Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som knihomoľ a zberateľ kníh. Vždy sa teším, keď si môžem prečítať dobrú knihu a relaxovať pri nej. :) Obľubujem najmä detektívky, v poslednej dobe severské krimi, ale vzťah mám aj ku fantasy a iným knižkám. Dobrých kníh nie je nikdy dosť a každá si zaslúži našu pozornosť. :)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Taliansky autor Paolo Giordano nás v románe Požierači neba zavedie do slnkom zaliateho južného Talianska. Hlavou postavou je Teresa, dievča z Turína, ktoré každé leto trávi prázdniny v Apúlii, v „podpätku talianskej čižmy“. Tam sa zoznámi s trojicou chlapcov - Bernom, Nicolom a Tommasom a spolu s nimi sa vydáva na cestu, ktorá ju navždy poznačí. Medzi ňou a Bernom preskočí iskra, no Bern zostáva záhadný, akoby žil vo vlastnom svete, kde platia iné pravidlá.
„... je hlúpe myslieť si, že rozdiely medzi ľuďmi zmiznú len preto, že si to niekto želá.“
„Je toho veľa, čo sa dá zistiť v životoch iných ľudí... Nemá to konca. Ale občas by bolo lepšie vôbec s tým nezačínať.“
Príbeh sledujeme z pohľadu Teresy, pričom sa autor v pomerne dlhých kapitolách presúva medzi minulosťou a prítomnosťou, čím postupne skladá mozaiku spomienok a vzťahov do celku. Vzniká tak napätá, miestami až melancholická atmosféra.
Kniha je o láske, viere, vine, dospievaní a hľadaní samého seba, o mladých ľuďoch, ktorí robia chybné rozhodnutia a nesú ich dôsledky. Giordano otvára aj vážnejšie témy, ako vzťah k Bohu, ekologický aktivizmus, rodičovstvo či morálne hranice. Niektoré vzťahy medzi postavami pôsobia až znepokojujúco, ale aj v tom je sila románu.
Úplne mi nesadla štruktúra knihy, a to dlhé kapitoly a spomínané presuny v čase. No Giordanov jazyk je plynulý, veľmi čitateľný a autor veľmi dobre vypracoval psychológiu postáv, pričom sa nebojí ukazovať ani temné stránky ľudskej povahy.
Požierači neba sú románom o viere, stratách a túžbe po zmysle života. Ide o silný príbeh o tom, že aj naše zlyhania, viera aj túžba po blízkosti z nás robia ľudí.
„Niekedy treba zájsť až za hranicu toho, čo človek pokladá za správne, v záujme vyššieho cieľa.“
Čítal ste niečo od autora?
„Ty nejméně podstatné věci jsou kolikrát ty nejzásadnější.“
Nikki Huntová sa po ťažkých životných ranách vracia späť do práce. A hneď čelí jednému z najťažších prípadov svojej kariéry. Pri stavebných prácach, kde pracuje jej partner Rory sú objavené ostatky ženy, ktorá má na krku medailónik v tvare srdca. Žena bola tehotná a čoskoro sa ukáže, že ide o Roryho dávnu známu.
„Nikki za svou kariéru u policie viděla už lecjaká zvěrstva, ale zabít těhotnou ženu a nacpat ji do kufru, to byla opravdová zrůdnost.“
Keďže je Nikki v konflikte záujmov, vyšetrovanie preberajú kolegovia. Ona sa však zapája do iného prípadu zmiznutia tehotnej ženy, ktorý odhaľuje znepokojivé prepojenia s obchodovaním s ľuďmi.
Téma je temná, ťaživá a zároveň pútavá. Stacey Green opäť ukazuje, že vie vytvoriť napätie, ale aj ľudskú drámu. Osobná rovina príbehu tu funguje výborne, najmä ak máte načítané predchádzajúce diely série. Rory však svojím uzavretým správaním a neveľkou ochotou spolupracovať s políciou vyvoláva otázniky, a na mieste je otázka: Čo tají? A ako dobre vlastne poznáme tých, ktorých milujeme?
Začiatok knihy bol pre mňa ťažšie čitateľný, najmä tým, že sa rozbieha viacej prípadov, čo pôsobilo jemne chaoticky, no od polovice sa všetko pekne prepája. Zaujímavým detailom je aj dom F. S. Fitzgeralda, ktorý dodáva príbehu akúsi atmosféru minulosti. Záver by si ale zaslúžil trochu viac priestoru, no séria si aj napriek drobným slabinám stále drží vysokú kvalitu.
Tretí diel bol pre mňa zatiaľ najlepší zo série, nasadil vysokú latku a doslova som ho zhltol, čo sa pri tejto knižke povedať nedá. Nedostatky ale vyvažujú sympatické postavy, ktorých osudy sú niekedy až bolestne skutočné.
Keďže ide o štvrtý diel série, odporúčam ju čítať od prvého dielu pre úplné pochopenie súvislostí, keďže osobná rovina je dôležitá. Ja sa už teším na ten piaty Lesní past.
Kniha poteší fanúšikov temných krimi príbehov, kde nejde len o zločin, ale aj o to, čo všetko môže minulosť ukrývať.
Za knihu ďakujem: Mystery Press.
Čítate túto sériu? Máte radi, keď sa v detektívkach mieša napätie s osobnými príbehmi postáv?
„Síla upíra spočívá v tom, že v něj nikdo nechce uvěřit.“
Robert Neville, hlavná postava tejto kultovej novely, žije po apokalypse, ktorá zmenila svet na nepoznanie, sám vo svojom dome. Cez deň popíja whisky, počúva vážnu hudbu a vyráža von, aby si zadovážil zásoby a občas zlikvidoval pár upírov. V noci sa bráni ich nájazdom, no jeho dom je našťastie dokonale zabezpečený. V tom všetkom sa snaží viesť až absurdne pokojný život, akoby sa naučil prežívať v šialenstve.
Popri každodennej rutine sa Neville zúfalo snaží pochopiť pôvod epidémie. Skúma, prečo funguje kríž, cesnak či drevený kolík a iné tradične zakorenené predstavy, pričom sa pokúša nájsť liek. Autor cez jeho výskum ukazuje, ako sa človek snaží udržať si zdravý rozum aj vtedy, keď svet okolo neho už dávno prestal dávať zmysel.
Audioknižné spracovanie je vynikajúce. Jan Dolanský dal do postavy Roberta Nevilla srdce aj dušu. Pri počúvaní som mal pocit, akoby aj on sám sedel v zatemnenom dome, obklopený tichom a prázdnotou. Jeho interpretácia vystihuje široké spektrum emócií: trpký humor, melanchóliu aj človeka na pokraji šialenstva.
„Jak rychle člověk přijme neuvěřitelné, když se s ním setkává dostatečně často!“
Nechýbajú ani momenty, pri ktorých som sa zasmial nahlas. Môj výbuch smiechu na ulici plnej študentov bol jasným dôkazom a rizikom počúvania audioknihy počas chôdze. No tieto vtipné chvíle len umocňujú tragickosť a beznádej, ktoré sa nad príbehom vznášajú ako tieň. O to silnejšie potom pôsobia smutné okamihy z minulosti hlavnej postavy.
Já, legenda je nielen hororovou klasikou, ale aj filozofickou úvahou o zmysle života v svete, ktorý prestal dávať zmysel. Matheson sa dotýka témy samoty, straty, viery aj ľudskej podstaty a aj po desiatkach rokov je jeho posolstvo neuveriteľne aktuálne. Dej sa odohráva v rokoch 1976 až 1979, čo podčiarkuje nadčasovosť príbehu.
Poznámka na záver. Audioknižné spracovanie obsahuje len hlavnú novelu Já, legenda z pôvodného vydania z roku 1954.
Čítate alebo počúvate postapokalyptické príbehy? Ktorý vás najviac zasiahol?
Za audioknihu ďakujem: Audiolibrix.
„... není od věci doufat v nejlepší, když jsi připravený na nejhorší.“
Kto by nepoznal túto klasiku, však? No toto vydanie je špeciálne. Ide o jubilejnú edíciu k 30. výročiu filmovej adaptácie. Samotný text pôvodne vyšiel ako súčasť zbierky Štyri ročné obdobia (Čtyři roční doby), kde sú tri ďalšie poviedky.
Hlavnými postavami príbehu sú väzni Red a Andy, dvaja muži odpykávajúci si dlhé tresty vo väznici Shawshank. Red je ten, kto dokáže zohnať všetko od cigariet až po plagát filmovej hviezdy. Andy, bývalý bankár, ktorý momentálne pracuje ako knihovník, je tichý, inteligentný a uzavretý muž, ktorý postupne mení nielen väznicu, ale aj ľudí okolo seba. Ich priateľstvo, tiché porozumenie a zdieľané roky za múrmi väznice tvoria jadro tohto silného príbehu.
Autor nás berie za mreže, kde ukazuje všednú rutinu väzňov, drobné úteky z reality, aj psychologický tlak dlhoročného trestu. Všetko sledujeme očami Reda, ktorý rozpráva s nadhľadom, humorom, ale aj trpkosťou skúseného väzňa.
„Starej život zmizí v jediným okamžiku a člověka čeká neurčitě dlouhej zlej sen, dlouhej pobyt v pekle.“
Autorov štýl je majstrovský, jednoduchý, priamy, no nabitý emóciami a atmosféra väznice Shawshank je autentická a realistická Tento príbeh je dôkazom, že Stephen King nie je len kráľom hororu, ale aj autorom, ktorý dokáže písať hlboko ľudsky a ukazuje sa tu ako rozprávač, ktorý nepotrebuje krv ani monštrá, pričom mu stačí obyčajná cela, zopár mužov a čas, ktorý plynie príliš pomaly.
Vykoupení z věznice Shawshank nie je len príbehom o nespravodlivosti, ale aj úvahou o nádeji, o sile ľudskej dôstojnosti, vnútornej viery a túžbe po slobode. Je to krátka, no intenzívna kniha, ktorá vo mne zanechala silný dojem.
A hoci som film ešte nevidel, teraz sa naň teším o to viac (áno, viem, som pozadu, ale vždy si radšej najprv prečítam predlohu ).
„Když vezmete člověku jeho svobodu a naučíte ho žít v cele, ztratí schopnost rozumnýho uvažování.“
Za knihu ďakujem: Beta-Dobrovský.
Čítali ste najprv knihu, alebo ste najskôr videli film?
A ktorá Kingova nehororová kniha vás najviac dostala?
Je super, keď majú otec a syn skvelý vzťah. A taký majú aj hlavné postavy Phil Pendleton a jeho syn Adam. Lenže… nie je všetko také, ako sa na prvý pohľad zdá.
„Jak může den začít tak sladce, tak dokonale, a tak rychle se změnit v peklo?“
Máte radi sladké? Po tejto knihe Vás chuť na cukríky zaručene prejde. Phil si myslí, že strávi obyčajné, pokojné popoludnie. V obchode však vidí scénu, kde malý chlapec plače, kričí a dožaduje sa sladkostí. Nepríjemná scéna, ktorá neunikne okoliu. Lenže čo sa stane, keď sa tento chlapec o pár hodín objaví u vás doma a tvrdí, že je váš syn?
Burke v tejto 96-stranovej jednohubke rozbieha psycho jazdu, v ktorej netušíte, čo je realita a čo blud. To, čo sa deje Philovi, rozhodne nie je nič, čo by ste mu závideli. Je obeť? Alebo šialenec? A čo ak je obeťou práve ten chlapec alebo celé jeho okolie?
Autor bez omáčok, bez zbytočných odbočiek ide rovno na vec. Sledujeme, ako sa pokojný a usporiadaný život mení na totálne šialenstvo, a spolu s hlavným hrdinom cítime úzkosť, zúfalstvo a bezmocnosť. Aj keď téma nie je úplne nová, pomerne originálny koncept vás udrží v napätí a očakávaní až do konca.
Ako fanúšik sladkostí som to mal o to horšie. Počas čítania som fandil Philovi, no každou stranou som si nebol istý, čo je pravda. A keď sa už zdalo, že je všetko vyriešené, autor vytiahne ďalší zvrat. A samotný koniec? Výborný a na zamyslenie.
Od Burkeho som čítal aj Rodinku a ak máte radi drsné, mysteriózne príbehy, kde sa autor s postavami vôbec nemazná, obe knihy vám odporúčam. Kyselé bonbony sú dôkazom, že aj na malom priestore sa dá rozohrať zbesilá, nepredvídateľná a znepokojivá psycho jazda, ktorá vás poriadne rozloží.
No a na záver jedna rada. Dávajte si pozor, od koho si beriete bonbón.
Kyslá chuť vám možno nevadí, ale niekedy sa môže zmeniť na veľmi, veľmi trpkú a spustiť kolotoč udalostí, ktoré nechcete zažiť ani v tej najhoršej nočnej more.
Za darček ďakujem: dobre-knihy.cz.
Čítate mysteriózne príbehy? Máte svoje obľúbené Zrnko temnoty?
„Pochopit současnost rovná se poznat celou minulost.“
Jana a Stela. Dve ženy, ktoré spája láska, minulosť a jazvy, čo sa len tak nezahoja. Zuzana Holčíková vo svojej knihe Ona rozpráva silný príbeh matky a dcéry, ktorým toho osud nadelil viac, než by ktokoľvek uniesol.
Stela je mladá žena, študentka vysokej školy, ktorá začína nový vzťah. Jej matka Jana je milujúca, obetavá a pre dcéru by urobila všetko. Obe ženy majú pekný vzťah, no sú poznačené minulosťou.
Ich životy sledujeme vo viacerých časových rovinách a z pohľadov oboch hlavných postáv. Kapitoly z minulosti sa striedajú so súčasnosťou a postupne vytvárajú mozaiku žien, ktorých svet sa rozbil na kúsky ako zrkadlo, ktoré sa snažia poskladať späť.
Holčíková píše emotívne, s citom pre psychológiu postáv a ženskú dušu. Dokáže preniesť čitateľa do ich vnútorného sveta plného ticha, bolesti, ale aj túžby po pochopení. Napriek tomu, že kapitoly sú jasne označené, občas som sa pristihol pri miernom zmätku v postavách a časoch. Príbehu by možno prospelo hlbšie rozvinutie niektorých línií z minulosti, no jeho sila spočíva práve v emóciách. Autorka ponúka sondu do vnútorného sveta žien poznačených bolesťou, stratou a hľadaním cesty ďalej.
Ona nie je oddychové čítanie. Je to bolestný, no veľmi ľudský príbeh o tom, ako pokračovať v živote, keď spomienky zostávajú a duša nesie jazvy. Dotkne sa každého, kto v sebe nosí kúsok minulosti, ktorú nedokáže celkom pustiť. A možno sa v nej nájdete aj vy pretože každý z nás môže byť do istej miery „Ona“.
Ak vás lákajú príbehy o silných ženských osudoch, vzťahoch a prekonávaní bolesti, táto kniha by mohla byť pre vás. Ak vo svojom živote nosíte traumu či bolestnú spomienku, možno vám ju pripomenie, ale zároveň aj povzbudí.
Za knihu ďakujem: Fortuna Libri (ČR).
Našli by ste v tejto knihe aj kúsok seba? A myslíte si, že jazvy z minulosti sa dajú úplne zahojiť?
„Minulost je jako jizvy, nikdy se ji nezbavíte. Připomene se pokaždý, když narazíte na něco, co do ní patřilo a už vždycky patřit bude. Shodné zvuky. Chapadla. Tunel. Bezvědomí i probuzení.“
„Neplýtvej energií, náklonností ani láskou k lidem, co ti nevracejí stejně. Aby byl člověk spokojený, musí dostávat víc než dává. Tak to je.“
„Nečekej od lidí něco na oplátku. Zklamání nás oslabuje. Přátelství a láska mají cenu zlata, ale i slz.“
„K tomu, co nás těší nebo trápí, nemáme zůstavat němí.“
„Život nám vždycky něco nabídne. Novou naději a nový začátek, když to nevzdáte."
„... život má občas aj trpkú príchuť, nech už sa naň dívame z akéhokoľvek uhla pohľadu.“
Tretí prípad Romana Horňáka, autora, ktorý je zároveň aj hlavnou postavou svojich kníh, začína veľmi napínavo: anonymný telefonát na operačné stredisko. Neznámy muž požaduje výkupné a ak ho nedostane, niekto zomrie. Začína sa nebezpečná hra o čas. Ak polícia nebude spolupracovať, obete budú pribúdať. Kto vraždí a prečo?
Horňák hneď od úvodu stavia na dynamike a napätí. Žaba je rýchla, akciou nabitá jazdu a ak ste čítali dve predchádzajúce knihy (Krutá hra a Vymývač), už viete do čoho idete. Autor je verný svojmu priamočiaremu štýlu, bez odbočiek, s občasnou dávkou drsnosti, či sexuálnych narážok. V tejto časti však dostávame menej priestoru pre osobný život hlavnej postavy a jeho dcéry Julky, ktorá vie príbeh spestriť a príjemne odľahčiť.
Záporák je desivý, systematický a nevyspytateľný. Terorizuje celé okolie, všetkých dáva do pozoru, pretože nikto si nemôže byť istý, kto bude ďalšou obeťou. A keď vyšetrovací tím zistí, že v tom má prsty žaba, napätie ešte stúpa.
Postavy a celý vyšetrovací tím sú síce len letmo načrtnuté, niektoré miestami vulgárne, iné s rôznymi chúťkami, no ako celok fungujú a mňa osobne aj pobavili. Odporúčam čítať sériu v chronologickom poradí, pretože práve v predchádzajúcich dieloch sú väzby medzi postavami aj ich prezývky, ktorými sa oslovujú, lepšie vysvetlené.
Priznám sa, že čítanie tejto knihy vo vlaku cestou do a z práce malo pre mňa úplne iný rozmer, keďže väčšina deja sa odohráva na košickej stanici a jej nástupištiach.
Autor načrtáva aj otázku, či veríme snom a či nás pred niečím môžu varovať a prináša aj zaujímavé fakty o exotických zvieratách a ich chove. Analýza vraha a jeho motivácie majú potenciál, ktorý však ostal len načrtnutý. Záver pôsobí trochu uponáhľane, s nedotiahnutým vyšetrovaním, čo je škoda, keďže námet bol zaujímavý.
Žaba je zatiaľ najslabší diel série, no stále čitateľne napísaný. Ja sa už teším na Anjelika, ktorý je v červených číslach hodnotenia.
Aké exotické zviera by ste chceli mať doma? A ktoré vás naopak desí?
Viete prečo pri ceste neďaleko českej diaľnice D1 za Brnom stojí deväť krížov? Poznáte túto legendu? Ja sa priznám, že som ju nepoznal, až kým som vlani pri ceste autom do Prahy nezazrel výjazd Devět křížů. Bez akéhokoľvek pátrania som sa pustil rovno do čítania tejto knihy.
Hneď v úvode sa zoznamujeme s Adamom, jeho manželkou a dvoma deťmi, ktorí sa chystajú na rodinný výlet do brnenskej ZOO. Adam má ale pre svoju rodinu ešte jedno prekvapenie, a to zastávku pri legendami opradenej lokalite Deväť krížov. Aby cestu odľahčil a uvoľnil napätie, začne rodine rozprávať príbeh spojený s týmto miestom.
Postupne sledujeme dve línie. V tej súčasnej Adam spomína na rôzne udalosti, ktoré sa na tomto mieste stali, ale zamýšľa sa aj nad svojou rodinou, jej fungovaním a vzťahmi. V tej z minulosti autor beletrizovane oživuje dávnu legendu o láske, zrade a nenaplnených sľuboch.
Zatiaľ čo súčasná línia pôsobí pomalšie, tá historická je oveľa pútavejšia. Roman Kulich v nej ukazuje, že vie vystavať atmosféru, pracovať s emóciou aj s psychológiou postáv. Hoci niektoré pasáže pôsobia opakovane či trochu neotesane, celok drží pohromade vďaka zvláštnej, temnej poetike, ktorá dokáže čitateľa vtiahnuť. Štýl je pomerne čitateľný, miestami kvetnatý, obohatený o (niekedy viac, inokedy menej vydarené) metafory a jemne baladický tón.
Najviac ma bavilo, že som o legende nevedel nič, a tak som každú stránku otáčal s rastúcim napätím, vediac, že ma asi nečaká nič príjemné. Až napokon prišiel pre mňa šokujúci záver v oboch časových rovinách.
Kde končí história a začína autorská fantázia, to vie asi len samotný autor. No práve to robí Deväť krížov takým zaujímavým a podmanivým čítaním. Ak máte radi legendy podané beletrizovanou formou, ktoré majú atmosféru, napätie a kúsok tajomna, určite po tejto knihe siahnite.
Čítali ste? Prípadne niečo iné od autora?
Za knihu ďakujem priamo autorovi Romanovi Kulichovi.
Máte doma psíka?
Turbo je jedenásťročný jazvečík, ktorý žije v byte so svojou paničkou Helenkou. Helena je staršia dáma na dôchodku a so psíkom zdieľa roky spoločného života. Tvoria nerozlučnú dvojicu, ktorú spája nežnosť, rutina aj tiché porozumenie. Turbo miluje jedlo, pohodlie a predovšetkým spoločnosť svojej paničky, ktorá mu splní všetko, čo mu na jeho psích očiach vidí.
Keď však Helenka jedného dňa nečakane nepríde domov, psík náhle zostane sám. Nerozumie, kam sa stratila, prečo ho nikto nechce, a zrazu sa ocitá v chladnom prostredí útulku. Kde sú jeho známe deky, vankúše, vôňa domova a miska plná dobrôt?
Autorka sa veľmi citlivo ponára do psieho vnímania sveta, do jeho zmätenosti, smútku i túžby po láske. Je to kniha o vyrovnávaní sa so stratou, zmenou a samotou, ale aj o priateľstve, ktoré pretrváva aj za hranicou každodennosti, o potrebe blízkosti a o tom, že aj malé srdce môže mať veľké city.
„... skutočné priateľstvo spočíva vo vzájomnej podpore a starostlivosti... Veď čo už je to za priateľa, ktorý sa nám otočí chrbtom, keď sa pošmykneme?“
Magdalena Kulus v príbehu pripomína, že každý, či už človek, alebo zviera, si zaslúži pozornosť a lásku, bez ohľadu na vek. Upozorňuje aj na stratu kontaktu medzi ľuďmi v dobe, keď sa často uspokojujeme s technológiami namiesto skutočného rozhovoru. A hlavne, aké dôležité je mať niekoho, s kým sa môžeme tešiť o radosť, keďže len vtedy majú naše každodenné činnosti skutočný zmysel. Zároveň pripomína, že láska a nádej nikdy nevyhasnú.
Turbo prináša ťažkú tému podanú s jemnosťou a pochopením. Je to kniha, ktorá sa dotkne detí aj dospelých. Vďaka veľkým písmam a pôvabným ilustráciám je prístupná aj mladším čitateľom, no svojou hĺbkou osloví každého, kto vie, aké silné môže byť puto medzi človekom a zvieraťom. Je to zároveň krásny spôsob, ako citlivo deťom priblížiť tému straty blízkeho, a učiť empatii, zodpovednosti a pochopeniu pre starobu a stratu.
Mňa osobne príbeh veľmi chytil za srdce a verím, že si tohto milého jazvečíka obľúbite vy aj vaše ratolesti.
Za knihu ďakujem vydavateľstvu Slová.
„... za každých okolností sa nájde nejaká dobrá duša jedna, a hádam aj viacero. A hoci by neboli schopné napraviť všetko zlé, vrátiť späť, čo sa stalo, stačí, že poškrabkajú za uškom, venujú pár milých slov či zoberú do parku. Už aj to je viac než dosť veď samotu ešte nikto nikdy neporazil sám. Potrebný je na to druhý človek, prípadne pes - veď so psom nemožno byť osamelý.“
Akých máte kolegov? A čo váš šéf? Rozumiete si s ním?
Predstavte si, že váš nenápadný kolega stážista nebol len ten, čo varí kávu a kopíruje papiere. Čo ak by jeho skutočná úloha bola… odstrániť šéfa?
Presne takúto misiu má John Lago. Za jeho hladkou tvárou sa skrýva jediné poslanie: dostať sa k vysokopostavenému cieľu a odstrániť ho. John totiž pracuje pre spoločnosť Ľudské zdroje a. s., ktorá sa špecializuje na likvidáciu skorumpovaných manažérov.
Práve sa púšťa do svojej poslednej misie pred “odchodom do dôchodku”. Keď mu však cestu skríži agentka FBI, zisťuje, že tento raz to nebude také jednoduché a situácia sa značne skomplikuje.
Začiatok knihy bol pre mňa trochu pomalší, no postupne som si na špecifický štýl zvykol. Príbeh je totiž podaný formou Príručky stážistu, v ktorej sa John prihovára priamo čitateľovi akoby bol váš nový kolega. Delí sa o svoje skúsenosti, zásady, spomienky, či “rady do života”, ktoré získal rokmi praxe a fungujú ako návod, ako v jeho nebezpečnej práci prežiť.
Dej je vtipný, trpký, ironický, plný akcie, prestreliek, bitiek aj krvi. John je pritom sympatický antihrdina, ktorý robí zlé veci, no stále si zachováva čierny humor a nadhľad, dokonca aj v najdramatickejších momentoch, ktoré rád okorení filmovými odkazmi.
Niektoré scény sú možno prehnané a romantická linka, ktorú tu autor zakomponoval, nebola celkom presvedčivá, no ako celok ma kniha bavila. Prináša morálne dilemy, otázky identity a ukazuje hrdinu, ktorého by ste vo svojej kancelárii stretnúť rozhodne nechceli. Obzvlášť ma zaujímali momenty, v ktorých John skúma svoju minulosť a zisťuje, kým naozaj je.
Kniha je ideálna pre čitateľov, ktorí majú radi akčné thrillery, čiernu komédiu a netradičných antihrdinov. Bonusom knihy je aj poviedka Piatok bez kravaty, ktorá je predpokračovaním samotnej príručky.
