Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Milujem knihy a všetko, čo s nimi súvisí. Nie som len knihomoľ, ale som aj knihomoľ, ktorý to trošku prehnal a napísal dve knihy :D. Prísne tajný denník Miry Danesovej a Dovoľ mi všetko - pod dievčenským menom Mirka Novysedláková. Okrem toho som v roku 2019 začala aj knihy prekladať (z angličtiny do slovenčiny). Zatiaľ som preložila tituly: Večné puto od Laury Frantz (i527.net, 09/2019), Vražedný príliv od Dani Pettrey (01/2020, i527.net), Sídlo Haven Manor: Záhadná guvernantka (06/2020, i527.net) a Sídlo Haven Manor: Odvážna dáma (09/2020, i527.net)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ak siahnete po tomto románe, nečakajte typickú historickú romancu v štýle Bridgertonovcov. Georgette Heyerová sa vo svojich dielach orientovala na iné aspekty romance – vtipné dialógy, dynamický dej, dôraz na historickú akurátnosť a veľa, veľa irónie a satirického podtónu, ktorým sa rovnako ako Jane Austenová, vysmieva spoločnosti, Frederica Merrivillová je dvadsaťštyriročná mladá dáma, ktorá sa po smrti matky (a neskôr i otca) príkladne stará o svojich mladších bratovi i sestru, nevídanú krásku, ktorá oplýva takým pôvabom, že v Londýne vyvolá poriadny rozruch. No bez dôvtipu staršej sestry by sa do žiadneho salónu nikdy nedostala ... Tá by pre svoju rodinu urobila aj nemožné.
A tak staršia slečna Merrivillová osloví lorda Alverstoka, markíza, s ktorým ju spája iba veľmi vzdialené príbuzenstvo. Kvôli sestre však neváha požiadať tohto cynického, znudeného starého mládenca o pomoc pri uvedení svojej nádhernej sestry do spoločnosti. A markíz sa na to napokon aj podujme, hoci sa tomu sám čuduje, čo ho k tomu viedlo...
Je úžasné sledovať prerod skrz-naskrz cynického lorda Alverstokea, ako sa jeho srdce obrnené pred niečím takým, ako je láska a veci s tým spojené, pomaly roztápa pod Fredericiným úprimným karhaním a vtipkovaním.
Jemná romantika, vtipné scény a dialógy ... Heyerová má svojský a vycibrený štýl a mne sa teda veľmi páči.
Román Skryté dary je neuveriteľnou symbiózou dokonalého príbehu pre mládež s veľkou dávkou tajomna a napätia. Musím povedať, že počas čítania som mala skoro stále husiu kožu. Všetko do seba pekne zapadalo, postupne sa odhaľovala pravda a všetky tajomstvá postupne vyplávali na povrch... SKVELÉ čítanie ... a úžasný preklad!
Lisa Berne sa v románe Nevestin bozk snažila ukázať aj prvky, ktoré ako milovníčka románov Jane Austenovej a Georgette Heyerovej, veľmi dobré pozná. Spočiatku sa jej to aj celkom darilo, no v druhej polovici, akoby to vzdala a predsa len padla do typického štýlu súčasníčok píšucich historickú romancu. Príbeh ako celok vyznel príjemne, v prvej polovici aj celkom sviežo, no v druhej časti vyšli napovrch typické klišé tohto žánru bez hlbšieho ponoru do pohnútok a milostného vzťahu hlavných postáv. Za mňa príjemné, ale tak trochu nezvládnuté dielko. Neurazí, ale WOW efekt sa nekonal.
Realistický, dynamický príbeh s uveriteľným dejom, slovenskými reáliami, miestami trochu viac čiernobielymi charaktermi, no i napriek tomu sa mi tento príbeh veľmi páčil a knižku som prečítala veľmi rýchlo. Osobne preferujem v románoch hĺbavejší štýl, kde sa viem s postavami viac stotožniť, ale tu mi to až tak nevadilo, keďže postáv bolo viac a dynamický dej mu dodal ľahkosť, takže som ani nemala pocit, že čítam, ale skôr sledujem film – slovenský, realistický, jemne romantický, občas smutný, ale vo svojej podstate aj celkom pozitívny príbeh s hlbším odkazom, aby sme sa my ľudia nikdy nevzdávali a ak máme „pochybnosti“, snažili sa ísť za tým hlasom a zmeniť svoj život, aby sme si v ňom toľko neubližovali a žili lepšie,...
Určite odporúčam všetkým milovníkom nenáročného čítania, ktorým sa páčia reálne príbehy zo života a radi si pri čítaní oddýchnu, pretože tu sa veľmi nemusíte zamýšľať nad tým, čo sa deje. Nejde tu o prekvapivé zvraty, skôr ide o sondu do bežných životov ľudí, ktorí pochybujú o tom, či sa v živote vybrali správnou cestou a hľadajú riešenie...
Páči sa mi, že autorka má svojský štýl, čistý, priamy, jasný a nekomplikovaný – v tom dobrom slova zmysle.
Krásne ilustrovaná (autorom) knižka pre deti s názvom Snehová vločka je skutočne príjemným spestrením zimných večerov pre najmenších i spôsob, ako ich pripraviť na nadchádzajúce Vianoce, sprostredkovať im čaro zimnej krajiny i malé zázraky Vianoc, akým je i malá snehová vločka, hlavná protagonistka tohto milého príbehu. Okrem nej tu stretávame i dievčatko, Natálku, spolu s rodinou, ktorá si želá skutočne obrovský vianočný stromček. Napokon však aj ona zažije oveľa „väčší“ zázrak Vianoc, keď sa cesty odvážnej snehovej vločky a múdreho dievčatka v závere spoja ... a obom sa splnia sny. Krásne posolstvo pre deti i dospelých, prenádherné ilustrácie, ktoré vytvoril samotný autor Benji Davies. Neviem si ani predstaviť krajšiu vianočnú knihu pre tých najmenších. I mňa poriadne zahriala pri srdiečku, napriek stránkam plných snehu.
Ide o krásne farebné prevedenie, zhmotnenie veľmi vydarených a rokmi overených detských piesní Petra Nagya. Tí, čo si odkrútili detstvo v deväťdesiatych rokoch ako ja, si istotne dokážu zaspievať aspoň jednu z týchto skladieb. Ja som sa naozaj veľmi pobavila pri ilustráciách a aj si zaspievala dobré známe texty skladieb: Čarbičky, Dve malé blchy, Mandarínka Darinka, Bobi, Hovniválik či Ping-pong. Tieto si pamätám ešte z detstva, ostatné som si musela trochu pripomenúť, ale to nič nemení na tom, že sú to úžasné texty ešte úžasnejších melódií a ilustrácie talentovanej Zuzky Smatanovej (zjavne nie iba na spev a skladanie piesní) za nimi vôbec nezaostáva. Pre mňa veľmi originálna symbióza, nielen ako zlúčiť pesničky a výtvarné umenie, ale ako oživiť starú kvalitnú tvorbu pre deti, na ktorú by sa určite nemalo zabúdať.
Zase to urobila! Autorka slávneho Harryho Pottera a pre mňa jedna z najlepších autoriek súčasnosti ma zase dostala príbehom pre deti s názvom Vianočné prasiatko. Nie, nie je to iba taká detská rozprávočka. Tak, ako všetko, čo táto dáma napíše, obsahuje hlboké večné pravdy a úžasne bohatý fantastický svet. Nechýba tu humor, dobrodružstvo i krásny šťastný koniec. Na prvý pohľad by sa príbeh o chlapcovi a stratenom plyšovom prasiatku vôbec ani nezdá ako nejaký skvelý námet ... lenže, keď sa s týmito dvomi hrdinami, malým chlapcom Jackom a plyšovým Vianočným prasiatkom, dostaneme do Krajiny stratených, kde sa nachádzajú veci i iné cnosti necnosti, ktoré ľudia stratili, či na nich akosi zabudli ... všetko odrazu naberie iný rozmer a gradáciu. Zastavíme sa v Nepotrebniciach, v Bedabeznichu, v Haraburdách i v Meste potrebných a všade sa v príbehu pohneme o kúsok ďalej. Autorka veľmi šikovne a s eleganciou jej vlastnou vplieta do príbehu o stratených hračkách a ich majiteľov oveľa hlbšie pravdy a hodnoty, s ktorými sa stretávame aj my sami vo svojich životoch. Nájdete tu i morálny kompas, poukázanie na neprávosti života, na to, čo je správne a čo nie, aké hodnoty by človek mal vyznávať, poukazuje na rozdiel medzi dobrým a zlým, správnym a nesprávnym. Odkaz, ktorý sa vám zapíše do srdca.
Hoci som čakala trochu iný príbeh - čo pripisujem na vrub tomu, že historické romance z anglického prostredia sú ladené trochu iným smerom - príbeh sa mi páčil a čítalo sa to veľmi rýchlo. Prvá polovica bola na môj vkus príliš dynamická a v podstate sa všetko už spomínalo v anotácii, napriek tomu, som s napätím čítala, ako to bude s Nelliným "starým" manželom. Z môjho pohľadu isté aspekty príbehu stratili svojou dynamikou hĺbku, ale to nemusí vadiť každému. Postavy sa mi zo začiatku zdali trochu ploché, no postupne sa to zlepšovalo ako hrdinovia rástli spolu so svojimi životnými skúsenosťami a nezdarmi. V príbehu vystupuje strašne veľa postáv, čo bolo niekedy trochu mätúce, ale dalo sa v tom zorientovať. Celková myšlienku a prevedenie románu vnímam ako veľmi vydarené. Knižku hodnotím na slabšie 4 hviezdičky – to iba preto, že ja osobne preferujem menej dynamické príbehy, kde sa viac autor ponorí do psychiky postáv – to je ale vec vkusu. Z toho dôvodu, by som si už knižku druhý krát neprečítala, hoci čas strávený s touto knižkou vôbec neľutujem a veľmi rada som si tento vskutku originálne poňatý príbeh prečítala. Držím autorke palce v ďalšej tvorbe.
Spisovateľku Jojo Moyesovú som si celkom obľúbila vďaka knihe Darca hviezd a preto som znova siahla po jej románe. Autorka je veľmi dobrou rozprávačkou a dokáže poňať príbeh s istým nadhľadom, ako rozprávač neupadá do mizérie či šťastia svojich postáv – aspoň ja to tak vnímam. Prenecháva tak čitateľovi priestor na jeho vlastné emócie a nič mu nepodsúva, čo u mňa skutočne fungovalo, pretože vďaka tomu sa mi Posledný list od milenca čítal veľmi dobre a tento príbeh i jeho stvárnenie považujem za skutočne veľmi vydarený.
Hoci spočiatku prelínanie časových liniek môže čitateľa trocha zmiasť, (aj mňa to trochu znervózňovalo) nemala som napriek tomu pocit, že ma nejaká časť – časová línia – nebavila a čakala som na tú druhú. Z postáv mi najviac prirástla k srdcu samotná Jennifer Stirlingová aj so svojím milencom Bootom alias Anthonym O´Hareom. Páčilo sa mi, že ich vzťah nebol iba o „tom“, ale o hlbokej duševnej spriaznenosti, o láske, ktorá nevychádzala iba z fyzickej príťažlivosti. Ellie, hrdinka „z prítomnosti“ mi svojim ženatým milencom veľmi nesadla a robila jednu blbosť za druhou – ako pubertiačka – ale to je život, aj tak sa ľudia zvyknú správať. Autorka to mala očividne všetko veľmi premyslené, pretože aj ten Ellien príbeh zohral v ústrednej dejovej linke dosť podstatnú rolu, takže – ak ste ako ja a nemáte veľké sympatie so ženami, čo spávajú so ženáčmi, len vydržte a pookrejete.
Jojo Moyesovú by som označila za takú romantickú realistku. V jej príbehoch doslova „nádej umiera posledná“ a zároveň v jej románoch vždy nájdete opis nejakých historických skutočností, takže sa dozviete niečo, čo ste možno ani netušili, že sa kedysi stalo. Prepája to naozaj s neskutočnou eleganciou. Nenatrafila som na žiadne ťažkopádne časti, ktoré by som z knihy vyškrtla. Jediné, čo je u mňa u tejto autorky mínusom je to, že ma tieto jej smutnokrásne (netvrdím, že tam chýba happy end – to vôbec nie) príbehy akosi nastavia vždy tak, že hoci sa mi to veľmi páčilo, viem, že druhýkrát si to neprečítam. Jednoducho preto, že stačilo – dostala som z príbehu to, čo som mala a som naozaj rada, že som si mohla prečítať tak dobre napísaný príbeh s krásnymi myšlienkami.
Tak toto je naozaj neskutočná plnokrvná fantasy so všetkým, čo k nej patrí. Nebezpečenstvo, temnota, vtipné dialógy, zaujímaví hrdinovia, ktorých si niekedy ani nevieme zaradiť, či sú na strane svetla alebo tmy – ani či je temnota skutočne iba zlá?
Musím autorke vzdať poklonu za jej neskutočnú fantáziu a zároveň i za skvelú štylistiku, čo by asi nemalo byť veľmi prekvapivé, keďže pracuje ako jazyková redaktorka vo vydavateľstve, no aj napriek tomu musím vyzdvihnúť, že tento úžasný fantasy román je dokonalo symbiózou autorkinho nepochybného talentu, jazykových štylistických schopností a bohatej fantázie
