Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Žijem knihami a to hovorí za všetko :-)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Prečo niekto chudne ľahšie ako iný? Prečo pri zhadzovaní kíl toľkí zlyhávajú a ako sa vyhnúť jojo efektu? Ako schudnúť naozaj premyslene.
Aj o tom je kniha Duša na diéte od dvoch nutričných expertiek. Mária Krajčovičová a Petra Pavuková už dlhé roky pracujú s klientmi, pomáhajú im chudnúť, nastaviť zdravé stravovanie a do tejto knihy dali svoje skúsenosti a príbehy.
Stanovili napríklad 5 typov ľudí pokiaľ ide o životný štýl a ktoré veľa napovedia, ako a či dotyčný schudne. A ako k nemu treba pristupovať pri snahe zhodiť kilá navyše. Sú to: zlatá víťazka, pracovitá včielka, extravagantná rebelka, odvážna dietárka a verná pomocníčka.
Aj na základe týchto typov dostanete konkrétne odporúčania, rady a tipy k stravovaniu, pitnému režimu, cvičeniu či spánku. A to všetko prispôsobené presne vašim potrebám. Dozviete sa, čo spôsobuje jednotlivým typom najväčšie ťažkosti i to, prečo pri chudnutí zlyhávajú a strácajú motiváciu.
Základom knihy je však 34 skutočných príbehov z ich praxe. Napríklad:
•Matej, ktorý nemá rád zeleninu.
•Agáta, čo si chce len vyformovať postavu.
•Marek s rozhodeným biorytmom.
•Nina, ktorá pribrala v tehotenstve a už to nešlo dolu.
•Ivana a priberanie v klimaktériu.
•Linda a jej prejedanie až do takmer 130 kíl.
•Milovníčka slovenskej kuchyne Daša a jej schudnutie o vyše 20 kíl.
Môžete sa inšpirovať príbehmi ľudí, ktorí prešli rovnakou cestou a podarilo sa im natrvalo znížiť svoju hmotnosť. Možno zistíte, že niektorý z nich sa až nápadne podobá tomu vášmu.
Mária Krajčovičová si dobre spomína na Mateja, ktorý nemal nadváhu, ale chcel si dať zmerať zloženie tela, čiže pomer tuku a svalov. „Vizuálne vyzeral ako zdravý chlap, ktorý športuje a cvičí, ale zrazu ho znepokojila hodnota viscerálneho tuku. Je to tuk, ktorý sa nachádza v oblasti pásu a ktorý obaľuje orgány. A to je zdravotné riziko. Kvôli tomu tuku môžu potom vznikať rôzne iné civilizačné ochorenia ako srdcovo cievne ochorenia alebo cukrovka, zvýšený cholesterol a tak ďalej. Čiže on na základe tejto hodnoty sa veľmi zľakol, lebo bola úplne hraničná.“
Samozrejme, následne tento problém úpravou stravy vyriešili.
Alebo 47-ročná Andrea, zaneprázdnená biznimenka, ktorá nemala čas na poriadne jedlo. „Mala v prvom rade veľkú chuť na sladké a pojedať, čiže do stravovania začala pridávať postupne nejaké jednoduché sacharidy v kombinácii s tukmi. A to je najhoršia vec, ktorú človek môže spraviť: skombinovať tuky a jednoduché sacharidy, je to okamžitý zdroj energie. Upokojí to okamžite, je dobre, už nie je v takom strese, aby niečo zjedla....a môže pracovať ďalej,“ približuje Petra Pavuková.
Dozviete sa tiež, či je rozdiel medzi chudnutím u mužov a žien. Petra Pavuková s úsmevom a miernym nadhľadom hovorí: „Príde chlap. Racionálne povie - mám tu nejaký problém, chcem sa poradiť. Ja mu poviem OK, toto sú parametre, máme na to také a také riešenie. Toto je postup pre vás. Ten chlap to proste bez rečí zoberie, ide domov, všetko dodrží a príde sa opäť pomerať. Výsledky sú dobré, ide preč. Takto ale príde žena, pozrie si postup a začne rozmýšľať: toto by sa dalo zameniť takto, obísť takto... jednoducho ženy si to dokážu upravovať podľa seba a špekulovať a komplikovať. No jak baby, proste si potrebujeme ten život komplikovať.“
Ženský retelling, ktorý ponúka možnosť prežiť známy príbeh očami ženy, Julie, milenky Winstona Smitha, ktorá bola v pôvodnom diele skôr vedľajšou postavou.
Newmanová rozvíja Juliin charakter do hĺbky, ukazuje jej motivácie, obavy a spôsob, akým naviguje život v totalitnom štáte. Získavame tak ešte komplexnejší obraz o tom, ako rôzni ľudia reagujú na represívne režimy.
Ak ste nečítali román 1984, kniha Julia môže slúžiť ako vstupná brána do Orwellovho sveta. Aj bez predchádzajúcej znalosti pôvodného diela ponúka silný príbeh o prežití, identite a odboji proti útlaku.
----Veľký brat prehovoril a všetci sa pomkli k transvízoru, akoby sa chceli zohriať v jeho svetle. Povedal: „Stojíme tu zjednotení. Pravda je na našej strane...“ Nasledovali ďalšie slová, veľkolepé i obyčajné, ktoré ihneď po vypovedaní vyprchali Julii z pamäti. Margaret sa nahla nad operadlo prázdnej stoličky pred ňou, šepkala: „Môj spasiteľ!“ a zaborila si tvár do dlaní. Aj Smith sa naťahoval dopredu so vztýčenou hlavou.
V záverečných sekundách tvár Veľkého brata nahradili tri základné heslá Strany, napísané hrubými čiernymi písmenami na červenom podklade: VOJNA JE MIER. SLOBODA JE OTROCTVO. NEVEDOMOSŤ JE SILA.
Potom obrazovka zhasla.----
Čítal som viacero príbehov zo série Romantické úteky a bol som veľmi zvedavý na túto novinku, ako sa zhostila Prahy, ktorú milujem. Len vlani som tam bol trikrát a tešil som sa na opisy pražských zákutí, jedla...no dlho nič. Niekedy skoro až v tretine začali hlavní hrdinovia "objavovať" Prahu, hoci tam boli od prvej strany a boli dni, víkendy, kedy len preležali na izbe a nešli do mesta. Čudné...
Hoci Julie Caplinová vystavala príbeh ako to už robí niekoľko rokov, čiže viete, čo asi kedy príde, akým smerom sa to zhruba bude uberať, no i tak si to čítanie vychutnáte. Aj s Prahou a jej uličkami sa napokon popasovala pomerne dobre.
Napokon, u našich susedov už párkrát bola a vystihla atmosféru stovežatej, poznávanie mesta, miestne špeciality, aj prax hlavných postáv v pivovare. V závere spomína na svoje návštevy, menuje konkrétnych ľudí z vydavateľstva, či instagramerov, s ktorými sa stretla.
Trošku nová je romantická linka, kde na seba narazia bývalí milenci, majú spoločnú minulosť a je zaujímavé sledovať či a ako sa budú opäť zbližovať.
Mimochodom, samotná autorka pri návšteve Prahy povedala, že české pivo je najlepšie a jedným z jej najobľúbenejších jedál bola sviečková. Aj tá sa v knihe objaví a hoci približuje nám dobre známe jedlá, aj tak sa vám budú zbiehať slinky v ústach.
Hostinec v Prahe je opäť tradičná caplinovka, ktorá poteší, pohladí čitateľskú dušu, vypnete pri nej, číta sa rýchlo, zľahka, takže taká jednohubka :-)
Ako na správne kombinovanie rastlín, aby sme mali lepšiu úrodu?
Praktická príručka ukazuje, ako na záhonoch správne kombinovať zeleninu a bylinky, aby prospievali a prinášali čo najväčšiu úrodu.
Prečo je dobré v blízkosti jahôd zasadiť cesnak? Alebo cibuľu vedľa uhoriek? A naopak, prečo nie je vhodné pestovať zemiaky vedľa paradajok?
Rastliny, ktoré rastú v bezprostrednej blízkosti, sa navzájom ovplyvňujú a majú na seba pozitívne alebo negatívne účinky. Ak to dokážete využiť, môžete sa tešiť na bohatšiu, chutnejšiu a zdravšiu úrodu. Dostanete pod kontrolu škodcov, burinu a to všetko aj bez chemických postrekov či hnojív.
Autorka podrobne opisuje jednotlivé druhy, ich nároky na pestovanie, vhodné stanovište, svetlo a zálievku. Sestra Christa Weinrich je jednou z najuznávanejších odborníčok v oblasti kombinovania rastlín. Čerpá z tradície a poznatkov opátstva vo Fulde, kde sa mníšky už pred vyše 70 rokmi rozhodli pestovať zeleninu, ovocie, kvety či bylinky bez použitia chemických prípravkov. Do knihy pridala aj podrobné tabuľky a náčrty, ktoré pekne zhŕňajú, ako rastliny vedľa seba sadiť a s akými rozostupmi.
Napríklad uvádza, že vplyv vhodných susedných rastlín sa prejaví až po zime a to:
1. zmenou odolnosti, takže kultúry pri nástupe hubovej infekcie už nie sú na ňu náchylné vôbec alebo len málo,
2. zmenou metabolizmu vody, takže kultúry sa po príchode sucha vyznačujú väčšou životaschopnosťou,
3. zmenou zloženia obsahových látok, ktorá sa prejaví až pri konzumácii zvieratami alebo ľuďmi.
Čo by teda mohlo byť vhodnejšie, ako cielene hľadať kombinácie rastlín, ktoré sa navzájom pozitívne ovplyvňujú a dopĺňajú?
Vyskúšané spojenia na ochranu a odporu pred škodcami a proti nim:
zeler svojím pachom odpudzuje škodcov kapusty
paradajky taktiež držia na uzde nepriateľov kapusty
skorá mrkva odháňa od póru a cibule mínerku pórovú
cibuľa a pór odpudzujú vŕtavku mrkvovú
cesnak chráni jahody pred napadnutím roztočíkom jahodovým
hlávkový šalát odháňa od mladých rastlín kapusty a reďkoviek skočku kapustovú
špenát tiež chráni pred skočkami
pelargónia voňavá v skleníkoch chráni pred bielymi molicami skleníkovými
majorán dokáže odpudzovať mravce
Famózna kniha.
Neuveriteľné, čo všetko už zažil Adam Dolník, za jeden rok viac ako ja za celý život:-)
Na jednej strane až neuveriteľné zážitky, príbehy, z ktorých behajú po chrbte zimomriavky, či už pri vyjednávaniach, únosoch, v časti o terorizme...na strane druhej veľmi citlivý muž, pre ktorého sú emócie, pochopenie druhého a empatia mimoriadne dôležité. Aj preto je možno tam, kde je, aj preto patrí medzi najlepších vyjednávačov na svete.
Martin Moravec opäť ukázal, že má talent, vie sa pýtať, naladiť respondenta, aby sa rozrozprával - ako človek z médií, ktorý tiež robí rozhovory to viem oceniť. A Adam bol zasa ukážkovým respondentom, ktorý vie rozprávať zaujímavo, pútavo, nechodí okolo horúcej kaše.
Skvelá, poučná a inšpiratívna kniha!
Archerov hlas je veľmi emotívny príbeh, v ktorom autorka Mia Sheridan majstrovsky vykresľuje ich vnútorný svet, pocity, strachy aj túžby. Nájdete tam všetky emócie od smútku a bolesti, až po nádej a lásku.
Najmä Archer je jedinečnou postavou, mlčanlivosť a zraniteľnosť z neho robí fascinujúceho muža, doslova prežívate s ním jeho vnútorný boj a chcete ho tiež lepšie spoznať. Spoločne sa tešíte z každého malého pokroku, ktorý urobí.
Vychutnávate si postupné zbližovanie Bree a Archera, rozvíjajúcu sa lásku, ich spoločné prekonávanie prekážok. Ich puto je silné, inšpirujúce, autorka výborne vykreslila tému traumy a uzdravenia, hľadania cesty k novému začiatku.
Archerov hlas je kniha, ktorá vás rozplače, aj rozosmeje. Zasiahne vás silou ľudského ducha a presvedčením, že aj po ťažkých životných skúsenostiach možno nájsť nádej, priateľstvo a lásku, lepší a krajší život.
Nie som cieľovka, fantasy čítam len ojedinele, no bol som zvedavý, keďže sa o tejto knihe toľko rozprávalo...a bol som veľmi milo prekvapený.
V prvom rade klobúk dolu pred autorom, ktorý má bezbrehú fantáziu, všetko premyslené do detailov, je to epické, veľkolepé a musím uznať, že hoci to má okolo 600 strán, nenudíte sa. Takmer žiadne hluché miesta, jedna akcia strieda druhú, niekde vás autor nechá trošku vydýchnuť, dozvedáte sa dôležité veci...aby vzápätí prišla akcia, napätie sa stupňuje, je to až šialené tempo, no dobre zvládnuté.
Originálne a detailne premyslený svet mágie, alomantie, magických kovov a ich spaľovania. Na strane druhej je to "ľudské", výborná psychológia postáv a vzťahov, dobre zvládnutá motivická stránka ich konania.
Má to spád, dynamiku, prekvapivé zvraty a vynikajúce dialógy, ktoré nevie napísať každý autor. Sanderson ich však zvláda na jednotku - buď sú seriózne, vysvetľujúce, odhaľujú nám tajomstvo kovov a ich spaľovania, fungovanie ríše...čo je zaujímavé, pútavé. Alebo sú to dialógy zábavné, doťahovanie medzi postavami, ktoré pobaví, uvoľní atmosféru a rozosmeje.
Myslím, že Mistborn je už dlhé roky obľúbený a znova čítaný práve vďaka týmto aspektom. Inovatívna a originálna mágia v podobe mystickej sily kovov. Skvelé postavy, najmä Kelsier, dospievajúca Vin, ale aj Dockson, Straško a ďalší. Tiež spomínané dialógy. A absencia hluchých miest.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Sandra Brown píše asi najlepšie romantické trilery na svete, ktoré si rovnako radi prečítajú ženy aj muži. Nie je presladená, ale ani príliš brutálna alebo krvavá. Má skvele vyskladanú zápletku, vie v správnom čase pridávať prekvapenia a zvraty a takmer vždy nastolí aj nejakú zaujímavú (morálnu) otázku. V tomto príbehu dilema odpojenia od prístrojov, kóma, život na lôžku bez šance prebudiť sa a viesť aspoň aký taký život. Mladá žena vo vegetatívnom stave, ktorý nastal po divokom žúre a prekročení hraníc...
-----Keď sa to stalo, mnohí vraveli, že si o to koledovala, keď išla sfetovaná s tromi mužmi do spálne. Žila divoko, ľahkomyseľne a doplatila na to.“ Odmlčal sa, zdvihol pohár a zahľadel sa do bourbonu. „Tí, čo ju tak prísne súdia, by s ňou mali stráviť čas len chvíľku v tej nemocničnej izbe. Nikto si nezaslúži takúto existenciu.“-----
Výborne vykreslený Eban Clarke, rozmaznané decko bohatých rodičov, ktorý si myslí, že môže všetko...ale ešte horšie je jeho presvedčenie, že má na to právo. A kto nie je s ním, nejde mu po ruke, nepoklonkuje mu, tak je nepriateľ a toho treba zničiť. Sociopat, ktorý sa žiaľ dostane opäť na slobodu a pokračuje vo vyčíňaní. A jediná šanca ako ho znova dostať za mreže je „zabiť“ bývalú manželku, čiže odpojiť ju od prístrojov, lebo podľa odborníkov a lekárov sa to aj tak nikdy nezlepší. Nemá takmer žiadnu šancu...a Eban môže zatiaľ utiecť do zahraničia a uniknúť tak spravodlivosti...
-----„Je to jediný spôsob, ako dostať Ebana Clarkea späť do väzenia a udržať ho za mrežami.“ Zahryzol do tyčinky. „Keď som hrával futbal, musel som sa naučiť naspamäť takto hrubé herné príručky.“
Prstami ukázal asi pätnásť centimetrov. „Mám dobrú pamäť, ale predsa len sa chcem uistiť, či som to pochopil správne.“ Pozrel na ňu tvrdým pohľadom. „Aby toho úchyla Clarkea zavreli za vraždu, musím Rebeccu zabiť ja.“
Zatvárila sa nešťastne. „To je kruté zhrnutie.“
„To máte čertovskú pravdu, že je to kruté.“
„A nespravodlivé.“
„Súhlasím.“
Zložil si ruky na žulovú dosku a naklonil sa cez ostrovček k nej. „Aký záujem na tom máte vy?“-----
Záver príbehu išiel naplno, dvojnásobnou rýchlosťou, akciu striedalo dovysvetľovanie následkov a prípadne ešte niektoré nevypovedané veci z pozadia niektorých postáv. Pre niekoho možno až šialená rýchlosť, prehŕňate jednu stránku za druhou, míňajú sa a vy neviete knihu odložiť...
Štýl Sandry Brown mi absolútne sedí, vie písať pútavo a vzrušujúce, má vynikajúce dialógy, v ktorých to iskrí. Sympatické postavy, uveriteľné situácie a pár bodov na zamyslenie: čo by ste robili na mieste Zacha vy?
-----Vždy, keď som počul o odpojení niekoho od prístrojov, myslel som si že skrátka vypnú pľúcny ventilátor. Je hrozné už len pomyslieť na to, že by som niečo také spravil, no aspoň by sa to o pár minúť skončilo. Možno menej. Rebecca ale nie je na ventilátore. Vieš, čo by som musel povoliť? Odstránenie vyživovacej sondy. Už žiadne tekutiny.“
Zach sa naklonil dopredu, oprel si lakte o kolená a zaboril tvár do dlaní. „Mohlo by to trvať niekoľko dní. Nie div, že je Doug proti. Kto by sa k niečomu takému dokázal odhodlať? Ja skrátka nemôžem.“-----
Príbeh ryšavej siroty Anny Shirleyovej, ktorá je háklivá na farbu svojich vlasov a po adopcii súrodeneckou dvojicou prichádza žiť do Zeleného domu poznáme asi všetci.
Kniha vyšla po prvý raz v roku 1908 a odvtedy vychádzajú stále nové vydania a teraz dokonca jedno špeciálne, pre menšie deti.
Anna zo Zeleného domu je kniha pre deti od 10-11 rokov, no toto nádherné ilustrované vydanie svetoznámeho príbehu je prerozprávané pre deti od 6 rokov. Čiže jednoduchší jazyk, väčší formát aj väčšie písmená a krásne ilustrácie na každej strane. Aby sa aj začínajúci školáci mohli baviť na nevšedných a dobrodružných príbehoch nezbednej Anny. Na jej šibalstvách, výmysloch, snoch a túžbach.
Myslím, že toto ilustrované vydanie Anny zo Zeleného domu vyčarí úsmev na tvári aj tým najväčším mrzútom. Stále z neho cítiť neuveriteľný rozprávačský talent Lucy Maud Montgomeryovej, jej fantáziu a zmysel pre humor.
Môžeme si myslieť o Billovi Gatesovi čokoľvek, pohŕdať ním, zaznávať ho, považovať za šťastlivca, ktorý bol v správnom čase na správnom mieste a proste "to vyhral"...no pre mňa je to stále vizionár, ktorý sa snaží pracovať aj pre blaho ľudstva a planéty, a svoje peniaze vie využívať zmysluplne.
V tejto autobiografii približuje svoj život od narodenia (dokonca sa vracia viac do minulosti, k starým rodičom, aby sme neskôr chápali kontext, niektoré súvislosti), ukazuje nám aké mal detstvo v Seattli až po rozhodnutie odísť z univerzity a založiť si spoločnosť Microsoft s Paulom Allenom.
-----Medzi Paulom a mnou vždy panoval komplikovaný vzťah bola to zmes náklonnosti a rivality. Podobne sa možno cítia dvaja bratia. Obvykle sa naše rozdielne povahy a záujmy dopĺňali v prospech celej veci. Vzájomné rozdiely nás poháňali dopredu a robili nás lepšími.-----
Sledujeme rodinné zázemie, vplyv starých rodičov, jeho priateľstvá i straty (náhla smrť jedného z najlepších kamarátov). Hľadanie vlastnej identity a ako sa postupne zväčšuje jeho vášeň pre programovanie. Ako miluje knihy a čítanie a brigáda v miestnej knižnici bola preňho čímsi úžasným a neuveriteľným.
-----Knihy boli to jediné, na čo rodičia nikdy neváhali minúť peniaze. Medzi naše najväčšie poklady patrila knižná séria Encyklopédia sveta z roku 1962. Žasol som nad tým, koľko sa toho zmestilo do dvadsiatich červeno-modrých zväzkov s hladkými stránkami a so živými ilustráciami. Najmä sa mi páčili úhľadné priesvitné plastové strany s nákresmi kostí, svalov a orgánov, ktoré sa na seba vrstvili, až vytvorili celé ľudské telo. Jednotlivé zväzky predstavovali bránu do prírodopisu, geografie, vedy, politiky a pokiaľ som vedel posúdiť, obsahovali prakticky všetky poznatky o vtedajšom svete. Zhruba vo svojich deviatich rokoch som už mal prečítané všetky zväzky od A po Z.-----
Ale najdôležitejšia je tá nenápadná a postupná cesta k Microsoftu, nočné dobrodružstvá v miestnom počítačovom centre až po rozhodnutie opustiť Harvardskú univerzitu, čo mu zmenilo život.
Je to predovšetkým ľudský príbeh, vôbec nie len o technológiách a počítačoch. Je to o skúsenostiach a príhodách, ktoré Billa Gatesa formovali do podoby jedného z najvplyvnejších technologických lídrov v histórii.
-----Chceli sme názov, ktorý by vzbudzoval vážnosť, podobne ako náš vzor Digital Equipment Corp. Za týmto názvom sa skrýval hrozivý titán. S takým názvom by nás ľudia možno brali vážne, čo pre dvoch mladých chlapcov, ktorí to skúšali na vlastnú päsť, stále pôsobilo ako príliš ambiciózny cieľ. Paul dostal ďalší nápad: keďže sme vyvíjali softvér pre mikropočítače, mohli by sme použiť kombináciu týchto dvoch slov. Súhlasil som. Konečne sme mali vlastný názov: Micro-Soft.-----
Vidíme, ako sa popasoval s rôznymi problémami, ako prekonával prekážky a ako sa rozhodoval. Nie sú to suché fakty, či oslavná autobiografia, ale emotívny príbeh, ktorý Bill Gates podáva z nadhľadu. Vie sa na sebe pobaviť, zasmiať (viď samotná obálka:-)), a hlavne môže byť inšpiráciou, ako tvrdá práca a vášeň pre niečo môžu viesť k úspechu.
-----Kútikom oka som zrazu zachytil dobre vyzerajúceho chlapíka v mojom veku s dlhými čiernymi vlasmi, so strniskom na brade a v obleku. Stál o niekoľko stánkov ďalej obklopený húfom ľudí. Už z diaľky bolo vidno, že sa okolo neho vznáša určitá aura.
Povedal som si: „Čo to je za chlapíka?“
V ten deň som sa zoznámil so Stevom Jobsom.
Spoločnosť Apple, hoci v porovnaní s ostatnými išlo o menšiu firmu, vynikala. Už vtedy bol očividný charakteristický dizajn, vďaka ktorému sa počas nasledujúcich desaťročí značka Apple, a s ňou aj Jobs, stala ikonou.-----