Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
“Niektoré knihy stačí ochutnať, iné prehltnúť, iba niekoľko málo je hodných prežutia a trávenia. Pri niektorých knihách si stačí pozrieť iba jej časť, niektoré stačí preletieť, a niekoľko málo treba prečítať starostlivo s plnou pozornosťou.”
“Naše životy sú ako domy. Niekedy spadnú a majú prečo, inokedy spadnú úplne bezdôvodne.” Stephen King
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Toto je kniha, ktorá je napísaná presne podľa môjho gusta - kratšie a dynamické kapitoly; štýl písania ktorý, dokáže vtiahnuť do deja okamžite; zaujímavé postavy; napínavý príbeh....moja prvá kniha od autorky a rozhodne nie posledná. Ako čitateľ mám rada, keď sa stretnem s plot twistmi a mindfuckmi, nad ktorými premýšľam istú dobu po dočítaní knihy.
Sama Amber už na začiatku knihy prezradila, že občas klame. Áno, to všetci ľudia, no nie všetci skončia v kóme, nepamätajú si posledné udalosti zo svojho života a nemusia skladať mozaiku príbehu, ktorý Amber zachytáva v kómatickom stave. Takže pozor na Amber a hlavne na to, že príbeh čítame z jej uhľa pohľadu, preciťujeme spolu s ňou udalosti, ktoré na prvý pohľad vyzerajú inak ako v skutočnosti sú.
Príbeh sa odohráva v troch časových úsekoch - minulosť roku 1992, nedávna minulosť - udalosti tesne pred kómou a súčasnosť. Ku koncu sa všetky úseky krásne doplnili, mnohé udalosti vysvetlili a hlavne nám bola objasnená príčina správania sa Amber. Záver bol vynikajúci až na úplne poslednú scénku, ktorá podľa mňa mohla byť vynechaná.
Prvá polovica knihy bola veľmi sľubná - kapitoly sa striedajú z pohľadu Erika a Jo, kde Jo je žena bývajúca v dome, kde s ňou údajne býva aj Erik ako jej snúbenec. Avšak Jo si na žiadneho Erika nielen že nespomína, ale v dome nie je žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že to, čo Erik tvrdí, že pravda.
Na celej knihe je strata pamäte Jo asi najnapínavejší element - má pravdu ona a Erik je len psychopat, ktorý ju sleduje a rozhodol sa vyšperkovať svoju diagnózu do desivej praxe? Alebo má problém Jo? A ak áno, aký?
Dynamika deja bola vyhovujúca, kapitoly neboli zbytočne natiahnuté, v každej sa niečo dialo, no napätie zo začiatku knihy každou ďalšou kapitolou klesalo až vymizlo úplne. Postavy sa dostali do komplexnej situácie, ktorá bola síce napísaná prehľadne, no za mňa sa autorka vybrala nudným smerom. Druhá polovica knihy bola nudná, rozuzlenie sa črtalo samé a bolo ho ťažké prehliadnuť. Záver sa mi nepáčil, čakala som psychologickú drámu, ktorá sa bude odohrávať medzi dvoma ľuďmi, no zakomponovanie politiky do príbehu to celé iba pokazilo.
Psychologická temná dráma - štyria súrodenci majú extrémne zlý vzťah s rodičmi, hlavne s otcom, ktorý všetkých v rodine veľmi rád ponižuje a robí si z nich nemiestne žarty, no sám si zo seba nevie urobiť srandu či znášať podobné chovanie u druhých. Matka je opísaná síce milo, no so slabou autoritou. Keď deti prídu o oboch rodičov, ich vzájomne vzťahy a hlavne chovanie sa začnú veľmi meniť.
Kniha je bizarná, nemravná a zvláštna - už za života rodičov mali deti medzi sebou netradičný vzťah, no po ich smrti sa najstaršia Julie a druhý najstarší Jack, z ktorého pohľadu čítame príbeh, stávajú autoritatívne postavy, ktoré vedú domácnosť a starajú sa o mladších. No domácnosť a staranie sa o mladších má neskutočné diery, keďže Julie a Jack sú sami ešte stále deti, ktoré prešli traumami a ktoré spája malé nechutné tajomstvo zabetónované v sklepe.
Každý zo súrodencov sa vyrovnáva so stratou rodičov a tajomstvom inak - každý z nich stratil kontakt s realitou po svojom. Je veľmi dobré si po dočítaní knihy prečítať psychologický rozbor diela a postáv, ktoré približuje ich chovanie a ako-tak vysvetľuje poslednú nechutnú scénku v knihe, ktorá ma znechutila, keďže sama mám súrodencov.
Málokedy je druhá časť rovnako dobrá ako prvá. Kniha ma veľmi bavila - mala rýchle tempo, neustále sa niečo dialo, postavy boli napísané dobre a som rada, že aj vedľajšie postavy dostali viac priestoru - Blythe mi príde zaujímavá so svojím podrezaným jazykom a svojimi názormi na spoločenskú etiketu či morálku.
Signa a Smrtihlav majú šťastie nadosah, no medzi nich sa postaví sám Osud, ktorý im hádže polená pod nohy. Signa musí vyriešiť vraždu vojvodu Wakefielda, z ktorej obvinili Elijaha a nájsť spôsob, ako sa zbaviť Osudu a byť s tým, koho miluje. Dve úlohy, ktoré sa jej miestami zdajú nemožné. Detektívna zápletka bola opäť jednoduchá, no logická a zaujímavá. Bolo viacero podozrivých s naozaj dobrým motívom. Čo sa týka Osudu - jeho postava mohla byť spracovaná lepšie, ale verím, že v treťom pokračovaní bude mať omnoho väčší priestor, keďže aj jeho príbeh si zaslúži ukončenie.
Autorka si nedala veľkú námahu s predstavením sveta - nevieme, v akej krajine sa dej odohráva, poznáme nanajvýš dve- tri mená miest, kde sa vyskytujú postavy. Túto nerozvinutú časť ale vynahrádza opismi starých sídiel, duchov a ich príbehov. Foxglove bol zaujímavé miesto a dúfam, že v tretej časti tam ešte zavítame, keďže jedna detektívna zápletka by sa tam hodila.
Kniha bola super a mňa veľmi zabavila od prvej strany až po poslednú. Čo sa týka vekovej kategórie je kniha neobmedzená - young adult aj dospelý si na nej zgustnú.
Signa má okrem škaredého mena jednu celkom zaujímavú vlastnosť - nedokáže umrieť a vidí duchov. Tieto vlastnosti k nej priťahujú Smrtihlava ako hmyz LED diódy a Signa si uvedomí, že po strate rodičov nie je náhoda, že sa jej tútori menia rýchlejšie ako jej ponožky. Rozhodne sa Smrtihlava konfrontovať a raz a navždy sa ho zbaviť, aby si mohla žiť svoj detský sen aj v skutočnosti - uviesť sa do spoločnosti, nosiť krásne šaty, tancovať na plesoch a nechávať mužov pri pohľade na ňu bez dychu...
Keď však dorazí na sídlo svojho nového tútora, so Smrtihlavom bude musieť spojiť svoje sily, aby Thorn Grove a jej obyvateľov dokázala ochrániť pred vrahom.
Kniha mala dobrú dynamiku, ani raz som sa pri nej nenudila. Signa je vtipná a osviežujúca postava, ktorá nie je zbytočne premúdrelá, hlúpa, hysterická ani otravná. A Smrtihlava si nemožno neobľúbiť s jeho dobrým zmyslom pre humor a povinnosť.
Detektívna zápletka bola vzhľadom na svoju jednoduchosť celkom podarená a napínavá.
Romantická dejová linka bola tiež dobre napísaná - autorka sa sústredila skôr na city postáv ako ich telá a nemala potrebu písať o zbytočných presladených erotických scénach, čím si ma teda získala.
Kniha je zmesou detektívky, romantiky, fantasy, štipky hororu, pretkaná humornými scénami a sympatickým príbehom. Teším sa na pokračovanie.
Temná psychologická dráma z prostredia aljašskej panenskej prírody, ktorá nie je taká prívetivá, akoby sa postavám mohlo na prvý pohľad zdať. Príbeh je o otcovi a synovi, ktorý sa rozhodnú na rok opustiť civilizáciu, idú na osamelý ostrov, kde na nich čaká malý zrub, divoké zvieratá, ťažký terén a ťaživá samota.
Prvá časť knihy je z pohľadu syna Roya, ktorý to s otcom nemá ľahké - spoznáva temné zákutia otcovej mysle, ktorý považuje ich pobyt na ostrove za svoju osobnú psychohygienu, ktorá mu však veľmi nevychádza a vďaka ktorej Roya ignoruje alebo mu vraví o veciach, ktoré by mali ostať pred 13-ročným dieťaťom zamlčané.
Autor túto pochmúrnu náladu skvelo vykreslil, vedela som sa vžiť do Royovej kože a jeho otca ľutovať, nenávidieť a ostať z neho sklamaná. Hlavne jeho nepripravenosť v tak náročnom prostredí bola veľmi deprimujúca.
Spočiatku bol príbeh dramatický s dusivou atmosférou, akú vie vyvolať len dej na odľahlom mieste v divočine, no 2. časť bola viac psychologická dráma, boj o prežitie a zachovanie akej takej súdnosti. Koniec príbehu sa mi páčil, bol paradoxný, nečakaný, každý čitateľ sám posúdi, či aj zaslúžený alebo nešťastný - niektoré scénky v knihe boli surové, nechutné, realistické až desivé.
Prvé stretnutie s autorom a veru ľutujem, že sme sa nestretli už skôr. Zafónova Marina je zmesou mne veľmi sympatických žánrov - tak troška fantasy, horor, detektívka, dráma, so zmesou ťažkej, temnej, gotickej atmosféry, ktorá sa nesie Barcelonou. Veľmi sympatické a čerstvo spoznané hlavné postavy Marina a Oscar čitateľa sprevádzajú známymi i menej známymi miestami Barcelony, v ktorej ľudia žijú svoje šťastné aj menej šťastné až hrôzostrašné osudy.
Kvôli svojim potulkám a zvedavosti sa zapletú do starého tragického príbehu a následky ich nenechajú dlho čakať. Autor dokázal pracovať s mojimi emóciami a ohýbať príbeh - zo začiatku som nevedela, čo od knihy čakať, začiatok začal tak nevinne! Prechádzky po krásnej a zároveň veľmi pochmúrnej Barcelone, priateľstvo Mariny a Oscara, jeden nešťastný krvavý príbeh lásky - tieto veci vyústili do celkom jednoduchej, ale zaujímavej zápletky, kde sa postavy zahrali na detektívov a ktorým v rozlúsknutiu záhady bránili tajomné sily a aspoň mnou nečakaná hrozba v podobe čiernych motýľov.
Slabšia, ale hlavne na záver príbehu o to citeľnejšia, je paralela medzi Marinou/Oscarom a Evou/Michalom, ktorá priam navádza na úvahu o smrti a postoji, akým sa k nej staviame, ako sa zmierňujeme s minulosťou a s nepríjemnou realitou.
Autorov kvetnatý štýl mi veľmi sadol a vyhľadám ho aj v budúcnosti.
V porovnaní s prvou časťou si u mňa autorka nespochybniteľne napravila reputáciu. Kniha ma bavila, bola temná, dobrodružná, niektoré postavy miestami nemastné neslané, ale hlavná postava Rachelle bola sympatická, zaujímavá, nevšedná a hlavne sa odlišovala od stereotypov hlavných ženských postáv - nezjedla všetku múdrosť sveta.
Samozrejme knihe musím vyčítať takmer to, čo každej takejto romantickej fantasy "rýchlovke" - svet bol načrtnutý zaujímavo, bol surový a temný, no nedotiahnutý - hlavne čo sa týka schopností hvozdňanov. Nedalo sa celkom jasne pochopiť z obsahu rozsah ich sily a schopností, iba že sú silnejší ako ľudia...
História sveta či kráľovstva bola jemnulinko načrtnutá v legendách, z ktorých sme si nevedeli predstaviť svet ako celok, kniha neobsahuje mapku a vlastne by bola zbytočná, keďže autorka dokázala vymyslieť dve mená miest, kde sa dej odohrával. Ďalej sa autorka veľmi neobťažuje opismi výzoru postáv, minimálne tej hlavnej, čo mi až tak veľmi nevadí, lebo sa sústreďuje na jej charakter, no ťažko si ju popri čítaní predstaviť.
Veľké plus sú myšlienky a dilemy hlavnej postavy, no veľké mínus je romantická dejová linka, ktorá sa v istých aspektoch nápadne ponáša na prvú časť - láska prišla z čista jasna, nebola ničím podložená, postavy nemali žiadnu chémiu a vlastne ani čas či príležitosť zblížiť sa. Ich vzťah a náklonnosť som im neverila. Ale jej vzťahu s Erecom som bola schopná uveriť všetko a tam mala autorka sústrediť svoju pozornosť.
Inak som s knihou spokojná, autorka ma prekvapila svojou miestami surovosťou, príbehom opradenom legendami a akčnou shady hlavnou postavou.
Veľmi slabučký odvar romantasy inšpirovaný klasickými rozprávkami, ak keď ja som podobnosť našla ozaj mizivú. Zato podobnosť s inými romantasy knihami je tu viac než porovnateľná - Nyx od svojich deviatich rokov vie, že keď dovŕši sedemnásť rokov, bude sa musieť obetovať ako pre rodinu, tak pre ich krajinu. Síce nie je žiadna princezná, ale jej rodina patrí k spolku, ktorý sa už dvesto rokov pokúša o jedno - prinavrátiť modrú oblohu do Arkádie a zbaviť ľudí nebezpečných démonov. V rámci dohody sa Nyx s jedným takým démonom (rovno ich kniežaťom!) musí vydať a stať sa jeho manželkou.
Keď to takto napíšem, aj to znie zaujímavo, ale je to písané únavnou nudnou formou, kde sa autorka na jednej strane zbytočne venuje opisu každého krôčika, ktorý hlavná postava urobí, a na druhej strane pri dôležitých udalostiach opisuje toho čo najmenej. Postavy nie sú detailne premyslené - ani hlavné ani vedľajšie. Chémia medzi Láskavým pánom a Nyx neexistuje, ich vzťahu som absolútne nerozumela, ich spoznávanie sa sa vlečie a ich city musia mať nejaký turbomotor, lebo ich láska prišla znenazdajky, ničím nepodložene, proste už sa začala hodiť do príbehu, tak ju tam chytro šupnime.
Príbeh sa od polovice (kde sa v tej prvej polovici vlastne nič zaujímavé nestalo), začína príliš komplikovať a tým myslím, že nie je ťažké na pochopenie, čo autorka zamýšľa, ale je ťažké pochopiť, prečo.... Mágia sveta je nevysvetlená a čitateľom nedáva veľmi zmysel, a predsa na nej autorka skúša stavať dobrodružnú dejovú linku.
Nie som fanda kníh, ktoré sú zbytočne zahustené erotickými scénami a popravde, nikdy som si nemyslela, že málo erotiky či romantiky budem knihe vyčítať, ale je to tu - autorka nás necháva chladnými, postavy nemajú spolu žiadne pekné romantické citlivé chvíle, ktoré by ich zblížili. A práve preto sa z nich stáva tá najnudnejšia a najmenej sympatická ústredná dvojica, o ktorej som za posledný čas čítala. Veľmi kostrbaté čítanie.
S autormi mám skúsenosti (prečítaná kniha Lode mŕtvych), takže viem, akou formou píšu a ako sa snažia priblížiť k objasneniu nevysvetliteľného.
Každý, kto má rád hory a turistiku vie, že hory môžu byť veľmi zradné. K tým našim horám sa dokonca viažu nemilé legendy a povesti a o mnoho z nich som sa dočítala v tejto knihe vôbec po prvýkrát, o to záživnejšie čítanie som mala.
Autori sa v knihe venujú všeobecne tragédiám - zmiznutým ľuďom bez stopy,; nezvestným ľuďom, ktorí sa našli živí/ mŕtvi; po letecké a potápačské katastrofy.
Najviac ma zaujala Babia hora a jej tajomné podzemné tunely a samozrejme Tatry a desivé nálezy kostier, jej zvláštne tragédie a ukradnutý čas ľudí, ktorí prišli do kontaktu s fenoménom, ktorému nemožno porozumieť. Autori sa venujú aj horským prízrakom a tzv. sprunggeist (duch skoku) a tieto kapitoly boli veľmi dobre napísané.
Napriek tomu, že sa autori čitateľa nesnažia vystrašiť a navnadiť desivú atmosféru ako napr. autori hororu, je čítanie strašidelné a napäté, keďže veľa záhad, ktoré sa na území hôr stali, ostanú už navždy nevyriešené.
