Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som knihomoľka už od dôb, čo viem čítať. :) Počas detstva som prečítala najmä mnoho klasiky, ktorá ostala v mojom srdci až doteraz. V tínedžerskom veku som začala čítať aj modernú literatúru mnohých žánrov. :)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Kniha sa zaoberá veľmi silnou témou. Domáce násilie je veľmi nebezpečné a určite by sa o ňom malo písať viac, pretože mnoho žien si myslí, že je v tom samo. Samotné vyjadrenie problematiky autorka zvládla perfektne. Tá dilema, ktorú musí žena riešiť, keď ju manžel týra, je očividná a je veľmi ťažké sa z nej vymaniť tak, ako sa to podarilo Lily. Kniha sa čítala veľmi ľahko a príjemne. Napriek tomu mám však s knihou zásadné problémy. Prvých 120 strán bolo utrpením: prázdne rozhovory medzi Lily a Ryleom (to bolo fakt hrozné, na toľkých riadkoch preberať len jej blbé prehnané meno...), priveľa sexuálnych scén, ktoré tam nemuseli podľa mňa byť a taktiež Lily bola trochu nudná. Ryle z nej bol veľmi vzrušený a bol ochotný pre ňu ísť od vzťahu a podobne, avšak nevidela som dôvod, pre ktorý by mal urobiť jej príchod do jeho života takú zmenu. Taktiež som z týchto prvých strán mala zvláštny pocit. Akoby som čítala Evitovku. Nie že by na týchto knihách bolo niečo výrazne zlé, ale nečakala som, že kniha, ktorá sa má zaoberať domácim násilím, bude mať energiu podobnú Evitovkám. Išlo o štýl písania autorky ale taktiež o samotný dej. Rozumiem, že sa Ryle nejak musel zoznámiť s Lily, ale všetko to bolo také umelé a prehnané, že som tomu skrátka neverila. Ďalej niektoré nelogické scény alebo vyjadrenia mi tiež liezli na nervy. Prečo vôbec Lily liezla do vzťahu s Ryleom, keď prvý raz, keď ho uvidela, mal záchvat agresivity? Pre ňu, ktorá vyrástla v rodine s domácim násilím, by to mala byť prvá stopka. To, že je Ryle sexy, je snáď vedľajšie v takom prípade, nie? Keď ho takto videla, ešte mu mohla odolať, než ten vzťah vôbec vyeskaloval. Ďalej taký detail: keď sa s Ryleom prvý raz bavila a prišlo na tému kvetinárstvo, vyliezlo z nej, že by jej ľudia neverili s takým menom (Lily Blossom Bloomová), že to myslí s kvetinami vážne, alebo čo. Veď to je úplná hlúposť. Zbytok strán bol omnoho lepší. Dej začal byť prirodzenejší, konverzácie prestali byť tak plytké, nudné a trápne. Na konci som si aj poplakala. Vedľajšie postavy boli uveriteľné a milé. Hlavne Atlas bol úžasná postava a naozaj som sa doňho zamilovala pri čítaní. Knihu ako takú odporúčam, pretože môže človeku ukázať, čo sa môže približne odohrávať v hlave týranej ženy a tak častá otázka: „Prečo od neho neodíde?“ bude po prečítaní tejto knihy zodpovedaná.
Tenká knižka ktorá má jednoduchý dej, ale je plná (nedokonalej) ľudskosti a smútku. Určite odporúčam.
Do tejto knihy som sa pustila, pretože som na ňu videla samé dobré recenzie a všeobecne ma zaujímalo rozprávanie z Bieleho domu. Príbeh Michelle je však niečím hodnotnejším, než len popisom jej akcií, ktoré zažila ako prvá dáma. Je to nežný pohľad do duše obyčajného dievčaťa z predmestia, ktoré sa tvrdou prácou dostane na najlepšie miesta vo svete práva, spozná svoju životnú lásku Baracka, ktorý ju zoznámi s divokejším životom, než predpokladala. Michelle píše o rôznych témach, ktoré ju zaujímajú, či už ide o rasovú nerovnosť, alebo o nerovnosť žien, alebo aj o zdravie detí. Je úžasné, čomu všetkému sa venovala za svoj život a jej rozprávanie nabije človeka pozitívnou energiou. Michelle však učí, že každý z nás to môže dotiahnuť ďaleko, ale najdôležitejší je aj tak súcit a ľudskosť. :)
Sedem manželov Evelyn Hugo je kniha, ktorá ma absolútne dostala! Prečítala som ju v priebehu niekoľkých dní a nemám slov. Autorkin štýl písania je veľmi ľahký, priamočiary, ale nie nudný, povrchný ani planý. Užívala som si každú vetu, ktorú napísala hltala som popisy života Evelyn, aj keď je to životopis fiktívnej herečky. Evelyn je však vykreslená tak realisticky a plasticky, že sa nemôžem zbaviť pocitu, že táto kniha bude patriť medzi moje obľúbené na celý život.
Príbeh Evelyn má niekoľko rovín. Ona rozpráva o svojom živote redaktorke menom Monique z časopisu Vivant. Aj o Monique sa postupne dozvedáme, aká je a ako na ňu rozprávanie známej herečky vplýva. Je krásne vidieť posun oboch postáv, ktorý je veľmi plynulý a prirodzený. Príbeh do hĺbky rozoberá, čo je v živote naozaj dôležité a ukazuje, aká je láska človeka zložitá.
Som veľmi rada, že som knihu prečítala a teším sa na ďalšie autorkine počiny. 5/5*
Na túto knihu som sa veľmi tešila. Selling point bol pre mňa ten, že táto kniha nemá pokračovanie, ale napriek tomu je to premakané fantasy s množstvom postáv a prepleteným dejom. Asi som však očakávala trošku viac. Príbeh je naozaj dlhý a obsahuje veľmi veľa postáv. Svet knihy je krásne prepracovaný. Páči sa mi, ako autorka vymyslela jednotlivé krajiny, zvyky a obyčaje. Tiež sa mi páči, ako zakomponovala do príbehu odlišnosti jednotlivých krajín a napríklad problém náboženstva. Problém však je, že príbeh ide dopredu veľmi pomaly a mala som celý čas pocit, že stagnuje. Stále sme len čakali na návrat hlavného nepriateľa a sledovali intrigy po celom svete... A ak sa dej hýbal, tak to bolo najmä na základe rozhovorov. Väčšina situácií je postavená na konverzáciách dvoch postáv. Scény a výjavy knihy sa takmer vždy sústreďujú buď na jednu alebo tak dve osoby a ich interakciu. Mala som pocit, že autorka v popise situácie len kĺže po povrchu a aj boj veľmi odflákla (akákoľvek bojová scéna skončila buď predčasne, alebo bola príliš krátka). K väčšine z postáv bolo veľmi ťažké vytvoriť si nejaký hlbší vzťah a knihu som čítala bez akejkoľvek emócie, čo neznačí nič dobré. Autorkino písanie žiaľ postráda šťavu a aspoň trocha humoru, ktorý by odľahčil celý temný dej. Koniec bol veľmi urýchlený, akoby už autorke došla trpezlivosť... a po dočítaní som si len vydýchla, že je to už za mnou.
Kniha je pekne spracovaná: obsahuje nádherné fotky, je vytlačená na kvalitnom papieri a zmestí sa do každej kabelky. Okrem svojho vzhľadu však kniha skrýva aj kvalitný text. Je vidno, že autorka strávila pozorovaním vlkov celé roky, a preto sú jej príbehy a svedectvá veľmi presvedčivé. Som rada, že som knihu prečítala, aj keď už som prečítala pár kníh o vlkoch, a preto niektoré veci pre mňa neboli novinkou. Verím, že táto kniha by mohla slúžiť ako úvodné čtivo pre niekoho, koho začali práve zaujímať vlky.
Túto knihu som si kúpila na základe kladných recenzií a aj na základe toho, že je to už niekoľká dotlač. Musím uznať, že som veľmi rada, že som tak urobila. Divoké labutě je príbeh troch žien: babičky, mamy a dcéry. Ich tri životy sledujeme postupne od začiatku dvadsiateho storočia až do konca vlády Mao Ce-tunga. Autorka píše veľmi pútavo, a napriek tomu, že kniha obsahuje nesmierne veľa čísel, názvov miest a mien, nemala som najmenší problém vyznať sa v nich. Absolútne som sa ponorila do ich sveta a spolu s nimi som plakala nad ich strasťami. Čítanie na mňa malo veľký vplyv až natoľko, že sa mi o tejto knihe aj snívalo. Kniha otvorí oči a pripomenie, čo je v živote naozaj dôležité. Určite odporúčam každému, koho zaujímajú životopisy a história.
Niekedy sa vraví, že klasické diela sú už zastaralé, prekonané, nudné, zbytočné... Nejdem sa hádať, pretože je možné, že to v niektorých prípadoch môže byť pravda. Ale v prípade diela Zločin a trest mám len jedno slovo: bravúrne! Dielo od ruského spisovateľa ma absolútne ohromilo, hlavne z toho hľadiska, v akom prostredí sa príbeh má odohrávať. Chudoba, choroba, intrigy... Ale tie hlboké myšlienky vsadené do diela sú proste neprekonateľné. Táto kniha nie je ani nudná. Je síce písaná náročnejším jazykom pre dnešného človeka, ale nie je to nič, čo by sa nedalo prekonať. Taktiež je dlhšia, takže ju asi neprečítate deň, ale stojí to za to venovať jej čas. Postavy sú plastické, plné svojich problémov. Každá jedna z nich koná nejak z dobrých dôvodov. Určite odporúčam každému.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Na začiatok by som rada pochválila dizajn knihy – obálka ale taktiež aj jej vnútro sú úžasné a kniha bude na polici krásnym doplnkom. O knihe som si prečítala veľké množstvo recenzií pred kúpou a väčšina čitateľov ju hodnotila veľmi kladne. Tušila som, do akej knihy idem: do rozprávkovej, snovej, plnej symbolov a rôznych príbehov, vložených do jedného väčšieho príbehu. Celý nápad knihy rozhodne nie je zlý. Kniha zvláda jednu vec perfektne: tvorbu atmosféry. Hlavná postava Zachary sa túla po rozprávkovom svete plnom kníh, mačiek, dverí a symbolov. Tu však prichádza problém, ktorý s knihou mám: občas až otravne časté opakovanie slov. Najčastejšie sú to samozrejme včela, kľúč a meč. Ale dali by sa určite spomenúť aj ďalšie. Pre mňa je to problém. Nevidím v tom umenie a krásu, len snahu autorky o prehnanú nadnesenosť. Ďalej by som vytkla štýl písania, ktorý je miestami až nudný. Nielenže veľkú časť knihy vlastne čitateľ nevie, čo sa deje a či sú dané nudné príbehy len obyčajnými vsuvkami alebo nie. Banálne a klišé popisy miest, spomínanie Narnie a Harryho Pottera vo mne nevzbudzovali nostalgiu, ako asi mali, ale práve naopak – rozčuľovali ma. Celkovo odkazy na iné knihy a hry sa podľa mňa veľmi nepodarili. V jednej zdĺhavej časti sa Zachary len poneviera po rôznych miestnostiach a vlastne sa akoby nič nedeje. Áno, mnohé miesta na konci knihy získajú svoj význam, ale napriek tomu bolo pre mňa veľmi náročné prehrýzť sa týmito stranami knihy. Nakoniec by som ale chcela pochváliť vykreslenie charakterov postáv, pretože to som si užila. Zachary a Dorian boli spolu skvelí a tiež boli hlavným dôvodom, prečo som sa knihu rozhodla dočítať. Kat bola krásnou ukážkou pravej kamarátky, čo ma tak trochu potešilo. Koniec príbehu mi nevadil, a dokonca je dôvodom, prečo som sa rozhodla knihe dať o hviezdičku navyše. Rozumiem, prečo sa Bezhviezdne more páči mnohým ľuďom, pretože atmosféra aj myšlienka knihy je veľmi silná a pekná. Ale dokážem si predstaviť lepšie spracovanie tejto témy. Taktiež verím, že pri druhom čítaní by sa mohla kniha čitateľovi páčiť viac, keďže už bude vedieť, kam autorka mieri v prvej polovici knihy.
Toto je kniha, na ktorú musí mať človek jednoznačne náladu. Je to v podstate rozprávka pre dospelých so skrytým významom. Gaiman však píše úžasne, vtipne, napínavo a s ľahkosťou. Celý príbeh má nádych Londýna, ako to aj má byť a človek má pocit, že je priamo v meste s Richardom a zažíva všetky jeho strasti aj radosti. Páči sa mi, ako autor zakomponoval do knihy rôzne sociálne problémy, aj morálne dilemy. Som veľmi rada, že som prečítala Nikdykde, aj keď asi rozumiem, že nie každému sa kniha môže páčiť. Asi v druhej tretine som sa aj ja chvíľku nudila, ale to prešlo hneď a záver mi to bez problému vynahradil. 5/5*
