Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Nuž, kde začať.... Už je to vyše mesiaca, odkedy som sa rozlúčila s týmto majstrovským dielom a stále nenachádzam tie správne slová. Nerozumiem, ako to, že som doteraz na prečítanie Pána Prsteňov ani nepomyslela (a takisto na Hobbita), alebo, ak chcete viac klišé, nerozumiem, ako som bez tejto knihy mohla žiť. Ak by ste predo mnou povedali "Pán Prsteňov", "Hobit", alebo meno akejkoľvek postavy pred pol rokom, nič by to pre mňa neznamenalo, v hlave by sa mi nič nevybavilo... A teraz? Teraz mi pomaly každá druhá, náhodná vec pripomína niečo z tejto úžasnej trilógie - stačí, že uvidím obyčajný prsteň a hneď pociťujem toľko "nostalgie", toľko lásky, dojatia a zmiešaných pocitov...
Po dočítaní Havranieho cyklu od Maggie Stiefvaiter, ktorý mi takisto neskutočne "pomotal hlavu" som si povedala, že túto sériu už určite nič neprekoná... A potom prišiel Tolkien a presvedčil ma o presnom opaku. Iste, určite bude ešte veľa, veľa kníh, ktoré ma ohúria a "zapíšu sa mi do srdca", ale Pán Prsteňov, to bolo niečo... Už nikdy nebude existovať kniha tak perfektná ako Pán Prsteňov (aspoň čo sa týka fantasy fikcie), a nikdy nebudú natočené tak dokonalé filmy... Nikdy. Tolkienovi sa dokonca podarilo prekonať J.K.Rowlingovú a jej Harryho Pottera, a to na plnej čiare (za mňa jednoznačne).
Doteraz si pamätám, ako ťažko sa mi čítali posledné strany (nie posledných 5, ale vyše 50)... A keď už som prišla na úplne poslednú stranu, vôbec, ale že vôbec sa mi nechcelo veriť, že už je to za mnou, a trvalo mi to ešte pekne dlhú dobu, kým som sa z toho celého spamätala... Veď Tolkien vytvoril svet tak jedinečný, neprekonateľný.... A dokonca aj teraz, po vyše mesiaci sa toľkokrát pristihnem pri tom, ako za tým všetkým smútim... Skoro všetci, od takého Pippina (môj favorit, haha), cez Sama (ach, strašné zlatíčko) až po Gandalfa mi chýbajú tak veľmi, ako to pri fiktívnych postavách hádam ani nie je možné... A aj keď mi prečítať tých vyše 1000 strán netrvalo práve najkratšie, po dočítaní som mala milión chutí zas otvoriť knihu na prvej strane a objavovať Stredozem odznova... K Pánovi Prsteňov sa určite ešte vrátim, a verím, že to bude čoskoro.
Stále som sa považovala za fanúšika fantasy, ale teraz, keď sa tak spätne pozriem... Nerada vravím, že fanúšik toho a toho bez takej a takej knihy ani nie je fanúšik, lebo každý môže mať rád, čo chce, ale....Ja by som sa asi mala skryť do kúta hanby, lebo kým nezažijete Pána Prsteňov, nezažijete tento žáner tak, ako sa patrí.
Viem, niekomu možno táto moja nekonečná recenzia príde klišé, hlúpa....Tiež sa čudujem, čo so mnou dokáže urobiť jeden príbeh, jedna kniha, tri filmy... No naozaj....Na jednej strane, Pána Prsteňov iste netreba nikomu predstavovať....Ale sú takí, ktorí videli len filmy... Dajte šancu aj knihe. Verte mi. Je tam mnoho vecí, ktoré vo filmoch vôbec neboli, a mnoho vecí je pozmenených....A možno Vás to po prečítaní vezme tak, ako to vzalo mňa. ;)
PS: Ak váhate, či si prečítať aj "appendices" na konci knihy, choďte do toho, lepšie spoznáte Stredozem, aj niektoré postavy... Ja som si najprv tiež nebola istá, myslela som, že sa budem nudiť...Ale dala som tomu šancu, a neľutujem. A myslím, že už nebudem ľutovať žiadne rozhodnutie, čo sa týka diel od Tolkiena... Lebo Tolkien to s písaním jednoducho VIE.
Ach.... Vďaka Bohu za takých spisovateľov... A vďaka Bohu za tak fantastické knihy.
Najdesivejšia Kingova kniha? Myslím, že nie. Kniha, ktorú sa oplatí prečítať? To už áno.
Cyntoryn zvieratiek je zatiaľ môj druhý román od "kráľa hororu" a musím povedať, že nesklamal (narozdiel od Carrie). No predsa, aj keď som vlastne nevedela, čo čakať, v istom zmysle som "čakala niečo viac" - nočné mory, bezsenné noci.... Jednoducho, tešila som sa, že sa pri tejto knihe budem báť. Ale ako som písala vyššie, podľa mňa by sa iste našiel aj desivejší Kingov román. No Cyntoryn zvieratiek celkovo? Super. Postavy boli sympatické, rýchlo som si na ne zvykla, dej nebol nudný - aj keď sa miestami "nič nedialo", vôbec mi to nevadilo (nemusela som sa do čítania nútiť), a povedala som si, že aj keď oddychovky nemusím, ak by King napísal knihu tohto žánru, určite by som jej dala šancu. Nuž a koniec, ten už desivý bol... Nie však v zmysle, že by som sa bála, ale pri predstave, že by sa také niečo stalo v realite... Brr. Šialené. Radšej si to ani nepredstavujem. ;) A úprimne... Trochu mi aj bolo ľúto, že už je koniec, ešte by som si kľudne prečítala viac... Preto sa k Cyntorynu možno ešte niekedy vrátim.
Alebo siahnem po ďalšej Kingovej knihe, a možno sa aj ja pridám k tým, ktorý ho naozaj považujú za kráľa hororu.
Toto je prvá oddychovka, pri ktorej som sa nenudila. Klobúk dolu pred Johnom Greenom, že dokázal vymyslieť tak krásny príbeh, ktorý ani netreba predstavovať. Ja som videla aj film, ale neľutujem, že som si knihu kúpila. V mnohých smeroch je iná, veľa vecí vo filme neuvidíte, takže sa oplatí prečítať.
Už je to nejaký čas, čo som Trhlinu dočítala, ale keď sa myšlienkami ku knihe vrátim, stále nemám slov a neviem, čo si o celom príbehu mám myslieť. Úprimne, prvých 100 strán bol dej strašne zdĺhavý, len som čakala, kedy sa konečne skupina vyberie na Tribeč, podľa mňa sa Igorove rozprávanie dalo skrátiť, ale potom... Za jednu noc som prečítala vyše 100 strán, knihu som nevedela zatvoriť, povedala som si, že aj keď nepôjdem spať, musím sa dozvedieť, čo sa stane za každú cenu. Možno nič z toho nie je pravda a Igor si všetko vymyslel, ale povedzme si úprimne, kto by sa obťažoval s vymýšľaním príbehu s tak šialenou zápletkou len preto, aby zaujal spisovateľa? Nech je to akokoľvek, mne celý čas v mysli behala veta, že to všetko sa naozaj stalo a možno aj preto som všetok ten pocit beznádeje prežívala s postavami a musím napísať, že aj strach bol, hlavne na konci (mimochodom, koniec bol totálne šialený!). Naozaj neviem, čomu mám veriť, čo si mám myslieť, lebo to, čo Igor aj so skupinou zažil je absolútne nevysvetliteľné a neexistuje na to žiadne logické vysvetlenie, no predsa je zaznamenaných niekoľko prípadov (nielen zo Slovenska), kde sa podobné veci reálne stali. Každopádne, Trhlina je kniha, ktorú sa určite oplatí prečítať. Teda, ak máte dosť odvahy.
Takúto knihu som potrebovala! V poslednom čase nemám na čítanie veľa času, ale Dom 490 som (,,so zatajením dychom") prečítala za 2 dni, lebo inak sa to ani nedalo. Kniha zaujme už od prvej strany, ja som sa nenudila ani pri jednej kapitole a štýl písania sa mi tiež páčil. Ale musím vytknúť erotické scény, dali sa buď vynechať alebo aspoň ,,zjemniť", inak som bola s knihou veľmi spokojná. Veľa ľudí píše, že autor použil už ,,otrepané" horrorové prvky, čo je celkom pravda, no Markovi sa sa itak podarilo vytvoriť príbeh, z ktorého miestami naozaj ,,tuhne krv v žilách". Za mňa rozhodne kniha na jednotku!
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Na túto knihu som si prečítala veľmi veľa recenzii typu ,,najlepšia kniha akú som kedy čítala" alebo ,, omg ani sa nedá opísať, aká je nádherná, nemám slov", tak som si povedala, prečo nie?, ale musím napísať, že som očakávala trošku viac. Určite nemôžem napísať, že sa mi kniha nepáčila, alebo bola zlá, to nie. Musím pochváliť miestami naozaj veľmi pekné myšlienky, ktoré autor do knihy vložil, síce ma nerozplakali ale určite som sa nad nimi zamyslela aspoň na chvíľu. Páčilo sa mi, že spisovateľ nemusel používať žiadne extra metafory, stačila jedna obyčajná veta, ale aj v tej vete sa dal nájsť význam a hlboká myšlienka, za to klobúk dolu. V knihe je ,,jemným", aj vtipným spôsobom vykreslené to, čím si Aristoteles a Dante prechádzajú počas dospievania, obaja sú dosť odlišný, ale spisovateľovi sa podarilo pekne vytvoriť obe postavy, v ktorých sa podľa mňa nájde veľa čitateľov, ďalší klobúk dolu. ALE čo mi v knihe celkom chýbalo, bol ,,poriadny" dej. Viem, že nie všetci potrebujú dobrodružstvo a akciu aby si knihu užili, ale za mňa bol dej taký jednoduchý, bolo to akoby autor dookola opisoval bežný deň teenagera a do toho pridal pekné myšlienky. Ja som pri tejto knihe zistila, že také ,,knihy na posedenie k čaju" asi nie sú veľmi pre mňa, keď stále potrebujem aspoň kúsok napätia. Pravda, bola tam (asi len) jedna situácia, ktorá prekvapila, no bolo to rozpísané možno v dvoch vetách, takže smola (pre mňa). Nebojte sa, žiadny spoiler, ale v knihe sa v podstate od začiatku rieši Ariho brat, tak aspoň tu som čakala nejaké šokantné rozuzlenie, čakala som na tú stránku, kde sa dozviem prečo je to s jeho bratom tak, ako to je ale keď som sa to dozvedela... Ďalšia smola pre mňa, žiadne prekvapenie, podľa mňa celkom bludné vyvrcholenie celej situácie :(, autor do toho mohol dať niečo viac (nechcem nikoho uraziť). No aspoň koniec ma (vpodstate) šokoval, nečakala som takéto ukončenie. A ešte jedno musím podotknúť, táto kniha je moja prvá v angličtine, a normálne som mala zo seba taký dobrý pocit :D, že som rozumela bez problémov a prekladač som použila iba veľmi máličko, na také ,,hovorové slová" (som úroveň B1) . Píšem to preto lebo ak chcete tiež skúsiť knihu v angličtine a nie ste ešte na veľmi vysokej úrovni, túto s úrovňou B1 zvládnete ľavou zadnou. Takže, ja sa teraz asi začítam do nejakého parádneho thrilleru, ale bolo fajn mať skúsenosť aj s takou peknou knihu. :)
Ako som napísala vyššie, Navždy je veľmi krásna kniha, rovnako ako celá triológia. Začnem koncom knihy: dosť čitateľov sa tu sťažuje na otvorený koniec, úprimne, aj ja som čakala ,,lepšie" zakončenie (nie že by sa kniha neskončila dobre), no mala som (a ešte stále mám) dosť otázok, na ktoré mi už asi nikto neodpovie, ale nevadii, lebo celá kniha sa skončila veľmi dobre, a koniec bol tiež veľmi napínavý. Nečakajte súboje, bitky a napätie v celej knihe, Navždy je oddychová kniha, ale v závere som nevedela pustiť knihu z ruky a veeľmi som postavám držala palce. No, vôbec neľutujem, že som vzala do ruky aj túto triológiu, lebo mňa všetky knihy od Maggie Stiefvater veľmi bavili, a myslím, že aj budú. A možno aj navždy. :)
Ja som zvyknutá písať dlhé recenzie, ale táto kniha vlastne ani nepotrebuje až tak veľa slov, je jednoduchá, ale krásna. Triaška sa mi páčila o niečo viac, ale aj Váhanie si zaslúži môj obdiv. Spolu s novou postavou - Colom prišli aj nové kapitoly, mnohokrát plné zaujímavých situácii a myšlienok, niektoré veci mali síce dosť veľký spád, čo ma prekvapilo, ale inak je aj Cole celkom sympaťák. Vzťah Sama a Garce zostáva krásny aj naďalej, ale keby som tu mala písať o tom, akí sú spolu zlatí, moja recenzia by bola značne dlhšia. No a ja som si myslela, že koniec Triašky bol nečakaný, ale záver tejto knihy? TEN bol nečakaný, a veľmi! A nielen nečakaný, ale aj plný emócií, takže zase som si aj trochu poplakala. Takže v skratke, Váhanie je jednoducho taká oddychovka - ale veľmi krásna.
Triaška je jednoducho najkrajšia a najdojímavejšia kniha, akú som kedy čítala. Keď som zistila, že celá séria je už všade vypredaná, bolo mi to ľúto, no potom som si túto knihu kúpila z druhej ruky, a bolo to najlepšie rozhodnutie! Na Triašku som si prečítala dosť negatívnych recenzii (100 ľudí, 100 chutí, chápem), ale mňa nesklamala ani jedna stránka. Samozrejme, ak niekto hľadá strieľačky, krv a bitky v každej 2. kapitole, je na nesprávnom mieste, ale pre milovníkov fantasy a romantiky je táto kniha ako vyšitá. Grace a Sam majú veľmi krásny vzťah a je milé, že si ho vybudovali za tak krátky čas. Povedala by som, že Triaška je skôr taká oddychovka, dej ani postavy nie sú komplikované, ale aj tak sa v príbehu objavilo veľa nečakaného napätia. Maggie Stiefvater jednoducho vie, ako napísať výbornú knihu! Navyše, neviem, či to len ja plačem pri každom smutnom konci, ale keby bol z tejto knihy ,,try not to cry challenge", zlyhala by som na plnej čiare, a myslím, že niekoľko citlivých čitateľov tiež, lebo koniec Triašky bol naozaj krásny a dojímavý zároveň. A ešte jedna vec. Viem, že každého baví niečo iné, ale prosím, nenechajte sa odradiť zlými recenziami. Triaška za tých pár hodín vášho času stojí.
Prvý a druhý diel série o Neobyčajných deťoch som v recenziách veľmi chválila, no tretia časť až taká výborná nebola. Možno že to pripadá iba mne, ale v tejto knihe bol štýl písania málo pútavý, čakala som viac drámy, viac napätia. Nechcem, aby moja recenzia vyznela veľmi negatívne, ale prvých 200 strán sa dej veľmi vliekol, miestami bol až nudný a udiali sa možno tak 2 - 3 nečakané situácie, čo je podľa mňa na pomer strán málo. Úprimne, už som si aj začínala myslieť, že Knižnicu duší nedočítam, ale po takej 5. kapitole začal byť dej už zaujímavejší. Kniha vôbec nebola zlá, len na ten štýl písania som si nevedela privyknúť, Jacob (rozprávač) mi pripadal veľmi naivný, miestami až nudný a v knihe je veľa zdĺhavých opisov, ktoré tam byť nemuseli. Neviem, príde mi akoby spisovateľom nebol ani Ransom Riggs, ale niekto iný, s úplne iným štýlom písania. Ešte sa vyjadrím k Jacobovi a Emme. Jacob v knihe niekoľkokrát opisuje ich vzťah romantickým, dojímavým spôsobom, ale vôbec, vôbec mu to nejde. Nerada toto píšem, ale ich vzťahu podľa mňa niečo chýbalo, pripadal mi ešte ako detský, aj na tomto mohol spisovateľ trochu popracovať. Koniec bol predvídateľný, ale šťastný. Celej sérii by som dala tak 4,5 hviezdičiek. Je mi celkom ľúto, že táto kniha bola taká ,,slabá", lebo prvé 2 časti série boli naozaj super, ale musím napísať, že aj táto bola pekná.
