Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Druhý diel série Aurora ma príjemne prekvapil. Ak sa čitateľ dostáva k pokračovaniu po dlhšej dobe, nemusí sa báť, že by sa v deji a postavách nevedel zorientovať, pretože hneď na začiatku knihy je krátke zhrnutie prvého dielu. Čitateľ tak môže smelo vhupnúť do deja, pretože ten začína presne tam, kde prvý diel skončil.
Pravdou je, že som sa zo začiatku nevedela vôbec začítať a preto mi čítanie knihy trvalo dlhšie, než by som chcela. Hneď od začiatku máme naservírovanú samú akciu a mňa to chvíľu otravovalo. Kniha má veľmi rýchle tempo, pričom sa neustále niečo deje. Mala som pocit, že ako čitateľ nemám priestor aspoň na chvíľu si vydýchnuť. Po približne štvrtine knihy som ale na toto tempo nabehla a už som si príbeh len užívala. Vďaka tomu, že sa neustále niečo deje, máme v príbehu veľa zvratov a prekvapení. Od knihy som sa tak potom nevedela odtrhnúť, pretože som nutne potrebovala vedieť, čo sa stane ďalej.
Postavy sú skvelé. Už v prvej časti som si ich obľúbia, no týmto dielom sa môj vzťah k nim ešte viac prehĺbil. Autori nám odhaľujú ich predchádzajúci život, strasti a trápenia. Čitateľ tak má možnosť vnímať ich viac empaticky a lepšie ich pochopiť. Okrem (možno) súcitu vás však aj pobavia. Teší ma, že postavám zostala rovnaká štipka humoru a ich sarkastické poznámky ma neraz veľmi pobavili.
Napriek tomu, že som najskôr chcela dať knihe iba štyri hviezdičky, kvôli problému so začítaním sa, nakoniec hodnotenie mením a dávam päť hviezdičiek. Uvedomila som si, že aj keď mi začiatok knihy robil trochu problém, v konečnom dôsledku som sa od knihy potom nevedela odtrhnúť. Pár dní po dočítaní mám dokonca dojem, že Aurora plane bola možno ešte lepšia ako prvý diel.
Po dlhom čase sa mi podarilo vďaka Knihovrátku zohnať túto knihu a ja som nadšená, že som si ju mohla prečítať. Autorka svojim čitateľom opäť raz ponúkla skvelé čítanie. Príbeh je miestami vtipný, niekedy vás drží v napätí a inokedy sa tak trochu rozplývate a tešíte sa spolu s hlavnou postavou. Autorka s ľahkosťou píše o živote dospievajúcich ľudí, o ich problémoch a nástrahách, ktorým čelia. Nechýba ani téma priateľstva či podpora rodiny. Ale, samozrejme, v popredí je najmä romantická linka medzi hlavnými postavami. Autorku som si zapamätala práve vďaka štýlu, akým píše. Jej knihy sa čítajú naozaj veľmi ľahko a rýchlo. Práve preto som si ich všetky tak užila a obľúbila. A to vrátane postáv.
Príbeh o Isle je vydareným zakončením trilógie, ktorá sa venuje trom odlišným hrdinkám. Veľkou výhodou je práve to, že si čitateľ môže prečítať ktorýkoľvek diel, pretože knihy na seba úplne nenadväzujú, ale vždy sa venujú inej postave. Osobne nie som veľkým fanúšikom čisto romantického žánru, ale táto séria patrí k mojim "best of".
Tretia časť mangy Čarodějova nevěsta začína konfrontáciou medzi postavami, vrátane celkom peknej akcie. Okrem toho čitateľ dostáva aj scény, ktoré ho chytia za srdce ale i tie, ktoré mu zdvihnú tlak. Sme v tretej časti, ale stále nemáme odpovede na takmer žiadne otázky. Elias sa obracia na Čise s prosbou, aby mu ešte dala čas a on jej potom všetko vysvetlí. A ja mám pocit, že tak prehovára autorka ku svojim čitateľom. Keďže ma manga naozaj zaujala a som zvedavá, ako sa to medzi hlavnými postavami nakoniec vyvinie, určite si teda ešte počkám.
Inak, autorka sa svojou fantáziou nezaprie, opäť do príbehu zakomponovala nové bytosti a ja som prekvapená, že ma toto "bytostné rodeo" neprestáva fascinovať. To všetko sledujeme vďaka krásnej a miestami naozaj detailnej kresbe. Pri niektorých stránkach som sa naozaj zdržala dlhšie než pri iných a obdivne si ich prehliadala.
Myslím, že zatiaľ najlepším dielom je druhý. Tretia časť ale zaostáva len o malý kúsok. Napriek tomu som si jej čítanie užila a som zvedavá na ďalšiu časť.
Atlasova šestka je kniha, ktorá láka najmä svojou anotáciou. Tá ma veru upútala, no nakoniec som nedostala to, čo som si predstavovala. Je to príbeh o tajnom spoločenstve, do ktorého má možnosť vstúpiť každých desať rokov len pár vyvolených. Ide o medeánov - mágov, pričom každý z nich má nejakú svoju špecializáciu. Dokopy máme teda šesť ľudí ovládajúcich mágiu a... no vlastne, tu to tak trochu končí.
Hneď po prvých stranách som si hovorila, že štýl, ktorým autorka píše je zvláštny. Vôbec mi nesadol, osobne mi prišiel neprirodzený. Mala som pocit, že chce do príbehu zmestiť strašne veľa informácií, akoby chcela čitateľovi ukázať širokú škálu jej vedomostí. Často sa však uberala smerom, ktorý som vlastne vôbec nepochopila. Miestami používala odbornú terminológiu, odkazovala na rôzne osobnosti alebo udalosti, riešila fyziku, čas, vesmír a hŕbu iných vecí. A to všetko bolo formulované tak, že som sa v tom strácala a prišlo mi to zbytočné. Nehovoriac o tom, že už po prvej tretine knihy ma to začalo nudiť.
Zvlášť by som sa vyjadrila k textu v zátvorkách. Ich počet bol neskutočný. Keby spočítam zátvorky vo všetkých knihách, ktoré som doteraz prečítala, určite by sa nevyrovnali tejto knihe. Zo začiatku som ich akceptovala a potom ma už len vytáčali. Nerozumiem, prečo ich autorka používala. Veď keď chcem niečo zmieniť, tak to normálne zapracujem do textu. Ak ale neustále niečo píše do zátvoriek ako dodatočnú informáciu, nadobúdam pocit, že je to úplne zbytočná informácia, ktorá v príbehu už vôbec nemala byť. Úplne ma dostalo, keď jeden text v zátvorke zabral celú polovicu strany! (str. 157-158) Hlavne, že sa autorke niekedy nechcelo čitateľovi normálne ozrejmiť, kto práve konverzuje a tak dala za priamu reč do zátvorky iba meno postavy. Nonsens!
Čo sa samotných postáv týka, každá má inú osobnosť a svojím spôsobom sú zaujímavé. Problém je, že autorka ich svojím písaním totálne ubíja. Miesto toho, aby sme sledovali ako využívajú svoju moc v nejakých akčných alebo iných zaujímavých scénach, nesledujeme vôbec nič. Oni si v podstate len čítajú a rozširujú svoje vedomosti v knižnici, o ktorej vlastne ani nič nevieme. A medzitým , miesto toho aby spolupracovali, každý spriada svoje plány a hľadá možnosť, ako druhému podkopať nohy. Autorka vôbec nevyužila ich potenciál. Zo všetkých postáv mi prišla najzaujímavejšia a možno aj najlepšie napísaná iba Parisa. Pri niektorých som nakoniec mala pocit, že tam ani byť nemuseli. A prečo sa autorka rozhodla príbeh napísať z uhľa všetkých šiestich postav, tak tomu už vôbec nerozumiem. Síce sa snažila, ale vôbec to nefungovalo.
Trochu nechápem o čo autorke vlastne šlo. Príbeh mal podľa mňa tak veľký potenciál, ale ona ho vôbec nevyužila. Kým postavy prahli po nových vedomostiach, ja som postupne strácala o knihu záujem. Za celý čas som sa dočkala jednej jedinej poriadnej akčnej scény, kde som mala možnosť sledovať, ako hlavné postavy narábajú so svojou mocou. Bohužiaľ, aj to len niektoré. Vravím si, prečo má kniha takmer 500 strán? Má strašne dlhé opisy a vysvetlovačky, a pritom úplne o ničom. Miestami som mala chuť knihu zatvoriť a už ju ani nedočítať. A tak som nakoniec len preskakovala pasáže, aby som sa vôbec dobojovala ku koncu. Ach, a pritom to mohol byť tak dobrý príbeh. Keby sa uberie vyše 200 strán a zapracuje sa na podstatných veciach a pridá sa viac akcie, bolo by to úplne o niečom inom.
Bohužiaľ, tento rok je to pre mňa zatiaľ najväčšie sklamanie.
Druhý zväzok mangy Čarodějova nevěsta je výrazné lepší ako ten prvý. Kým prvý diel poskytuje čitateľovi z môjho pohľadu len taký úvod do diania, druhý zväzok je omnoho dynamickejší. Spoznávame veľa nových zaujímavých postáv, Čise a Elias riešia jeden problém za druhým a neustále sa niečo deje. Čitateľ je konfrontovaný ako s akčnými scénami, tak aj s tými, ktoré v ňom určite vyvolajú minimálne trochu ľútosti. Skutočne, druhý zväzok vo mne vyvolal toľko emócií, čo sa tomu prvému nepodarilo ani z polovice. Samozrejme, stále tu máme množstvo otázok, na ktoré nemáme odpovede a tým, že sa neustále niečo deje, dej sa stále viac zamotáva. Myslím, že ale práve tento diel je tým, ktorý by čitateľa mohol presvedčiť o tom, že si bude chcieť prečítať celú sériu.
Kresbe nemám čo vytknúť. Myslím, že autorka nádherne pracuje s emóciami a výrazmi postáv. Zvlášť sa mi páčia niektoré detaily v kresbe, ktoré vyobrazujú širšie pozadie. Verím, že čitateľa nesklamú ani tvory rôzneho druhu, ktorými sa manga len tak hemží. A, samozrejme, aj druhý zväzok mangy obsahuje menšie bonusy ako napr. kresbu izby Čise alebo denníček Silky.
Vydavateľstvo Crew perfektne zvláda formátovanie a podobné záležitosti. V tom sú naozaj odborníci. Počas čítania som zaregistrovala len jedinú chybičku krásy, ale jediné čomu som stále nepochopila je, prečo sú názvy kapitol vždy v angličtine?
Vlákna mágie je v poradí už tretia kniha zo série Piesne troch svetov, no napriek tomu sme opäť raz dostali vskutku zaujímavý a originálny príbeh. Ten sa odohráva v mestečku Líškovo, ktoré je celkom obyčajné a pritom tak kúzelné. Jeho obyvatelia sa navzájom veľmi dobre poznajú a preto všetkých šokuje keď jedného dňa nájdu mŕtve dievča. Môže byť vrahom niekto z nich?
V knihe sa opäť stretávame s bytosťami slovanskej mytológie. Autorka na nej síce stavia už tretiu knihu, no aj tak dokáže čitateľa prekvapiť niečím novým. Pri čítaní je naozaj cítiť, že si autorka dala záležať a že ma celú mytológiu dobre naštudovanú - čo myslím, ocení každý čitateľ. Okrem toho je príbeh obohatený o prvky detektívky, ktoré sú zvládnuté naozaj bravúrne. Dej sa postupne zamotáva, objavujú sa stále nové otázky a prekvapivé momenty. Hlavná hrdinka príbehu neustále pátra po príčine, ktorá narušila pokoj v ich malom mestečku. A veru, až do posledného momentu je čitateľ v napätí, pretože by ho ani nenapadlo, kto za všetkým stojí. Podozriví sú všetci, ale vrah je len jeden. Alebo, že by...?
Čo sa postáv týka, myslím, že s hlavnou postavou Agátou by sa chceli nakoniec kamarátiť všetci. Mladá nádejná čarodejnica na mňa pôsobila ako síce dobre vychovaná pubertiačka, no zároveň mala zmysel pre humor a dostatok odvahy na to, aby nesedela len so založenými rukami. Jej mama a starká predstavovali dva opačné póly s vždy opačným názorom. A možno práve preto pôsobili uveriteľne a obe som si veľmi obľúbila. Každý obyvateľ mestečka má svoj život, no zároveň sú nejako poprepletané vláknami minulosti. Čo by som možno privítala, je o niečo viac rozvinúť romantickú linku. Miestami som mala pocit, že je niekde v úzadí a proste sa len deje. A potom som pri každej kapitole len čakala a čakala, kedy to už príde. Na druhú stranu chápem, že dej sa zameriava na iné prvky a preto romantická linka v tomto prípade nebola až tak dôležitá.
Vo všeobecnosti ma príbeh príjemne prekvapil. Čítal sa mi veľmi dobre a ľahko. Osobne mám pocit, že autorka sa s každou novou knihou viac a viac zlepšuje a že jej práca so slovami je jedinečná. Preto verím, že si kniha zaslúži krásnych päť hviezdičiek. A už teraz sa neviem dočkať na ďalšiu z autorkiných kníh.
Čarodějova nevěsta je manga v ktorej spoznávame Čise Hatori - sirotu, ktorú v ľudskom svete nikto nechce, ale medzi čarovnými bytosťami je veľmi žiadaná. Možno až príliš. Z ničoho nič o ňu každý prejavuje záujem, všetci vedia, kto to je... len ona sama nie. A čitateľ sa to v prvom zväzku mangy poriadne ani nedozvie. Autorka nám síce predstavila niekoľko postáv, ale každú halí rúško tajomstva, ktoré odkrýva len veľmi pomaly. Na mnohé odpovede, ktoré čitateľ pri čítaní má, si teda bude musieť počkať.
Svet, do ktorého čitateľ vstupuje je však veľmi zaujímavý. Manga sa odohráva na anglickom vidieku a autorka teda do príbehu zakomponovala prvky anglického folklóru. Premýšľam, kedy naposledy som čítala mangu s takým množstvom "čarovných" bytostí. Ide len o prvý diel, no každých pár strán stretávame niekoho nového. Mohlo by to pôsobiť trochu chaoticky, ale autorka s nimi pracuje veľmi dobre. Všetko do príbehu zapadá, dej je dynamický, stále sa niečo deje.
Samotná kresba sa mi veľmi páči. Každá postava i svet okolo vyzerá skvelo. Autorka má podľa mňa krásny štýl kresby. Príjemné ma prekvapili aj menšie "bonusy" ktoré v mange nájdeme - ako prvý nákres hlavnej postavy a iné. Trochu som ale ostala zarazená, že postava kňaza vyzerá takmer rovnako ako Elias v ľudskej podobe. Napriek tomu, že to autorka v mange vysvetlila, nie som z toho veľmi nadšená.
Vo všeobecnosti, manga má dobrú atmosféru, ako som už napísala deň nestagnuje ale stále sa niečo deje. Myslím, že má skvelú myšlienku a veľký potenciál. Záleží ako s ním autorka v pokračovaniach naloží. Mange dávam tri hviezdičky za celkom slušný rozbeh a som zvedavá, ako bude príbeh Čise ďalej pokračovať.
O tejto knihe by som povedala len toľko, že Maasová nám dáva možnosť zbožňovať postavu, ktorú sme predtým proste len neznášali. Máme možnosť sledovať prerod navonok veľmi silnej postavy, ktorá vlastne až tak silná vo vnútri nie je. A celý tento prerod sprevádza veľký kolotoč emócií. Osobne musím povedať, že sledovať vnútorné prežívanie a myšlienky Nesty bolo pre mňa ešte zaujímavejšie, ako prežívať dej z pohľadu Feyre. (Utápanie v myšlienkach mám asi s hlavnou postavou spoločné. :D ) Miestami som sa smiala, často som zúrila a niekoľkokrát sa mi dokonca zaslzili oči. Nesta je jednoducho delo, ktoré prevalcuje každého - aj keby mala ísť cez mŕtvoly (a to doslova). A postupne vyvíjajúci sa vzťah medzi ňou a Cassianom je len čerešnička, ktorú nám Maasová naservírovala. Ja neviem ako to tá spisovateľka robí, ale potrebujem viac jej kníh!
Bohové lžou je manga, ktorá čitateľovi ponúka sladko-trpký príbeh z pohľadu chlapca, ktorý odkrýva žalostné tajomstvá svojej spolužiačky. Autor nám predstavuje postavy, ktoré sú podľa mňa uveriteľné a každá z nich dokáže vyvolať inú emóciu. Čo sa samotných emócií týka, autor s nimi pracuje znamenite od začiatku mangy až po jej koniec. A vďaka perfektnej kresbe sa ma prežívanie postáv dotklo ešte viac. Nacuru Nanao nám rozpráva príbeh o jeho kamarátstve či láske, no i činoch zo zúfalstva. Osobne som nejedenkrát zostala šokovaná dejom, ktorý ma zasiahol tak veľmi, že som len pozerala s otvorenými ústami. A to sa mi pri mangách zas až tak často nestáva. Autor odviedol skvelú prácu.
Druhý zväzok Němého hlasu nám prináša posun nie len v čase, ale aj u jednotlivých postáv. Šója Išida, ktorého sme poznali ako šikanátora, je teraz človek, ktorý chce veci zmeniť a napraviť. A Šóko Nišimija, ktorá jeho trápenia znášala, mu teraz dáva šancu na "vykúpenie" seba samého z deštruktívnych myšlienok. Kým v prechádzajúcom diely sme sa zaoberali "len" myšlienkou šikany, tentoraz sa stretávame aj s myšlienkou samovraždy. Autorka nám prináša ťažké témy, s ktorými pracuje veľmi citlivo a vyvoláva tak v čitateľovi širokú škálu emócií.
Autorka zároveň postupne odhaľuje zákulisie života hlavných postáv, pričom máme možnosť spoznať aj niekoľko nových. Je to však predovšetkým Šója Išida u ktorého vidíme najväčší posun. Páči sa mi ako autorka neukazuje len dôsledky šikany u obete, ale práve naopak, nastavuje zrkadlo agresorovi. A aj keď vidíme (a tešíme sa) z jeho pokroku, neustále nám je pripomínané prostredníctvom jeho vlastných výčitiek, aké skutky ho k jeho snahe vedú.
Myslím, že Němý hlas je skvelá manga najmä vďaka téme, ktorej sa venuje. Postavy nestagnujú, ale postupne sa vyvíjajú. A autorka tiež pozoruhodne pracuje s emóciami, či už verbálne alebo samotnou kresbou. Som úprimne zvedavá, ako sa bude príbeh postav ďalej vyvíjať.
