Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som knihomoľ a zberateľ kníh. Vždy sa teším, keď si môžem prečítať dobrú knihu a relaxovať pri nej. :) Obľubujem najmä detektívky, v poslednej dobe severské krimi, ale vzťah mám aj ku fantasy a iným knižkám. Dobrých kníh nie je nikdy dosť a každá si zaslúži našu pozornosť. :)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
4,5*
Nikolas Nölting, otec rodiny a úradník jedného rána sadne na bicykel a ide do pekárne. No namiesto nákupu pečiva sa dopustí šokujúceho činu. Jedného človeka zastrelí a ďalších dvoch zraní. Prečo strieľal? Motív ostáva záhadou, prípad sa stane ostro sledovaným a Nöltinga nazvú „vraždiaci úradník.“
Obhajoby sa ujíma trestný právnik Rocco Eberhart, ktorému je od začiatku jasné, že na prípade niečo nesedí. Snaží sa urobiť všetko, čo je v jeho silách, úsilie mu však komplikuje samotný Nölting, ktorý je veľmi pasívny a mlčí.
Rocco je zaujímavá postava so svojimi metódami, a práve pre jeho neoblomné odhodlanie patrí k najzaujímavejším postavám knihy. Nazrieme aj do jeho života, súkromia a minulosti. Naopak, o ďalšej postave, forenznom vedcovi a súdnom lekárovi Justusovi Jarmerovi sa veľa nedozvieme a ostáva pre mňa trošku tajomnou postavou.
Hlavným ťažiskom príbehu je súdny proces. Väčšina deja sa odohráva v pojednávacej miestnosti, kde sa pred sudcami striedajú svedkovia a výpovede postupne komplikujú to, čo sa na začiatku javilo ako jasný prípad. Ten sa zamotáva najmä, keď sa okrem súdnej siene pozrieme aj do berlínskeho podsvetia a zapotí sa pri ňom nielen obhajoba či sudcovia, ale aj samotný čitateľ.
„Celý prípad nedáva zmysel. Vieme, čo sa stalo, ale nevieme prečo.“
Duo autorov funguje výborne. Schwiecker je advokát a Tsokos je forenzný patológ a súdny lekár. Z textu cítiť odbornosť autorov a ja ako človek, ktorý sa v práve až tak nevyzná, som si niektoré veci musel viackrát prečítať.
Kniha má rýchle tempo, množstvo krátkych kapitol a záver ponúka výrazné navnadenie na pokračovanie. 7. svedkyňa je ideálnym čítaním pre každého, kto má rád trilery z justičného prostredia s dôrazom na motiváciu páchateľa a realistické spracovanie právnych procesov. Pre fanúšikov nemeckej krimi scény, napríklad tých, ktorí obľubujú Fitzeka, môže byť toto duo príjemným novým objavom.
„Advokáti... sú elementárnou súčasťou právneho systému, jednou stranou váh spravodlivosti, ktoré drží v ruke Justícia.“
Za knihu ďakujem: knihyprekazdeho.sk
Zaujímajú vás príbehy zo súdnych siení a vyšetrovaní?
Kniha Svědectví o životě v KLDR prináša sedem autentických výpovedí ľudí, ktorí sa rozhodli utiecť zo Severnej Kórey a začať nový život v Soule. Ide o pestrú skupinu rozprávačov od študentky cez šoféra či obchodníka až po profesorku a dôchodkyňu.
Každé z týchto svedectiev nám nie cez senzácie, ale osobné skúsenosti, drobné momenty a každodenné detaily otvára dvere do sveta, ktorý je pre väčšinu z nás nedostupný.
Cez osobné výpovede sa postupne skladá obraz krajiny, kde vládne totalitná kontrola a kult osobnosti, ale aj prekvapivá hrdosť, ktorá v mnohých ľuďoch prežíva napriek obmedzeniam. Autorka nehodnotí, ale necháva prehovoriť samotných svedkov, čo robí výpovede ešte silnejšími.
Nechcem prezrádzať detaily, ale svedectvá ukazujú realitu, ktorá je pre nás ťažko predstaviteľná od prísne kontrolovaného pohybu až po obmedzenia zasahujúce do najbanálnejších oblastí života. Pestrá skladba respondentov umožňuje nahliadnuť na každodennosť v jednom z najizolovanejších režimov sveta z viacerých perspektív.
Audioknižné spracovanie je výrazným plusom. Každú postavu nahovoril iný interpret, čo príbehom dodáva autenticitu. Rozprávači navyše výborne precítili emócie. V audioknihe vystupuje aj samotná autorka, ktorá kladie otázky. Pôsobí vecne a rešpektujúco, nesnaží sa respondentov tlačiť do dramatických gest, nehodnotí, ale necháva prehovoriť samotných svedkov, ktorí prežili to, čo si my len ťažko dokážeme predstaviť.
Vďaka svojej vecnosti a autentickosti sa niektoré časti nepočúvali ľahko, ale práve v tom spočíva dôležitosť knihy. Pripomína nám, že sloboda nie je samozrejmosť, a to čo my považujeme za bežné, ako možnosť cestovať, vybrať si účes, pozerať, čo chceme, alebo jednoducho vyjadriť svoj názor, môže byť inde dôvodom na potrestanie, šikanu či sociálne vylúčenie.
Ak vás zaujímajú knihy o diktátorských režimoch, propagande a živote obyčajných ľudí v uzavretých režimoch, Svědectví o životě v KLDR by ste nemali obísť. Je to silné, dôležité a veľmi dobre spracované dielo.
Zaujímate sa o knihy venujúce sa diktátorským režimom?
Za audioknihu ďakujem: Audiolibrix.
Máte radi príbehy o hľadaní pravdy a spravodlivosti?
„Čas nikdo nevrátí a ukrajuje všem stejně. Ten jediný je spravedlivý.“
Kniha sa venuje dvom kriminálnym prípadom inšpirovaným skutočnými udalosťami, ktoré spája jediné: pravda napokon vyjde najavo až vďaka analýze biologického materiálu a moderným vyšetrovacím postupom.
Na začiatku knihy od Ivety Svobodovej sa ocitáme na prelome 80-tych a 90-tych rokov 20-teho storočia. Hlavná postava Jana Málková nastupuje do Kriminalistického ústavu, kde má vybudovať nové biologické laboratórium, a to v období, keď sa forenzná genetika v Československu ešte len formovala.
Už na začiatku kariéry sa spolu s majorom Lubošom Neumannom a ďalšími kolegami ocitá uprostred šokujúceho prípadu vraždy, ktorý tím na dlhý čas poznačí. Páchateľa sa nepodarí dolapiť a príbeh sa posúva o niekoľko rokov dopredu, do čias, keď sa začína ukazovať obrovský potenciál DNA analýzy.
Autorka zachytáva vznik forenzných databáz a vývoj metód, ktoré sú dnes samozrejmosťou. Čitateľ preniká do sveta laboratórií, kde sa postupne formuje tím, postupy aj dôvera v technológie, ktoré nakoniec prinesú zásadný zlom v odhaľovaní zločinov.
Text má výrazný emocionálny rozmer a autorka ho podáva s dôrazom na ľudskosť. Zločiny sú kruté, no v kontraste s nimi sledujeme súkromie hlavných postáv, ich rodinné radosti aj ťažkosti. Niekedy je osobnej roviny možno až priveľa najmä tam, kde autorka odbieha k témam zdravého stravovania či množstvu opísaných jedál. Na druhej strane však práve tieto momenty budujú pocit kolegiality a ukazujú, že za každým úspechom stoja konkrétni ľudia, ktorí si navzájom pomáhajú prekonávať pracovné aj osobné krízy.
Ako človek pôsobiaci vo vedecko-výskumnej sfére, kde som zizoloval stovky vzoriek na DNA analýzy od pacientov, oceňujem, že Svobodová podáva laboratórne postupy zrozumiteľne a prirodzene, pričom dopĺňajú atmosféru knihy a neodradia ani čitateľa bez vedeckého zázemia.
Záver knihy prináša aj širší apel na trestnoprávnu zodpovednosť a aj to, že technológie síce prinášajú spravodlivosť, no zároveň otvárajú mnohé spoločenské otázky.
Celkovo ide o silnú, dobre vystavanú a ľudsky napísanú knihu, ktorá zaujme čitateľov skutočných kriminálnych prípadov, fanúšikov moderných forenzných metód aj tých, ktorí ocenia prepracované charakterové vzťahy. Iveta Svobodová ukazuje, že vie spojiť autenticitu, emóciu aj odborné pozadie do jedného funkčného celku. Po prečítaní tejto knihy sa určite rád pozriem aj na jej ďalšie tituly.
Za knihu ďakujem: dobre-knihy.cz
„Někdy se v životě potřebujeme dívat na věci z té lepší stránky. Když nevíme, co se děje, je vždycky lepší předpokládat dobré zprávy.“
Píšete ešte klasické listy? A našli ste si už niekedy nejaký tajomný odkaz alebo by ste si aspoň priali jeden nájsť?
Práve rukou písaný a veľmi osobný list sa stáva spúšťačom príbehu o troch ľuďoch, ktorí sa v jednom seattleskom kníhkupectve a antikvariáte nečakane prepoja.
Alice, 33-ročná introvertka, žije osamote, miluje knihy a namiesto reálnych kontaktov sa rada ponára do predstáv o tom, ako žijú ostatní. Jedného dňa ju zaujme sympatický kníhkupec a rozhodne sa ho osloviť nezvyčajným spôsobom. Napíše mu list, ktorý ukryje do jednej z kníh.
Westley, muž, pre ktorého bol list pôvodne určený, je rovnako uzavretý typ a medzi knihami sa cíti bezpečnejšie než medzi ľuďmi. A tak akosi prirodzene pôsobí ako súčasť kníhkupectva, ktoré je pre neho domovom aj útočiskom.
Namiesto neho však list nájde Laura, matka 7-ročnej dcérky, ktorá sa postupne snaží opäť vystavať svoj život a nájsť pre seba miesto v každodennom chaose.
Príbeh je rozprávaný striedavo z pohľadu všetkých troch postáv, pričom autorka im dáva dostatok priestoru, aby sme nahliadli do ich obáv, túžob aj do tichých zákutí ich života. Občas vstupujú do deja aj epizódy ďalších postáv, čím vzniká prirodzená mozaika ľudí, ktorých spájajú knihy, priestor a jemné nedorozumenia.
Macdonaldová veľmi citlivo vykresľuje atmosféru kníhkupectva a antikvariátu prostredie, ktoré je pre milovníkov kníh samo osebe pozvánkou. Vtipné momenty, úsmevné situácie, anonymné odkazy v knihách či „zákulisie“ nakrúcania filmu dodávajú románu ľahkosť a hravosť.
„Svět je plný předmětů, které jsou zadarmo a které lze použít jako záložku...“
„... někdy člověk zkrátka musí vylézt ze své ulity a počkat, co se stane.“
Hoci príbeh pracuje s témami ako izolácia, práca z domu či prirodzená potreba blízkosti, všetko podáva nenútene a s jemnosťou. Ide o oddychové, láskavé čítanie s romantickým nádychom, nie však prehnane sladké.
Ak hľadáte knihu, ktorá pohladí na duši, vyčarí úsmev a prenesie vás do útulného sveta kníhkupectva, Tři v knihkupectví bude pre vás skvelou voľbou.
Za knihu ďakujem: Beta-Dobrovský.
V chorvátskom letovisku Split je nájdená brutálne zavraždená mladá žena. Zistí sa, že ide o Slovenku, mediálne známu moderátorku počasia Ninu. Podozrivým sa okamžite stane jej priateľ, s ktorým trávila dovolenku.
Prípadu sa ujímajú chorvátski policajti Vjeran Juriša a Marija Ležović, no do deja zasiahne aj tím z Bratislavy, ktorý neváha vyraziť do Splitu, keďže sa prípad týka jedného z ich kolegov.
Už úvod knihy čitateľa vtiahne drsným opisom miesta činu. Paralelne s hlavným dejom sa rozvíja aj línia siahajúca hlbšie do minulosti chorvátskych vyšetrovateľov. Autor pracuje s prehľadnou časovou štruktúrou, strieda prítomnosť, minulosť, nedávne udalosti, pričom je všetko prehľadne označené a čitateľ sa ani pri častejších preskokoch nestráca.
Zasadenie časti príbehu do Chorvátska pôsobí sviežo. Lokálne výrazy a opisy prostredia sú príjemným spestrením, našťastie s prekladmi, takže nerušia plynulosť čítania. Príchod bratislavského tímu prináša do deja dynamiku a najmä doťahovačky medzi hovorkyňou Denisou a psychologičkou Petrou dodávajú príbehu ľahší tón. Hoci tieto postavy občas spôsobujú, že niektoré situácie vyznievajú menej realisticky, práve túto odľahčenosť som si obľúbil už v prvom dieli série.
Druhá polovica románu sa presúva do Bratislavy, kde sa vyšetrovatelia naplno sústredia na rozplietanie Nininho životného príbehu. Autor postupne odhaľuje jej tajomstvá, či vzťahy. Pribúdajú zvraty, niektoré viac, iné menej presvedčivé, občas dramatické, no celkovo držia dej v tempe. Štruktúra knihy dovoľuje čitateľovi skladať prípad ako mozaiku, pričom každá časť poodhalí kúsok z Nininho života.
Autorov štýl je priamočiary, rytmický a kniha pôsobí ako kombinácia napínavého príbehu a oddychového návratu medzi známe postavy, ku ktorým som sa rád vrátil. Rosnička však zároveň prináša tému životných rozhodnutí a hraničných situácií, ktoré ukazujú, čo všetko je človek schopný urobiť z lásky, či už tej dobrej, alebo toxickej.
„... láska robí s ľuďmi divy. Niekedy z nich vytiahne to najlepšie a niekedy to najhoršie.“
Rosničku vnímam ako príjemne napísanú, napätú, no stále oddychovú krimi, ktorá nestráca atmosféru série. A ja sa už teším na tretí diel Kukučku.
V Londýne nie je bezpečno. Temža v sebe skrýva niečo, čo malo zostať pochované. Keď sa z jej kalných hlbín začnú vynárať telá, Londýn sa mení na mesto hrôzy. Mŕtvi ožívajú, ulice pohlcuje chaos, gangy rabujú a horor sa stáva realitou. Ako sa s touto desivou situáciou ľudia vysporiadajú?
„... přicházeli od řeky a on neslyšel žádné plácání blížících se vesel... pohybovali se šouravou chůzí, nejasné siluety skloněné, hlavy vystrčené dopředu, paže natažené.“
Autor v tejto knižke spája postapokalyptický zombie horor s gangsterským svetom, čo pôsobí zaujímavo, ale nefunguje to úplne bez problémov. Na malom priestore sa objavuje množstvo postáv, gangov a názvov, v ktorých sa dá ľahko stratiť. Postavy sú načrtnuté len zľahka, takže si k nim čitateľ nestihne vytvoriť vzťah.
Niektoré časti (napr. technické pasáže o plavebných komorách) brzdia tempo a oslabujú napätie, pričom mi chýbala postava, ktorej by som skutočne fandil. Chvíľu mi trvalo, kým som sa zorientoval, v akom období sa príbeh vlastne odohráva, a aj keď je dej vystavaný svižne, vysvetlenie pôvodu naplavenín by potešilo, keďže sme okamžite hodení do chaosu.
Zaujímavým motívom je, že aj nepriatelia sa dokážu spojiť pre spoločný cieľ, keď ide o prežitie. Na druhej strane, atmosféra funguje výborne je temná, hustá, nepríjemná a zo stránok cítiť smrad Temže. Boatman dokáže navodiť pocit hnusu, beznádeje a všadeprítomného nebezpečenstva. Boje s naplaveninami sú nechutné, ale pôsobivé.
Záver knihu mierne pozdvihne, no celkovo ide o slabší príspevok do inak kvalitnej série Zrnka temnoty. Ak však máte radi horory, kde voda páchne smrťou a Londýn sa mení na nočnú moru, Naplaveniny by vás mohli zaujať.
Za knihu ďakujem: Golden Dog.
Čítate knihy so zombie tematikou?
Ivana Blažejová prežíva obyčajné popoludnie. Ide si do školy vyzdvihnúť svoju deväťročnú dcéru Natálku. V aute si spieva pesničku Šaty od Mariky Gombitovej, no panika nastáva, keď dievčatko na obvyklom mieste nečaká. Natálka zmizla. A zdanlivo bežný deň sa mení na nočnú moru.
„Po Natálke nebolo ani stopy. Akoby sa po nej zľahla zem, jediným mávnutím kúzelníckej paličky. Deväťročné dievčatko zmizlo. Vyparilo sa! Rozplynulo sa ako obláčik dymu. Bez svedkov. Bez rozlúčenia...“
Roman Horňák sa tentoraz púšťa do mimoriadne citlivej témy. Únos dieťaťa, vyšetrovanie, bezmocnosť rodiča, krutosť, ktorá sa nedá pochopiť. Prípad, ktorý riešia kriminalisti, preverí nielen ich profesionalitu, ale aj psychickú odolnosť. Aj hlavnej postave prasknú nervy. Je sa ale čo diviť, keď má doma tiež malú dcérku?
Autor po troch knihách posúva kvalitu svojho písania vyššie. Píše priamo, surovo, realisticky, miestami až bolestivo úprimne. Nevyhýba sa ťažkým scénam ani opisom utrpenia, či zúfalstva. Anjelik nie je len detektívka, ale aj príbeh o ľuďoch, ktorí sa musia pozrieť do tváre zlu a o tom, ako hlboko dokáže zasiahnuť dušu človeka a navždy ju poznačiť.
Kniha má svižné tempo a číta sa rýchlo, ale ťažko. Nie pre štýl, ale pre obsah. Anjelik je kniha, pri ktorej sa strieda zlosť, smútok a súcit. Hlavným motívom nie je len vyšetrovanie, ale aj otázka, ako sa vyrovnať s krutosťou, ktorá prichádza zvonka. A hoci je dej jednoduchší, jeho sila spočíva v emóciách.
Je to príbeh o zle, ktoré zničí život malej duše, ale aj o ľuďoch, ktorí sa s tým zmierujú veľmi ťažko. A dá sa to vôbec? Kniha nie je pre slabšie povahy a najmä rodičia malých detí s ňou môžu mať problém. No ak hľadáte knihu, ktorá vás zasiahne a prinúti zamyslieť sa, Anjelik vás určite nenechá chladných.
Za knihu ďakujem vydavateľstvu Elist.
Čítate knihy, ktoré sa nevyhýbajú ťažším témam?
Investigatívny novinár Josef Klíma, známy svojou dlhoročnou prácou na poli reportáží o zločine, patrí medzi legendy českej žurnalistiky. Dve publikácie o sebe a o práci reportéra už vydal, no a v tejto knihe sa tentoraz nepozerá len na svet zločinu a známe kriminálne prípady, ale aj na svoj osobný život úprimne, otvorene a bez prikrášlenia.
Na podnet svojej bývalej kolegyne Karolíny Liškovej prijal ponuku na rozhovor a urobil veľmi dobre. Rozhovory, ktoré s ním Lišková vedie, odhaľujú zákulisie známych káuz aj portrét človeka, ktorý sa celý život pohyboval v tieni zločinu.
Kniha má formu rozhovoru otázka a odpoveď, niekedy stručne, inokedy obšírnejšie. Klíma spomína na svoju prácu, rozhovory, aj na prípady, ktoré zarezonovali. Najviac ma zaujali pasáže o orlických vraždách či väzňovi Kajínkovi.
Do rozhovorov sú zakompované aj spomienky jeho priateľov. Striedajú sa rôzne témy: práca, ktorá ho bavila, ale aj vyčerpávala, jeho súkromie, detstvo, ťažký život rodičov, písanie, šikanovanie kvôli očnej vade, jeho muzikantská dráha či stretnutia s významnými ľuďmi. Klíma hovorí aj o šťastí, ktoré ho v živote sprevádzalo, o cestovaní, vzťahu k náboženstvu a o svojom najtemnejšom prípade.
Niektoré časti boli pre mňa veľmi zaujímavé (najmä tie pracovné), iné menej. Formát rozhovoru robí knihu plynulou a ľahko čitateľnou, dopĺňajú ju aj fotografie od detstva až po súčasnosť. Vďaka nim kniha pôsobí veľmi osobne a autenticky, ako komplexný portrét človeka, ktorý sa celý život pozeral „tváří v tvář zločinu“.
Podľa názvu som pôvodne čakal viac o samotnej práci reportéra, ale zaujalo ma aj súkromie a jeho pestrý život. Pre skalných fanúšikov „true crime“ možno niektoré kapitoly neprinesú nové informácie, no ak chcete spoznať Josefa Klímu ako človeka aj novinára, kniha by sa vám mohla páčiť.
Za knihu ďakujem: Knihy Dobrovský.
Zaujímajú vás rozhovory s osobnosťami alebo skôr knihy o reálnych kriminálnych prípadoch?
Andrzej Sapkowski sa po rokoch vracia do sveta Zaklínača. Tentoraz však nejde o pokračovanie, ale o návrat na samotný začiatok Geraltovho príbehu. Rázcestie krkavcov nás privádza k mladému Geraltovi, ešte predtým, ako sa stal legendárnym Bielym vlkom či obávaným Mäsiarom z Blavikenu.
Geralt svoju púť odštartuje skutočne „vo veľkom štýle“. Spáchal zločin, hrozí mu poprava a zdá sa, že jeho kariéra zaklínača skončí skôr, než sa vôbec začne. Našťastie sa objaví zaklínač Preston Holt, ktorý ho vytiahne z problémov. Ešteže tak, inak by bola poriadna škoda, keby sa legenda skončila skôr, ako by sa vôbec stihla zrodiť. Tým sa začína jeho cesta, ktorá ho privedie na symbolické rázcestie medzi osudom a vlastnou vôľou.
„Rázcestie. Symbolické miesto. Štyri cesty na štyri svetové strany. Miesto voľby a rozhodnutia.“
Geralt je tu ešte mladý, neskúsený zaklínač, ktorý sa len učí chápať svet a svoje poslanie. Priťahuje problémy ako magnet, púšťa sa do boja s monštrami, pomáha ľuďom, ale robí aj chyby, dostáva sa do konfliktov a občas sa stane terčom posmechu.
„Tento Zaklínač priťahuje problémy ako magnet.“
Popri hlavnej dejovej línii sledujeme aj osud jeho mentora Prestona Holta, ktorého minulosť pridáva príbehu temnejší nádych. Nechýba politika, intrigy a mocenské hry, čo robí Sapkowského svet taký živý. Kniha obsahuje aj mapu, čo ja osobne pri takomto type kníh mám veľmi rád.
Štruktúrou ide skôr o sériu epizód zo života mladého Geralta než o súvislý epický príbeh. Rázcestie krkavcov síce nedosahuje silu záverečných dielov série, no stále ide o dôstojný a zaujímavý návrat do známeho sveta. Sapkowski opäť predvádza svoj typický štýl: hutný jazyk, množstvo latinských výrazov (ktoré môžu niekomu pôsobiť rušivo) a jemne ironický tón. Humor je tu menej výrazný než zvyčajne a Geralt pôsobí trochu „nemastno-neslano“.
Nováčikov by som odporúčal začať poviedkovou knihou Posledné želanie. No skalní fanúšikovia Zaklínača ocenia možnosť vrátiť sa na začiatok a sledovať, ako sa rodila legenda.
Čítate Zaklínača? Alebo ste fanúšikmi seriálu či hier zo sveta Zaklínača?
Za knihu ďakujem: Albatros Media (SK).
Taliansky autor Paolo Giordano nás v románe Požierači neba zavedie do slnkom zaliateho južného Talianska. Hlavou postavou je Teresa, dievča z Turína, ktoré každé leto trávi prázdniny v Apúlii, v „podpätku talianskej čižmy“. Tam sa zoznámi s trojicou chlapcov - Bernom, Nicolom a Tommasom a spolu s nimi sa vydáva na cestu, ktorá ju navždy poznačí. Medzi ňou a Bernom preskočí iskra, no Bern zostáva záhadný, akoby žil vo vlastnom svete, kde platia iné pravidlá.
„... je hlúpe myslieť si, že rozdiely medzi ľuďmi zmiznú len preto, že si to niekto želá.“
„Je toho veľa, čo sa dá zistiť v životoch iných ľudí... Nemá to konca. Ale občas by bolo lepšie vôbec s tým nezačínať.“
Príbeh sledujeme z pohľadu Teresy, pričom sa autor v pomerne dlhých kapitolách presúva medzi minulosťou a prítomnosťou, čím postupne skladá mozaiku spomienok a vzťahov do celku. Vzniká tak napätá, miestami až melancholická atmosféra.
Kniha je o láske, viere, vine, dospievaní a hľadaní samého seba, o mladých ľuďoch, ktorí robia chybné rozhodnutia a nesú ich dôsledky. Giordano otvára aj vážnejšie témy, ako vzťah k Bohu, ekologický aktivizmus, rodičovstvo či morálne hranice. Niektoré vzťahy medzi postavami pôsobia až znepokojujúco, ale aj v tom je sila románu.
Úplne mi nesadla štruktúra knihy, a to dlhé kapitoly a spomínané presuny v čase. No Giordanov jazyk je plynulý, veľmi čitateľný a autor veľmi dobre vypracoval psychológiu postáv, pričom sa nebojí ukazovať ani temné stránky ľudskej povahy.
Požierači neba sú románom o viere, stratách a túžbe po zmysle života. Ide o silný príbeh o tom, že aj naše zlyhania, viera aj túžba po blízkosti z nás robia ľudí.
„Niekedy treba zájsť až za hranicu toho, čo človek pokladá za správne, v záujme vyššieho cieľa.“
Čítal ste niečo od autora?
