Nikol

4

Moje srdcovky

Moje odznaky

Moje aktivity

4
Nikol

Nikol Lévaiová Nepřečtená

16.09.2021 13:32

4
4

Nikol Lévaiová napsal recenzi

27.08.2021 21:12

Hľadala som knihu, ktorou by som sa nemusela lúskať týždne, jednak preto, že by si to nevyžadoval jej počet strán, no hlavne preto, že by mi napínavý dej a kopa otázok nedovolili pustiť ju z rúk. Verity tieto moje "požiadavky" splnila...sčasti. Krátka kniha, to áno. Slovné spojenie "psychologický TRILER" napísané na prednej strane obálky je už však diskutabilné.
Verity nebola tým, čím som si predstavovala, že bude (aj keď som nevedela, čo presne čakám). V prvom rade, ako čitateľ, ktorému romantika z času na čas neprekáža, no priamo ju nevyhľadáva, som mala klásť väčšiu pozornosť na "psychologický triler s VEĽKOU dávkou romantiky". Pretože tej romantiky tam bolo. Fakt. VEĽA. ?Toľko, že ono to ani nebol "triler s dávkou romantiky", ale skôr "romantika s (žiaľ, nie veľkou) dávkou trileru. :D Vlastne, jediná romantická kniha, ktorú som v živote prečítala, mala menej romantických scén ako toto-
Colleen Hoover teda očividne na chvíľu prešla na iný žáner, no svojho "pôvodného" sa vôbec nevzdala.
Kniha sa akoby skladá z troch "častí" (žiadne spoilery!):
1. Lowen (hlavná postava) upratuje Veritin bordel, sedí pred prázdnym PC a tvári sa, že píše, zatiaľ čo škúli po Jeremym (Veritinom manželovi), akože, "aby našla inšpiráciu" (jasné, Lowen, poznáme sa).
2. Lowen číta Veritinu autobiografiu, ktorú z veľkej časti tvorí...romantika. Kapitoly s autobiografiou ale samozrejme slúžia najmä na to, aby čitateľ čo najlepšie spoznal jej autorku. A veru, poviem Vám...žiadne dobré dojmy sa nekonali.
3. Tri-štyri razy sa v knihe odohrajú scény, ktoré príbehu podávajú záchranné koleso, keď sa utápa vo vlnách romantických momentov. Ku koncu knihy sa ma počas jednej takejto scény dokonca zmocnil strach, lebo, skrátka, stalo sa niečo, čo sa potenciálne NEMOHLO stať, a síce nešlo o nič nevysvetliteľné, bola som taká, že "hm, to mi nevychádza"... :D Dobré, dobré, tak to má byť, nie? No nie je tých scén nejako málo...?
Na Verity som čítala viacero recenzií typu "nebolo to až také psycho, no ja tento žáner bežne/vôbec nečítam, možno to tak má byť"...Nie! Táto kniha nedefinuje slovo psychotriler! Neviem, nechcem tu ťahať Sebastiana Fitzeka, nakoľko zatiaľ čo jeho viacerí označujú za "kráľa psychotrileru", Colleen Hoover je vraj "kráľovná lásky", čo teda veľmi nejde dokopy...a toto je autorkin debut...Ono to nebola ZLÁ kniha, možno som len nemala mať také vysoké očakávania. Čítala sa mi rýchlo, a koniec bol prekvapivý, i keď to nebolo nič "extra", no ajtak by som rada vedela, ako to spisovateľka vlastne myslela; čo je správna odpoveď...
Na jedno prečítanie bola Verity fajn. Ak však hľadáte psychotriler, ktorý Vám vážne nedá spať, prípade sa s týmto žánrom chcete zoznámiť, skúste sa radšej poobzerať po (Fitzekových :D) iných knihách.

Čti víc

4
Nikol

Nikol Lévaiová Nepřečtená

25.08.2021 11:46

4
Nikol

Nikol Lévaiová Nepřečtená

21.08.2021 15:27

4
4

Nikol Lévaiová napsal recenzi

17.08.2021 19:41

Takže toto je tá úspešná Agatha Christie a jej legendárny Hercule Poirot... Že som sa ja vôbec opovážila pochybovať o kvalite ich oboch! Už ani nepamätám, kedy naposledy sa mi knihu nechcelo pustiť z rúk tak ako túto. Ihneď som si zamilovala ako Poirota, tak aj prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva, spôsob, akým sa postavy medzi sebou rozprávali, samé "Mademoiselle", "Monsieur" :)...a od momentu, čo sa začala vyšetrovať vražda, ma kniha strašne bavila.
Veľmi milo ma prekvapilo, ako jasne bol vykreslený charakter každej postavy napriek tomu, že s väčšinou z nich sa stretávame iba na pár stránkach, a to, ako do detailu mala Christie všetko premyslené (napr.: v kupé zavraždeného sa našli predmety, ktoré mu nepatrili a Poirot sa namiesto toho, aby ich hneď považoval za hodnoverný dôkaz, zamyslel, "Čo keď ich tu vrah nechal len preto, aby zmiatol vyšetrovateľov?") ma takisto iba usvedčilo v tom, že som po jej detektívkach mala siahnuť už dávno!
Výborné, pútavé, miestami vtipné, a koniec - nezabudnuteľný. Dlho po dočítaní som na Vraždu v Orient exprese nevedela prestať myslieť... Krásna obálka, stručné predstavenie postáv na začiatku knihy a nákres vagóna sú už len "čerešničkou na torte".
...vlastne, to "Mademoiselle", "Monsieur", mi chýba ešte stále... :) Viac takýchto kníh, prosím!

Čti víc

4
4

Nikol Lévaiová napsal recenzi

13.08.2021 21:22

Žiarenie a Doktor Spánok sú dve takmer úplne odlišné diela, najmä čo sa týka atmosféry, a porovnávajú sa mi ťažko.
Žiarenie nám popri pohľade na to, ako sa Jack Torrance postupne chytá do pasce hotela Pekná vyhliadka poskytuje typické hororové prvky. Doktor Spánok sa zas viac zameriava na samotné "nadanie" a mne by sa skôr hodilo zaradiť ho do žánru sci-fi.
Dan zisťuje, čo všetko ešte so svojou mysľou dokáže, mnohokrát aj vďaka talentovanej Abre, ktorá sa od detstva musí pasovať s viacerými, nám doposiaľ neznámymi, schopnosťami. Spolu s ňou prichádzajú na scénu členovia Pravého uzla, ktorí v knihe predstavujú najväčšie zlo, a samozrejme, sledujeme Dana Torrancea, ako sa dostáva "tam, kde to alkoholici nazývajú dno", odráža sa od neho a začína žiť vskutku slušný život po tom, čo si nachádza prácu v hospici.
...ak by som si mala vybrať, vyhralo by u mňa pokračovanie.
Ibaže...
"Steven, nie, čo to robíš, toto predsa nie si ty!" Táto veta mi počas čítania behala hlavou. Nanešťastie, dosť často. Pretože toto ozaj NEBOL King. Teda, bol, ale...nebol.
Dialógy. Milujem Kingov štýl písania a v každej knihe, čo som od neho zatiaľ prečítala, boli dialógy postáv vždy skrátka "namieste". Až doteraz. Pri niektorých scénach som sa cítila, akoby som čítala skôr dobrodružný príbeh pre deti, než knihu od kráľa hororu... Čo je vlastne dosť...smutné. :D
Záporné postavy, členovia Pravého uzla...Klobučníčka Rose, už len ona sama mala toľko POTENCIÁLU! Bola mocná, veľmi mocná, všetci boli...Tá moc však zostala nevyužitá. A to ma, spolu s dialógmi, hoci sa mi to neľahko pripúšťa, veľmi nemilo prekvapilo. Ja si nemôžem pomôcť, ono mi ten dej miestami strašne pripomínal filmy Sám doma. Fakt... :D
Čo na Doktorovi Spánku ale oceňujem, je (na rozdiel od Žiarenia) málo opisov, ktoré by narúšali atmosféru, tým pádom sa kniha čítala rýchlo a ľahko, pozorovať Pravý uzol ma bavilo (rozhodne by som sa chcela dozvedieť viac o ich schopnostiach, o tom, ako sa dostali na svoje "pozície"...!)... A nebyť tých pár "múch", samotná zápletka by si plný počet hviezdičiek zaslúžila.
PS: Doktor Spánok sa dá čítať aj bez toho, aby ste si prečítali predošlú knihu, nakoľko všetko dôležité je vysvetlené. :)

Čti víc

4
Nikol

Nikol Lévaiová Nepřečtená

13.08.2021 01:53

4
Nikol

Nikol Lévaiová Nepřečtená

09.08.2021 21:46

4
Nikol

Nikol Lévaiová Nepřečtená

02.08.2021 01:29

4
Nikol

Nikol Lévaiová Nepřečtená

23.07.2021 02:39

„S pomocí knih se mnozí stávají učenými i mimo školu. Bez knih pak nebývá učený nikdo ani ve škole. “

Jan Amos Komenský