Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
“Niektoré knihy stačí ochutnať, iné prehltnúť, iba niekoľko málo je hodných prežutia a trávenia. Pri niektorých knihách si stačí pozrieť iba jej časť, niektoré stačí preletieť, a niekoľko málo treba prečítať starostlivo s plnou pozornosťou.”
“Naše životy sú ako domy. Niekedy spadnú a majú prečo, inokedy spadnú úplne bezdôvodne.” Stephen King
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Kariku mám veľmi rada - všetky jeho knihy okrem tejto som zhltla v priebehu dňa, max dvoch. Táto sa od ostatných líši - postavy vrátane tej hlavnej prídu do kontaktu s paranormálnymi javmi omnoho častejšie, sú podstatne komplikovanejšie a agresívnejšie než ako boli v knihe Strach.
Major Gavenda je poverený vyšetrovaním zmiznutí, ktoré sa vysvetliť nedajú. Komunistické vyšetrovacie metódy a celá "politika" knihu osviežili, no miestami ju aj dosť zaťažovali, hlavne keď sa celá autorova pozornosť zamerala na vzťah medzi majorom - plukovníkom.
Kniha ma bavila až kým som neprišla na kapitolu Zrkadlo, od ktorej celé moje nadšenie z prvej polovice knihy opadlo a opadávalo až po koniec. Chvíľu som si myslela, že čítam nejaký divný mix Stopárovho sprievodcu galaxiou inšpirovaným Nočnou morou z Elm Street. Záver bol na môj vkus veľmi dlhý a za mňa mohol byť vynechaný, prišlo by mi to viac mysteriózne.
Tak táto kniha bol boj - vyjadrovanie a štýl písania Jeffa VanderMeera prosto nebude mojou šálkou kávy. Opisy sú pridlhé, opakujú sa a vo väčšine prípadov sú bezvýznamné. Oblasť X je aj po dvanástej expedícií stále oficiálne neprebádaná a nepochopená a žiadne informácie okrem tých skreslených o nej nemáme. Na scénu vstupuje Šéf - nový nadriadený výskumnej stanice študujúcej Oblasť X, ktorý si ale svoju pozíciu v práci nevie utvrdiť - zlá atmosféra na pracovisku a nevraživé chovanie voči jeho osobe zo strany kolegov ho vo vyšetrovaní nikam neposunie a zrazu tu máme poslednú kapitolu - jedinú, v ktorej sa udeje niečo zásadné a zaujímavé.
Autor mohol kľudne ubrať druhej časti aj 100 strán, výsledok by bol rovnaký.
Táto kniha by mohla byť zaujímavým počinom, ak by hlavná postava nebola bližšie ku koncu stále viac a viac nesympatickejšia a nezodpovednejšia čo sa týka jej správania. A pritom začiatok sa začal fajn - dusivá atmosféra jej myšlienok a hlavne jej rodiny bola priam hmatateľná, interakcia s jej matkou či mladšou sestrou sa čítala nepríjemne, čo bol predpokladám aj cieľ autorky. Všimla som si, že autorka si často zvolí ako hlavnú postavu veľmi komplikovanú ženu, ktorá prešla/ prechádza/ alebo ešte len prejde náročným životným obdobím, depresiou a akousi formou násilia, ktoré v nej zanechá temné miesto alebo potrebu mať blízko seba ostré predmety.
K prípadu - vražda dvoch maloletých detí v malom meste vyvolá rozruch aj zláka reportérske hyeny - našu depresívnu hlavnú postavu Camille - napriek tomu, že chápem dôvod jej chlastania mi príde dosť nezodpovedné tráviť tak veľa pracovného času v bare. Vraha som odhalila hneď - autorka až príliš sústredila pozornosť na túto postavu a nedalo sa nepomyslieť si, že to spravil/a. Takže žiadne prekvapenie ani náročný príbeh čitateľa nečaká. Je tam veľa gramatických chýb, kvôli ktorým sa kniha číta veľmi krkolomne - pracuje v základnej škole; tuniačí šalát, bol som sťatá; hostka, tretoročiak (niektoré nie sú nutne zlé, no v bežnej reči nie veľmi používané). Nedoporučujem ani knihu ani autorku.
Veľmi ľahko čitateľná kniha, ktorá je plná krvi, zvratov a vojny.
Prvých dvesto strán knihy mi hlavná postava Rin parádne liezla na nervy svojou neschopnosťou viesť tím ľudí, ktorým na nej záleží. To ju však zároveň približuje k normálnym ľuďom a odkláňa od bežnej predstavy protagonistu - hlavnej postavy, ktorá je neomylná a ktorá nepodlieha svojim démonom a vždy myslí vo vyššie dobro.
Rin je zo začiatku nahnevaná, sebecká a vyhýba sa povinnosti a zodpovednosti, no časom nájde cieľ, ktorého sa drží zubami nechtami - zabiť cisárovnú, ktorá sa v podstate dopustila velezrady.
Všetky bitky, ktoré sa v knihe udiali, boli popísané zaujímavo a udržali moju pozornosť až pokým som nezistila, čo sa stalo s kým stalo. A stalo sa toho veľmi veľa - od zrady, smrti obľúbených postáv až po dilemu, čo bolo a je správne urobiť a ako sa nestať len bábkou v rukách mocných.
Autorka si zaslúži pochvalu za veľmi dobre spracovanie a inteligentný štýl písania.
Kuang ma veľmi prekvapila a to v dobrom. Nový svet popísala dobre od jeho histórie až po aktuálnu situáciu a vojnový stav s Mukénskym zväzom.
Hlavná postava Rin občas lezie na nervy, ale drvivú väčšinu času sa mi o nej čítalo dobre a nedalo sa jej nefandiť - ktorá žena by predsa nechcela utiecť pred rovnakým osudom, aký čakal Rin? Obľúbila som si na nej jej vytrvalosť, odvahu a vôľu zmeniť svoj osud v niečo lepšie. Veľký priestor v knihe má opis štúdia na univerzite, kde stretávame mierne pošahaného Ťianga, ktorý mi dokázal nie len raz vyčariť úsmev na tvári svojimi kúskami.
Druhá polovica knihy má vážnejší nádych - vojaci bránia svoju zem pred nepriateľom. Ten pustoší ich územie a nemieni prestať, kým nepreleje krv všetkých obyvateľov ako kedysi na Spýre. No do akcie nastupujú šamani na čele s Altanom - nebezpečná divízia vojakov, ktorí sa dokážu spojiť s bohmi a priniesť na tento svet veci, ktoré naň nepatria.
Kniha je napísaná veľmi dobrým štýlom, je v nej veľa akcie aj postáv, no tie sú veľmi prehľadné napriek podobnosti mien. Od začiatku do konca veľmi podarený príbeh a ja sa musím pustiť hneď teraz do druhého pokračovania!
To musí byť ale večierok, ktorého vrcholom programu je zabité dieťa! Navyše také, ktoré sa prizná, že bolo svedkom vraždy. V dome sa nachádza veľa osôb, ktoré sa nemôžu vzdialenejšie podobať vrahovi - všetky až na pár výnimiek sú to väčšinou mamičky a deti. Kto z nich mohol spraviť tak krutý čin? A hlavne prečo?
Tieto otázky nám správne (ako vždy) zodpovie pán H. Poirot, ktorého šedé bunky pracujú rýchlejšie ako samo svetlo.
Knihu som zhltla za jediný deň, určite doporučujem i keď nepatrí medzi moje naj od Agathy.
Veľkolepé ukončenie trilógie, ktorá by sa mala dostať viac do povedomia ľudí.
Kniha ponúka všetky škály emócií - od hnevu, lásky, nenávisti, smútku po radosť. Nedá sa tak ľahko od nej odtrhnúť - dej je rýchly, nevlečie sa, neustále sa niečo deje.
Hranica medzi svetom ľudí a čertmi je veľmi tenká, vládnu medzi nimi sváry, no oba svety sú ohrozené a je iba na Vasji, či sa jej podarí zachrániť oba.
Príbeh má všetko - postavy, ktoré si dokážete obľúbiť, vlastný a veľmi zaujímavý magický systém a svet, v ktorom nechýbajú politické intrigy a boj o moc. Napriek väčšiemu poštu strán sa kniha číta takmer sama - pozorujeme udalosti v Elantris - padlom meste, ktoré bolo kedysi kolískou hojnosti Arelonu, a udalosti v Kae, kam prichádza derethský kňaz, ktorý má za úlohu priviesť arelonský národ k jeho viere.
Dej má rýchle tempo, autor skvelý štýl písania...jediné čo musím vytknúť je otvorený koniec, ktorý si pýta úplne dokončenie.
Emocionálne ladená young adult fantasy, ktorá si tentoraz za krásnu obálku odo mňa nevymámi o hviezdičku naviac.
Dej pokračuje plynulo a napája sa na posledné udalosti v prvej časti. Druhá časť je bohatá nie len na nové spojenectvá, ale aj lásky (za mňa to mohlo byť kľudne vynechané).
Naše hlavné postavy bojujú za zničenie turnajovej kliatby, no tým si paradoxne pridávajú ďalších nepriateľov. Druhá časť nebola o nič viac krvavejšia ako prvá, jednotlivé kapitoly sa mi zdali zbytočne natiahnuté. Skúšky pri rôznych Dominantách mali odlišnú úroveň a napriek tomu, že naše postavičky vedeli tak žalostne málo o vlastnej rodinnej histórií, sa drvivá väčšina zvládla, akoby našich šampiónov pri tom osvietilo.
Alistair je opäť postava, ktorá ma sklamala najviac keďže som od nej čakala tak veľa. Od postavy, ktorá bola zo začiatku prezentovaná ako on, som čakala lepšie kúzla, plánovanie....no úplne iný prístup. Našťastie ironický McTavish bol postava, ktorá druhú časť zachraňovala a dej posúvala dopredu. Za mňa sa veľmi dobre čítala aj Briony a Isabel, ktorá mi prišla v druhej časti lepšie spracovaná.
Suma sumárum, duológia o "neřádoch", ktorí mali do neřádov ohromne ďaleko, je ľahko čitateľná kniha, ktorá ničím novým neprekvapí (od postáv po systém mágie či turnaj, kde sa bojuje o moc). Ako 15-ročnej žabke by sa mi to určite viac páčilo, toto je jedna z YA fantasy kníh, ktorá nám dospelým nesadnú.
Hodnotenie je niečo medzi 3 až 4 hviezdičky, skôr by som po obsahovej stránke dala tri, no keď vezmem do úvahy krásnu obálku, tak štyri.
Od tejto knihy som mala dosť vysoké očakávania, ktoré kniha nesplnila, no nešťastím to nazývať nemôžem. Kniha sa čítala rýchlo, dej mal rýchle tempo, veľa akcie, no čo musím vytknúť je to, že to nebolo tak krvavé ako nám od toho sľubovali.
Hry o život s mágiou je dosť zaujímavá kombinácia, no tým, že kniha je určená pre young adult, bol tento námet vopred odsúdený na záhubu. Dej sa sústreďuje na tínedžerských šampiónov a hlavne ich emócie, ktoré medzi sebou cítia.
Hlavná postava Alistair je veľmi nesympatický, bez charizmy, dokonca trápny, jediné čo je na ňom zaujímavé je to, že je Lowe. Romantická linka sa mi k nemu absolútne nehodila, určite nie štýlom, ktorý zvolila autorka.
Ale aby som nebola len vyslovene negatívna, uvediem aj to, čo sa mi na knihe páčilo - Briony. Jej postava dej oživila a má na svedomí veľa akcie.
Dúfam že druhej časti nebude chýbať to, čo tak veľmi chýbalo prvej časti a autorka nám predvedie nejaké tie Krvavé Hunger games v druhej časti.
