Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Žijem knihami a to hovorí za všetko :-)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Remarque je stále fenomén, ktorý odoláva zubu času na celom svete.
Noc v Lisabone je silný historický príbeh, svedectvo o ľudskej krutosti, ale zároveň je to nádherná úvaha o láske, strate, smútku, odhodlaní a nádeji. Navyše podané ľahkým perom, ako to Remarque vedel.
Jeho rozprávanie vyznieva veľmi autenticky, pretože mnoho z toho, o čom píše, zažil na vlastnej koži. Bojoval napríklad v I. svetovej vojne, neskôr zakúsil prenasledovanie pri nástupe fašizmu či útrapy života v emigrácii.
Aj Remarquov spôsob písania je čitateľsky veľmi príťažlivý. Vyniká pôsobivými opismi s prvkami žurnalistického štýlu, lyrické pasáže sú často podfarbené sarkazmom, čo pred rokmi pôsobilo novátorsky. Po prečítaní jednej jeho knihy budete určite chcieť čítať ďalšie, a to aj napriek tomu, že vonkoncom nejde o ľahké čítanie. Nech ide o jeho najväčší hit Na západe nič nové, alebo Traja kamaráti, Zasľúbená krajina, Iskra života, prípadne Čas žiť a čas umierať.
Tipy, scenáre a príbehy.
Autorka Robyn Silverman ponúka 9 tém a naozaj také, o ktorých sa rodičom nehovorí ľahko: sex, smrť, rozvod a rozchod, ale aj peniaze, šikanovanie ap.
• „Môj syn sa veľmi bojí prvého dňa v škole. Čo mám robiť?“ (prvá kapitola)
• „Moja dcéra sa sťažuje, že je tučná. Prečo? Nikdy som jej nepovedala, že je alebo že je to zlá vec.“ (druhá kapitola)
• „Pokazila som to. Môj syn sa mi priznal, že je gej, a ja som ostala sedieť so zviazaným jazykom. Poznačila som ho tým práve na celý život?“ (piata kapitola)
• „Moje dieťa má problém nájsť si kamarátov. Ako ho inšpirovať, aby sa o to snažil?“ (ôsma kapitola)
• „Dcéra sa ma opýtala: ,Mami, čo znamená slovo sex?‘“ Doktorka Robyn, príďte mi na pomoc!“ (tretia kapitola)
„Posledných tridsať rokov som čítala, písala, prednášala a rozprávala o deťoch. Ako odborníčka na vývin dieťaťa a tínedžera som pracovala s deťmi od predškolského veku až po tie, ktoré sa už chystali na univerzitu, vrátane detí so zdravotným znevýhodnením, so sluchovým postihnutím, s poruchou autistického spektra či s deťmi s akýmkoľvek druhom mentálneho alebo zdravotného postihnutia,“ vysvetľuje autorka Robyn Silverman.
Každý potrebujeme v živote trochu slnka a dolce vita. A presne to sľubuje očarujúca romanca o mladej žene, ktorá nechcela byť v neperspektívnom vzťahu a urobila veľkú zmenu. Vydražila olivovníkovú farmu v Taliansku a hoci ju mnohí považovali za blázna, ona začala novú etapu vo svojom živote.
Čaro olivovníkov je absolútne pohodové dovolenkové čítanie, z ktorého cítiť slnko, chuť a vôňu olív, nechýba tam romantika, humor, dobré jedlo a skvelý zmysel opísať dané miesto. Máte chuť Ruthie navštíviť, odtrhnúť si olivy, posedieť s ňou pri poháriku chladeného vínka a započúvať sa do zvukov regiónu Apúlia. Je to miesto, kde sa zastavil čas, miesto preslávené dobrým vínom a kvalitným olivovým olejom. Malebné mestečká v odtieňoch bielej a zlatej farby, starobylé osady na kopcoch, úzke uličky, v ktorých nájdete tieň a možno tam aj poblúdite. Toto všetko vie Jo Thomas úžasne opísať, prostredie, domy, ľudí. Zamilujete si jej štýl písania.
Na Slovensku a v Česku je celkom populárna reality šou Zámena manželiek...Stefan sa pozrel na zámenu domov, dokonca na rôznych kontinentoch.
Carl a Helene žijú vo vile na Štokholmskom súostroví, no potrebujú odtiaľ vypadnúť, dopriať si dlhšiu dovolenku a tak sa dohodnú s párom v americkej Kalifornii, že si vymenia na leto domy. Oni pôjdu do slnečnej Kalifornie a druhý pár Adam a Scarlett zasa do chladného Švédska. Môže to byť zaujímavá skúsenosť, tak prečo nie?
No už po príchode do Santa Cruz je jasné, že čosi nie je v poriadku a dejú sa tam zvláštne veci. Dom vyzeral na fotkách priam rozprávkovo, ale realita je úplne iná... jedno prekvapenie strieda druhé, či už v bazéne pri dome, v kúpeľni, jednoducho Carl je šokovaný a začne pochybovať.
A čo robí druhá dvojica v ich dome? Našťastie má tam všade nainštalované kamery, takže stačí sa pozrieť. Ale zrazu tie kamery ktosi vypne a on netuší, čo sa tam deje...
Výborný nápad, z ktorého vznikol napínavý psychotriler o tom, ako sa naše túžby, sny a predstavy môžu obrátiť proti nám. Bolestne až vražedne. Zrazu neveríme nikomu a začíname pochybovať dokonca o sebe.
Stefan udržiava napätie, mätie aj nás, čitateľov, zahráva sa s nami. Ukazuje, aký priepastný rozdiel môže byť medzi tým, ako niečo vyzerá a pôsobí, a skutočnosťou. Že to je niekedy len fasáda a tú povestnú dýku vám môže vraziť do chrbta aj ten najbližší.
Celým príbeh sa vinie akýsi znepokojivý pocit, trošku nepríjemný, provokujúci, ošívate sa a uvažujete, ako to teda je. Ktorá dvojica je tá správna, ktorá si vymýšľa, ako k tomu došlo a kam to vedie?
Napokon dospejete akoby k rozuzleniu, tešíte sa, ako ste to odhadli...a potom zistíte, že ste sa mýlili. Že za našimi motívmi sa neraz skrýva čosi úplne iné.
"TENTO PRÍBEH sa ku mne dostal počas mojej letnej dovolenky s rodinou na americkom západnom pobreží. Konkrétnejšie v lete 2004 na večeri v Dixone, malom zapadákove severovýchodne od San Francisca," píše Stefan Ahnhem.
Do oka mu padol niekoľko mesiacov starý novinový článok v denníku The Sacramento Bee.
Týkal sa nehody na moste cez Salmon Falls, pri ktorej zahynul cyklista a vodič ušiel. Len pred niekoľkými dňami sami prechádzali tým mostom v prenajatom obytnom aute. No vtedy a tam sa nad ničím nezamýšľal. To urobil až o päť rokov neskôr, keď počul o Adamovi Harrisovi, ktorého v súvislosti s jeho umeleckou výstavou v Štokholme zatkli pre podozrenie z vraždy.
"Nikdy som nevenoval toľko času skúmaniu, kontrole, otáčaniu a prekrúcaniu informácií, ktoré som získal. Všetko preto, aby som sa čo najbližšie priblížil pravde. Mojou najväčšou ambíciou bolo reprodukovať priebeh udalostí presne tak, ako sa odohral. To znamená, že som bol nútený uplatniť aj trochu fantázie. To vtedy, keď sa údaje od tých, ktorí prežili nedali overiť alebo informácie boli takým či onakým spôsobom nedostatočné," dodáva Stefan Ahnhem.
Domček na konci sveta je príbeh o láske, obetovaní sa s nádychom nostalgie v prímorskom letovisku. Je to ten typ knihy, pri ktorej si dobre oddýchnete a pohladí vás po duši. Letná oddychovka, v ktorej nechýbajú záhady a tajomstvá, spletité rodinné vzťahy a vôňa dovolenkového rezortu. Príbeh má pokojné tempo, plynie a vy si užívate jeho čítanie. S ubúdajúcimi stránkami rozpletáte poriadne zamotanú minulosť, odhaľujete vzťahy, ktoré autorka výborne popísala. Nechýba jemná romantická linka, ktorá sa vám určite zapáči.
----- „Vyzerá ako filmová hviezda,“ povedala Talley.
„To teda hej.“
Mama stála vedľa nej dostatočne blízko na to, aby vycítila jej stupňujúce sa napätie. „Je to naša speváčka. Bude tu počas najbližších dvoch týždňov vystupovať.“
„Speváčka?“ čudovala sa. „Nehovorila si, že tu budeme mať speváčku.“ Väčšinu večerov sa o hudbu postaral niektorý z miestnych chlapcov, ktorí vedeli hrať na gitaru, alebo ocko jednoducho zapol gramofón a pustil platňu.
„Nebola som si do poslednej chvíle istá, či príde,“ odpovedala mama. „S týmito ľuďmi nikdy nevieš.“-----
Je to rozprávanie o húževnatosti žien, o túžbe po novom začiatku, o tom, ako sa vysporiadať s minulosťou a vykročiť novým smerom. Niektoré postavy si rýchlo obľúbite, milovníkom psíčkarov sa bude páčiť línia s nájdenou sučkou a jej tromi prírastkami. Ďalší si možno poplačú pri Dani, ktorá prezradí smutnú vec...
Autorka dala do knihy veľa zaujímavých scén, silných pocitov a tajomstiev. Navyše jej štýl je pohodový, uvoľnený a vy pri čítaní podvedome spomalíte....
----- Viac sa snaž. Sústreď sa na to, čo robíš. Nikto nepovedal, že život má byť fér. Starkine frázy. „Bola oveľa múdrejšia než som si myslela.“
„Bola dôvtipná v mnohých ohľadoch. Okrem toho sa vzdala množstva príležitostí byť šťastná,“ povedala Dani.-----
Nenechajte sa ukolísať dojmom, že čítate romantický príbeh o chudobnom mládencovi, bohatej dedičke cigánskej kliatbe a podobne. Čaká vás totiž napínavý, priam hororový záver, azda najšokujúcejší, aký kedy legendárna spisovateľka napísala...
Nekonečná noc je výnimočná kniha v tvorbe Agathy Christie. Napísala ju, keď mala už 77 rokov a už postava hlavného hrdinu, mladíka Michaela, môže pôsobiť prekvapivo. V jednom rozhovore autorka vyhlásila, že vžiť sa do kože muža dvadsiatnika pre ňu nebolo vôbec ťažké, lebo, ako sa vyjadrila, „koniec koncov, ľudí ako on stretávame na každom kroku“. V tejto postave vierohodne zachytila človeka so zvrátenou mysľou, ktorý si v zlomovej situácii vždy zvolí zlo namiesto dobra.
Oproti iným jej detektívkam ide tento príbeh viac do hĺbky, je psychologicky ladený a je to takpovediac psychotriler, nie klasická detektívka. Christie opäť raz dokázala, že vie písať akýkoľvek žáner a to aj bez ktorejkoľvek jej notoricky známej a obľúbenej postavy - či už to bol Hercule Poirot, slečna Marplová alebo Ariadne Oliverová.
A treba povedať, že Christie opäť prekvapila rozuzlením, ktoré je skvele premyslené a nesie v sebe odkaz. Život je niekedy nevyspytateľný, nemôžete veriť ani svojim najbližším, pretože túžba po zisku a nenásytnosť dokážu rúcať aj najpevnejšie vzťahy. Je to tak trochu príbeh o dobre a zle. O tom, že všetci máme na výber, no často namiesto cesty k dobru a láske vykročíme na cestu zla.
Helen Frippová napísala fascinujúci príbeh ženy, o ktorej som netušil a už tobôž nič o odkaľovaní a výrobe šampanského. Nevedel som, že ma to bude tak baviť vlastne už od prvých strán , kedy sa začala Francúzska revolúcia. Priznávam, ako frankofila a milovníka všetkého francúzskeho ma to vtiahlo, tak možno nie som celkom objektívny. Ale odhliadnuc od toho, samotný príbeh za to stojí. Autorke sa podarilo vdýchnuť život tejto inšpiratívnej žene, rovnako aj ľuďom, ktorí pre ňu pracovali, jej priateľom, aj rebelom, intrigánom a farizejom vtedajšej doby.
Kráľovná šampanského vás vezme do sveta vína. Zažijete pestovanie a ošetrovanie viničov, oberačku aj lisovanie. Pozriete sa na zmiešavanie odrôd a stáčanie fliaš v pivniciach, ich pomalé obracanie.
Ale najmä sledujete, ako sa obyčajná žena snaží podnikať s vínom, čo patrilo v tom čase výhradne do rúk mužov. Navyše po Francúzskej revolúcii a počas dobyvačného obdobia Napoleona, kedy bol zakázaný vývoz vína z Francúzska.
Nicole Veuve Clicquotová to veuve je z francúzštiny vdova sa však preslávila aj objavom odkaľovania. Od začiatku hľadala spôsob, ako môže byť jej šampanské čírejšie a perlivejšie. Aby bolo dokonale čisté ako Božie oko, čo sa dovtedy nikomu nepodarilo. Fľaše sa totiž časom zakalili a strácali na hodnote. Dobre sa predávalo iba číre šampanské a veľa tovaru vyšlo kvôli usadenine navnivoč.
Ona vymyslela spôsob, ako dosiahnuť čírosť a nezakalené fľaše. Tým získala obrovský náskok pred inými.
----- „Pozrite. Usadenina je už takmer pri zátke, pripravená vykĺznuť z fľaše a pritom nenaruší moje bublinky.“
Nicole zložila kovový drôtik z korku, palec položila na zátku, aby cítila tlak, a čakala, kým vzduchová bublina oddelí usadeninu od čistého vína. Keď k tomu prišlo, nastal jej čas. Šikovným pohybom vytiahla zátku, usadenina vystrelila von a šampanské zostalo čisté. Rýchlo fľašu znova zazátkovala a ukázala jej obsah Louisovi.
„Pozrite! Priehľadné ako diamant a neprišli sme ani o kvapku. Keď je fľaša v tejto polohe, usadenina potrebuje menej času, aby sa zosunula k zátke. Zároveň to skráti výrobu. Celý proces trvá o polovicu kratšie!“
„Dofrasa! To je geniálne!“ Louis schytil fľašu a znova ju podržal proti svetlu. „Priezračné ako Božie oko. Kristepane, koľko týždňov práce s každou fľašou to ušetrí...“
Obrátil fľašu hore dnom a potom znova späť.
„Je to jednoduché ako facka. Len pár nápadov a zlepšení prastarej techniky a ušetrí nám to tisíce hodín práce.-----
Z príbehu cítiť, že sa Helen snažila pochopiť a precítiť alchýmiu výroby vína a starostlivosti o vinohrady. Všetko si naštudovala, nielen o Nicole, vinárstve, ale aj historické pozadie od Francúzskej revolúcie približne po rok 1815.
V tých časoch nebolo pre ženu jednoduché uplatniť sa nielen vo vinárstve, ale v podnikaní všeobecne, keďže išlo o čisto mužský svet. Prečo si nezvolila jednoduchšiu cestu, znova sa nevydala a nezariadila si pohodlný život aj s rodinou v Remeši? Práve tieto otázky podnietili autorkinu fantáziu, keď pátrala v archívoch vinárstva v Remeši.
Prešlo dvesto rokov a Veuve Clicquot je luxusná medzinárodne uznávaná značka a zároveň symbol jedného z najkvalitnejších druhov šampanského v tomto podnikaní.
Stretnutie s Napoleonom...
----- „S manželom sa zaoberáme výrobou vína. Rôzne metódy a chémia môžu pomôcť laikom, no nenahradia cit pre terroir a pre chuť hrozna na jazyku ani pre pôdu, keď ju pomrvíte medzi prstami.“
„Chcete tým naznačiť, že som laik?“
Členovia degustačnej komisie zhrozene vyvalili oči.
„Vaše vojny vám zaberajú veľmi veľa času. Nechajte výrobu vína na odborníkov.“
Monsieura Oliviera tak zaskočila jej trúfalosť, že celkom mimovoľne zaodŕhal. Niekoľkí členovia komisie sa na znak nesúhlasu odvrátili.
„Vy tých odborníkov vediete?“ Napoleon si neodpustil provokatívnu otázku.
„Nie, som len jedna z nich.“-----
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Už predošlá časť sa skončila šokujúco...no teraz idú švédski autori ešte ďalej.
Sedmička Kto seje vietor sa skončila absolútne šokujúco, ak si spomínate Vanja sa stala novou šéfkou tímu Riskmord, bývalý šéf Torkel je ubitý životom a stratou manželky, Sebastianovi sa vracajú sny o jeho žene a dcérke Lilly, ktoré zabilo pred rokmi tsunami v Thajsku a z člena elitného tímu Billyho sa vykľul sériový vrah.
Riksmord sa teda zmieta v kríze, keď sa na neďalekej prasacej farme nájde telo zavraždenej šesťdesiatročnej ženy. Odkaz na stene naznačuje, že čin spáchal niekto, kto chcel zaujať pozornosť Sebastiana Bergmana.
----- „A čo zranenia na tele?“
„Tie vznikli po smrti. Obhrýzali ju prasatá.“
Vanja vystrúhala grimasu, lebo chýbajúce prsty dodávali scéne akýsi morbídny podtón. Pevne dúfala, že vedia, ktoré prasatá sa nachádzali v danej ohrade, aby zaistili, že ich nepošlú na bitúnok a nepredajú mäso. To však nebol jej problém, teda ak sa Ursula náhodou nerozhodne, že musia preskúmať chýbajúce časti tela.
„Myslela som si, že je to mýtus. Že ošípané žerú ľudské mäso.“
„Očividne to nie je nijaký mýtus.“-----
Sebastian pre Riksmord pracoval už len na čiastočný úväzok, stal sa personou non grata a užíva sa rolu dedka. Nikto netuší, čo jeho návrat do tímu spôsobí, navyše nájdu jeho bývalého klienta mŕtveho. Sebastian je otrasený, pretože s Timom Cunninghamom ho spájala dávna tragédia obaja prišli vtedy o dieťa kvôli tsunami.
Vina, ktorú nesieš je krimi, ktoré zhltnete jedných dychom zaujímavé prípady, výborne vystavené vyšetrovanie, návraty do minulosti a veľmi osobné prepojenie so Sebastianom Bergmanom. Jeho súkromie sa otriasa v základoch, objavujú sa prekvapujúce postavy a vy si po dočítaní opäť poviete: tak táto severská séria je stávka na istotu.
Akčný napínavý triler, v ktorom autori pridávajú jedno prekvapenie za druhým a som si istý, že si písanie nesmierne užívali.
Čo vás možno poteší aj nahnevá súčasne príbeh Vina, ktorú nesieš sa skončil sčasti otvorene, čiže naštve vás, že sa to úplne neuzavrelo, že vás nechali tápať. Ale zároveň hovorilo sa, že by to mal byť posledný diel série a takto to vyzerá, že predsa len bude pokračovať ďalej.
Strhujúci príbeh plný prekvapení. Intenzívne emócie. Skvele vykreslený svet. Mágia, draky a ich jazdci, akčné súboje...
Železný plameň má takmer 800 strán, no odsýpa to ako dobre namazané hodinky. Množstvo intríg a zákulisné hry, súboje na život a na smrť, k tomu prepletené vzťahy medzi jazdcami, priateľmi, aj drakmi. Niektoré zvraty sú naozaj prekvapivé a priklincujú vás ku stoličke. A niektoré aj obľúbené, či blízke postavy to neprežijú napokon, autorka už v úvode upozorňuje na brutalitu niektorých scén. V príbehu sa nevyhnete psychickému a fyzickému mučeniu, drastickým zraneniam, je tam krv, odtínanie končatín, upaľovanie, vulgarizmy, smrť príbuzných...jednoducho takmer všetko a aj preto je to také výživné čítanie.
Lahôdka pre všetkých milovníkov young adult fantasy.
Bol som zvedavý na túto knihu, nič veľké som od nej neočakával, no o to príjemnejšie to bolo prekvapenie. Kniha má len 7 hodín, ale pokojne by mohla mať viac - skvele načítaná, množstvo zaujímavých informácií, zážitkov a príhod, ale aj rady a tipy. Až pri počúvaní som si uvedomil, koľko toho Arnold dokázal a dosiahol. Ako si išiel za svojím, ako musel na sebe makať, odriekať si a ísť neraz za svoje limity. My dnes možno vidíme len tie konečné úspechy a máme tendenciu myslieť si, že mu to akosi "spadlo do lona". No nie je to tak a v tomto je kniha veľmi prospešná a naozaj užitočná: ukazuje, ako treba napredovať, nevzdávať sa, aj keď vás ostatní spochybňujú. Možno nemáte na prvý pohľad šancu, ani možnosti, či priestor...ale musíte sa o to pokúsiť. Musíte urobiť všetko pre úspech a možno to nevyjde, ale čo ak?
Je to naozaj destilát, výber - navyše dobre spracovaný a podaný. Na základe svojich životných skúseností ponúka užitočné stratégie. Má to švih, je to miestami úsmevné a skvele premyslené. Nie je tam cítiť žiadna arogancia alebo nadradenosť. Skôr úprimnosť a pokora.
Výborná kniha pre nás všetkých, ktorí radi vyťahujeme rôzne výhovorky a odsúvame veci. O tom, ako sa posunúť vpred a ako urobiť pre lepší život všetko, čo treba. Nezlenivieť, nebyť ľahostajný, nehľadať jednoduchšie riešenia, ktoré v konečnom dôsledku nič neprinášajú...
Nie som vôbec fanúšik kulturistiky a žiadny veľký obdivovateľ Arnolda - videl som pár filmov s ním, klobúk dolu pred úspechmi (v kulturistike, či politike), ale po tejto knihe sa naňho pozerám rozhodne inak. S rešpektom. Či už mal ghostwrittera alebo to písal sám s menšou pomocou redaktorov - jeho kniha je svieža, pútavá, otvorená, výrečná, inteligentne napísaná a povzbudivá.
