Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Milujem knihy a všetko, čo s nimi súvisí. Nie som len knihomoľ, ale som aj knihomoľ, ktorý to trošku prehnal a napísal dve knihy :D. Prísne tajný denník Miry Danesovej a Dovoľ mi všetko - pod dievčenským menom Mirka Novysedláková. Okrem toho som v roku 2019 začala aj knihy prekladať (z angličtiny do slovenčiny). Zatiaľ som preložila tituly: Večné puto od Laury Frantz (i527.net, 09/2019), Vražedný príliv od Dani Pettrey (01/2020, i527.net), Sídlo Haven Manor: Záhadná guvernantka (06/2020, i527.net) a Sídlo Haven Manor: Odvážna dáma (09/2020, i527.net)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Rozhodne odporúčam túto knižku všetkými desiatimi úplne každému bez ohľadu na vek, no možno ešte viac tým, čo už zo stredoškolských lavíc odišli dávnejšie, lebo pre nich to bude také milé spomienkové čítanie – ale aby ste si nemysleli, nejde o iba také nostalgické pokojné čítanie bez akcie – tej je tam neúrekom a tak budete doslova prilepení ku knižke a nebudete vedieť prestať čítať, kým túto knihu nedočítate.
Mnoho situácií a zážitkov týchto stredoškolákov mi pripomenulo tie moje stredoškolské časy, takže to pre mňa sčasti bolo ako nostalgické cestovanie v čase.
Skutočne nemôžem nič vytknúť takému skvelému spisovateľovi ako je Marek Zákopčan. Z príbehu je naozaj cítiť, že je to vypísaný autor, ktorý má nielen mnoho načítané i napísané, ale zároveň vníma život taký, aký je bez prehnaných príkras a melodrámy – a práve to sa mi na tomto románe zo stredoškolského prostredia páčilo najviac. V opisovaní emočného rozpoloženia postáva i situácií nezachádza do malicherností, ale s presnosťou skúseného ostreľovača triafa priamo do čierneho. Je neuveriteľné s akou gráciou sa tomuto mladému autorovi podarilo predostrieť pestrý príbeh a dokonale vykresliť štyri hlavné postavy – začínajúcu učiteľku Líviu Smolnú, ostrieľaného stredoškolského profesora Daniela Riečana, naivnú knihomoľku s romantickou dušou, študentku tretieho ročníka, Mirku Kučerovú a fešného maturanta Marka Smolného, ktorému neodolá takmer žiadna baba v okolí.
Za mňa absolútna spokojnosť a chcem ďalšie časti!
Román Parížska knižnica ma zaujal už krásnou obálkou a hoci časové zasadenie do druhej svetovej vojny v človeku už vyvolá nejaké to očakávanie, o čo v príbehu pôjde, tentokrát to tak celkom nebolo. Autorka si dala skutočne nesmierne záležať na vykreslení reálií tej doby a zároveň do príbehu zahrnula mnoho skutočných osobností, udalostí a faktov. V doslove tejto knihy sa dozviete, koľko času autorka venovala študovaniu prameňov a že sama pracovala v americkej knižnici v Paríži tak ako hlavná hrdinka tohto románu odvážna francúzska knihovníčka Odile.
Obe časové linky ma vždy natoľko zaujali, že keď sa skončila jedná, chcela som, aby ešte pokračovala tá, ktorú som práve čítala. Ale len čo som začítala do Lilinho príbehu, pohltil ma rovnako ako príbeh mladej Odile počas vojny v Paríži. Autorku k napísaniu tohto románu inšpirovali skutočné činy knihovníkov z Americkej knižnice v Paríži, ktorí aj počas okupácie nestratili svoju tvár a hájili svoje presvedčenie, aby sa knihy v ťažkej dobe stali zdrojom slobody a nádeje pre všetkých.
Žasnem s akým neuveriteľným čarom, majstrovstvom a ľahkým perom sa autorke podarilo vytvoriť román predchnutý človečinou, obrazom skutočného priateľstva, silou pokánia, zázrakom odpustenia a všetkými obrazmi ľudských hrdinstiev i zlyhaní. Ani neviem opísať ako strašne ma tento príbeh zasiahol. Všetky postavy mi prirástli k srdcu, teda až na pár mužských, ale nechcem vyzrádzať detaily.
Autorke skutočne vzdávam hold za toto dielo. Túto knihu si vložím do poličky na čestné miesto v knižnici a z času na čas prelistujem, aby som si znova prečítala krásne myšlienky, ktorých tu nájdete skutočne požehnane. Pohladia vám dušu a presvedčia vás o tom, že aj keď sa ľudia niekedy nesprávajú ako ľudia, existujú situácie, ktoré nás nimi učia byť aj napriek tomu, čo chce naše ego.
Krásny veľký príbeh – zasiahol ma priamo do srdca. ĎAKUJEM
Veľmi sa mi páči autorkin štýl. Je priamočiary a trefný. Svety vykresľuje niekoľkými charakteristikami, ale nepreháňa to s opismi, čo je podľa mňa v literatúre pre deti veľmi vítané. Je zjavné, že autorka sama v sebe ešte stále skrýva bohatú fantáziu dieťaťa, čo v spojení s jazykovým prejavom dospelej osoby vytvára dokonalé a pritom veľmi svieže a neúnavné vystavanie deja tohto príbehu.
Bláznivá slovenská fantasy „jazda“ v podobe útlej a krásne ilustrovanej knihy pre deti a mládež z pera autorky Ivety Kesnerovej si ma získala už od prvých strán. Presne takto by mala vyzerať knižka pre deti, ktoré zatiaľ až tak veľmi nebaví čítať, aby ich zaujala a zistili, aká skvelá zábava čítanie môže byť. Krátky vtipný dobrodružný príbeh plný vydarených ilustrácií a situačnej komiky. Iveta Kesnerová ma presvedčila, že i na pohľad útla knižka v sebe môže ukrývať skutočne kvalitné spracovanie bez toho, aby na to potrebovala obsažné vykresľovanie postáv a situácií na niekoľkých stranách.
Veľmi sa mi páčil tento príbeh, i keď prvotina autorka Panstvo Edenbrooke sa mi páčilo oveľa viac. Ani tu však nechýbala čistá romantika a za hrob siahajúca láska.
Odporúčam všetkým romantickým dušiam, ktorý majú radi romantiku v štýle Búrlivých výšin, ale s krásnym happyendom.
Čítala som tento príbeh v angličtine a celkom sa mi to páčilo. Bolo to skutočne veľmi romantické a iskrivé a pekne opísané postupne zbližovanie muža a ženy - hoci iskra preskočila už na začiatku. A aj jedna veľmi pekná myšlienka, ktorú na nás autorka "vybalí" v závere a poukáže na mylný pohľad na život hlavných hrdinov - ktorí to samozrejme v závere pekne dajú do poriadku a pochopia, že sa mýlili!
Romány Francine Rivers sa dotýkajú duše a srdca človeka. Tento sa však od ostatných jej románov odlišuje tým, že hlavnými hrdinami sú deti, ktoré trpia v dogmaticky predpojatom a zastaralom spoločenstve škótskych usadlíkov v Apalačských vrchoch. A hlavne - chýba tu hlavná romantická zápletka, keďže v jej ostatných románoch je v popredí aj vzťah muža a ženy a prostredníctvom ústrednej zápletky vychádzajúcou zo všeobjímajúcej lásky Boha tvoriacu hlavnú ideu, sa tento vzťah rozvíja. V príbehu o poslednom pojedačovi hriechov je v popredí hriech ako taký, a to ako sa s ním kedysi ľudia vyrovnávali. Autorka ponúka otázky i odpovede na to, ako sa zbaviť hriechu, čo je to hriech a kto nám ho pomôže sňať z našich pliec.
Veľmi pekný obraz prírody sa tu prepája so živým obrazom Boha a demonštruje jeho všadeprítomnosť. Vzťahové zápletky malého spoločenstva, v ktorom vyrastá Cadi Forbesová, sa postupne rozuzlujú a skutočne vás ohromí s akým majstrovstvom sa autorke podarilo popretkávať nádherný opis prírody, ľudské vzťahy, intrigy, Božiu lásku a milosrdenstvo do nádherného a dynamického príbehu.
Cadi Forbesová trpí, pretože „zhrešila“ a je presvedčená o tom, že mamička jej tento hriech nikdy neodpustí a kvôli tomu jej odopiera všetku pozornosť a lásku. Je to tak autenticky napísané, že som si pri čítaní niektorých pasáži aj poriadne poplakala. A presne toto dokážu skvelé príbehy v knihách – vyvolať v nás emócie.
Našla som tu veľa nádherných a pravdivých myšlienok – tzv. večných právd a tento román považujem za jeden z najsilnejších kresťanských románov, čo som čítala. A tie, ktoré sa v mojom pomyselnom rebríčku nachádzajú nad ním, napísala tiež Francine Riversová (Vykúpená láska, Hlas vo vetre a Ozvena v tme.)
Posledný pojedač hriechov (The Last Sin Eater), Francine Riversová, kumran.sk 2020, preklad: Zuzana Venglikova
Zbožňujem Ivy Hill i jeho obyvateľov. Páči sa mi, že a osudy jednotlivých postáv rozpletajú postupne v každom dieli. Na rozdiel od iných románov, je tu viac dejových liniek a tým je dej o niečo dynamickejší a autorka nemá toľko priestoru na prehlbovanie pohnútok postáv, ale vôbec to príbehu neškodí. Práve naopak. Jeho napredovanie nie je vďaka tomu melodramatické, ale reálne a mám pri ňom pocit, akoby sa mi pred očami odvíjal film. Navyše, je to zvláštne, ale s každou hrdinkou z troch priateliek ,sa viem stotožniť rovnako - či už Jane, Rachel alebo Mercy. Avšak Jane mi prirástla k srdcu najviac, keďže jej osud nám autorka obšírne rozviedla už v prvom dieli. Neviem sa dočkať už toho tretieho. :) Hneď sa doňho púšťam!
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
odľa veľmi milej a romantickej obálky tohto románu od Sophie Money-Coutts som si myslela, že držím v ruke podobný príbeh, ako bol román Počkajte si na Happy End od nemeckej autorky píšucej pod psedonymom Charlotte Lucas (aj vám napadlo, že tak sa volá najlepšie kamarátka Elizabeth Bennetovej v Pýche a predsudku? :D ) Očakávala som niečo jemné, milé a vtipné ako vyššie zmieňovaný román a epilóg ma v tom ešte utvrdil, keďže prvá veta tohto románu znie „Na vine je Rozum a cit.“ A ja ako veľká obdivovateľka a fanúšička spisovateľky Jane Austenovej som teda hneď v úvode pookriala na duši a s očakávaním jemného austenovského nádychu som sa pustila do čítania.
Takže keď to zhrniem, hlavná hrdinka sa správala ako totálná hlupaňa a nevedela o sebe a svojich pocitoch vôbec nič – ako pubertiačka, ktorá vôbec nevie, ktorý chalan sa jej v skutočnosti páči a ku ktorému aj niečo cíti – no hrôza. Ostatné postavy boli prvoplánové, tuctové, nevýrazné a nasilu vtipné.
Naozaj ma táto kniha sklamala. A teda budem teraz SPOILEROVAŤ, a ak nechcete, nečítajte, ale musím to napísať. Jednoducho mi to nedá. Vy by ste sa dokázali stotožniť s hrdinkou, ktorá je taká zúfala, že ani nie po rande, len po prvom zoznámení zatiahne chlapíka, čo s ňou začne flirtovať na večierku u jej najlepšieho kamaráta, rovno k sebe domov a nie, nevyspí sa s ním, lebo k tomu ani nestihne dôjsť, lebo ona krava ... veď viete ... mu to spraví ústami. NO FUJ! Akože, možno vyzniem teraz ako puritánka, ale toto mi úplne narušilo môj „vesmír romantickej literatúry“, kde sa takéto veci nemajú diať hlavným hrdinkám, ale ich šibnutým kamarátkam. Tak, aby ste vedeli, ak máte aj vy taký citlivý žalúdok a vysoké nároky na hlavné hrdinky, radšej sa do tejto knihy ani nepúšťajte.
Erotika a romantika namixovaná v tom správnom pomere pre tento žáner je už kvalitnou značkou Lisy Kleypas, navyše do konania a situácií postáv vkladá emócie, s ktorými sa romantické duše určite veľmi ľahko a rady stotožnia. A presne toto, očakávam od dobrej historickej romance.
Postavy Westa i Phoebe sú veľmi sympatické, majú svoje chyby, ale sú priamočiare, úprimné (čo nebýva vždy zvykom) len veľmi málo medzi sebou bojujú – skôr ide o vnútorný boj každého z nich.
