Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
celkom dobré ohlasy, ktoré sa jej dostávajú. Okrem toho, autorka prišla s niečím novým a tak som sa (veľmi rada) aspoň na chvíľu vymanila zo zovretia víl a férov, ktorí "číhajú" z každej knižnej poličky.
Autorka skutočne čitateľovi prináša svet, ktorý má veľa nových prvkov a minimálne pre mňa sa odlišuje od všetkého, čo som doteraz čítala. Myšlienka kníh (resp. grimoárov), ktoré vnímajú, prípadne aj nejakým spôsobom komunikujú a dokážu sa zmeniť na netvorov, je veľmi originálna. Čítať o nich bolo veľmi zaujímavé a neraz som si predstavila, ako by to fungovalo v skutočnosti. Tento nápad teda hodnotím veľmi pozitívne. Napriek tomu mi v príbehu chýbalo ešte aspoň niečo, čo by vysvetľovalo napríklad ich vznik, alebo ako vôbec fungujú a podobne.
Veľmi dobrý dojem na mňa urobilo vysvetlenie ako funguje mágia alebo význam démonov. Démon v tomto prípade nepredstavuje len nejaký negatívny prvok, ale jeho existencia má pre jeho pána veľmi dôležitý význam. Práve postava démona Silasa ma bavila v príbehu zrejme najviac. Čitateľ má možnosť sledovať túto postavu v rôznych situáciách a pozíciách a aj napriek tomu, že z neho môžeme mať dobrý dojem, nezabúda nám pripomínať jeho podstatu. Pri čítaní som mala pocit, že autorka sa s touto postavou vyhrala asi najviac.
Hlavná postava Elisabeth nepatrí k naivným a čakajúcim, kým ju niekto zachráni. Nebojí sa konať, aj keď sa častokrát potom dostane do ešte väčšieho problému. Za to Nathaniel ma trošku sklamal. Keď už aj samotný názov knihy poukazuje na mágiu jeho rodu, čakala som od neho trochu viac, než nakoniec predviedol. Čo sa týka romantického vzťahu medzi týmito dvoma postavami, nemala som pocit, že by bola pre autorku kľúčová. Áno, bola tam, ale autorka jej nevenovala príliš veľkú pozornosť - škoda.
Celkový dojem z čítania mám ale veľmi dobrý. Štýl autorkinho písania mi vyhovoval a strany sa míňali pomerne rýchlo. Aj keď by sa určite našlo pár miest, kde by sa zišlo ubrať a pár kde zasa pridať. Určite by bolo vhodné, viac dovysvetliť určité veci. Snáď sa toho dočkáme v pokračovaní. Prvý diel odo mňa momentálne dostáva solídne štyri hviezdičky.
Očami farmácie je útla kniha, ktorá má zodpovedať 50 rôznych otázok. Kniha je písaná v takom štýle, aby každý laik informáciám jednoducho pochopil. Skutočne, aj procesy, ktoré inak vyzerajú veľmi zložito, autor dokázal vysvetliť veľmi jednoducho a zrozumiteľne.
Z pohľadu laického čitateľa, ktorý farmácií absolútne nerozumie, môžem povedať, že šlo o zaujímavé čítanie s množstvom faktov a informácií, ktoré ma neraz prekvapili (a niekedy trochu aj vydesili). Dozvedela som sa veľa nových vecí: ako fungujú rôzne lieky a látky, ako vzniká a funguje závislosť, ako bol vytvorený inzulín, pochopila som, prečo sa musíme dávať pravidelne preočkovať napr. aj proti chrípke. Osobne asi najviac zo všetkého som bola prekvapená z toho, ako funguje injekcia pri treste smrti alebo, že výživové doplnky sa radia medzi potraviny. Myslím, že v tomto smere si každý čitateľ nájde niečo, čo ho zaujme a možno aj prekvapí.
Okrem toho, že autor čitateľom ponúka množstvo vysvetlení a zaujímavostí, mnohým pravdepodobne naruší ich ilúzie. U mňa to bolo minimálne pri vysvetlení toho, ako ľudské telo pracuje s kolagénom. Autor niekedy, možno až príliš sebaisto, zamieta určité veci. Najviac mi obočie vyskočilo pri kapitole 34, kde v názve kladie otázku "Funguje homeopatia?". No a celá kapitola pozostáva z jediného slova - nie. Áno, v nasledujúcej kapitole síce opäť venuje pozornosť homeopatii, a vysvetľuje, čo to vlastne znamená. Ale aj tak, bolo to naozaj nutné? Nejakým spôsobom mi to prišlo skrátka trochu drzé a provokatívne. (Inak, tá homeopatia je naozaj dosť pofidérna záležitosť.) Nedá mi tiež poznamenať, že vyjadrovanie autora je síce zrozumiteľné, ale niekedy mi prišlo nadradené a arogantné. Nehovoriac o niektorých absolútne zbytočných poznámkach (akože, ak niekto napíše, že sa lekár volal John Rock, tak si ho určite nebudem mýliť s Dwayneom "The Rock" Johnsonom).
Čo sa týka vizuálnej stránky, oceňujem grafické vizualizácie rôznych procesov, ktoré majú čitateľovi pomôcť lepšie pochopiť informácie. Ale odkiaľ sú všetky tie ostatné obrázky? A tie grafické znázornenia si vlastne kreslil sám autor? Ospravedlňujem sa, možno si teraz trochu rypnem, ale ako študentke VŠ mi nedá neklásť si otázku, kde sú uvedené zdroje? O tom, že niektoré obrázky mi pripadajú úplne zbytočné a od veci ani nehovorím. Niekedy som mala pocit, že ich úlohou je iba zabrať miesto, aby sa kniha zaplnila a mala viac strán. A čo nejaké citácie a parafrázy v samotných kapitolách? To že si autor na konci knihy uvedie nejaký dvojstranový zoznam zdrojov mi nepríde veľmi postačujúce. Obzvlášť pokiaľ sa snaží vyvracať alebo vysvetľovať konkrétne veci. Prepáčte, ale trochu mi to zapácha plagiátom.
Pri hodnotení a odmyslení si nesprávneho citovania (či parafrázovania) sa ale budem stále držať toho, že som iba laik, ktorý o farmácií a medicíne všeobecne v podstate nič nevie. Z tohto pohľadu je to naozaj veľmi zaujímavá kniha, vďaka ktorej som sa dozvedela (pre mňa) veľa nových vecí. Preto dávam knihe štyri hviezdičky. (Ak by som ale neprižmúrila oči, pravdepodobne by kniha nedostala ani 3.)
Miniprúručku o hmyze som si opäť raz kúpila na vychádzky do prírody. Je to formátom opäť malá kniha, ale veľmi informatívna. Zmestí sa do vačku na každú cestu, má pevný ochranný obal a ako bonus je plagát, na ktorom si môžete porovnať podobné druhy hmyzu.
Dočítate sa niečo o stavbe tela hmyzu, o jeho životnom cykle ale aj o radoch, do ktorých hmyz patrí. V tejto Minipríručke je 180 rôznych druhov hmyzu. O každom sa dočítame aká je jeho veľkosť a jeho znaky, čím sa napríklad líši samica od samca, kde sa konkrétny druh hmyzu vyskytuje, aký je jeho spôsob života a čím sa živí. Samozrejme, nechýbajú ani úžasné ilustrácie, podľa ktorých môžete hmyz poľahky spoznať v prírode.
Minipríručku určite využije dieťa aj dospelý. Hmyz je možno niekedy otravný, ale môže byť aj zaujímavý. Nachádza sa všade okolo, preto aj obyčajná prechádza môže byť veľmi poučná.
Čaro týchto malých knižiek od vydavateľstva Pandora som objavila len nedávno. V súčasnosti si v rámci Minipríručky môžete okrem Vtákov vybrať aj Hmyz, Denné a nočné motýle, Rastliny, Stromy alebo Huby. Knižky sú celkom malé, takže sa vám zmestia do vačku, keď pôjdete niekam na prechádzku alebo výlet. Výhodou je, že je kniha aj v pevnom priesvitnom obale, takže sa tak ľahko nezničí ani nezašpiní. Súčasťou knihy je dokonca aj plagát, ktorý vám pomôže určiť vtáky za letu.
V Minipríručke o vtákoch nájdete 250 rôznych druhov vtákoch. Dočítate sa ako vyzerajú, čím sa líši samica od samca, kde sa vyskytujú, čím sa živia, prípadne aké vydávajú zvuky. To všetko je vždy doplnené nádhernými ilustráciami konkrétnych vtákov.
Minipríručku určite využije dieťa aj dospelý. Ja si ju zvyknem brať na rôzne prechádzky do prírody a vždy keď vidím nejakého vtáka, niečo si o ňom prečítam. V prírode tak nie len že naberiem novú energiu, ale sa aj zabavím hľadaním vtákov a niečo sa o nich dozviem.
Konečne som tento rok prečítala knihu, od ktorej som sa nevedela odtrhnúť a prečítala som ju behom dvoch dní. Rebecca Ross napísala príbeh so štipkou mágie, súperiacimi bohmi, neľútostnou vojnou, ale aj príbeh plný nádeje, priateľstva a lásky.
Autorka dokonale pracuje so slovami, štýl jej písania je hravý, dokonca aj opis obyčajnej veci znie v jej podaní zaujímavo. Presne vie, ako opísať veci, situácie či pocity postáv tak, aby vo vás vyvolala emócie. Dokáže opísať vojnu tak, akoby ste mali pocit, že ste jej súčasťou, tak, aby sa vám tlačili slzy do očí. Opisuje prežívanie postáv tak, až máte pocit, že cítite to isté. Ich stratu, smútok, strach, odhodlanie, nádej aj lásku.
Vďaka autorkinej skvelej práci so slovami pôsobia postavy reálne. Konečne som mala po dlhej dobe pocit, že nečítam o bábkach, ale že ide o ľudí, ktorí konajú reálne, cítia presne to, čo by reálne cítili a nehrajú sa na niečo, čím nie sú. Vojna ľudí mení a presne tak sa formovali aj postavy v tomto príbehu. Keď sedeli v kancelárii boli súťaživí, ironický,... keď sa priblížili k vojne mali strach a obavy. Nestávali sa z nich hrdinovia, stále boli len obyčajnými ľuďmi, ktorých vpred poháňala iba nádej a sila priateľstva a lásky. Už dlho som nebola tak unesená, ako pri tejto knihe.
Božskí rivali si ma neopísateľne získali. Momentálne je to najlepšia kniha, akú som tento rok čítala. Toľko emócií, toľko myšlienok, nad ktorými som sa dlhšie zamýšľala. Knihe dávam päť hviezdičiek a nezostáva mi nič iné, ako netrpezlivo čakať na pokračovanie.
P.S.: nespomenula som, že má nádhernú obálku?!
Kniha, od ktorej som čakala, že si ju najviac užijem, bola pre mňa veľkým sklamaním. Zbožňujem kultúru niektorých východných krajín, preto fakt, že tento príbeh je plný práve čínskej kultúry ma veľmi potešil. Zvlášť som sa nadchla pre prítomnosť čínskej bohyne mesiaca Čchange. Najväčším plusom príbehu je práve svet, v ktorom sa dej odohráva. No aj keď je síce úžasný, nestačí to pokiaľ vo vás nevyvolá širšiu škálu emócií. V mojom prípade to teda nestačilo a hodnotenie príbehu to nezachránilo.
Aby som bola úprimná, prvú štvrtinu knihy som si ešte užívala. Myslím však, že to bolo práve pre očakávania, ktoré som mala. Postupne som však zistila, že tak ako to vyzerá na začiatku, bude to vyzerať celý čas. Najväčší problém mi robil štýl písania, ktorý mi absolútne nesadol. Doteraz som sa asi ešte ani nestretla s knihou, ktorá by bola napísaná tak, že som sa do čítania doslova musela nútiť. To, že som knihu čítala mesiac zrejme hovorí za všetko. Miestami som mala pocit, akoby som čítala slohovú prácu stredoškoláka. Veci sa diali tak nejak "mechanicky" alebo "roboticky", bez výraznejších emócií. Absolútne som nedokázala udržať pozornosť a nemala som motiváciu, čítať ďalej. Síce sa v príbehu dialo veľa vecí, aj nečakaných, ale ten štýl ma proste odrádzal od čítania tak veľmi, že som od polovice knihy začala preskakovať celé pasáže, len aby som ju konečne dočítala. Tiež som si poznačila túto vetu: "Pripomenulo mi to, ako som sa sama držala mamy, keď som sa bála, keď som sa takmer utopila v rieke, keď som zistila, že musím opustiť svoj domov." (str. 225, dole) To čo je za vetu?
Ako som už spomenula, chýbali mi tu emócie. Opisov bolo všade habadej, ale ku mne sa nedostala žiadna emócia. Tu sme prišli, toto sme urobili a tak to proste bolo. S nim som trávila čas, toto sme robili a zrazu sme boli zamilovaní. Kedy? Ako? Prečo? Samotná Singjin sa pýtala samej seba, ako môže niečo "také" cítiť? Ale čo to vlastne cítila? No ja neviem. Ja som len čítala, že sa niečo robí a potom sa zrazu bozkávajú. A potom kdesi čosi sme tu mali milostný trojuholník. Bez širšej škály emócií boli pre mňa postavy umelé, pôsobili na mňa ako bábky v bábkovom divadle. A hlavná postava mi liezla na nervy a vytáčala ma. Najskôr mrnčala, potom mala uštipačný tón, potom sa hrala na hrdinku... mala som pocit, že čítam o stredoškoláčke, ktorá má dojem, že jej patrí svet.
Mala som od knihy veľké očakávania, no pri čítaní som bola proste len otrávená. Škoda. Knihe dávam dve hviezdičky. Jedna za čínsku kultúru a pár celkom pekných myšlienok a druhá za naozaj nádhernú obálku. Po pokračovaní ale pravdepodobne nesiahnem.
Ak ste niekedy navštívili cirkus, táto kniha vám určite oživí vaše spomienky. A možno dostanete chuť opäť do nejakého zavítať. Ja by som určite neváhala. Autorka vo svojej knihe vytvorila magické miesto, ktorému by iste neodolal nikto z nás. Cirkus, ktorý otvára za súmraku a zatvára za úsvitu, by určite prekonal nejeden náš detský sen. Ak by skutočne existoval, s najväčšou pravdepodobnosťou by som patrila medzi "r?veurs".
Napriek úžasnému cirkusu som však mala pri čítaní pár problémov. Takmer celú prvú polovicu knihy som sa tak trochu nudila. Pravdepodobne práve preto mi prečítanie tejto knihy trvalo dva týždne. Mala som pocit, že sa nedialo nič zaujímavé a tak som knihu často odkladala späť na poličku. Ďalšia vec, ktorá mi robila problém, bolo skákanie v čase. Často som musela listovať stranami späť, aby som zistila, v akom roku sa práve dej odohráva. A to ani nehovorím najmä o posledných kapitolách, kde som sa vždy dočítala, že sa niečo stalo, ale v nasledujúcej kapitole sme sa znova vrátili v čase späť aby sme zistili, ako sa to stalo. Autorka napísala príbeh, ktorý môžeme sledovať z pohľadu viacerých postáv, čo mám veľmi rada, no v tomto prípade to u mňa nejak nefungovalo.
Kniha má určite veľa pozitív, či už ide o samotný cirkus alebo postavy. Pri čítaní som však bola častejšie zmätená než nadchnutá z toho, ako dej napreduje. Dokonca aj od záveru som čakala niečo viac a preto bol pre mňa sklamaním.
Marissa Meyerová je pre mňa jednou z najlepších spisovateliek a jej séria Mesačné kroniky patrí k mojim najobľúbenejším. Bolo teda len otázkou času, kedy siahnem po jej ďalšej knihe. Kniha Bez srdce je inšpirovaná príbehom Alice v krajine zázrakov, ktorý som nikdy nečítala a z filmových adaptácií som videla len tú, od Tima Burtona. Možno práve preto som si čítanie tak veľmi užila.
Autorka sa vo svojej knihe zamerala na príbeh Srdcovej kráľovnej, ktorý prerozprávala opäť raz vo svojom štýle. Každý, kto spisovateľku a jej knihy pozná dobre vie, že zachytáva charakteristické čriepky pôvodných príbehov, ktoré zasadzuje do vlastnej verzie daného príbehu. V tomto prípade sa teda stretávame s rôznymi charakteristickými črtami a tiež postavami z diela Alica v krajine zázrakov, ale ešte dávno pred tým, než sa s Alicou vôbec môžeme stretnúť. Hlavnou postavou je v tomto príbehu Catherine, dcéra Markýza, ktorá sníva o vlastnej pekárni. Miesto plnenia jej sna však sledujeme, ako sa z mladého dievčaťa stane bezcitná Srdcová kráľovná.
Ak je Meyerová v niečom naozaj dobrá, potom je to vyvolanie ľútosti k postavám, ktoré by ste za normálnych okolností neznášali. Kto čítal jej sériu Mesačné kroniky, mohol sa o tom presvedčiť pri knihe Nejkrásnější. Minimálne u mňa to tak bolo a tentokrát to rozhodne nie je inak. Srdcová kráľovná je pôvodne záporná postava, no po dočítaní tejto knihy úplne zmeníte pohľad na ňu. Veď za všetko môže láska. Všetko je do detailu premyslené a nakoniec všetko do seba presne zapadne. A autorkin štýl písania je len bonus, vďaka ktorému je príbeh pútavý, číta sa ľahko a rýchlo a strany sa tak míňajú jedna radosť.
Napriek všetkému som však trochu sklamaná z vykreslenia samotnej hlavnej postavy. Pri Meyerovej sa mi myslím ešte nestalo, aby mi nejaká postava liezla na nervy. Catherine sa to však občas podarilo. Jej snívanie o pekárni a neustále premýšľanie nad pečením ma miestami trochu otravovalo. Catherine mi tak prišla otravná, ale aj naivná. Povedala by som, že až príliš. To je však jediné negatívum, ktoré by som tejto knihe pripísala. A práve preto odo mňa dostáva 4 hviezdičky.
V prvom rade by som chcela poznamenať, že knihy podobného žánru nezvyknem čítať. Ale keď som túto knihu zazrela v kníhkupectve, bola to láska na prvý pohľad. Ilustrátor odviedol skvelú prácu. Ilustrácie sú tak krásne, že si hocikedy knihu vytiahnem z poličky a len tak v nej listujem. Práve vďaka nim som si knihu kúpila a vôbec to neľutujem.
Čo sa však týka samotných príbehov, mám trošku zmiešané pocity. Kniha je určená detskému čitateľovi, ktorý má možnosť zoznámiť sa so sedemdesiatimi najznámejšími svätcami. Všetky príbehy sú stručným vyrozprávaním ich života. Niekedy dokonca až tak stručnými, že nezaberajú viac ako jednu stranu knihy. Na mňa osobe niektoré príbehy pôsobili trochu uponáhľane, ale detský čitateľ sa nad tým možno ani nepozastaví. Niektoré príbehy svätcov boli viac prepracovanejšie, iné menej. Niektoré obsahujú menej informácií a udalostí a iné zas toľko, že som sa v nich miestami sama stratila. Pre detského čitateľa to potom môže byť obzvlášť metúce. Zároveň ma trochu prekvapilo, akým spôsobom boli opísané osudy niektorých svätcov. Uvedomujem si, že spôsob ich úmrtia sa nedá zmeniť, ale niekedy som sa pri čítaní pozastavila nad tým, koľko krutosti príbehy obsahujú. Vlastnému dieťaťu by som pravdepodobne túto knihu pred spaním nečítala.
Autorka patrí medzi moje obľúbené, takže túto sériu som nemohla vynechať. Miestami som síce mala pocit, že sa niektoré pasáže zbytočne naťahujú, ale inak som si čítanie užila. Autorkin štýl písania mi sedí, takže som knihu prelúskala pomerne rýchlo. Kniha bola dokonca napísaná z viacerých pohľadov, čo mám ja osobne veľmi rada. Pokiaľ ste od autorky prečítali sériu Triaška (Triaška, Váhanie, Navždy), tento príbeh vás bude určite baviť.
Číst víc
