Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ak by ste mi vmietli do tváre, že Žiarenie je najlepšia kniha od kráľa hororu, nehádala by som sa s Vami. ;)
Aj keď mám toho z Kingovho sveta ešte dosť na preskúmanie, myslím, že prinajmenšom titul jednej z najlepších si zaslúži.
Jednu drobnú hviezdičku z plného počtu strhávam jedine kvôli miestami ozaj zdĺhavým opisom...Poukazujú síce na Kingov talent, jeho schopnosť opísať...vlastne všetko neotrepanými umeleckými prostriedkami a záživne (za čo má môj obdiv), no konkrétne v tejto knihe troošičku narúšali takú tú mrazivú, nervy drásajúcu atmosféru...
Odhliadnuc však od toho, Žiarenie je skutočne horor ako sa patrí, mnohými celkom právom považované za masterpiece...Ako je už u Kinga očividne zvykom, postavy sú veľmi sympatické, ich psychika a prostredie, v ktorom sa dej odohráva vykreslené tak výborne, až máte pocit, že čítate príbeh podľa skutočných udalostí...
A veru bol i strach...
Áno, Kubrickov film bol riadne dobrý (videla som ho po prečítaní) :), a Nicholsonov herecký výkon ešte lepší (priam ohromujúci!), no ako to už s filmovými adaptáciami býva, v porovnaní s knižnou predlohou je až nehorázne veľa vecí pomenených alebo rovno vynechaných...Navyše, Žiarenie je vhodnou voľbou aj v prípade, že ste doteraz ešte nečítali žiadnu Kingovku.
Nuž, asi ani nie je potrebné písať viac...Ak prižmúrim očko nad tými opismi (ktoré ale ozaj vadili len preto, lebo som sa čo najrýchlejšie chcela dozvedieť, čo sa stane ďalej), a mierne pomalším rozbehom, musím uznať, že z knihy som mala vskutku príjemný (príjemne mrazivý) čitateľský zážitok...Oplatí sa prečítať. :)
A moožno sa k nej jedného dňa aj vrátim...Teraz sa však na mňa už hodnú chvíľu z knižnice škerí Pennywise (z obálky značne hrubšieho románu "To")...Takže sa z hotela Pekná vyhliadka presúvam do mesta Derry...A som zvedavá, čo to ten King zas vymyslel. :)
"Terapia" - tak sa volá táto kniha....A tak sa tiež volá to, čo po tejto knihe potrebujem!
Už je to skoro týždeň, čo som dočítala, a predsa som schopná sformulovať iba jedno jediné zmysluplné slovo na opísanie toho, čo Fitzek vytvoril... Šialené. Naprosto šialené, dokonca by som povedala, že až choré (v najlepšom slova zmysle). Jednoducho, to...To čo bolo?!
Zmätok pri čítaní, pocit, že neviete, čomu máte veriť, nutkanie obracať strany rýchlejšie...Keď vo Vás kniha vyvolá tieto pocity, nie je to zlé, však? Ale TAKTO...? Tak VEĽMI čitateľa zmiasť? Myslela som, že je to možné iba do určitej miery...Pán Fitzek však prekročil všetky hranice, ktoré sa prekročiť dali a ja čestne prehlasujem, že to, čo so mnou urobila Terapia, sa ešte nepodarilo buď žiadnej knihe, alebo ozaj iba pár výnimkám! Žalostne málo spánku? Načisto vygumovaný mozog? No a čo, hlavne že viem, ako sa to celé skončilo, nie?
Napriek tomu, že postáv nie je veľa a prostredie, v ktorom sa dej odohráva je tiež vcelku jednoduché, zápletka bola premyslená tak dokonale, že dovidenia....Možno ste si už stihli pomyslieť, či nepreháňam, alebo či nepreháňajú ostatní čitatelia, ktorí Terapiu vychvaľujú do nebies....Aj mne to ešte pred čítaním blyslo hlavou, reku, naozaj môže byť táto kniha až TAK dobrá? Verte mi, keď poviem, že ÁNO, môže, a NIE, vážne nepreháňam! ;)
Autor sa vôbec neobťažoval zdĺhavými opismi, žiadne "chodenie okolo horúcej kaše"... A tie zvraty, to bolo niečo....Už v strede knihy toho na mňa bolo priveľa a miestami som sa dokonca pristihla, ako mi v mysli behá "Prosím, už stačí!" Fitzek bol naozaj schopný zájsť tak ďaleko, až som si želala, aby prestal, mala som pocit, že každé ďalšie nečakané zistenie ma už načisto položí na lopatky (samozrejme, že neprestal)... A to som si myslela, že po toľkých knihách s nečakanými zvratmi ma už nič neprekvapí....Ozaj výborná kombinácia detektívky a mrazivého psychotrileru!
Navyše, čítanie o duševných chorobách bolo tiež veľmi zaujímavé....Zaujímavé a desivé. Takže za mňa úplne bezchybná kniha, ktorá sa určite zaradila medzi moje top.
Verte mi... Fitzek Vás prinúti neveriacky krútiť hlavou každých 5 minút, budete sa chytať za čelo na konci každej kapitoly...Ale hlavne - nebudete chcieť prestať čítať.
Predstavte si, že správanie všetkých zvierat -od tých najmenších druhov hmyzu až po najväčších predátorov- sa jedného dňa otočí o 180° ; a aj tie, ktoré by človeku inak neublížili, sú odrazu schopné chladnokrvne zabíjať. Ak Vám táto predstava pripadá natoľko šialená, že chcete vedieť podrobnosti, "Zoo" je tou správnou knihou. Oplatí sa ju však prečítať? Tu je môj názor:
Aby som sa nezamotala hneď na začiatku, dám najprv poznámku pre tých, ktorý kúpu knihy zamýšľajú kvôli seriálu: Ja som urobila to isté. Videla som všetky 3 série, boli pre mňa úplne "wow", tak som okamžite kupovala knihu, veď, nemôže byť veľmi odlišná....Bola. VEĽMI odlišná. V seriáli bolo dokonca veľa vecí prepracovaných lepšie....čiže, ak si myslíte, že z knihy budete mať rovnaký mrazivý zážitok, trochu Vás vyvediem z miery....nevravím hneď, že neodporúčam prečítať, len, ozaj si dobre premyslite, či kliknete na "vložiť do košíka".
A teraz mi dovoľte povedať, že milujem, ale že ozaj MILUJEM (úvodzovky ;)) autorov, ktorý píšu tak, že väčšinu knihy musíte prosiť nebesia o pomoc, lebo máte pocit, že kým dočítate, tak sa i všetky ročné obdobia vymenia....ALE plus/mínus 50 strán pred koncom sa stane udalosť (mnohokrát stačí aj jedna veta), pri ktorej si poviete "Dofrasa, veď to vlastne vôbec nie je zlá kniha..." (radikálna zmena názoru...snáď v tom nie som sama a chápete, čo myslím :)). Toto mi zatiaľ dokázali urobiť iba Phillip Pullman (kniha "His Dark Materials"), Stephen King ("Pod Kupolou")...no, a teraz už aj James Patterson s jeho "Zoo". Ťažko sa mi to opisuje....prvých 100 strán bol taký "rozbeh", potom nasledovali asi 2-3 napínavé kapitoly, pri ktorých som knihu doslova nemohla pustiť z rúk....nuž a zvyšných 300 strán... bolo prosto zvyšných 300 strán.
Pasáže o tom, ako sa náš "hrdina" - Jackson Oz (s pomocou pár "kolegov", samozrejme), snaží presvedčiť ľudstvo o tom, že niečo rozhodne nie je v poriadku, striedajú kapitoly s konkrétnymi opismi útokov zvierat z rôznych kútov sveta....a i keď veľkú väčšinu knihy tvorí práve to Ozovo presviedčanie, časti s útokmi mohli byť -podľa mňa- o niečo zaujímavejšie, veď hlavne to zvieracie šialenstvo je pointa toho celého...Každopádne, dostaňte sa cez toto celé a ste na kapitole, kedy Ozovi konečne dopne, PREČO sa to všetko deje. Rozuzlenie, musím uznať, bolo veľmi chytré a ozaj dobre prepracované. Doteraz rozmýšľam, ako spisovateľovi niečo také vôbec napadlo....Samotný koniec však tak dobre prepracovaný nebol. A práve to bol ten moment mierneho sklamania, kedy som si uvedomila, že kniha by mohla mať pokojne aj o 200 strán menej, a vôbec by to neuškodilo. ALE, na druhej strane, aj práve kvôli tomu koncu mám dilemu, či dať 3, alebo 4 hviezdičky, lebo párkrát mnou i zimomriavky prebehli, čo sa mi teda už dlho pri knihe nestalo...Keby sa dalo, tak dám 3,5; asi takto vidím túto knihu. Medzi moje top sa nezaradila, ale na také nie-príliš-komplikované čítanie nebola najhoršia. Neviem, zmiešané pocity mám....
No tak či onak, myšlienka, ktorá sa skrýva za tým všetkým je dosť silná, a robí z tejto knihy niečo viac ako len 470 stranový príbeh zaplnený lacnými opismi o tom, ako také a také zviera útočí tu a tu....Priznám sa, že aj mňa James Patterson donútil trochu sa zamyslieť nad tým, aký malý kúsok nás ľudí delí od toho, aby sme si totálne dodžubali náš svet...
No to je už priveľa filozofie. Svoje zmiešané pocity som popísala...tak teda na záver prajem iba veľa šťastia pri rozhodovaní. ;)
Túto knihu som čítala tak dlho, až som zabudla, že vôbec existujú iné knihy a iní spisovatelia... A vždy keď som v noci uvidela, že sa niekde svieti, automaticky mi napadlo "Aha, tí ešte majú propán"....Až takto ma King dokázal "skorumpovať". No pozor: to moje nekonečné čítanie nemusí znamenať, že kniha bola zlá. Poďme pekne po poriadku:
Vôbec nemusíte byť Kingov fanúšik alebo skalný čitateľ, aby ste poznali jeho citát: "Monštrá sú skutočné a duchovia tiež. Žijú v nás a niekedy vyhrávajú." (Ak ste ho nepoznali, teraz už poznáte.) A ja - ako začiatočník, čo sa týka Kingoviek, postupne zisťujem, že keď tento muž povie "zlo" - nemyslí tým vždy toľkými príbehmi opradených duchov, démonov, strašidlá, čo sa skrývajú pod posteľou...Chápeme sa. Pretože zlo sa ozaj skrýva na každom rohu, no nadpozemské sily s ním nemajú nič spoločné. Teraz už viem, ako to King s tým zlom myslel, no kým som nevzala túto knihu do rúk, nič som o tom netušila. Preto (a aj preto, že s Kingom ešte len začínam, ako som písala), ma "Kupola" prekvapila v mnohých smeroch. Čakala som príbeh plný paranormálnych záležitostí, nejakých tých "strašidiel"...A čo som dostala? Takmer 900 stranovú knihu, v ktorej najväčším záporákom je (na prvý pohľad obyčajný) majiteľ autobazáru a druhý člen mestskej rady "Veľký Jim"; preplnenú drogovými kšeftíkmi, politickými nezhodami (na toho veľkého Jima pozor), otrasnou políciou, niekoľkými vraždami (vráťte sa k politickým nezhodám a budete vedieť, na koho si máte dávať pozor :D) a, samozrejme, nekonečnými problémami spojenými s Kupolou. Bola som však sklamaná? Nie. Nie tak celkom.
Páči sa mi, že King neotáľal. Hneď na prvej strane sa už dejú veci a čitateľ chce vedieť viac. Tak to pokračovalo asi po 100. stranu, no potom...Nuž, potom sa niečo pokazilo...a s knihou to bolo také všelijaké. 50 strán sa nič nedialo, potom sa na 2 stalo niečo "wow", ďalších 100 strán sa iba rozvíjala psychika postáv, po tých 100 stranách zas nejaká zaujímavá príhoda...Ako na hojdačke. Pri tejto knihe som dokonca konečne dostala tú česť a aj ja som na vlastnej koži zažila "nekonečné" Kingove opisy (prisamtri, tento muž je vám schopný na 3 strany opísať, čo žerie pes a prečo nemôže žrať ľudské jedlo...ps: také zlé to zas nebolo)...
Neviem, na jednej strane ma čítanie bavilo -postavy také sympatické, že dovidenia, na štýle písania bolo niečo také...tiež sympatické-, no keď som nečítala, neťahalo ma to... Ozaj neviem, ako to opísať. No každopádne, koniec stál za to - tam sa už King "odviazal", jedna napínavá scéna za druhou (a jeden nechutný opis za ešte nechutnejším)...I keď celkové rozuzlenie bolo trochu...slabé, na ten počet strán....Ale napriek tomu, že s čítaním to bolo u mňa také všelijaké -i bavilo, i nebavilo-, King vo mne svojou prácou opäť vzbudil ten pocit, že by som šla odznova, a zas dokázal vytvoriť postavy, s ktorými sa mi ťažko lúčilo...
Čiže, moje odporúčanie: Ak máte od "kráľa hororu" prečítaných už niekoľko kníh (alebo ste rovno fanúšik), a viete, ako to s jeho dielami je ("ako na hojdačke"), pokojne si "Pod Kupolou" vložte do košíka. No v prípade, že ste od neho nečítali ešte nič (prípadne 1, 2 knihy, s ktorými ste neboli veľmi spokojní a hľadáte lepšiu), radšej by som odporučila najprv vyskúšať nejakú z tých známejších kníh (skúste mrknúť Žiarenie, Doktor Spánok, Cyntoryn Zvieratiek, TO...) a až tak sa vrhnúť na túto, aby vás "pomalší" dej, počet strán a veľa postáv náhodou neodradili od Kingovej práce celkovo. Ak si však "Kupolu" pridáte do wishlistu, nič tým nepokazíte. ;)
Neviete niekto, či sa dá kontaktovať Kariku, aby mi preplatil manikúru? Pri čítaní jeho knihy som si totiž od nervozity doničila nechty.
A teraz vážne... :D I keď, nerobila som si úplne srandu, pretože Karika mi naozaj opäť ukázal, aké to je - báť sa pri knihe, a opäť mi ukázal, aký to je pocit, keď vidíte, že už je skoro polnoc a vy máte do konca knihy ešte niekoľko desiatok strán, no predsa si poviete, že ani za svet ju nepoložíte aj keby ste čítali do rána, lebo jednoducho potrebujete vedieť, ako sa to celé skončí.
Najprv som chcela napísať, že Strach je veľmi dobrá kniha na slovenské pomery...No potom som si povedala - čo sú to vlastne slovenské pomery? V mojej knižnici nenájdete veľa kníh od slovenských autorov, vlastne, vedeli by ste ich spočítať na prstoch jednej ruky... Keď sa povie "kniha od slovenského spisovateľa", mne sa väčšinou vybavia Evitovky, "knihy na posedenie ku káve"... Prosto také tie "jednoduché", žíadne kriminálky, žiadne krvavé scenáre...Preto vždy radšej siahnem po dielach od zahraničných autorov, no ak by sme na Slovensku mali viac takých, akými sú práve Jozef Karika, alebo Dominik Dán (prípadne Mark E. Pocha :D)....Moja knižnica by možno vyzerala trochu inak. A povedala som si, že vlastne kašľať na to, slovenské pomery, neslovenské pomery, táto kniha za to jednoducho stojí!
Najprv sa mi do čítania ani veľmi nechcelo, ale keď už som sa "dostala do deja"...Super. Na začiatku mi dosť liezlo na nervy, že hlavná postava stále len trpí pri spomínaní na svoju minulosť, a ja som ani nevedela, čo ho tak trápi, čo sa mu v detstve stalo... Potom sa to však vyjasnilo, a ozaj je toho maaličko, čo môžem knihe vyčítať (vlastne, skoro nič). Dej je veľmi zaujímavý, napínavý, takmer každá kapitola prináša niečo nové, nečakané... A čo sa týka toho strachu... Strach a Trhlina sú zatiaľ jediné knihy, pri ktorých som sa bála (na tom Karikovi niečo bude), no pri Trhline to bolo horšie...V tejto knihe boli momenty, kedy som si uvedomila, že mi (doslova) srdce bije rýchlejšie, alebo že na stránku pozerám s vytrešteními očami, no tak zlé to nebolo (čítala som aj v noci a prežila som)...Ak má niekto veľmi slabý žalúdok, tak mu isté scény môžu pripadať aj nechutné, ale fanúšik trilerov a podobných žánrov bude spokojný... Ja som teda bola. Navyše, vôbec si nemyslím, že by sa Karika snažil napodobňovať Stephena Kinga, ako niektorí píšu ("TO" som síce nečítala, vraj sa mu Strach podobá, ale predsa).
Tiež si myslím, že z tejto knihy by mohol byť veľmi dobrý film...Škoda, že také tie "Rom-Com" bestsellery (áno, opäť narážam na Evitovky) sa takmer vždy dostanú aj do kín, lenže trilerov a mystery filmov máme na Slovensku žalostne málo... No toto nie je filmová recenzia, čiže späť ku knihe - asi vám to je už jasné -, Strach vrelo odporúčam. A pokiaľ toto nebola posledná kniha, ktorú som od Kariky prečítala (čo asi nie), a takto to pôjde ďalej, myslím, že sa pomaly začnem toho nášho Slovenska báť... :D Najprv Tribeč, teraz Ružomberok... Som zvedavá, čo vymyslí nabudúce.
Sú knihy, ktoré vás už na prvých stranách uchvátia, no neskôr zistíte, že zvyšok príbehu je vlastne o ničom, knihy, ktoré vás oslovia už na začiatku a nadšenie pretrvá až do konca, knihy, ktoré vás nezaujmú vôbec... A potom sú tu knihy, pri ktorých najprv máte pocit, že ste si zle vybrali, ste takmer presvedčení, že vás čítanie nebude baviť, no po niekoľkých stranách sa všetko zmení a kniha sa vám pomaly ale isto začína veľmi páčiť.
Dievča vo vlaku je ten posledný prípad. Na poličke mi toto dielo stálo už pekne dlho, preto som sa na čítanie dosť tešila... O to viac ma sklamalo, keď som už na prvých stranách zistila, že kniha na mňa teda veľký dojem neurobila. Rachel (hlavná postava) mi bola veľmi nesympatická, nepáčil sa mi ani štýl písania, dej bol dosť nezaujímavý, stále to isté dokola... No to bolo prvých plus-mínus 40 strán. A povedzme si, čo je 40 strán? Napokon, niektoré knihy majú taký ten "rozbeh"...
Po tých 40 stranách už teda kniha začala byť veľmi zaujímavá, ťažko sa mi odkladala, páčilo sa mi, ako sa spisovateľka s čitateľom "zahrávala" - raz si myslíte, že za všetkým stojí táto postava, potom táto, a po pár stranách zistíte, že to vlastne nebola ani jedna z nich...
Nuž a koniec bol teda veľmi nečakaný, no jednu hviezdičku musím strhnúť práve aj kvôli nemu, pretože posledných niekoľko desiatok strán sa dej podľa mňa príliš naťahoval, sem-tam som sa aj nudila... No celkovo kniha vôbec nebola zlá ani nudná.
A mimochodom, musím pochváliť aj slovenský preklad, ktorý sa v tomto prípade ozaj vydaril.
Dlho som rozmýšľala, či tejto knihe dať 4 alebo 5 hviezdičiek - celú knihu som bola presvedčená o 4, po dočítaní som ale zmenila názor... Nakoniec som sa však predsa priklonila k tým 4.
Na Temné hmoty som sa veľmi tešila a bola som zvedavá, či Philip Pullman dokáže prekonať J.R.R Tolkiena a jeho Pána Prsteňov (pre mňa najdokonalejšia fantasy kniha), kedže sa tieto knihy, ako som zistila, zvyknú "hádzať do jedného vreca"...Neprekonal. Ako som písala vyššie, nie som ani sklamaná, ale ani uchvátená... Celkovo to bola kniha pekná, ale mám tak trochu zmiešané pocity....Rozdelím ju na 3 časti, aby som to vysvetlila.
1. kniha - tá bola ozaj super, pútavá, najmä kapitoly z Bolvangaru, tie boli najviac napínavé... A všetky tie "odhalenia", nečakané situácie, tie boli parádne... K jednotke by som sa kľudne ešte vrátila.
2. kniha - prvé kapitoly, tie sa mi páčili....No potom sa čosi "pokazilo", niektoré časti deja ma vyslovene nebavili, navyše, zdalo sa mi, že spisovateľ sa naraz venuje príliš mnohým temám, takže to sem - tam bolo chaotické... V 2. knihe sa však čitateľ zoznamuje (nielen) s Willom, čo bolo pre mňa plus.
3. kniha - táto ma na konci prinútila radikálne prejsť z názoru, že Temné hmoty sa mi úplne nepáčia na názor, že to vlastne vôbec nie je zlá kniha... Boli tu síce pasáže, ktoré som považovala (pri všetkej úcte) vyslovene za bludné, až príliš fantasy... A napríklad také kapitoly s mulefa "zvieratkami" ma dosť nudili... No koniec knihy bol veľmi fajn.
Rozumiete, prečo tie zmiešané pocity? :D Prvá časť sa mi páčila, druhá tak pol na pol, a tretia až na konci... Navyše, takmer celú knihu som sa nemohla zbaviť pocitu, ako veľmi ide Pullman proti Bohu... Nie som silná veriaca, ale niektoré časti ma taak pobúrili... Veď, prečítajte si a uvidíte...
(Upozorňujem :D, ŽIADNY spojler v ďalšej vete, pretože o tomto sa dočítate aj na začiatku knihy...) A tá lovestory medzi Lyrou a Willom, fíha, veď to bolo....Nuž, "prečítajte si a uvidíte"... Mne teda odpálilo dekel.
A celkový verdikt... Ľutujem, že som si Temné hmoty prečítala? Nie. Prečítala by som si celú knihu znova? Asi nie.
No, za pokus nič nedáte, ani ja som nedala...Možno vás táto kniha ohúri...Alebo vám aspoň odpáli dekel z toľkej lásky medzi Lyrou a Willom, tak ako mne. ;)
To, že Blake Crouch je skutočne PÁN čo sa týka písania, a pre mnohých iste aj "nekorunovaný kráľ trileru" nám dokázal už v Mestečku Wayward Pines, a teraz sa mu to podarilo znova. Síce o niečo menej, ale podarilo. A síce...
Táto kniha je jednoducho zvláštna - je to jedna z tých, ktorá vás prinúti zamyslieť sa, "čo ak", a takéto knihy sú prosto zvláštne, i keď v dobrom slova zmysle.
V dnešnej dobe, pri tom nekonečnom počte vydaných kníh je už pre spisovateľa iste celkom náročné prísť s niečím originálnym - čím ďalej, tým častejšie počúvam, ako sa táto kniha podobá na túto, ako sa ten spisovateľ snaží napodobniť toho... No Blake Crouch sa v Temnej hmote predsalen venuje niečomu, čo tu (podľa mňa) ešte nebolo, niečomu novému...A aj keď som vyššie napísala, že kniha je zvláštna, "zhltla" som ju za dva dni - už od začiatku som mala veľa otázok, ktoré som jednoducho musela mať zodpovedané, takže inak sa to ani nedalo... Keby som mala čas iba na pár stránok za deň, asi by ma porazilo.
Je pravda, že samotné rozuzlenie a celá tá teória o temnej hmote nevytvárajú úplne najľahšie čítanie...niekedy sa možno budete cítiť, že v rukách nedržíte sci-fi triler, ale učebnicu z fyziky... No až tak komplikované to zas nebolo -napríklad ja nie som na oddychovky, no nevyhľadávam ani príliš komplikované knihy-, a Temná hmota mi sadla "tak akurát", čiže za mňa určite spokojnosť...
Jedine ten koniec musím vytknúť -žiadne spojlery, prisahám- pretože posledných plus-mínus 100 strán už spisovateľ trochu pobabral, je tam jedna radikálna vec, ktorú podľa mňa mohol zmeniť...A samotný koniec bol, no...Čakala som všetko, len nie takéto vyriešenie celej situácie....Ale to už je, ako sa hovorí, iba kvapka v oceáne, pretože inak na túto knihu nemôžem povedať jediné krivé slovo. Či už vás kvantová fyzika zaujíma, alebo na ňu zvysoka kašlete, dajte Temnej hmote šancu. A prosím vás...
Nasaďte tomu Crouchovi už niekto tú korunu...Nech je kráľom trileru oficiálne. ;)
Túto knihu som dostala ako darček (verím, že osoba, ktorá mi ju dala sa k tejto recenzii nedostane :D), čo je vlastne aj dobre, lebo ak by som za ňu mala dať peniaze, asi by som ľutovala, a zároveň to bola moja úplne prvá kniha od Kinga... Kedže som naňho počula tooľko chvály, a čítala niekoľko recenzii, podľa ktorých ľudia od strachu nemohli zaspať po prečítaní jeho diel, najprv som sa aj potešila, veď King - kráľ hororu, určite to bude niečo riadne "krvavé"... Áno, je to už "nejaký ten piatok", čo som Carrie dočítala, ale chcem sa o svoj, bohužiaľ nie úplne najpozitívnejší názor podeliť s ostatnými aj napriek tomu, lebo táto kniha bola hocičo, len nie horor.
Nerada píšem takéto "negatívnejšie" recenzie, ale Carrie ma ozaj dosť sklamala. Ako veľa ľudí vraví, je vidno, že je to Kingov úplne prvý román.... Proti štýlu písania nemám nič, náhodou, ten bol fajn, ibaže.... Ako som napísala, celkom som sa čítanie tešila, áno, ale taktiež som mala predsudky po prečítaní obsahu....A neboli zbytočné, lebo aj keď s "ťažkým srdcom", musím napísať, že celkovo bola kniha dosť o ničom. Nekonečné opisy na začiatku o tom, ako Carrie dostala menzes už liezli dosť na nervy, a výstrižky z novín, ktoré sa striedali s "normálnym" dejom tiež.... Keď už sa začala telekinéza rozoberať vážnejšie, myslela som si, že sa už-už niečo stane, niečo "prelomové"... A stále nič. Miestami mi kniha pripadala iba ako oddychovka pre teenagerov, nie ako triler/horor a doteraz mi nejde do hlavy, prečo vlastne niektoré postavy urobili to, čo urobili.... Nuž ale aby to tu nebolo len o negatívnych názoroch.... Scény s prehnane fanatickou mamou boli náhodou fajn, aj momenty, kedy bola Carrie doma a "iba si tak robila svoje", to sa dalo... A na konci dal King mierny náznak toho, že dej by sa mohol poberať aj iným, desivejším smerom... No napriek tomu, asi posledných 10 strán som už nedočítala, knihu som zavrela s tým, že vlastne viem, ako sa to skončilo a dodnes som sa k nej nevrátila, vôbec ma to neťahalo, a ani ma netrápia výčitky.... Ešte nikdy som toto neurobila, stále všetko dočítam, aj keď sa musím nútiť...Ale pri Carrie som sa jednoducho nudila.
Napriek všetkému tomu negativizmu, čo som napchala do mojej recenzie, nejdem vás odrádzať od toho, aby ste si túto knihu kúpili, nie.... Možno, že ak ešte nemáte prečítanú žiadnu Kingovku a neviete, kde začať, táto nemusí byť ten najhorší výber, veď, 100 ľudí, 100 chutí, niekomu sa možno páčiť bude...
A...Aj keď Carrie mi nesadla a už by som sa k nej nevrátila, som veľmi rada, že King svoje prvé dielo nezahodil (vlastne zahodil - doslova, no potom si to našťastie rozmyslel), pretože bez tejto knihy by možno ani žiaden King - kráľ hororu nebol.... Veď každý musí niekde začať, a na knihách, ktoré nasledovali je jednoznačne vidno, že pokročil, a v mnohom sa zlepšil. Možno je to taký menší odkaz, že sa netreba vzdávať... Takže sa nevzdám ani ja, a Kingov svet idem skúmať ďalej (zatiaľ mám za sebou ešte Cyntoryn zvieratiek, ktorý mimochodom odporúčam)...A verím, že toto je posledná negatívna recenzia, ktorú na Kingovu knihu píšem.
Je mi ľúto, že som recenziu na celú trilógiu nenapísala už skôr, hneď po dočítaní, pretože moje pocity by som určite vedela vyjadriť lepšie... A čo ľutujem ešte viac je, že som sa k tejto sérii dostala až teraz.
Pri čítaní som sa ťukala po čele a sama seba sa pýtala, kde, do pekla som bola doteraz...Lebo dať peniaze za TIETO knihy bola hádam najlepšia investícia, akú som mohla urobiť, a ak by som po prvej časti nemala hneď po ruke pokračovanie (čo platí aj pre druhú časť), asi by ma porazilo. Myslím, že spisovateľovi by sa malo na Slovensku venovať oveľa viac pozornosti, lebo toto, čo on stvoril, to, čo dokázal v Mestečku Wayward Pines... Ohromné. Tak napínavé knihy som v rukách nemala už riadne dlho, doslova som nemohla odložiť nielen túto, ale všetky tri zo série.
Nikdy som si nemyslela, že by vo mne kniha mohla vyvolať také zimomriavky, až mi bude zima... Ale týmto sa to podarilo, a to veľmi často.
Postavy, prostredie, zápletka, vyvrcholenie toho celého... Všetko na tejto trilógii bolo perfektné.
Vrelo, vrelo odporúčam, všetkými desiatimi... Naozaj, neváhajte a dajte Mestečku Wayward Pines šancu... Možno, že tieto knihy nie sú tak známe, ako napríklad romány Stephena Kinga... No za mňa by sa im určite aspoň vyrovnali. O tom nepochybujem.
