Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kniha O láske je mojou najobľúbenejšou od Osha. Autor tu ide svojím typicky provokatívnym štýlom priamo na dreň a búra naše bežné predstavy o tom, čo láska vlastne je. Pre mňa je táto kniha vzácnym potvrdením toho, že skutočná blízkosť vyžaduje hlbokú vnútornú slobodu.
Osho búra ilúziu o nezmyselnom hľadaní 'dokonalého' partnera a pripomína, že si k sebe vždy pritiahneme len takého človeka, ktorý odzrkadľuje to, kým práve teraz sme. Pripomína nám, že zmyslom vzťahu je byť spolu preto, že chceme, nie preto, že sa navzájom potrebujeme. Vtedy v ňom človek môže prirodzene kvitnúť.
Práve vzťah je najkratšou cestou k osobnému progresu, hoci je to často cesta tŕnistá. Prečo? Partner nám v ňom totiž nastavuje jedinečné zrkadlo také, ktoré vám nedokáže podržať ani najlepšia kamarátka. A treba si priznať, že takáto blízkosť vyžaduje veľkú odvahu. Odvahu dovoliť si byť sám sebou, keď do tohto zrkadla hľadíš. Často je jednoduchšie skĺznuť k pohodliu, stagnácii alebo samote, než sa postaviť tvárou v tvár tomu, čo nám blízkosť o nás samých odhaľuje.
Táto kniha je pripomenutím, že láska bez závislosti za to riziko stojí. Ako hovorí sám Osho: 'Nedokážu ji definovat. Ale mohu vám ukázat cestu, jak ji vypěstovat. Mohu vám ukázat, jak zasadit růžový keř, jak jej zalévat, jak jej přihnojovat, jak jej chránit. Jednoho dne se zčistajasna objeví růže a váš domov bude celý provoněný.'
Matthew Walker hneď v úvode svojej knihy hovorí niečo, čo by žiaden iný autor nepriznal: vôbec sa nenahnevá, ak pri čítaní jeho riadkov zaspíte. Ba čo viac, úprimne ho to poteší. Týmto vtipným gestom si ma okamžite získal a nastavil tón celého textu. Pre mňa je toto kniha, po ktorej už skrátka nebudete chcieť ponocovať, pretože pochopíte, že spánok nie je prekážka v produktivite, ale jej základný pilier.
Ak ste doteraz verili mýtu, že odpočinok je len „strata času“, táto publikácia vás z omylu vyvedie s fascinujúcou presnosťou. Prečo spíme nie je len ďalšia populárno-náučná kniha; je to hlboká sonda do toho, čo sa deje v našom tele a mozgu, keď vypneme svetlo. Autor píše s obrovskou vášňou vedca, ktorý chce zachrániť svet pred chronickou spánkovou depriváciou.
Priznám sa, že pri čítaní som mala striedavo pocity fascinácie a úzkosti. Najviac ma zasiahli odhalené fakty, ktoré búrajú naše obľúbené klamstvo: „Veď to dospím cez víkend.“ Odpoveď v knihe je jasná a neúprosná: Nie, nedospíš. Nikdy. Spánok totiž nie je ako bankový účet nemôžete si vziať „pôžičku“ cez týždeň a potom ju v sobotu splatiť. Ten dlh v mozgu zostáva a škody sú už napáchané.
Tento vhľad mi zásadne zmenil večerný režim. Už to nie je o tom, že „musím“ spať, ale o tom, že svojmu telu doprajem tú najlepšiu legálnu medicínu, aká existuje. Odporúčam ju každému, kto má pocit, že káva dokáže nahradiť osem hodín v posteli.
Ak hľadáte návod, ako spomaliť v dnešnom zrýchlenom svete a začať vnímať život v jeho podstate, Tepperweinovo Probuzení do skutečného bytí vás vyzve k tej najdôležitejšej otázke: Kto je ten, kto práve číta tieto riadky?
Moja cesta k tejto knihe nebola priamočiara. Kúpila som si ju už pred troma rokmi, no po pár stranách som ju odložila. Zvláštnym spôsobom na mňa zapôsobilo to, ako nekompromisne autor tlačí čitateľa do akcie. Mala som pocit, že ma Tepperwein doslova „kope do zadku“, aby som tie kroky reálne urobila a nielen o nich čítala. Moje vtedajšie ego sa prirodzene zaseklo v odpore, no dnes chápem, že len potrebovalo čas, aby pochopilo svoju rolu a ustúpilo vyššiemu zmyslu. Knihu som vtedy „upratala“ hlboko do poličky, no dnes viem, že len nebol ten správny čas.
Po rokoch som ju pri upratovaní knižnice znovuobjavila ako skutočný poklad a teraz z nej s radosťou nasávam esenciu autorovej múdrosti. Práve ten tlak na reálnu zmenu v praxi, ktorý ma kedysi vyrušil, je dnes tým, čo na knihe oceňujem najviac. Autor v nej totiž otvára dvere k mimoriadne silnej téme manifestácie. Ukazuje, že naše bytie nie je výsledkom náhody, ale vedomého nastavenia mysle. Učí nás, ako prestať byť obeťou okolností a začať si aktívne tvoriť vlastnú realitu.
Hoci obdivujem ľudí, ktorí sa dokážu ponoriť do siahodlhých textov iných duchovných učiteľov, mne často chýbala ich priama aplikovateľnosť. Tepperwein je však iný je priamy, stručný a úderný. Nejde o to, že by bol menej hlboký, práve naopak. Hovorí presne mojou rečou, ide k jadru veci bez zbytočnej vaty a pri čítaní skrátka viem, že ma sprevádza niekto, kto vie, o čom hovorí. Rozmieňa zložitú filozofiu Tao na kroky, ktoré sa dajú skutočne žiť. Pre mňa to nie je len ďalšia teoretická príručka, ale dvanásť krokov dlhá cesta domov. Je to kniha, na ktorú sa oplatí vnútorne dozrieť.
Tulák po hviezdach je jednou z tých kníh, pri čítaní ktorých prežívame stretnutie so svojím vlastným vnútrom.
Na prvých stranách môže pôsobiť zvláštne. Možno si pomyslíš: „Toto snáď nemyslí vážne…“ a pritom presne tam sa začína jeho čarovná cesta. Jack London neponúka jednoduché príbehy ani rýchle ponaučenia. Otvára bránu do hlbšieho vnímania seba samého, kde sa čas, bolesť, túžba a zmysel života prelínajú naprieč skúsenosťami, ktoré presahujú jednu inkarnáciu.
Po celý čas som sa snažila pochopiť, prečo mi to všetko autor vlastne rozpráva. Odpoveď mi nakoniec cinkla až v závere knihy práve včas, aby som s úctou zložila svoj pomyselný klobúk a s dojatím si uvedomila veľkosť autora.
Nie je to kniha, ktorú „len tak preletíš“. Číta sa pomaly, s otvoreným srdcom a ochotou nechať si klásť otázky. Tulák po hviezdach je pozvánkou nie vstúpiť do iného sveta, ale vidieť hlbšie ten svoj vlastný.
