Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Meno vetra bolo riadnym sklamaním. Po prečítaní pozitívnych recenzii som sa tešila, že konečne do ruky beriem knihu, ktorú nebudem chcieť odložiť. Nakoniec som sa však tešila práve na to, ako ju odložím nadobro. :D Súhlasím so všetkými negatívnymi recenziami. Struhujúci príbeh, napätie, zvraty v deji... Kde?
Musím uznať, že celý fantasy svet má autor premyslený dopodrobna, mágie síce nebolo veľa ale bola zaujímavá, v knihe nájdete mnoho krásnych myšlienok, frazeologizmov, postavy boli napísané dobre (aj keď Kvothe a jeho arogancia, bezchybnosť sa mi ku koncu už prestávali páčiť).
Príbeh po prvých 100 stranách naberá na dynamike - hlavný hrdina sa vydáva na neľahkú cestu, aby sa pomstil zloduchom. Až na 2, 3 napínavé scény však zvyšok deja tvoria najmä opisy jeho života na Univerzite, riešenie medziľudských vzťahov a trocha romantiky. Kniha má takmer 700 strán, no príbeh sa vlečie a dal by sa prerozprávať za pár minút. Ak teda hľadáte kvalitné fantasy plné akcie, ste na zlom mieste.
Veľmi som chcela, aby sa mi Meno vetra páčilo, Rothfuss mi ale v konečnom dôsledku neučaroval. :D Nevyťažil z potenciálu, ktorý tam určite bol. Veľa záležitostí ostalo nedoriešených, mám otázky, na ktoré by mi mala odpovedať druhá časť série. Do tej sa však nejdem púšťať, keďže táto nezanechala dobrý dojem.
Feministky, piráti, tí, ktorí hľadajú knihu, ktorú nepustia z ruky - prestaňte hľadať! Ste na správnom mieste!
Ak by som si mohla vypýtať, aby mi niekto napísal knihu na želanie, bola by práve takáto: odohrávajúca sa v inom storočí, mystery, s trochou nadprirodzena, romantiky, humoru, postavami, ktorým som od úplne prvého momentu, čo som sa s nimi stretla, fandila a celým srdcom dúfala, že ich autor nechá žiť, no najmä s TAKOU dávkou napätia a zvratov v deji, že budem chcieť len čítať a čítať, až kým sa nedozviem pravdu.
Inými slovami, Diabol a temné vody má svojím spôsobom všetko, čo má podľa mňa perfektná kniha mať.
Na kvalite jej v mojich očiach pridáva aj už spomínaný feminizmus, reálne vykreslenie toho, ako sa v tej dobe mali ženy a v akých podmienkach sa žilo, to, ako rýchlo sa veci dali do pohybu, teda, autor neotáľal a nečakal dlho na to, aby v čitateľovi zapálil iskru zvedavosti a ako sa tak pozerám späť, nespomínam si na jednu jedinú stránku, ktorá by ma nudila alebo bola pre príbeh zbytočná. Sara a Arent sú jednými z najlepších postáv, s akými som sa kedy stretla, legendy o diablovi boli podané tak, akoby nebol len výplodom fantázie autora - akoby skutočne existoval a KONEČNE! som našla knihu, ktorá ma nútila hovoriť si "ešte jednu kapitolu!", bez ohľadu na to, koľko hodín spánku mi ostávalo.
A síce...pred písaním tejto recenzie mi v hlave prebiehal intenzívny dialóg; :D rozhodovala som sa medzi 4 a 5 hviezdičkami. Asi som predsa len tiež trošičku sklamaná z toho rozuzlenia; mojím prvým dojmom síce bolo, že inak by som si to ani predstaviť nevedela, keď sa nad tým ale zamyslím teraz, vlastne, vedela. Tak teda za to rozuzlenie 4,5 hviezdičky...zaokrúhlene 5. :-)
Veď v konečnom dôsledku si myslím, že Daily Mail má pravdu: "If you read one book this year, make sure it´s this one. (Ak si tohto roku prečítate len jednu knihu, uistite sa, že to bude táto.)" Ako píšem túto recenziu, mám chuť Diabla a temné vody otvoriť na prvej strane a opäť sa nalodiť na Saardam...
Za mňa teda moja prvá, no rozhodne nie posledná kniha od Turtona!
Voľné pokračovanie diela Jeden z nás klame nesklamalo; práve naopak, páčilo sa mi snáď ešte viac ako prvá časť. Ako inak sympatické postavy (opäť sa stretávame s Bronwym a Natom, aj keď už pomenej), kvalitná zápletka a nečakané rozuzlenie. Teším sa na viac príbehov od autorky. :-)
Číst víc
Keď si spomeniem na Jeden z nás klame, najprv si poviem, že je to už nejaký ten piatok, čo som tú knihu čítala...a vzápätí, že to bola dobrá kniha.
Karen M. Mcmanus nie je vo vodách literatúry pre mládež neznámym menom, a preto som sa zozačiatku obávala, či okolo jej kníh nie je zbytočné haló (napokon, s bestsellermi to tak niekedy, žiaľ, býva). Síce nie detektívka pre fajnšmejkrov (viac ako na samotnú vraždu sa dej sústreďoval na problémy hlavných postáv, čo v tomto prípade nebolo zlé!), nakoniec z toho ale bolo veľmi fajn oddychové čítanie. Keď už sme pri tých hlavných postavách a ich problémoch, na prvý pohľad sa to môže zdať ako typické americké klišé - vzorná žiačka, populárna blondínka, športová hviezda a tak trochu grázel; po dočítaní však zistíte, že pre takúto zostavu sa autorka nerozhodla pre nič za nič. Páči sa mi, akým spôsobom bol pre čitateľov medzi riadkami ukrytý odkaz: neboj sa, nie si v tom sám/sama! (Sympatické) postavy sú vytvorené tak, aby sa každý v niekom našiel a problémy, ktoré ich trápia, sú aktuálne.
Záver šokoval a sťažovať sa nemôžem ani na nečakanú romantiku.
No skrátka, konečne autorka kníh pre mládež, ktorá mládeži rozumie!
Pozrela som sa na anotáciu knihy po prvý raz a dúfala som, že po prečítaní budem môcť napísať recenziu typu, "dej sa síce zdal predvídateľný, ale nebol". Žiaľ, bol. :D Jedno z dvoch hlavných "odhalení" vskutku prekvapilo, to druhé si čitateľ môže domyslieť už hneď na začiatku... Príbeh sa nečítal zle, nič extra však nečakajte a mrazivým trilerom by som ho teda nenazvala.
Pre mňa dôkaz, že najbližšie, keď uvidím slová "The New York Times bestseller", hlbšie sa zamyslím, nakoľko toto označenie nemusí nevyhnutne znamenať záruku najlepšej kvality.
Neil Gaiman sa priznal, že Nikdekoľvek bolo pôvodne televíznym seriálom; cítil však, že to nie je ono, že svet, ktorý jeho fantázia vybudovala, najlepšie vystihne na papieri. To je to čaro kníh... :-) Škoda len, že u tejto som toho čara čakala trochu viac. :-(
Najväčším problémom knihy je nevyužitý potenciál Dolného Londýna (na ktorého návštevu som sa veľmi tešila, pretože ten potenciál tam bol). Nikdekoľvek je Gaimanovým debutom, to sa mu musí nechať; navyše sa mu podarilo prísť s vydarenými prvkami, na ktoré nemôžem povedať pol slova (schopnosti Dvierky, devy v čiernom zamate, Plávajúci trh, Richardova "skúška") nakoľko ma zaujali a bavili. Aj keď však neberiem ohľad na mierne sklamanie z toho, že pod pojmom Dolný Londýn som si predstavovala podzemie, kde nájdete Tower Bridge, Natural History Museum, Buckinghamský palác a ešte sa aj zveziete na double-deckeri a...ono ten svet tak nevyzeral, nemôžem si pomôcť; mám pocit, že sa preň skrátka dalo urobiť niečo viac. Môj skromný názor ovplyvňuje taktiež to, že som Nikdekoľvek do rúk brala s tým, že idem čítať dark fantasy + sám spisovateľ sa vyjadril, že chcel napísať niečo, čo by DOSPELÝM učarovalo tak, ako jemu v detstve učarovali Narnia, Čarodejník z krajiny Oz či Alica v krajine zázrakov...v konečnom dôsledku to ale dark nebolo takmer vôbec a miestami som mala dojem, že čítam skôr rozprávku, čo teda nemusí byť vždy zlé, ale...
Vzhľadom na skutočnosť, že už spomínané sklamanie z Dolného Londýna a, miestami, atmosféry knihy (okej, ešte tu sú dvaja hlavní záporáci, ktorí mi pripomínali Harryho a Marva zo Sám doma :D) však považujem za jej jediné negatívum, Nikdekoľvek nemôžem hodnotiť negatívne. Napokon, nedovolila by mi to ani moja láska pre Londýn a potkany. :-) Humor bol fajn, zápletka takisto, a veľmi milo ma prekvapilo, ako som si stihla postavy obľúbiť. A, pravda, čítať Nikdekoľvek, keď ste už Londýn navštívili, a tým pádom ihneď pochopíte slovné hračky, ktoré sú v knihe ukryté, alebo čítať Nikdekoľvek, keď je urban = mestská fantasy Váš žáner, musí byť iná šálka kávy (čaju :-)).
Myslím teda, že Gaimanovi v budúcnosti ešte dám šancu.
Národná kuchyňa, zaujímavosti o historických pamiatkach, prečo bol Henrich VIII. nazývaný "kráľ medený nos", kto bol Jack Rozparovač, prečo je každý rok 5. novembra londýnska obloha posiata ohňostrojmi či čo-to o kráľovskej rodine i miestach, kde sa natáčal Harry Potter.
Príjemné a zaujímavé čítanie, kľudne aj pre staršie vekové kategórie ako 10 rokov, plné informácií o udalostiach z minulosti i prítomnosti jedného z najkrajších miest sveta. Plus pestré ilustrácie/fotky a fun kvíz na koniec ako bonus. :-)
Konšpiračná teória: Richard, hlavný "hrdina" a zároveň rozprávač príbehu bol počas celého deja pod vplyvom omamných látok. Respektíve, pod vplyvom bol autor. Možno je Alex Garland novým pseudonymom Stephena Kinga. Inak si neviem vysvetliť...vlastne celú knihu.
Na príbehu mi niečo nevoňalo už od začiatku. Hovorím si, žeby to bolo kvôli prekladu?
Nie. Bolo to kvôli príbehu. Kvôli Alexovi Garlandovi.
Mala som šťastie, že som knihu brala z knižnice najmä ako pobavenie na dovolenku, že, "budem čítať Pláž na pláži". :D Pravda, videla som 5 minúť z filmu a povedala som si, že by to mohlo byť zaujímavé čítanie, vo všeobecnosti som ale od príbehu nič neočakávala, dokonca som bola pripravená na to, že to možno bude zlé; nečakala som, že to bude TAK zlé.
Ľudia...ja som mala nervy. :D Richard bol bezpochyby najhorší, najotravnejší, najnaivnejší hlavný "hrdina", s akým som sa kedy stretla (niežeby na tom ostatné postavy boli lepšie) a Pláž som oficiálne označila za NAJHORŠIU knihu, akú som kedy čítala. Vraj "inteligentný román" (viď anotácia knihy)....
Po pár desiatkach strán začínajú Riacharda trápiť...sny? halucinácie?, ktorým bola vždy venovaná jedna celá kapitola a z ktorých som mala pocit, že sa autor snaží napodobniť štýl Stephena Kinga...avšak zatiaľ čo u Kinga takéto scény pôsobia tak, že k príbehu patria, v tomto prípade ma prinútili akurát tak zdvihnúť obočie. Možno keby autor z pláže urobil tajomné miesto, ktoré sa zahráva s ľudskou predstavivosťou... Ale nie. Takto som zo spomínaných kapitol s halucináciami mala akurát tak dojem, že Richard proste fajčí ako lokomotíva. Keď k tomu pridám nezmyselné, mnohokrát nechutné, pre dej úplne nepodstatné scény, postavy, ktoré majú očividne problém s ovládaním hnevu a chovajú sa nerozvážnejšie ako škôlkari na ihrisku, akože "milostný trojuholník", z ktorého mi bolo na smiech, tie dve bizarné, a opäť, nanajvýš nechutné, stránky ku koncu, ktoré asi mali z knihy urobiť strhujúci triler?? Neviem, mne na tom celom inteligentné nepripadalo ani jedno slovo.
Je mi smutno, keď si spomeniem, koľko DOBRÝCH kníh je na svete, a pritom nezažívajú toľko slávy, koľko dobrých rukopisov bolo na prvý pokus odmietnutých viacerými vydavateľmi (King, Rowling)...a potom je tu TOTO.
Vidím, že je to už nejaký ten piatok, čo na Pláž niekto pridal recenziu...no ak toto vidíte, toto je Vaše znamenie, odkaz z minulosti:
NESTRÁCAJTE SVOJ ČAS A BEŽTE OD TOHO NEZMYSLU ČO NAJĎALEJ!!!
(autorská poznámka: nezmysel = synonymum k slovu Pláž)
Hľadala som knihu, ktorou by som sa nemusela lúskať týždne, jednak preto, že by si to nevyžadoval jej počet strán, no hlavne preto, že by mi napínavý dej a kopa otázok nedovolili pustiť ju z rúk. Verity tieto moje "požiadavky" splnila...sčasti. Krátka kniha, to áno. Slovné spojenie "psychologický TRILER" napísané na prednej strane obálky je už však diskutabilné.
Verity nebola tým, čím som si predstavovala, že bude (aj keď som nevedela, čo presne čakám). V prvom rade, ako čitateľ, ktorému romantika z času na čas neprekáža, no priamo ju nevyhľadáva, som mala klásť väčšiu pozornosť na "psychologický triler s VEĽKOU dávkou romantiky". Pretože tej romantiky tam bolo. Fakt. VEĽA. ?Toľko, že ono to ani nebol "triler s dávkou romantiky", ale skôr "romantika s (žiaľ, nie veľkou) dávkou trileru. :D Vlastne, jediná romantická kniha, ktorú som v živote prečítala, mala menej romantických scén ako toto-
Colleen Hoover teda očividne na chvíľu prešla na iný žáner, no svojho "pôvodného" sa vôbec nevzdala.
Kniha sa akoby skladá z troch "častí" (žiadne spoilery!):
1. Lowen (hlavná postava) upratuje Veritin bordel, sedí pred prázdnym PC a tvári sa, že píše, zatiaľ čo škúli po Jeremym (Veritinom manželovi), akože, "aby našla inšpiráciu" (jasné, Lowen, poznáme sa).
2. Lowen číta Veritinu autobiografiu, ktorú z veľkej časti tvorí...romantika. Kapitoly s autobiografiou ale samozrejme slúžia najmä na to, aby čitateľ čo najlepšie spoznal jej autorku. A veru, poviem Vám...žiadne dobré dojmy sa nekonali.
3. Tri-štyri razy sa v knihe odohrajú scény, ktoré príbehu podávajú záchranné koleso, keď sa utápa vo vlnách romantických momentov. Ku koncu knihy sa ma počas jednej takejto scény dokonca zmocnil strach, lebo, skrátka, stalo sa niečo, čo sa potenciálne NEMOHLO stať, a síce nešlo o nič nevysvetliteľné, bola som taká, že "hm, to mi nevychádza"... :D Dobré, dobré, tak to má byť, nie? No nie je tých scén nejako málo...?
Na Verity som čítala viacero recenzií typu "nebolo to až také psycho, no ja tento žáner bežne/vôbec nečítam, možno to tak má byť"...Nie! Táto kniha nedefinuje slovo psychotriler! Neviem, nechcem tu ťahať Sebastiana Fitzeka, nakoľko zatiaľ čo jeho viacerí označujú za "kráľa psychotrileru", Colleen Hoover je vraj "kráľovná lásky", čo teda veľmi nejde dokopy...a toto je autorkin debut...Ono to nebola ZLÁ kniha, možno som len nemala mať také vysoké očakávania. Čítala sa mi rýchlo, a koniec bol prekvapivý, i keď to nebolo nič "extra", no ajtak by som rada vedela, ako to spisovateľka vlastne myslela; čo je správna odpoveď...
Na jedno prečítanie bola Verity fajn. Ak však hľadáte psychotriler, ktorý Vám vážne nedá spať, prípade sa s týmto žánrom chcete zoznámiť, skúste sa radšej poobzerať po (Fitzekových :D) iných knihách.
Takže toto je tá úspešná Agatha Christie a jej legendárny Hercule Poirot... Že som sa ja vôbec opovážila pochybovať o kvalite ich oboch! Už ani nepamätám, kedy naposledy sa mi knihu nechcelo pustiť z rúk tak ako túto. Ihneď som si zamilovala ako Poirota, tak aj prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva, spôsob, akým sa postavy medzi sebou rozprávali, samé "Mademoiselle", "Monsieur" :)...a od momentu, čo sa začala vyšetrovať vražda, ma kniha strašne bavila.
Veľmi milo ma prekvapilo, ako jasne bol vykreslený charakter každej postavy napriek tomu, že s väčšinou z nich sa stretávame iba na pár stránkach, a to, ako do detailu mala Christie všetko premyslené (napr.: v kupé zavraždeného sa našli predmety, ktoré mu nepatrili a Poirot sa namiesto toho, aby ich hneď považoval za hodnoverný dôkaz, zamyslel, "Čo keď ich tu vrah nechal len preto, aby zmiatol vyšetrovateľov?") ma takisto iba usvedčilo v tom, že som po jej detektívkach mala siahnuť už dávno!
Výborné, pútavé, miestami vtipné, a koniec - nezabudnuteľný. Dlho po dočítaní som na Vraždu v Orient exprese nevedela prestať myslieť... Krásna obálka, stručné predstavenie postáv na začiatku knihy a nákres vagóna sú už len "čerešničkou na torte".
...vlastne, to "Mademoiselle", "Monsieur", mi chýba ešte stále... :) Viac takýchto kníh, prosím!
