Milan Buno

20

Moje srdcovky

Moje odznaky

Moje aktivity

20
20

Milan Buno napsal recenzi

19.02.2024 14:48

Veľmi zaujímavá kniha, ktorá sa komplexne venuje bolesti, vzniku, pôvodu, ale aj možnými riešeniami. Bolesť dokáže v nás vzbudiť zúfalstvo, beznádej a často siahame po liekoch alebo operáciách. Títo autori na základe 35-ročných skúseností tvrdia, že správnymi cvičeniami sa dajú mnohé bolesti zmierniť, zbaviť sa ich a pokiaľ ide o prevenciu, tak sa im aj vyhnúť.

Prvých 50-60% knihy popisujú bolesti, jednotlivé zóny - krk, šija, chrbát, bedrá, kolená... Venujú sa tomu naozaj obsiahlo, detailne a pre mňa veľmi pútavo. Viaceré veci som si uvedomil, nad niektorými som začal uvažovať. Možno sa vám bude táto časť zdať zdĺhavá, ale nepreskakujte ju. Dajte si načas a prelúskajte sa ňou. Pomôže vám pochopiť mnohé zákonitosti bolesti.

Druhú časť tvorí cvičebný program, čiže cviky pre jednotlivé partie, aj s fotografiami a popisom, takže je to celkom zrozumiteľné a jasné. Sú tam pohybové, strečingové, kontrolné, posilňovacie cviky. Buď len s využitím tela, alebo s pomôckami na osteopresúru alebo rolovaciu masáž.

Ich jazyk je zrozumiteľný, priamy, venujú sa aj správnej výžive, ktorá môže podporiť znižovanie bolesti. Netuším, akí sú to odborníci, či tie cviky fungujú - dokazujú to na mnohých miestach rôznymi číslami, takže vyzerá to hodnoverne. Zatiaľ som cvičenia neskúsil, ale môžem povedať, že to vyskúšam. Keď to čítate takto popísané, máte dojem, že to tak naozaj musí fungovať a že je to pravda. Napokon, aj keby tie cviky hneď nevyliečili úplne bolesť, aspoň vás rozhýbu: autori tvrdia, že za väčšinou bolestí sú skrátené šľachy, fascie, svaly, ktoré nevyužívame a oni postupne atrofujú, zhoršuje sa aj pohyblivosť a prichádzajú bolesti. Prípadne ide o bolesti z preťaženia častí tela, ktoré dostatočne necvičíme, zabúdame na ne a obchádzame ich.

Číst víc

20
20

Milan Buno napsal recenzi

13.02.2024 15:39

Ako milovník mačiek a kocúrov som bol zvedavý na túto knihu...a nesklamala. Samozrejme, treba sa nastaviť na rozprávača, ktorým je kocúr Frankie, nie niektorá z postáv, alebo "rozprávač". No práve Frankieho komentovanie života a diania je svieže, vtipné, neskôr aj dojímavé a inšpiratívne. Samozrejme, postupne zistíte, čo bolo zámerom autorov - ukázať nám svet trošku z nadhľadu, z inej perspektívy, aby sme si uvedomili, čo je naozajstným zmyslom života. Aké cenné je mať dobrých a verných priateľov. A že nikdy neviete, kedy vám do cesty vojde niekto, kto vám ovplyvní život...

Od úvodných strán som sa bavil, ako Frankie pozoruje cez okno Richarda Golda, ktorý sa ide obesiť. Zomrela mu totiž manželka a on už to bez nej ďalej nezvláda... A Frankie uvažuje, čo to s tým motúzom robí...aj on sa rád hrá s motúzikom, na konci môže byť aj látková myš, ale tento motúz je akýsi hrubý...a dáva si ho okolo krku...
Gold "preruší" svoju činnosť, ide za kocúrom a tým sa všetko začína.

„Ty máš ženu?“
„Mal som,“ odvetil. „Už nemám.“
„A kde je? Našla si nový revír?“
„Aj tak by sa to dalo povedať. Je v nebi,“ povedal a ukázal hore.
„V nebi? Tam, kde vtáky?“

Nasledujú zábavné príhody a situácie, napríklad s veterinárkou, jedlom a teplou posteľou, návšteva Hollywoodu, či nakupovanie v obchode.
Je to úsmevné čítanie, miestami poriadne dojímavé a pravdivé. Každopádne vie zlepšiť náladu, pobavíte sa na láskavom a naivnom rozprávanie Frankieho - a to ani nemusíte mať doma mačku či kocúra. Obľúbite si ho.
Frankie (a Gold či veterinárka Anna) sa dotknú viacerých tém a donútia vás zamyslieť sa, zastaviť a možno pozrieť na daný problém aj z iného pohľadu.

"Život je jednoduchý, každý somár vie žiť.“
„Veď ja sa snažím, Frankie.“
„Tak sa musíš viac snažiť.“

Číst víc

20
20

Milan Buno napsal recenzi

12.02.2024 14:11

Nie som síce štyridsiatnička...ale som štyridsiatnik:-) a tak som bol zvedavý na pokračovanie megahitu, Priznania štyridsiatničky, ktorá si po*rala život. Podľa knihy nakrútili aj seriál, vlani bola prvá séria, teraz začala druhá, takže zdá sa úspech.

-----„Jedno príslovie hovorí, že šťastie nie je dostať to, čo chceš, ale chcieť to, čo máš,“ poviem a konečne sa otočím späť k nemu.
„Penelope, to znie ako magnetka na chladničku.“
„Keď nad tým tak rozmýšľam, tuším to bola magnetka na chladničke.“-----

Táto druhá kniha je v podobnom duchu - denníkové zápisky, zážitky a príhody, podkapitoly Som vďačná za... Nell robí podcast Ďalšie priznania štyridsiatničky, práve stratila sponzora, no poslucháči jej pribúdajú...a ona sa zdôveruje so svojím životom, sklamaniami aj radosťami, s každodennými zážitkami. stretnutiami a pocitmi.

-----„Ahojte a vitajte v Priznaniach štyridsiatničky, ktorá si posrala život – podcaste pre všetky ženy, ktoré nechápu, prečo dopadli tak, ako dopadli, a prečo im nič nevyšlo tak, ako si predstavovali.”-----

Miestami humor a la Bridget Jonesová, inde decentný, láskavý a veľmi trefný. Ľahké, príjemné čítanie napríklad o 80-ročnej priateľke Cricket, o jej samote po smrti manžela Montyho...o tom, či by mala ísť na TikTok.
Nell rozoberá vzťah s rozvedeným Edwardom, prichádzajú zásnuby a chystá sa svadba.
Dozviete sa o rodinných kvízových večeroch, či o utorkovom klube Dovidenia...čo je 3-mesačný kurz, kde Cricket vezme Nell, lebo si tam ide zhotoviť vlastnú truhlu :-)

-----Edward hovorieva, že niekedy sa musí všetko rozpadnúť, aby sme to mohli lepšie poskladať. Niečo ako Kintsugi. Možno náš vzťah popukal a rozpadol sa, aby sme ho mohli nanovo vybudovať oveľa silnejší. Práve tie praskliny, zlomené časti, nedostatky a nedokonalosti nám dodávajú našu silu a robia nás krajšími a lepšími.-----

Ďalšie priznania sa čítajú skvele, Alexandra má dobrý štýl a ľahké pero. Je to zábavné, vtipné, inteligentné, aj dojímavé. Zamilujete si Nell kvôli jej prístupu k životu. Ako tvrdí, "počítam svoje požehnania, nie svoje prehry. Pozerám sa dopredu, nie dozadu. Som vďačná za všetko, čo mám. Vo svete sa medzitým odohralo toľko hrozných vecí. Toľko tragédií. Mám pekný život. Mám šťastie."
Život je pre Nell zmes veľkých, zásadných vecí a malých, bezvýznamných. Hoďte ich všetky na jednu hromadu a máte perfektnú mačku vo vreci – nikdy neviete, čo sa vám stane najbližšie. Jeden deň sa boríte so zásadnými problémami a nasledujúci riešite iba drobné záležitosti.
No a rovnako si zamilujete jej kamošku Cricket....

-----Som vďačná za:
Neskutočne úžasnú Cricket, ktorá mi ukázala, že zábava nemá vekový limit. Nikdy nie je neskoro a v starnutí je sila – musíte sa však prestať pozerať na zovňajšok, lebo všetko sa dohráva vo vnútri.-----

Číst víc

20
20

Milan Buno napsal recenzi

12.02.2024 13:45

Krvavé boje medzi kresťanským a moslimským svetom pokračuje...a nik by to neopísal tak ako Juraj Červenák. Akčné, naturalistické a miestami až brutálne a drsné. Dobrodružné, akčné a kvitujem najmä historické pozadie - bitka pri Štúrove, obliehanie Nových Zámkov a tamojšej pevnosti, Hradby západu.
Ďuro sa drží histórie, pridal trošku nadprirodzena, výborne vykreslené bojové scény a taktiky...

Jedným dychom však musím priznať, že je to pre mňa jeden zo slabších dielov série, ale stále nadpriemer oproti ostatným. Ďuro je výnimočný autor, v tomto žánri neprekonateľný, ale nejako som sa navnadil predošlými perfektnými dielmi a tento mierne zaostával.
Tiež odkaz pre vydavateľa - bolo tam dosť preklepov, chýb, takže pozornejšie to redakčne prejsť.
No každopádne, už teraz sa teším na piaty diel Hradba západu, ktorý mám už pripravený na poličke.

Číst víc

20
20

Milan Buno napsal recenzi

05.02.2024 14:40

Nádherná obálka s úžasnou oriezkou bola prísľubom niečoho nezvyčajného...a také som aj dostal. Nevedel som, čo môžem očakávať od príbehu, ktorý je inšpirovaný Tisíc a jednou nocou. A dostal som príbeh o prastarej mágii, džinoch, čarovnej lampe, o polnočnej obchodníčke Loulie, ktorá má osobného strážcu, džina Kadira. Spoločne hľadajú a predávajú zakázané magické predmety...napríklad hneď v úvode liek, po ktorom mužovi narastie oko, o ktoré prišiel...

Keď v jednej chvíli zachránia život princovi Mazenovi, pritiahnu pozornosť jeho mocného otca sultána a ten ich prinúti vydať sa na cestu za pokladom: čarovnou lampou, vďaka ktorej by ožila pustá krajina. No iba za cenu smrti všetkých džinov na svete...

-----„Ak je Polnočná obchodníčka taká zručná vo vyhľadávaní a zbieraní mágie, potom možno dokáže nájsť to, čo iní nedokážu – drahocennú relikviu z mesta Daháb.“
Mazen zbledol. Vedel, o akej relikvii jeho otec hovorí. Sultán už vyslal desiatky mužov, aby ju našli. Všetci zlyhali. Nikto, kto sa odvážil do Pieskomorí, sa nevrátil. Poslal by obchodníčku na smrť. Chcel namietať, ale spochybňovanie sultána by podkopalo jeho autoritu, takže Mazen len mlčky bojoval so svojím nepokojom...------

Výborne zvládnutý retelling orientálnych príbehov, je to dobrodružné, magické, má to svoju nezvyčajnú atmosféru, na ktorú len tak rýchlo nezabudnete. Dobre vykreslené postavy, ktoré sa vyvíjajú a my akoby s nimi. Nečakané zvraty a prekvapenia, nabralo to spád, dynamiku, napätie...
Pre fanúšikov fantasy a orientu naozaj lahôdka.

Číst víc

20
20

Milan Buno napsal recenzi

05.02.2024 14:25

Od Adriana McKintyho som dávnejšie čítal Reťaz a dodnes si pamätám, že ma to bavilo. Skvele vyskladaný príbeh, napínavý, číta sa takmer sám...a tak som bez váhania siahol aj po Ostrove. A neľutujem, práve naopak. Príbeh prečítaný za dva večeri, pekne nadupaný, dynamický, akčný a dobrodružný.

Nepotreboval som ani slogan Stephena Kinga na obálke - "Neuveriteľne napínavé". Také to bolo, stále sa čosi dialo a áno, Heather vyzerá neohrozene, nezničiteľne, až nadpozemsky...ale je to len oddychovka, pri ktorej sa chcete zabaviť, zrelaxovať a zažiť niečo ako survival triler. U mňa to všetko splnilo.

Miestami poriadne divoká jazda, adrenalínové a šialené, keď si uvedomíte, že by ste sa ocitli na tom ostrove aj vy. Na milosť a nemilosť akejsi rodiny, ktorá to tam ovláda, má svoje zákony a neštíti sa ničoho...

Číst víc

20
20

Milan Buno napsal recenzi

25.01.2024 13:49

Nicholas Sparks je len jeden a právom patrí medzi najlepších autorov romancí. Žiadne presladené, či tuctové príbehy, ale životné príbehy o ľuďoch, ktorí neraz čelia nepriazni osudu a musia si doslova vybojovať právo na lásku. Príbehy o spriaznených dušiach, ktorým nechýba nič - okrem lásky, ani priateľstvo, rodina, či bežný život; Sparks vie v čitateľoch vyvolať radosť, zahriať na duši a naplniť oči slzami.

Aj úplne obyčajný príbeh dvoch mladých ľudí, farmára Colbyho a tanečníčky Morgan dokáže podať spôsobom, že si vychutnávate každú jednu stranu. V podstate sa nedejú žiadne výnimočné zvraty, či prekvapenia, no Sparksov štýl je jedinečný a neopakovateľný. Sledujete ako sa postupne zbližujú, ako ich prepája hudba - Colby hrá úžasne na gitare, hoci je to bežný farmár. Morgan hudbu vyštudovala a má k nej bližšie ako by sa zdalo.

----- Život znamená viac než iba práca. Už som nechcel byť človekom, akým som donedávna bol. Zastreším dôležité veci a to, čo je mimo môjho dosahu, mi viac nebude robiť zbytočné vrásky. A neodložím to do budúcnosti, začnem hneď, ako sa vrátim domov. Nech to medzi mnou a Morgan dopadne akokoľvek, zo mňa sa zrodí nový človek. Pripomenul som si, že sa mi to už raz podarilo, a nebol dôvod, aby som to opäť nedokázal.-----

Súbežne s týmto príbehom sledujeme linku o Beverly, mladej žene, ktorá uteká so svojím šesťročným synčekom Tommiem od násilníckeho a žiarlivého manžela. Uteká pod rúškom noci, snaží sa nenechať žiadne stopy, usadí sa v zapadnutej dedinke, v dome na okraji, aby nebola nikomu na očiach a aby sa ani náhodou nedonieslo nič jej manželovi.
Napäto čítate o jej snahe ochrániť svojho syna, nezanechať žiadnu stopu, chvíľami je to naozaj nesmierne dramatické, bolestivé a skľučujúce.
A popri tom uvažujete - ako sa tieto príbehy prepoja? Majú vôbec niečo spoločné? Ak poznáte Nicholasa Sparksa, tak viete, že majú a že rozuzlenie bude naozaj dramatické.

Vysnívaná zem je krásne napísaná kniha o tom, aby sme sa nikdy nevzdávali svojich snov. O tom, že vysnívaná zem raz bude naša, len treba veriť. „Raz spolu nájdeme tú vysnívanú zem, stvorenú len pre nás, vieš to, aj ja to viem…“
Sparks vie vážnejšie témy, dôležité posolstvá a silné osudy obliecť do napohľad jednoduchých príbehov, ktoré sa čítajú samé. Majú v sebe ľahkosť a zároveň hĺbku. Myslím, že tak ako pri viacerých jeho knihách, aj táto je ako stvorená na sfilmovanie.

Číst víc

20
20

Milan Buno napsal recenzi

25.01.2024 13:47

Ak patríte medzi večných zvedavcov, alebo máte takého niekoho vo svojom okolí – táto kniha bude tým pravým tipom. Je zábavná, prináša množstvo fascinujúcich faktov a to všetko zabalené v napohľad nezmyselných otázkach. Randall Munroe však predkladá aj zložité vedy a témy nezvyčajným spôsobom, pri ktorom vás bude čítanie rozhodne baviť. A určite si precvičíte svoje mozgové závity, že by vám to závidel aj Hercule Poirot.

Už názvy kapitol veľa napovedajú...a pekne vás vedia zmiasť. Napríklad Schudnite pomalých a nesmierne náročným spôsobom. Alebo Ako zjesť oblak, či Ako vdýchnuť človeka. A ako sám autor tvrdí, aj keby odpovede na takéto otázky vôbec neboli užitočné, oboznamovanie sa s nimi prináša zábavu. Inak, táto kniha váži asi toľko ako elektróny vo dvoch delfínoch skákavých. Hm, tak vidíte, už ste sa niečo nové naučili :)

Tolkien aj Lee Harper
V knihe Čo keby? 2 sa dozviete množstvo pútavých vecí. Napríklad že J. R. R. Tolkien napísal Pána prsteňov za jedenásť rokov. To znamená, že pracoval priemernou rýchlosťou stodvadsaťpäť slov za deň, čiže menej ako 0,085 slova za minútu. Harper Leeová napísala román Nezabíjajte vtáčika, ktorý obsahuje asi stotisíc slov, za dva a pol roka, postupovala teda rýchlosťou sto slov za deň alebo 0,075 slova za minútu. Za predpokladu, že dielo by predstavovalo jej jedinú vydanú knihu (v roku 2015 jej vyšiel aj román Postav hliadku) by jej celoživotný priemer bol 0,002 slova za minútu, čiže asi 3 slová za deň.
Niektorí spisovatelia dosahujú podstatne vyššiu rýchlosť. Corín Telladová od polovice až do konca 20. storočia publikovala tisíce ľúbostných románov, pričom vydavateľovi každý týždeň odovzdala jednu knihu. Počas značnej časti kariéry napísala vyše milióna slov za rok, takže v priebehu väčšiny života dosahovala priemernú rýchlosť dve slová za minútu.

Alebo...
„Niekedy sa ukáže, že odpovede na jednoduché otázky sú nečakane ťažké,“ vysvetľuje Munroe v knihe. „Prečo človeku stoja vlasy dupkom, keď si o ne trie balón? Zvyčajná odpoveď z hodiny fyziky je, že z vlasov na balón sa prenášajú elektróny, následkom čoho vlasy zostanú kladne nabité. Navzájom sa odpudzujú a vzpriamujú.“
Ibaže… prečo elektróny prechádzajú z vlasov na balón? Prečo nejdú opačným smerom?
Je to vynikajúca otázka, na ktorú nikto nepozná odpoveď. „Fyzici nepredložili presvedčivú všeobecnú teóriu, prečo sa niektoré materiály pri kontakte s ďalšími zbavujú povrchových elektrónov, zatiaľ čo iné látky ich priberajú. Tento efekt, známy ako triboelektrický jav, predstavuje predmet súčasného výskumu,“ dodáva autor.

Číst víc

20
20

Milan Buno napsal recenzi

25.01.2024 13:46

„Človek by neuniesol život, keby poznal hodinu svojej smrti.“

Poviete si - čo už mi môže dať takmer 100 rokov stará kniha, zápisky o každodennom živote akéhosi švédskeho lekára?
Nuž, po dočítaní vravím - môže dať veľa. Miestami je vtipná (jeho vlastný výmysle kolitída), cestovateľská (Paríž, Londýn, Rím, Capri, Laponsko), desivá (Neapol v časoch cholery 1884-1911, či sprievodca mŕtvol). Mnohovrstevná kniha, ktorá je kombináciou memoárov, úvah, cestopisu, dokonca bájok a magického realizmu.

----- „Viem, že život je krásny, no často si ho kazíme a robíme z neho hlúpu frašku či srdcervúcu tragédiu, prípadne obe, až napokon človek nevie, či sa má smiať, alebo plakať. Jednoduchšie je plakať, no oveľa lepšie je smiať sa, ak to nerobíte príliš nahlas.“-----

Veľmi zaujímavé sú opisy drsnej 2.polovice 19.storočia, rôzne smrteľné epidémie, chudobince, balzamovanie mŕtvych, podvody v medicíne. Neraz hrozivé hygienické podmienky, smrteľné choroby, na ktoré už dnes poznáme očkovanie, no vtedy na ne bežne zomierali ľudia...napríklad tubera, záškrt, ale aj cholera ap.
Nezvyčajní pacienti, zázračné postupy, aj lži a zavádzanie.

----- Nebol som dobrý lekár, vyštudoval som prirýchlo, moja prax v nemocnici trvala prikrátko, no bez najmenších pochýb som bol úspešný lekár. Čo je tajomstvo úspechu? Vzbudzovať dôveru. Čo je dôvera? Odkiaľ pochádza, z hlavy alebo zo srdca? Pramení z vrchných vrstiev nášho vedomia, alebo je to mohutný strom poznania dobra a zla, ktorého korene siahajú do hĺbky nášho bytia? Akými cestami sa prenáša na ostatných? Vidieť ju v očiach, počuť v slovách? Netuším, viem len, že sa nedá získať čítaním kníh ani pri lôžkach pacientov. Je to zázračný dar, s ktorým sa niekto narodí a inému je odopretý. Lekár, ktorý ho má, vie takmer kriesiť mŕtvych. No lekár, ktorý ho nemá, sa musí zmieriť s tým, že bude volať kolegov na konzultáciu aj pri osýpkach. Čoskoro som sa presvedčil, že som tento vzácny dar nie vlastnou zásluhou dostal.-----

Mimoriadne ma chytili pasáže o Guy de Maupassantovi (rozhovory o smrti, samovražde...a vieme, že Maupassant sa o samovraždu napokon pokúsil, neúspešne, hoci zakrátko zomrel), či o Pasteurovi.

----- Maupassant sa bál smrti. Prezradil mi, že mu takmer vôbec neschádza z mysle. Chcel vedieť všetko o rôznych jedoch, ako rýchlo účinkujú a či sú bezbolestné. Vytrvalo sa ma vypytoval najmä na smrť na mori... Vraj by chcel zomrieť v náručí ženy. Povedal som mu, že pri svojom životnom štýle má dosť veľkú šancu, že sa mu to splní.-----

Munthe predkladá svoje zážitky a skúsenosti úprimne, otvorene, bez nejakého vyumelkovania. Nie síce chronologicky, ale časom vám to prestane prekážať.
Musí vám byť sympatické, ako sa snaží na rôznych miestach porozumieť nielen jazyku, ale pochopiť miestnu mentalitu a kultúru.
Tiež je pekná jeho láska ku zvieratám a vlastne všetkému živému, najmä pasáže o psoch.

Myslím si však, že kniha nemusí sadnúť každému. Treba na ňu dospieť, mať niečo odžité a dívať sa na svet určitým spôsobom. Možno ju čítať v správnom životnom období. Pretože Munthe mal jednoznačne skvelé pozorovacie schopnosti, vnímavosť a pochopenie. Cítiť z neho pokoru, ale aj zdravú sebavedomosť, nadhľad a schopnosť uťahovať si aj zo seba samého.

----- Čím skôr si uvedomíme, že osud máme vo vlastných rukách a nie vo hviezdach, tým lepšie pre nás. Šťastie nájdeme len v sebe, hľadať ho druhých je strata času, ktorého je beztak málo. Smútok musíme strpieť sami, ako najlepšie vieme, nie je správne prenášať ho na iných, či už mužov alebo ženy. Musíme si vybojovať svoje bitky a udierať z celej sily, sme predsa rodení bojovníci.-----

Číst víc

20
20

Milan Buno napsal recenzi

18.01.2024 13:50

Olivera som si obľúbil cez sériu Hrobárov almanach a tak bolo len otázkou času, kedy sa dostanem k jeho predošlej sérii Katova dcéra. Nesklamal, pobavil, zaujal, opäť vidno ako precízne si všetko naštudoval, ako sa drží historického pozadia, ako verne vykreslil stredovek, nesmierne ťažký až drastický život v tom období.
Dobrá zápletka, vyšetrovanie, skvele vykreslené postavy a najmä veľa o mučení: spôsoboch, dopadoch na ľudí ap.

Jedna vec je však prenositeľná z toho obdobia aj na dnešok a z toho ma stále mrazí: aj vtedy ľudia rýchlo podliehali nepravdám, bludom, hlúpostiam, ktoré si rýchlo osvojili a na základe toho posudzovali (a odsudzovali) druhých. Poverčivosť, nespravodlivosť, snaha prijať jednoduchšie riešenie, aj keď sa neukazuje ako správne...nehľadať skutočnú pravdu a skutočných vinníkov, ale skĺznuť do toho, čo je ľahšie. Bez overovania faktov, bez triezveho uvažovania, ako človek stratil zdravý sedliacky rozum...
Nuž, minulosť sa naozaj často a v mnohom opakuje...

Číst víc

„Jak se ale svět může zlepšit, když všichni budeme mlčet?“

Hana - Alena Mornštajnová, 2017
Hana
Alena Mornštajnová