Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som knihomoľ a zberateľ kníh. Vždy sa teším, keď si môžem prečítať dobrú knihu a relaxovať pri nej. :) Obľubujem najmä detektívky, v poslednej dobe severské krimi, ale vzťah mám aj ku fantasy a iným knižkám. Dobrých kníh nie je nikdy dosť a každá si zaslúži našu pozornosť. :)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Máte doma psíka?
Turbo je jedenásťročný jazvečík, ktorý žije v byte so svojou paničkou Helenkou. Helena je staršia dáma na dôchodku a so psíkom zdieľa roky spoločného života. Tvoria nerozlučnú dvojicu, ktorú spája nežnosť, rutina aj tiché porozumenie. Turbo miluje jedlo, pohodlie a predovšetkým spoločnosť svojej paničky, ktorá mu splní všetko, čo mu na jeho psích očiach vidí.
Keď však Helenka jedného dňa nečakane nepríde domov, psík náhle zostane sám. Nerozumie, kam sa stratila, prečo ho nikto nechce, a zrazu sa ocitá v chladnom prostredí útulku. Kde sú jeho známe deky, vankúše, vôňa domova a miska plná dobrôt?
Autorka sa veľmi citlivo ponára do psieho vnímania sveta, do jeho zmätenosti, smútku i túžby po láske. Je to kniha o vyrovnávaní sa so stratou, zmenou a samotou, ale aj o priateľstve, ktoré pretrváva aj za hranicou každodennosti, o potrebe blízkosti a o tom, že aj malé srdce môže mať veľké city.
„... skutočné priateľstvo spočíva vo vzájomnej podpore a starostlivosti... Veď čo už je to za priateľa, ktorý sa nám otočí chrbtom, keď sa pošmykneme?“
Magdalena Kulus v príbehu pripomína, že každý, či už človek, alebo zviera, si zaslúži pozornosť a lásku, bez ohľadu na vek. Upozorňuje aj na stratu kontaktu medzi ľuďmi v dobe, keď sa často uspokojujeme s technológiami namiesto skutočného rozhovoru. A hlavne, aké dôležité je mať niekoho, s kým sa môžeme tešiť o radosť, keďže len vtedy majú naše každodenné činnosti skutočný zmysel. Zároveň pripomína, že láska a nádej nikdy nevyhasnú.
Turbo prináša ťažkú tému podanú s jemnosťou a pochopením. Je to kniha, ktorá sa dotkne detí aj dospelých. Vďaka veľkým písmam a pôvabným ilustráciám je prístupná aj mladším čitateľom, no svojou hĺbkou osloví každého, kto vie, aké silné môže byť puto medzi človekom a zvieraťom. Je to zároveň krásny spôsob, ako citlivo deťom priblížiť tému straty blízkeho, a učiť empatii, zodpovednosti a pochopeniu pre starobu a stratu.
Mňa osobne príbeh veľmi chytil za srdce a verím, že si tohto milého jazvečíka obľúbite vy aj vaše ratolesti.
Za knihu ďakujem vydavateľstvu Slová.
„... za každých okolností sa nájde nejaká dobrá duša jedna, a hádam aj viacero. A hoci by neboli schopné napraviť všetko zlé, vrátiť späť, čo sa stalo, stačí, že poškrabkajú za uškom, venujú pár milých slov či zoberú do parku. Už aj to je viac než dosť veď samotu ešte nikto nikdy neporazil sám. Potrebný je na to druhý človek, prípadne pes - veď so psom nemožno byť osamelý.“
Akých máte kolegov? A čo váš šéf? Rozumiete si s ním?
Predstavte si, že váš nenápadný kolega stážista nebol len ten, čo varí kávu a kopíruje papiere. Čo ak by jeho skutočná úloha bola… odstrániť šéfa?
Presne takúto misiu má John Lago. Za jeho hladkou tvárou sa skrýva jediné poslanie: dostať sa k vysokopostavenému cieľu a odstrániť ho. John totiž pracuje pre spoločnosť Ľudské zdroje a. s., ktorá sa špecializuje na likvidáciu skorumpovaných manažérov.
Práve sa púšťa do svojej poslednej misie pred “odchodom do dôchodku”. Keď mu však cestu skríži agentka FBI, zisťuje, že tento raz to nebude také jednoduché a situácia sa značne skomplikuje.
Začiatok knihy bol pre mňa trochu pomalší, no postupne som si na špecifický štýl zvykol. Príbeh je totiž podaný formou Príručky stážistu, v ktorej sa John prihovára priamo čitateľovi akoby bol váš nový kolega. Delí sa o svoje skúsenosti, zásady, spomienky, či “rady do života”, ktoré získal rokmi praxe a fungujú ako návod, ako v jeho nebezpečnej práci prežiť.
Dej je vtipný, trpký, ironický, plný akcie, prestreliek, bitiek aj krvi. John je pritom sympatický antihrdina, ktorý robí zlé veci, no stále si zachováva čierny humor a nadhľad, dokonca aj v najdramatickejších momentoch, ktoré rád okorení filmovými odkazmi.
Niektoré scény sú možno prehnané a romantická linka, ktorú tu autor zakomponoval, nebola celkom presvedčivá, no ako celok ma kniha bavila. Prináša morálne dilemy, otázky identity a ukazuje hrdinu, ktorého by ste vo svojej kancelárii stretnúť rozhodne nechceli. Obzvlášť ma zaujímali momenty, v ktorých John skúma svoju minulosť a zisťuje, kým naozaj je.
Kniha je ideálna pre čitateľov, ktorí majú radi akčné thrillery, čiernu komédiu a netradičných antihrdinov. Bonusom knihy je aj poviedka Piatok bez kravaty, ktorá je predpokračovaním samotnej príručky.
Píše sa rok 1950 a na americkom Juhu sa ľudia delia na „bielych“ a „farebných“.
Dvanásťročný Robbie Stephens je odsúdený na šesť mesiacov v obávanom výchovnom ústave Gracetown za to, že bránil svoju sestru Gloriu pred útokom syna miestneho statkára. Ústav má slúžiť na „nápravu“ chlapcov, no realita je oveľa temnejšia.
„Robert do té doby neviděl budovu, která by vyhlížela tak živě dokonce jako by na něj čekala. Bylo to zlé místo a tato budova byla srdcem toho zla.“
Autorka strieda dve dejové línie: Robbieho, ktorý prežíva tvrdý vojenský režim, objavuje strašidelné tajomstvá ústavu a spoznáva dar vidieť duchov, a Gloriinu, kde sledujeme jej úporný boj proti nespravodlivému systému, ktorý brata poslal do ústavu. Deti, ktoré si okamžite získali moje sympatie, nemajú ľahký život a táto situácia im ho len skomplikuje.
Atmosféra knihy je mrazivá a plná napätia. Ústav pôsobí ako nočná mora, kde sa prelína každodenná drina s temnými nadprirodzenými silami. Autorka zároveň zdôrazňuje aj krutú realitu rasovej segregácie, diskriminácie a násilia. Hororové momenty s duchmi však nemusia byť tým najdesivejším v príbehu. Prirodzená je potom otázka: čo je desivejšie? Nadprirodzené zjavenia, alebo nespravodlivosť, ktorá bola pre „farebných“ Američanov každodennou realitou?
Due spája hororové prvky s historickým pozadím a kombinuje mrazivý ústav, temné tajomstvá a duchárske momenty s tvrdou realitou amerického Juhu v 50. rokoch. Výsledkom je silný, emotívny a trpký príbeh. Kniha je obsiahla a niektoré pasáže pôsobia pomalšie, pričom mňa osobne viac vtiahli duchárske scény s Robbiem, jeho nečakaná premena z chlapca na muža a postupné odhaľovanie tajomstiev ústavu, než Gloriina línia. Spolu však vytvárajú komplexný a intenzívny obraz doby.
Výchovný ústav nie je len horor, ale aj výpoveď o sile, bolesti a nespravodlivosti. Je to román, ktorý dokáže rozrušiť aj dojať a zostane vo vás rezonovať ešte dlho po dočítaní.
„Když seš jednou mrtvej, tak mrtvej zůstaň.“
Čítate aj vy knihy, ktoré sa venujú témam rasovej segregácie a diskriminácie?
Za knihu ďakujem: Beta-Dobrovský.
3,5*
Boli ste už na výmennom pobyte?
Do domu manželov Matta a Natalie Merritových jedného dňa príde študentka z Veľkej Británie Tanya, ktorá má v USA stráviť rok. Súčasťou rodiny sú aj ich dve deti, Paige a Will. Zatiaľ čo rodičia sú z novej návštevy nadšení, deťom na nej od začiatku niečo nesedí.
Natalie si Tanyu rýchlo obľúbi a berie ju ako členku rodiny. Deti tušia, že ich „sestrička“ skrýva niečo viac a sťa Sherlock a Watsonová sa vydávajú do pátrania po pravde. Navyše je tu až zarážajúca podoba s ich sestrou Anabel, ktorá zomrela pred dvomi rokmi. Kto Tanya v skutočnosti je? Aké tajomstvá skrýva? A čo ak nie je jediná, kto niečo skrýva?
„Když něco zmizí byť nadobro pořád to neznamená, že na to člověk dokáže zapomenout.“
„Naše minulost na nás ulpíva v tenkých vrstvách napříč časem.“
Príbeh sledujeme striedavo z pohľadu Natalie a Paige. Práve pasáže s Paige, ktorá by Tanyu najradšej uškrtila, dodávajú deju iskru a čierny humor, ktorý dosť pobavil. Samotná Tanya je jedna z najprotivnejších postáv, aké som v knihe zažil - vlezlá, manipulatívna, no dokonale schopná omotať si ľudí okolo prsta.
Kniha je veľmi rýchlo čitateľná so svižným tempom a krátkymi kapitolami, ktoré udržujú napätie. Myslel som si, že pôjde o predvídateľný príbeh, no nakoniec priniesol viacero nečakaných zvratov a vo finále je nakoniec prekvapivá. Kniha ma síce bavila a mala šokujúce momenty, no celý koncept pôsobí miestami pritiahnuto za vlasy a určité situácie by sa v skutočnosti dúfam nestali.
Autorka sa zaoberá aj myšlienkou či sme k zlu predurčení geneticky a to ako nás formuje samotná výchova. Je aj o starostiach, vyrovnávaní sa s traumou nad stratou dieťaťa, či bremene, ktoré si nesieme a pre zachovanie rodinného šťastia radšej mlčíme.
Host do domu je psychologický triler, ktorý poteší napríklad fanúšikov Freidy McFadden a tých, ktorí majú radi trilery zamerané na fungovanie rodiny poznačenej traumou, do ktorej sa nečakane vkradne cudzinka a s ňou aj napätie, strach a pochybnosti.
Vydáte sa aj vy pozrieť sa do tajomstiev tejto rodiny? Len pozor nikdy neviete, koho si pustíte do domu.
Za knihu ďakujem: Knihy Dobrovský.
Máte doma malého futbalistu alebo fanúšika športových príbehov?
Nemecký autor Benjamin Schreuder nám v knihe Futbaloví machri predstavuje hlavného hrdinu Bena. Je to mladý chalan, ktorý od malička žije futbalom. Hrá za miestny tím, no po príchode trénerovho syna Benna sa z neho stáva „číslo 2“ a väčšinu zápasov presedí na lavičke. Berie to ako nespravodlivosť a túži dokázať, že je lepší hráč.
Zlom nastáva, keď Ben dostane pozvánku na výberový kemp prestížnej Futbalovej akadémie Píniový les. Je to pre neho šanca, ktorú sa rozhodne využiť. Tam sa stretáva s hráčmi z väčších klubov, s novými priateľstvami, rivalitou, ale aj s troškou mágie, ktorá celý príbeh odľahčuje a pridáva mu fantazijný rozmer. A medvedík čistotný z obálky v tom hrá svoju úlohu! Obstojí ale Ben v konkurencii najlepších hráčov krajiny, ktorí majú možno viac talentu?
Kniha sa neponára hlboko do futbalovej taktiky ani samotnej hry na trávniku, čo ju robí prístupnou aj pre deti, ktoré futbal nepoznajú do detailov. Občas môže čitateľa miasť podobnosť mien Ben a Benno, no krátke kapitoly, svižný dej a množstvo ilustrácií to vynahrádzajú.
Schreuder otvára témy rivality, nespravodlivosti, hľadania sebadôvery a využívania šancí, ktoré sa v živote neobjavia často. Je to príbeh o frustrácii aj odvahe, o tom, že svoje miesto si človek musí vybojovať, no nie vždy iba silou, ale aj vytrvalosťou a vierou v seba. Pocit krivdy a túžba dokázať svoju hodnotu sú silné motívy, ktoré detský čitateľ ľahko pochopí.
„Vždy posúvajte svoje limity. Skúšajte to, čo vás bolí. V tom sa skrýva váš potenciál.“
Koniec jasne naznačuje, že toto je iba prvý diel. A zdá sa, že sa ešte máme na čo tešiť. Odporúčam všetkým mladým čitateľom (nielen chlapcom) od ôsmych rokov, ktorí majú radi šport, odvahu a priateľstvo.
Za knihu ďakujem: GRADA Slovakia.
„Futbal je tvrdá záležitosť... Kto sa chce predviesť, musí zaťať zuby, inak zostane stáť na ceste sám. Pre kariéru musíme obetovať všetko: rodinu, kamarátov, dokonca aj naše koníčky.“
Aj v druhom dieli série Pomocníčka nás autorka zavedie do prostredia bohatých ľudí a odhaľuje skryté rodinné problémy, ktoré sa postupne dostávajú na povrch.
Hlavná postava Millie získava nové zamestnanie u pohľadného, uhladeného a finančne zabezpečeného Douglasa Garricka, ktorý pôsobí, akoby nemal ani jednu chybu. Práca je pre Millie ideálna, keďže sa jej nikto nepýta na jej minulosť. Vyhovuje jej to, pretože naša pomocníčka má tajomstvo, a nie malé. Pán domu má však jednu podmienku: jeho chorú manželku Wendy nesmie navštevovať a má ju nechať na pokoji.
V prvej časti sledujeme Milliein pohľad na každodennú rutinu, starostlivosť o domácnosť a jej súkromný život, ktorý vôbec nie je jednoduchý. Pomáhať ľuďom je pre ňu poslaním a napriek tomu, že sa snaží byť nenápadná, jej zvedavosť ju nepustí. Prečo sa s Wendy stále nestretla? Po niekoľkých zvláštnych situáciách sa rozhodne prekročiť hranice a keď sa konečne stretne s Wendy, uvedomí si, že nemôže zostať nečinná.
Druhá časť knihy prináša pohľad z inej perspektívy, ktorý úplne prevráti všetko, čo sme si mysleli, že vieme. Moje teórie sa zrazu rozpadli a autorka opäť prekvapila množstvom zvratov, atmosférou napätia a drobnými, no veľmi dôležitými vodítkami. Millie je odvážna a neústupná, pevne stojí za spravodlivosťou a obzvlášť sa mi páčili jej myšlienkové pochody.
„Je to drsňáčka.... Je nebezpečná. Ak si myslí, že chlap ubližuje žene, urobí takmer čokoľvek, aby to zastavila.“
Tajomstvo pomocníčky je ideálnou voľbou pre fanúšikov psychologických trilerov so zvratmi, striedaním perspektív a príbehmi, kde neviete komu veriť. Kniha drží úroveň prvého dielu, pričom ponúka napätie a silnú hlavnú postavu, ktorá vás nenechá odtrhnúť oči od stránok. Síce sa niektoré momenty môžu zdať mierne predvídateľné, najmä ak od autorky toho máte načítaného viac a niektoré postavy by mohli byť lepšie rozvinuté, autorka ale aj tak dokáže prekvapiť. A možno tie dvere mali naozaj radšej zostať zatvorené.
Za knihu ďakujem kníhkupectvu Littera Martin.
A čo vy, čítali ste už sériu Pomocníčka? A čo by ste robili na mieste Millie?
Láka vás téma siekt a ich manipulatívnej moci?
V prepychovej štvrti vo východoslovenskej metropole je objavených päť mŕtvych ľudí. Na sebe majú biele tuniky, tváre majú pozlátené.
„Zomreli, lebo niekto sa takto rozhodol. Niekto, komu zaimponovali výškou bankového konta či veľkosťou majetku. Boli mladí, krásni, plní síl a vitality. A žiaľbohu pre nich, aj úspešní.“
Namiesto bežnej vraždy ide o rituálne pôsobiaci zločin, ktorý od začiatku púta pozornosť. Na miesto činu prichádza tím okolo hlavnej postavy Romana Horňáka: šéf Iceman, energický Šturi, svojrázny patológ Karči či Viki, Romanov tandem.
Popri kriminálnej zápletke nechýba ani súkromný rozmer. Autor nezabúda ukázať Romana ako vdovca a otca malej a veľmi šikovnej Julky, ktorý sa musí popasovať s každodennými rodičovskými starosťami. Tieto pasáže, doplnené humorom a susedskou pomocou pani Gitky, knihu odľahčujú a robia postavy sympatickejšími.
Jadro príbehu sa točí okolo charizmatického guru, „vymývača mozgov“, ktorý si vie omotať okolo prsta bohatých nasledovníkov. Presne vystihuje lákadlo siekt: prísľub pokoja, harmónie a duchovného naplnenia, ktoré nemožno kúpiť. Niektoré pasáže prinútia zamyslieť sa, ako ľahko možno podľahnúť sladkým rečiam.
„... zrazu stretli človeka, ktorý im dokázal opäť čosi dať. Dal im, čo dávno stratili alebo zabudli hľadať. On s nimi neobchodoval, nekupoval ani nepredával. On ponúkal! Ponúkal im pokoj, harmóniu, pocit vnútorného blaha, vieru v čosi, čo si za peniaze nekúpiš...“
Silným momentom sú emotívne scény napríklad keď rodiny musia identifikovať telá svojich blízkych. Ja osobne mám načítaných pomerne veľa detektívok, ale pri tejto scéne mi do očí vbehli slzy. Na druhej strane, samotné vyšetrovanie pôsobí pomerne jednoducho a Horňák si vypomáha humornými hláškami a erotickými narážkami, ktoré môžu niekoho pobaviť, iného však odradiť.
Vymývač je čitateľná a pútavá kniha, ktorá však stavia viac na postavách a téme manipulácie než na sofistikovanom kriminálnom vyšetrovaní. Ak vám neprekážajú odľahčujúce poznámky a chcete nahliadnuť do sveta sekty, kde sa ideály stretávajú s temnotou, prečítajte si. Ja sa už teším na stretnutie s postavami, ktoré som si obľúbil, v ďalšej knihe Žaba.
Máte radi vlaky a železničnú dopravu? Ja som si ich zamiloval už ako dieťa, keď môj dedko pracoval ako vozmajster a občas ma počas letných prázdnin vzal do práce.
Kniha Johanna Glöcknera je, ako už názov napovedá, fascinujúcou zbierkou zhrdzavených lokomotív, opustených železničných staníc a tratí, ktoré už neplnia svoju funkciu. Autor nás sprevádza naprieč celým svetom od Európy (ktorej je venovaný najväčší priestor) cez Áziu, Ameriku a Afriku až po Austráliu.
Hlavnou devízou knihy sú kvalitné fotografie, ktoré pripomínajú dobu pary a majestátne stroje preháňajúce sa s rachotom a pískaním krajinou. Ku každej fotografii nájdete krátky text s informáciami o tom, prečo daná trať zanikla, čo sa s ňou stalo a či existuje nádej na obnovu. Niektoré trate a miesta sú dokonca zakázané, čo im pridáva na mysterióznosti. Kniha tak kombinuje vizuálny zážitok s krátkymi textami.
Text je miestami strohý a neponúka veľa podrobností, no práve fotografie a krátke príbehy tvoria jadro knihy. Kniha je ideálnym odrazovým mostíkom pre ďalšie čítanie o železniciach alebo miestach, ktoré Glöckner zachytil.
Autor neobíde ani české a slovenské železnice. Fotografie často vyvolávajú smútok: trate, ktoré si postupne podmaňuje príroda, lokomotívy pokryté hrdzou, budovy chátrajúce a vydané napospas času. Napriek tomu kniha pripomína význam železničnej dopravy aj jej postupný úpadok na daných miestach sveta, pričom vysvetľuje rôzne dôvody, prečo sa tak deje.
Táto zbierka je nádhernou cestou časom aj miestami, kde železnica už len spomína na svoju slávu. Je veľmi prehľadná a určite poteší všetkých milovníkov železníc a tých, ktorí radi objavujú zaniknuté miesta. Vďaka nej sa môžete pomyselne presunúť na druhý koniec sveta a možno vás inšpiruje, aby ste niektoré z týchto opustených miest navštívili osobne.
Za knihu ďakujem: GRADA Slovakia.
Počúvate podcasty?
Práve tie zohrávajú dôležitú úlohu v siedmom prípade Eriky Fosterovej. Tá počas prechádzky v štvrti, kde má nové bývanie, začuje výkriky a vzápätí sa ocitne na mieste činu. Obeťou je Vicky Clarkeová, ktorá robila podcasty o skutočných zločinoch. Do čoho sa zaplietla, keď jej život skončil tak tragicky?
Bryndza opäť ukazuje, že vie pracovať s napätím a vťahuje nás do prípadu plného prekvapení. Dej buduje postupne, drží nás v očakávaní a nezabudne pridať niekoľko zvratov. Vyšetrovanie odhaľuje Vickin rozpracovaný prípad muža sexuálne obťažujúceho ženy. Kto mal dôvod umlčať ju? Možných páchateľov je viac a autor naznačuje, že spravodlivosť nie je vždy pre všetkých rovnaká.
Kniha však nie je len o vyšetrovaní. Opäť nahliadneme aj do Erikinho súkromia, ktorá si zariaďuje nové bývanie, stále sa vyrovnáva so stratou manžela a dokonca ju čaká nečakané stretnutie s niekým z minulosti. Zostáva tvrdohlavá a miestami až nepolepšiteľná, rešpekt k autoritám jej stále chýba a dostáva sa do rôznych situácií, pri ktorých som musel krútiť hlavou. Našťastie má svojich kolegov, ktorí ju vedia spracovať a príbeh odľahčujú.
Tempo je svižné, prípad má zaujímavé pozadie a čítanie ubieha rýchlo. Oceňujem minimalizovanie oslovenia „detektív šéfinšpektor“, ktoré v predchádzajúcich knihách bolo pomerne časté. Avšak záver na mňa pôsobil trochu unáhlene, chýbalo mi hlbšie vysvetlenie, dôraznejšie vyvrcholenie a celkovo ma úplne neuspokojil. Napriek tomu ide o napínavú, dobre vystavanú detektívku, ktorá fanúšikov série nesklame. A možno vás osobná linka zaujme viac, ako samotný prípad.
Osudné svedectvo je vhodná kniha, ak hľadáte krimi, ktoré sa číta ľahko, udrží vás v napätí a prinúti vás premýšľať, komu veriť. Ja v sérii určite pokračujem a som zvedavý, kam sa posunie nielen ďalší prípad, ale aj osobný život Eriky Fosterovej.
Za knihu ďakujem: GRADA Slovakia.
Máte dobrú pamäť?
Spisovateľka Ariadna Oliverová sa ocitá uprostred zvláštnej záhady, keď ju počas literárneho obeda osloví pani Burtonová-Coxová. Jej syn sa chystá oženiť s krstnou dcérou spisovateľky, no v minulosti sa odohrala tragédia, ktorá sa stále nevyjasnila. Pred dvanástimi rokmi bol nájdený manželský pár mŕtvy pri útese s prestrelenými hlavami. Oficiálne vyšetrovanie uzavrelo prípad, no stále sa vedú debaty, či šlo o vzájomnú samovraždu, alebo jeden z manželov zabil toho druhého. Spisovateľka sa rozhodne vyhľadať Hercula Poirota, aby sa pokúsil objasniť túto záhadu. Obaja sa musia ponoriť hlbšie do minulosti, aby odhalili pravdu.
„... staré hriechy vrhajú dlhé tiene.“
Kniha je písaná z pohľadu Ariadny Oliverovej, ktorá sa snaží viesť rozhovory s rôznymi „slonmi“, ľuďmi, ktorí manželov poznali a na tragédiu si spomínajú, a aj samotného Poirota, ktorý spoľahlivým, nezabudnuteľným a systematickým spôsobom analyzuje jednotlivé indície a spája všetky kúsky mozaiky do jedného celku.
Príbeh sa zameriava skôr na analýzu minulosti a rekonštrukciu udalostí, ktoré dávno vybledli v pamäti svedkov. Ukazuje, ako sa časom pravda vytráca v spleti klamstiev, poloprávd a zamlčovaných faktov a ako sa minulosť môže zmeniť na mýty a klebety. Aj počas samotného vyšetrovania sa ukazuje, že ľudská pamäť je často neúplná, nespoľahlivá a skreslená.
„Keď si ľudia niečo pamätajú a porozprávajú vám o tom, nie vždy je to presne to, čo sa stalo, ale čo si oni mysleli, že sa deje.“
Aj keď sa zápletka miestami zdá predvídateľná a niektoré pasáže sú roztiahnuté s opakujúcimi sa motívmi, Slony nezabúdajú sú príjemným, hoci pomalším príbehom, ktorý ponúka pohľad na to, ako sa dá starší detektívny prípad poskladať z rozhovorov a analýz. Páčilo sa mi aj prirovnanie k slonom.
Ak však od kráľovnej anglickej detektívky ešte nemáte veľa načítané, odporúčam začať jej skoršími dielami. Tento román totiž možno nemá toľko prekvapení a šarmu, ako jej iné diela. Je ale pravda, že aj vo vyššom veku, mala autorka stále čo ponúknuť.
