Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Recenzie píšem aj na instagrame @patrishatheserpent
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kryštály ma odjakživa fascinovali. Či už pre ich prekrásne farby a odlesky, ale taktiež pre energiu, ktorá z nich vyžaruje. Minulý rok som si dokonca začala hromadiť malú zbierku, ktorá sa pomaly rozrastá a zdobí mi interiér. No tým to žiaľ aj končilo. Doteraz som sa ich liečivými účinkami veľmi nezaoberala, a tak keď vydavateľstvo Tatran prišlo s titulom Kryštály pre začiatočníkov, s radosťou som sa pustila do objavovania tajomstiev vzácnych kameňov.
Na knihe sa mi páčilo predovšetkým to, aký postoj autorka k téme zaujala. Informácie podáva čitateľovi jednoducho a s ľahkosťou, nič nevnucuje, ani sa netvári, že má patent na rozum. Či už veríte na čakry a liečivú silu kryštálov alebo nie, v knihe sa dozviete o jednom aj druhom. Ako vznikajú rozličné kryštalické štruktúry, podľa čoho kryštály rozdeľujeme do skupín, aké rôzne farby sa vyskytujú, ktoré kryštály energiu pohlcujú a ktoré naopak vyžarujú. Aké kryštály si zaobstarať ako úplný začiatočník, kde nakupovať, ktoré s ktorými kombinovať, na čo a ako ich vlastne používať, kde ich rozmiestniť, ktoré možno čistiť vo vode a ktoré nie… Toto a omnoho viac sa dozviete v tejto knihe.
Kryštály pre začiatočníkov sú skvelou knihou pre každého, kto s kameňmi ešte len začína pracovať a potrebuje sa zorientovať v obrovskom množstve informácií. Za mňa prekrásna, hodnotná publikácia, ktorú si budem ešte mnohokrát listovať a uplatňovať spomenuté postupy, či už pri meditácii alebo cielenej práci s kryštálmi.
Táto recenzia je jedným z mojich najväčších restov. Je to tak najmä preto, že s knihou Slnečná sestra mám zvláštny vzťah a vlastne ani neviem, čo si o nej myslím.
Na jednej strane ide o pútavý príbeh o ďalšej zo siedmich sestier, tentoraz o prudkej a temperamentnej Elektre. Spočiatku nesympatická a nepochopiteľná, robí jedno katastrofálne rozhodnutie za druhým. Elektra je ukážkový príklad postavy, ktorá vám pravdepodobne nesadne. No ako príbeh odsýpal, dokázala som ju pochopiť a vžiť sa do jej kože. Dalo by sa povedať, že si prešla monumentálnym charakterovým vývinom, spomedzi všetkých sestier azda najvýraznejším. Páčilo sa mi, ako v sebe dokázala nájsť silu a utrpenie premeniť na niečo pozitívne. Ku koncu mi skutočne prirástla k srdcu a jej tŕnistá cesta ma dojala.
Na druhej strane príbeh Cecily ma veľmi nenadchol. Jej charakter bol nevýrazný a zabudnuteľný, často sa správala naivne a iracionálne a v porovnaní s Elektrou, ktorá žiarila všetkými farbami, na mňa pôsobila ako vyblednutý obrázok. V živote Elektry rozhodne zohrala obrovskú rolu, no myslím, že jej príbeh mohol mať viac šťavy. Lucinda dokáže napísať neuveriteľné silné ženské hrdinky a tu mi to akosi chýbalo. Taktiež som badala isté prvky šablónovitéhoo písania a preto bol pre mňa príbeh Cecily bohužiaľ dosť predvídateľný.
Ani po spísaní pocitov sa neviem rozhodnúť, či sa mi kniha páčila alebo nie. Ostávam teda v neutrálnej rovine a nechávam to na vás. Myslím si však, že ak ste sa do série už pustili, túto časť si nenecháte ujsť.
Daj sa zviezť je kniha, ktorá vás príjemne prekvapí. Je to príbeh o Auden, poctivej študentke, ktorá je na svoj vek možno až príliš upätá a dospelá. Rozhodne sa stráviť svoje posledné leto pred vysokou u otca v prímorskom mestečku Colby a dúfa, že jej to zmení život.
Na prvý pohľad jednoduchý, tínedžerský príbeh v sebe ukrýva viac, než len prázdninové zážitky a prvé lásky. Čitateľ má možnosť spoznať oboch rodičov Auden a sledovať ich komplikovanú vzťahovú dynamiku. Verte mi, nebudete sa vedieť rozhodnúť, či viac nenávidíte jej mamu alebo otca. Taktiež pochopíte trochu svojskú povahu Auden a zároveň budete s údivom sledovať jej postupnú premenu charakteru a letný glow up. Zozačiatku som jej nevedela prísť na chuť a trochu ma jej nevysvetliteľné správanie iritovalo, no ku koncu som jej veľmi držala palce.
Bavili ma aj nočné zážitky s Eliom a bucket list, ktorý si postupne plnili, aj keď si myslím, že Eliov charakter mohla autorka rozvinúť ešte o čosi viac. Čo mi na príbehu trochu vadilo, bolo časté opisovanie interakcie medzi Auden a Eliom, no málokedy to s nimi čitateľ prežíval priamo v deji. Niečo mi tam jednoducho chýbalo.
Inak knihu hodnotím pozitívne, bolo to príjemné dovolenkové čítanie a úplne som pri tom vypla. Bude sa páčiť predovšetkým mladším ročníkom a romantickým dušiam.
Dcéru Sparty som si chcela prečítať od okamihu, kedy som ju prvýkrát zahliadla na sociálnych sieťach. Obálka bola láska na prvý pohľad a kto ma sleduje dlhšie, určite vie, že som veľkým fanúšikom retellingov. Anotácia sľubovala nebojácnu hrdinku, bojovníčku telom i dušou, ktorá sa cíti ako vyvrheľ spoločnosti a je ochotná urobiť všetko pre to, aby sa stala rovnocennou obyvateľkou Sparty. Cestu jej však nečakane skrížia bohovia a Dafne je nútená splniť neľahkú úlohu a pokúsiť sa tak prinavrátiť svetu bohov a ľudí stratenú rovnováhu. Okrem toho som si Dcéru Sparty zobrala na dovolenku na Krétu, kde sa odohrávala podstatná časť príbehu.
Znelo to ako recept na dokonalú knihu šitú pre mňa na mieru. Čo by sa mohlo pokaziť, všakže. Ukázalo sa, že úplne všetko.
Zo začiatku vyzeral príbeh celkom sľubne a udržiaval si príjemé svižné tempo. Autorka v úvode predstavila postavy a načrtla hlavnú zápletku. Už po pár stranách sa však začali objavovať prvé nedostatky príbehu. Tempo sa po celý čas ani na sekundu nespomalilo, ba naopak ešte zrýchľovalo. Postavy konali impulzívne, bez rozmyslu a nekomunikovali spolu. Všetky prekážky hravo prekonali a nepotrebovali spať ani jesť, a to napriek svojej smrteľnosti. Autorka úplne zabudla rozvinúť charaktery postáv, pretože na to evidentne nemala popri všetkej tej akcii dosť času. Iritovalo ma správanie Dafne aj Apolóna a bohužiaľ som si k týmto dvom nedokázala vytvoriť akýkoľvek vzťah okrem nenávisti. Ani ich extrémne predvídateľný insta love vzťah som im nezožrala. A aby toho nebolo málo, milostný trojuholník medzi bohom, smrteľníčkou a vlkom sa zdal autorke ako dobrý nápad. Ok. Predstavte si všetky young adult tropes, ktoré neznášate. V tejto knihe ich zaručene nájdete.
Ako problém sa ukázal aj štýl písania. Autorka sa vyjadrovala veľmi repetitívne a občas naozaj stupídne. Zbytočne opisovala fyziologické procesy v tele a pravdepodobne mala počas písania mylnú prestavu, ž toto je vývin charakteru. Napríklad: Z Apolóna vyžarovalo nadpozemské teplo, jeho ruky boli horúce a jeho pohľad spaľoval. Vravela som už, že bol fakt horúci? Dafne zase nonstop zvieralo hrdlo, kliatba sa jej ovíjala okolo pupka alebo jej krútilo prstami na nohách. Párkrát som si všimla aj nezmysly ako čierny/ červený ichor. Neviem, či boli aj v origináli, alebo vyplynuli z prekladu.
No čo bola na knihe najväčšia absurdnosť, je interpretácia gréckej mytológie. Dafne je postava, ktorá sa v mytológii vyskytuje, no v tejto knihe hrá úplne odlišnú úlohu. Autorka sa snažila vytvoriť niečo originálne, čo oceňujem. Žiaľ táto jej pokrútená verzia vo výsledku absolútne nedávala zmysel.
Knihu hodnotím ako totálny krok vedľa a ak máte podobný čitateľský vkus tomu môjmu, rozhodne ju neoporúčam. Ak vás však kniha zaujala práve vďaka môjmu hejtu a chcete sa presvedčiť na vlastnej koži, či je taká ako píšem, určite si ju prečítajte a podeľte sa so mnou o vaše pocity. Verím, že si nájde svojich čitateľov, prevažne tých mladších a taktiež milovníkov akcie, ktorým nevadí, že tá akcia je na úkor všetkého ostatného, čo by mal kvalitný príbeh obsahovať.
Toto je však presne ten typ knihy, pri ktorej musíte mať kľud a nad niektorými vecami sa zamyslieť.
Anxious people je kniha o skupine náhodných, alebo aj nie tak celkom náhodných ľudí, ktorí sa ocitnú v krízovej situácii a sú nútení nájsť z nej spoločné východisko. Na prvý pohľad sa ich správanie javí nepochopiteľné, miestami karikatúrne, až sa budete chytať za hlavu a prevracať očami. No ako ich čitateľ spoznáva bližšie, veci do seba začnú zapadať a dávať zmysel.
Koniec ma skutočne chytil za srdce, rovnako ako mnohé myšlienky ukryté medzi riadkami.
Môžem pokojne vyhlásiť, že som hrdým členom Sally Rooney fanklubu a úplne chápem nadšenie okolo jej kníh. Rooney má jedinečný štýl písania, ktorý čitateľa vtiahne do deja priam magickým spôsobom, pričom vo svojich knihách paradoxne rieši problémy a udalosti bežného života. A možno je to práve tá všednosť a každodennosť, ktorú podáva veľmi svojským štýlom, čo ju odlišuje od ostatných autorov. Plynulosti deja a príbehu podľa mňa dopomáha aj vynechanie interpunkcie v priamej reči. Niekomu to nemusí byť pochuti, no ja som sa viackrát pristihla pri tom, ako si tento malý detail priam labužnícky vychutnávam.
Na knihe Conversations with Friends ma oslovili aj rôznorodé a najmä aktuálne témy, ktoré autorka rieši. Mnohokrát aj nepriamo, medzi riadkami. Hlavná hrdinka Frances je približne v mojom veku a v mnohom som sa s ňou dokázala stotožniť. Veď kto z nás sa vo svojich dvadsiatich + rokoch občas necíti ako prázdna schránka bez výnimočnej osobnosti? Kto o sebe z času na čas nepochybuje?
Aktuálne, svieže a relatable. Conversations with Friends u mňa vyhrávajú prvenstvo spomedzi všetkých kníh, ktoré doteraz od autorky vyšli.
Neviem, ako to máte vy, no ja sa v severskej mytológii absolútne nevyznám. Mená ako Odin, Loki či Freya mi niečo matne hovorili, no tam sa moje znalosti aj končili. Preto keď vydavateľstvo Slovart prišlo s nádherne ilustrovanou knihou plnou rozmanitých mytologických postáv zo severu, moja zvedavosť ma prinútila siahnuť po nej a konečne si rozšíriť obzory.
Kniha je písaná jednoducho a prehľadne, striedajú sa v nej plynulé príbehy s informatívnymi časťami o postavách, ktoré zohrali významnú rolu. Toto členenie je podľa mňa šikovne vymyslené, pretože fakty, ktoré sa dočítate, máte následne možnosť vidieť zakomponované v deji, a teda sú aj lepšie zapamätateľné. Severské mýty sú tak skvelou voľbou nielen pre mladých, zvedavých čitateľov, ale aj pre neznalcov, ako som ja.
Čo sa mi však na knihe páčilo najviac, a čo z nej robí aj klenot mojej knižnice, je štýl kresby, ktorý sa podľa mňa perfektne hodí k tomuto typu rozprávania. Počas čítania mi príbehy ožívali priamo pred očami a aspoň na pár okamihov som mala možnosť ocitnúť sa po boku mocných bohov a všakovakých bájnych tvorov. Na severe, priamo uprostred drsnej prírody, na nekonečných mrazivých pláňach, či na vrcholkoch zasnežených hôr.
Knihu vám odporúčam ako hodnotný, zberateľský kúsok, najmä však milovníkom mytológie, či už gréckej alebo severskej. Ja už teraz viem, že svoju zbierku doplním aj o predošlú časť z tejto série.
Písanie recenzie na Poslednú šancu prokrastinujem už veľmi dlho a to z jednoduchého dôvodu - pri jej opise neviem nájsť tie správne slová a čokoľvek, čo vám o nej napíšem, nevystihne jej skutočnú podstatu. Prečítala som ju ešte niekedy koncom leta vrámci čitateľského maratónu a pamätám si, že som sa od nej ani na moment nedokázala odtrhnúť. Doslova som ju zhltla na jedno posedenie, aj keď sa jedná o takmer 500 stranovú knihu. A to sa mi veru stane málokedy.
Ryland Grace sa prebúdza zo spánku a zisťuje, že je jediný preživší na palube vesmírnej lode. Nespomína si však ani na vlastné meno, nie to ešte na obrovské bremeno, ktoré mu na plecia položili vlády všetkých krajín na našej planéte. Ľudstvu hrozí absolútne vyhynutie - a Ryland je jeho poslednou šancou na záchranu.
Čitatelia knihu považujú za kvalitne napísané dielo s množstvom akčných scén a vedeckých poznatkov, s vtipnými postavami, ktoré idú za hranicu svojich možností a so zápletkou, ktorá drása nervy až do úplného konca. Áno, kniha má všetko spomenuté, no ponúka omnoho viac. Pre mňa je to kniha o výnimočnej sile človeka vzoprieť sa vlastnému osudu a bojovať za to, čomu verí. Je to kniha o neuveriteľne krásnom priateľstve, ktoré mám už navždy zapísané v srdci a vyčarí mi úsmev na tvári zakaždým, keď si naň spomeniem. Tento žáner je pre mňa zatiaľ pomerne neprebádaným územím, a tak nech mi teda odpustia vštci znalci, keď poviem, že toto je od čias E.T. Mimozemšťana to najcitlivejšie a najdojemnejšie Sci-Fi dielo.
Spolu s Rylandom som sa smiala aj plakala a tajne som mu závidela. Mať toľko odvahy ako on, hlavu nabitú rozsiahlymi vedeckými znalosťami a ešte k tomu všetkému nájsť uprostred ničoho, vo veľkom, desivom vesmíre niečo tak vzácne... Posledná šanca obnovila moju vieru v ľudí a v silu priateľstva.
Andy Weir si ma získal knihou Marťan a po Poslednej šanci sa pre mňa stáva autorom, ktorého novú knihu budem od tejto chvíle netrpezlivo očakávať a rovno hádzať do košíka v predpredaji. Aj v prípade, že Sci-Fi žáner veľmi nečítate, niet sa čoho obávať. Weir píše o vede zábavným a pútavým spôsobom, ktorý vás nebude nudiť a rozhodne vás aj niečo nové naučí.
Odkedy mala Hypotéza lásky neopísateľný hype v zahraničí a na TikToku, pozorne som ju sledovala a uvažovala, či jej dať šancu, alebo to bude len ďalšie sklamanie. Nie som ani nejakou nadšenou čitateľkou romantických kníh. Ale viete čo? Ja sa ňou po prečítaní tejto dokonalosti asi stanem!
Konečne som totiž našla autorku romantických kníh, ktorej štýl mi sedí presne na mieru. Ali Hazelwood píše veľmi sympatické postavy, ktoré sa neustále podpichujú a doťahujú, poznajú svoje slabé stránky, no vedia na sebe navzájom oceniť a vyzdvihnúť aj to dobré. Olive je bezprostredná a úprimná, ku každému sa správa priateľsky. Na dennej báze so sebou vedie vtipné vnútorné monológy, s ktorými som sa vedela stotožniť a jednoducho som si ju vďaka tomu zamilovala od prvej strany. Adam je zasa jej opakom, je tak trochu tajomný a nevrlý, jeho život sa točí okolo práce. Nepripustí si len tak hocikoho k telu, samozrejme iba do okamihu, kým ho Olive omylom nepobozká a nezačnú spolu falošne randiť. No a tá chémia, vážení... Čudujem sa, že im nevybuchol labák.
Veľmi sa mi páčilo aj univerzitné prostredie, v ktorom sa príbeh odohrával. Témy ako ženy vo vede a výskume, ukradnuté nápady, či sebavedomie na akademickej pôde, kde je podstatná prevaha mužov, sa ma osobne dotkli. Hypotéza lásky teda nie je len návykovou romantikou s perfektnou chémiou medzi postavami, ale taktiež inteligentnou kritikou súčasných problémov spoločnosti.
Kniha sa mi páčila tak veľmi, že som ju nedokázala pustiť z rúk a prečítala som ju na jedno posedenie. Vzápätí som do košíka hádzala novinku Love on the Brain, ktorá vyšla od autorky pred pár dňami v angličtine a taktiež by som si rada prečítala aj všetky STEMinist novely. Neviem sa dočkať, kedy budem v rukách držať finálne slovenské vydanie Hypotézy lásky a nemôžem inak, než vám ju nadšene odporúčať. Verím, že si príbeh Olive a Adama zamilujete rovnako, ako som si ho zamilovala ja.
Do knihy som sa púšťala s očakávaniami, že to budú krvavé Hry o život s poriadnou dávkou mágie. Žiaľ moje očakávania neboli ani zďaleka naplnené, tak sa teda poďme pozrieť na to, v čom bol problém.
V prvom rade to krvavé rozhodne nebolo. To už aj moje varenie je krvavejšie, keď sa pri ňom náhodou porežem. Mágia v príbehu naopak nechýbala, no aj tu som mala isté výhrady. Jednotlivé kúzla boli často detailne popisované, no mágia ako taká v tom konkrétnom svete nedávala žiaden zmysel a nemala svoje jasné pravidlá. Takisto ani celý svet, v ktorom sa dej odohrával. Je síce fajn, že som 400 strán sledovala magický turnaj, no dôvod, prečo sa vlastne konal, som sa žiaľ nedozvedela. Jednoducho sa konal. Ani motivácie postáv mi nedávali zmysel, a teda som nechápala ich správanie a na žiadnu z postáv som sa emocionálne nenaviazala. Bolo mi viacmenej jedno, kto zomrie a kto prežije. Autorky urobili párkrát tak lenivé rozhodnutia a zvraty v deji, že som len nechápavo krútila hlavou.
Čo mi však na tom celom nepodarku vadilo najviac je, že sa kniha prirovnáva k spomenutým Hrám o život. Hry sa sústreďujú predovšetkým na rozdelenie spoločnosti, politiku a rebéliu voči systému. Toto nemalo logiku a unikla mi vlastne celá pointa.
Žiaľ, pre mňa to bola strata času a ešte mi kniha spôsobila aj reading slump. Young adult fantasy už vo väčšine prípadov nie je moja šálka kávy a budem na to určite myslieť dobudúcna.
