach.
Jedinečne spracovaný príbeh o Kleopatrinom živote, portrét faraónky, manželky, matky, milenky, sestry, silnej ženy so zlomeným srdcom.
Autorka využíva krásny poetický jazyk, ktorý zároveň vynikajúco navodzuje dobovú atmosféru starého Egypta. Vytvára živý obraz piesočnej krajiny, s ktorou je Kleopatra neodňateľne spätá.
Veľmi sa mi páčilo nevšedné, nadprirodzené zakončenie príbehu, ktoré je zároveň metaforou aj otvoreným koncom, vytvára priestor na otázky.
Sila príbehu je podčiarknutá dokonalým grafickým spracovaním obálky.
Inak výborne spracovanej knihe by som však vytkla štýl rozprávania Kleopatry, ktorý oberá čitateľa o napätie a moment prekvapenia tým, že dopredu prezrádza, čo sa v deji stane, resp. predbieha udalosti.
Autorka zvoleným štýlom rozprávača sama sebe hodila polená pod nohy, pretože až na pár výnimiek eliminovala dejové zvraty. Nebyť toho, bol by to 5/5 kniha.
Napriek uvedeným nešťastným spoilerom ide o netradične a pútavo napísanú knihu, ktorú odporúčam všetkým fanúšikom historických románov o silných ženských hrdinkách.
Divoký ranč v srdci slovenskej prírody s divokými a svojhlavými ženami, ktoré ho obývajú.
Divoká Moruša mala asi všetko, čo by som čakala od dobrej romantickej knihy -výborný vývoj postáv, ktorý bol uveriteľný a postupný, realistickosť charakterov, ktoré neboli čiernobiele a slow-burn romantickú linku.
Okrem toho mala Moruša nezameniteľnú atmosféru, ktorá ma pohltila a ja som si ju nesmierne užila.
Dej bol v mnohých aspektoch predvídateľný a chémia medzi postavami nebola z môjho pohľadu až taká intenzívna, ale vďaka spracovaniu príbehu a štýlu písania autorky mi to neprekážalo.
Nejde o nervy drásajúcu drámu, skôr o príjemnú oddychovú romantiku s hlbším presahom, spracovaním traumy aj duševného ochorenia.
Kniha v sebe nesie taký ten vibe telenovely Skrytá vášeň, čo sa mi samo o sebe páčilo a vyvolalo príjemnú nostalgiu.
Vďaka svojmu prostrediu, zápletke a krásnemu dizajnu je Divoká Moruša absolútne ideálnym čítaním na horúce letné dni. Príbeh som si zamilovala a ostal vo mne aj po prečítaní.
Knihu vám dávam do pozornosti, ak ste ju ešte nečítali, pretože naozaj stála za to.
,,Keď dobrí ľudia nič nerobia, zvíťazí zlo.”
Skvelá, pútavo spracovaná dystópia o podobe spoločnosti, kde bol hlas žien skresaný na 100 slov denne. A mal byť vymazaný natrvalo.
Autorka pracuje s konceptom teokratickej diktatúry, dielo svojou atmosférou a motívom pripomína Príbeh služobníčky, čo mne osobne neprekážalo, ba naopak, fascinovalo ma.
Príbeh je spracovaný pútavo a dynamicky. Ústrednou postavou diela je neurolingvistka Jean - autorka okrem feministických motívov do deja zakomponovala aj poznatky neurolingvistiky o Brocovej a Wernickeho afázii. Tento originálny vedecký prvok v zápletke som si veľmi užila - dej nielen ozvláštnil, ale zároveň čitateľa nenásilným spôsobom edukoval.
Dielo nastoľuje morálno-etické otázky, skúma zodpovednosť za dôsledky vlastnej pasivity, opodstatnenosť rodových rolí, hodnotu človeka, triedenie občanov na kategórie podľa pohlavia a orientácie a možné použitie biologickej zbrane.
Z môjho pohľadu Vox predstavuje veľmi vydarené dystopické dielo, ktoré ma upútalo od prvej strany a nemohla som ho pustiť z ruky. Rovnako o ňom nemôžem prestať premýšľať.
Úprimne nerozumiem, prečo má táto kniha také nízke hodnotenia, za mňa je to extrémne underhyped titul, ktorý stojí za prečítanie.
Ak máte radi vibe Príbehu služobníčky, tak si prídete na svoje - obzvlášť ak nemusíte ťažkopádnejšie filozofické spracovanie Atwoodovej, ale hľadáte ľahšie, dynamickejšie čítanie v štýle Freidy McFadden.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Na túto knihu som bola nesmierne zvedavá a tešila som sa, keď vyjde v slovenskom preklade. Po jej prečítaní prišlo - ehm, sklamanie?
Kniha mapuje život troch sestier - Lucky, Avery a Bonnie, od ktorých sa sprostredkovane dozvedáme o ich štvrtej, teraz už mŕtvej sestre Nicky.
Práve Nickin príbeh s endometriózou mi prišiel najzaujímavejší, žiaľ, autorka jej samostatný priestor nevenovala, čo bola škoda. Čitateľ Nicky spoznáva len zo spomienok jej sestier.
Kniha mi nesadla spôsobom, akým bola napísaná. Hoci niekomu jazyk autorky môže vyhovovať, mne nevyhovovalo ploché, spomienkovo ladené rozprávanie, kde si udalosti čitateľ domýšľa medzi riadkami. Nesedel mi zbytočný zdĺhavý detailný popis a venovanie priestoru vedľajším postavám, ktoré sa mihli v životoch sestier (napr. Peachy, modely, stylistka, chlapík, ktorému Bonnie vrazila pred barom…).
Autorkino rozprávanie na mňa pôsobilo plocho, sucho, nedokázalo vo mne vzbudiť emócie. Nezaujímali ma sestry, ani to, čo sa s nimi bude ďalej diať (Lucky ako celok mi bola extrémne proti srsti).
Kniha obsahuje zopár pekných myšlienok a trefných zamyslení, avšak to môj celkový dojem z knihy nezachránilo. Prvých 100 strán bolo tak nezáživných, že som reálne zvažovala DNF.
Blue Sisters pre mňa predstavujú jednu z tých kníh, ktorá chce byť strašne deep, preto sa každý pasuje so závislosťami, na smrti blízkeho si postavy vybudujú celú osobnosť, cyklia sa v sebadeštruktívnych sklonoch, ubližujú všetkým naokolo s tým, že ony za to ani nemôžu, preto by sme ich mali ľutovať.
Autorka správanie postáv postavila na externom locus of control, kde za správanie postáv môžu primárne prežité traumy, postavy sa správajú ako obete svojho prostredia a na svoje rozhodnutia majú len pramalý vplyv. Verím, že každý máme napriek prežitým traumám možnosť zvoliť si, ako sa budeme správať a akým smerom sa budeme uberať, trauma nás nezbavuje zodpovednosti za svoje ďalšie rozhodnutia (pr. Averina nevera, Luckina bezohľadnosť...)
Celkovo vo mne kniha zanechala znechutený a otupený pocit. Coco Mellors nie je pre mňa a v jej tvorbe neplánujem pokračovať.
Krásny, dojímavý a hlboký príbeh o sile výnimočného priateľstva troch dievčat, ktoré prežilo skúšky a výzvy, ktoré život priniesol. O priateľstve, ktoré vyformovalo prvé, lastovičie leto v tábore, pomáhajúcom tisíckam mladých dievčat nájsť svoju slobodu, vnútornú silu a odvahu.
Lastovičie leto nie je len obyčajnou letnou oddychovkou. Originálnym a realistickým spôsobom spracováva dualitu života - radosť a smútok, vzostupy aj pády, leto aj chladné veterné počasie, ktoré so sebou budúcnosť prináša. Kniha obsahuje veľa pekných myšlienok a živú atmosféru letného tábora pri vode. Jej čítanie ma pohladilo na duši, prinútilo ma spomaliť, vychutnať si chvíľu a mnohokrát ma dojalo.
Odporúčam, ak chcete siahnuť po hlbšej, hodnotnej letnej knihe. Lastovičie leto rozhodne nesmie chýbať v žiadnej plážovek taške.
Tak toto bolo…FAKT dobré. Premyslené, komplexné a neuveriteľne originálne fantasy založené na logicko- magickom systéme odovzdávania vôle s inšpiráciou v antickom Ríme.
Nechýbal prepracovaný politický systém Hierarchie, intrigy, korupcia, machinácie, a keď sa do hry zaplietli paralelné svety, môj mozog zostal úplne, že…wau.
Celý čas si myslíte, že čítate fantasy o nejakej akademickej súťaži s vlastnou verziou hier o život, a potom sa vám odkryje oveľa hlbší, komplexnejší rozmer.
Vôľa väčšiny je naozaj sľubným úvodom do sľubnej série a ja veľmi, veľmi dúfam, že autor laťku udrží.
No a kniha je sama osebe vizuálny masterpiece, čo si budeme
Jediné, čo by som príbehu vytkla, bolo slabé budovanie vzťahov medzi postavami - až na pár výnimiek na mňa pôsobili málo uveriteľne, bezemočne a plocho. Hoci väčšina vzťahov bola založená na kalkulácii, aj tie úprimné vzťahy pôsobili chladne. Romantická linka, hoci bola okrajová, pôsobila silene a chýbala jej chémia.
Taktiež som mala vzhľadom na pokles dynamiky deja v prvej tretine problém začítať sa do knihy.
Začiatok bol super, no potom dej stratil spád, čo je podľa mňa škoda (ubrať 100 strán by výrazne pomohlo). Druhý dych kniha nabrala až kdesi za polovicou.
V závere, ktorý bol vyšperkovaný detailami, autor poodhalil, že má pre nás prichystané niečo majstrovské. Teším sa!
Psychologický román o sile rodiny, sesterstve, strate a opustení, odohrávajúci sa v zaprášenom mestečku Muscadine v Louisiane.
Každá zo žien v príbehu si nesie vlastné tajomstvá, traumy a obavy, s ktorými bojujú tak, ako vedia, hoci nie vždy správnym spôsobom. Zraňujú a sú zraňované, no napokon si k sebe nájdu cestu - pretože rodina je všetko.
Dej je zameraný predovšetkým na mapovanie rodinných vzťahov a dávno pochovaných tajomstiev, ale objavuje sa tu aj ľahká detektívna zápletka v súvislosti so zmiznutím dvojčaťa Georgie.
Celkovo ide o veľmi pekný príbeh, ktorý sa čítal príjemne. Pomaly plynúci dej v ospalom, zabudnutom, horúcom mestečku na konci sveta je ideálnym čítaním na leto.
Krátka novela zachytáva ospalú dedinu Little Nettlebed, ktorú zachvátilo sucho. Akoby to nestačilo, v dedine, v ktorej havrany sadajú na dom toho, kto má onedlho zomrieť, sa začne odohrávať celý rad podivností. Dievčatá Mansfieldové videli meniť sa na psy.
Príbeh je skvelou ukážkou kolektívnej hystérie - ako jedno krivé obvinenie nabalí na seba celý rad ďalších údajne pravdivých historiek a klebiet. Prvotné obvinenie nikdy úplne nezmizne a ľudia začnú akékoľvek správanie dievčat považovať za dôkaz posadnutia diablom. A kolektívna hystéria vyústi do násilia.
Kniha ukazuje, ako sa stokrát opakovaná lož stáva pravdou, ako rýchlo sa v davovej psychóze stráca kritické myslenie. Zobrazuje dedinský folklór, strach z vecí vymykajúcich sa norme, klebety, poverčivosť a predsudky. Dusná atmosféra bohom zabudnutej, suchom a úhynmi zvierat sužovanej dediny podčiarkuje silu príbehu.
Metafora premenenia na divé psy poukazuje na to, ako kruto dokáže spoločnosť potrestať odlišnosť človeka, kvôli ktorej do nej nezapadá. Ako kruto dokázala spoločnosť v minulosti odvrhnúť a potrestať ženy, ktoré boli príliš slobodné, málo tiché, málo poddajné, málo poslušné.
Autorka stiera hranicu medzi fantastickým a skutočným, zámerne ponecháva otvorenú otázku, či sa skutočne dievčatá menili na psy, alebo išlo iba o strach, poverčivosť a predsudky dedinčanov. Nikdy to nevysvetlí a neponúkne ani perspektívu z pohľadu sestier. Čitateľ dostáva iba pohľad ostatných postáv, ktorý je zatienený pivom a tým, čo počuli - autorka čitateľa necháva, aby si záver utvoril sám.
Z môjho pohľadu ide o skvelé dielo s prvkami magického realizmu, feminizmu, tajomna a nadprirodzena.
Vynikajúca dystópia, ktorá je voľným pokračovaním príbehu Služobníčky. Pokiaľ ste mu príliš nefandili, ubezpečujem vás, že toto bolo omnoho, omnoho lepšie.
Svedectvá poskytujú odpovede na otázky, ako Gileád vznikol a čo spôsobilo pád tejto teokratickej diktatúry. Kam je až človek schopný zájsť, aby prežil? Dokáže v záujme prežitia zradiť sám seba? A dokáže si potom zradu svojich vlastných hodnôt pred sebou ospravedlniť? Ako je možné, že masy ľudí vznik režimu dopustili a podporovali?
Svedectvá sú zrkadlom modernej spoločnosti a dvíhajú varovný prst všetkým, ktorí žijú v ilúzii bezpečnej reality. Ukazujú, hoci len hypoteticky, kam to až môže zájsť, ak moc do rúk uchopí hŕstka nesprávnych. A čo je horšie, ak väčšinová populácia túto uzurpáciu moci dovolí a zo strachu zatvorí oči. Prevratné zmeny sa nedejú náhle, ale postupne a nenápadne.
Tí najsilnejší vládnu a v rámci moci konajú rozličné skutky. Ale nekonali by, keby sa nespoliehali na to, že im to ľudia dovolia.
Kniha mi utkvela v mysli a musela som nad ňou neustále premýšľať, aj keď som práve nečítala. Myslím, že vo mne ostane ešte dlho.
