Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
"Čo ma vie dostať je kniha, ktorú keď dočítate, tak si želáte, aby jej autor bol vaším najlepším priateľom, ktorému môžete zavolať, keď by ste chceli." (J. D. Salinger)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Stále si vravím, že po knihách z 2 sv. vojny už nesiahnem a stále sa k nim vraciam. Čítala som už veľa príbehov, veľa sa na seba podobalo, ale tento bol niečim iný. Kniha sa mi čítala skvelo a rýchlo a páčilo sa mi, že nás autorka hodila rovno do deja a nehrala sa s nami. Žiadne úvodné opisy a zoznamovanie sa s postavami ale rovno surový dej.
Hlavnou postavou je Margarete, ktorá ako jediná prežila bombový útok na dom, v ktorom pracovala. Pracovala ako slúžka pre jednu nemeckú rodinu, kde s ňou zaobchádzali ako so špinou, keďže bola Židovka. Keďže prežila ako jediná a rodina zomrela, využila príležitosť, prebrala identitu a prestrojila sa za dcéru rodiny a utiekla do Paríža.
Nanešťastie v Paríži stretne syna rodiny, Wilhelma, ktorý ju nakoniec drží vo svojej izbe a snaží sa prísť na to, čo s ňou urobí. Postupom času si začnú dôverovať a stanú sa z nich priatelia. Aj keď stoja na dvoch rôznych stranách, ona je židovka a on je vojak SS, ktorému je odmala vštepovaná propaganda vtedajšej doby, vtedajšieho režimu, svojim spôsobom našli k sebe cestu.
Páči sa mi, ako sa zmenil charakter Wilhelma. Na začiatku bol rozmaznaný syn dôležitej rodiny, ale keď sa jeho okolnosti zmenili a on si musel prispôsobiť svoj život, videli sme ho, ako sa pýta, čo robí, a začína mať pocit, že chce Margarete chrániť aj keď okolie ma na židov iný pohľad. Margaretin neustály strach, jej morálne dilemy, ktorým čelila, sa nečítali ľahko a boli srdcervúce.
Príbeh je o odvahe, sile a prežití. Ale aj tento príbeh nám ukazuje že svet sa nedelí len na dobrých a zlých, že nie je čiernobiely.
Každá jedna kniha, ktorá mi prešla rukami ma len uisťuje, že táto autorka píše knihy, ktoré sú pre mňa jedne z najlepších aké som kedy čítala. Nemám veľmi rada knihy v ktorých je málo priamej reči, ale pri tejto autorke mi to vôbec neprekáža. Kniha nie je založená na dialógoch ale je to skvelo napísané rozprávanie.
Táto kniha je iná ako predchádzajúce, ktoré som čítala. Je to intímna spoveď autorky, ktorá rozpráva o jej matke, rodine, tajomstvách a o veciach o ktorých sa v rodine s radosťou nehovorí. Ale nie je to príbeh len o jej matke, ale aj o autorke samotnej. O tom ako sa na matku pozerala ona, ako venovala čas „prechádzaniu“ spomienok jej rodine a ako sa so všetkým vyrovnávala sama.
Príbeh je rozdelený do 2 častí. V prvej spoznávame jej matku a jej rodinu v minulosti, keď jej matka bola ešte malé dieťa. Rodinu sprevádzalo neštastie a úmrtia, ale obdobie bolo popísané ako celkom príjemné. Ale nedajte sa oklamať. Už pri čítaní som mala pocit, že tu niečo nehrá a v kútiku duše som cítila „čiernotu“.
A tá temnota sa nám ukázala v 2 časti kde na povrch vyplávali rodinné tajomstvá a tabu témy, o ktorých sa vedelo, ale nerozprávalo sa o nich. Na jednej strane som jej matku ľutovala ale na druhej som sa nevedela vžiť do jej situácie do ktorej sa dostala. A ani by som sa vžiť nechcela. Škaredá minulosť a k tomu psychické problémy neboli to, čo jej zranenej duši pomôže.
Kniha je skvelá na toto depresívne počasie vonku. Aj keď som mala pri čítaní stiahnuté hrdlo a v duši som cítila smútok za celú rodinu, čítanie som si užila. Už teraz viem, že po knihe určite siahnem ešte raz.
Kniha jednoznačne patrí k tomu najlepšiemu čo som tento rok čítala.
Aj keď som si myslela, že som v príbehoch o 2 sv. vojne prečítala už skoro všetko, v tomto príbehu prichádza autorka s informáciami, ktoré sú pre mňa nové, a o takomto príbehu som doposiaľ ešte nečítala. V tomto prípade ide o skutočnosť, že mnoho stoviek Židov uniklo z poľských get a podarilo sa im prežiť v divočine lesa. Sú tam strašné zverstvá, ktoré sa ťažko čítajú bez ohľadu na to, koľko príbehov z tohto obdobia som prečítala.
Našou hlavnou postavou je Yona, ktorá prežila takmer celý svoj život v poľských lesoch. Vychovala ju tajomná žena, ktorá pozná každý aspekt toho, ako žiť a prežiť v lese, a svoje vedomosti odovzdáva Yone, ktorú ako malé Nemecké dievča „unesie“. Varuje Yonu, že sú pred nemi temné dni a že v najbližších rokoch by nemala opustiť les.
Keď sa Yona ocitne skutočne sama, začne uvažovať, aký by mohol byť život v okolitých dedinách. Narazí na malú skupinku Židov, ktorí utiekli z geta. Učí ich veľa z toho, čo vie, a pomáha im prežiť zimu v lese.
Ako sa na konci knihy, v autorkinej poznámke dozvedáme, autorka urobila veľa výskumov o tisíckach Židov, ktorí prežili vojnu, ukrytí v lese. S jedným preživším dokonca urobila rozhovor a aj z neho čerpala pri písaní tejto knihy.
Čítala som od autorky viacero kníh, ale táto medzi tie najlepšie (podľa môjho názoru) nepatrí. Tešila som na túto knihu, lebo pri YA knihách viem perfektne vypnúť a oddýchnuť si a nechávam sa unášať príbehmi teeneagerov. Ale po dočítaní som troška sklamaná.
Výnimočne mi k srdcu prirástli skôr vedľajšie postavy než samotná hlavná postava. Nevravím, že hlavná postava bola napísaná zle, ale „nepasovalo“ mi k nej to mudrovanie a rady ktoré rozdávala na počkanie. Myslím že to k jej veku nesedelo. Čo sa mi páčilo v spojitosti s Val bol jej vzťah s otcom a jej priateľstvo s Lukášom a to ako bola odhodlaná sa za neho stále postaviť.
Romantická linka bola zo začiatku príjemná, ale odrazu akoby niekto luskol prstami a Val bola vo vzťahu. Chýbali mi tam tie iskričky/motýle v bruchu, ktoré sme mali keď sme sa prvýkrát zamilovali. Ani nevieme ako a už bola vo vzťahu.
Vinco bol tiež zaujímavá postava, niesol troška tajomstva čo sa mi páčilo. Myslím že ich vzťah autorka neprebrala dopodrobna a prešla ho len tak zbežne, lebo myslím že vzťah učiteľ žiačka by bol dosť prúser. Aj nehoda, ktorá sa stala bolo len tak zbežne prebehnutá. Skoro žiadne dôsledky pre aktérov, chcela by som aby to bolo rozvedené hlbšie a možno by sa veľa ľudí poučilo, že treba predvídať a nerobiť sprostosti bez rozmyslu. Možno keby sa autorka povenovala témam troška hlbšie, bolo by moje hodnotenie lepšie.
A aby som len nefrfľala, oceňujem, že sa autorka pustila aj do LGBT+ témy, keďže v slovenských knihách sa s týmto až tak často nestretávame. A čo bolo najlepšie? No že hlavná postava, teda Val bola tá pravá knihomoľka.
Nejako sa mi podarilo premiešať si knihy od tohto autora a siahla som nie po 3 časti ale po 4 časti. Ale aj tu sa ukázalo, že niektoré krimi série nemusíme čítať úplne po poradí. Ak by som si nehľadala na internete originálny názov, asi by som ani sama nedošla, že čítam zlý diel.
Aj v tejto časti sa stretávame s vyšetrovateľkou Helen Graceovou, ktorá tentokrát rieši prípad podpaľača. Zo začiatku sa možno zdá, že to je len podpaľač, ale keď v súkromnom dome nájdu zomrú ľudia a nájde sa na mieste benzín a škatuľka cigariet a zápaliek, zistia že pred sebou majú vraždu. A aby nám nebolo málo, vzniknú rovno 3 požiare a čo by to bolo za krimi, keby sa vyšetroval len jeden prípad. Požiare vznikajú aj ďalšie dni a celý policajný zbor má čo robiť aby prišiel na to, kto za tým stojí a tak predišli ďalším požiarom.
Mala som teóriu a bola som nadšená keď na to prišli aj vyšetrovatelia. Ale žiaľ, radosť nebola dlhá, keďže sme zašli na nesprávnu stopu. Postavy sú ako vždy skvelé. S niektorými súcitíte, niektoré vám polezú krkom a niektoré si veľmi rýchlo obľúbite.
Autor nás aj v tejto knihe naťahuje a vytvára napätie do poslednej stránky. Rozuzlenie prípadu a samotný záver knihy bol pre mňa prekvapivý a znova sa potvrdilo, že zo mňa by bol vyšetrovateľ na .....
Veľmi rada siaham po knihách z tejto edície a väčšina kníh sa mi páčila a dávala som im vysoké hodnotenie. Ale žiaľ pri tejto knihe až tak vysoké nebude. Táto je jedna z prvých, ktoré som si z edície zaobstarala, ale až doteraz na ňu neprišiel rad. Aj pri tejto knihe môžeme vidieť že platí 100 ľudí 100 chutí, keďže ja som ju ohodnotila 3* ale v kniha v roku 2016 vyhrala prestížnu súťaž.
Kniha sleduje Bonbona, ktorý žije v malej komunite Dickens, na okraji Los Angeles a pracuje ako farmár. Detstvo strávil v domácom vzdelávaní jeho otca a bol často podrobovaný jeho rasovo nabitými psychologickým štúdiám. Vo svojom dospelom živote bol Dickens vymazaný z mapy a to sa Bonbonovi vôbec nepáčila a dostal „skvelý“ nápad. V snahe zachrániť svoju komunitu sa pokúša obnoviť otroctvo a segregovať miestnu strednú školu.
Kniha je plná satiry a čierneho humoru, ktorý mi v knihách neprekáža. Autor mal skvelý a štipľavý dôvtip, ktorý bol zábavný ale často sa stávalo, že som mu neporozumela a nevedela, čo nám autor textom chcel povedať, a možno aj to mi práve na knihe prekážalo. Nie som Afroameričanka ani Američanka, takže politické, či historické odkazy mi nič nehovorili a tápala som v nevedomosti.
4,5*/5*
Je to môj prvý román, ktorý bol písaný spisovateľom nie spisovateľkou. Mala som veľké očakávanie, pretože už len obálka bola nádherná a verila som že nie len obálka je skvelá, ale skvelý bude aj príbeh. A moje srdce zaplesalo. Kniha ma chytila veľmi rýchlo a rovnako rýchlo som ju mala prečítanú.
Začiatok knihy má pomalší rozjazd (podľa mňa) ale mali sme aspoň veľa času spoznať Michala, hlavnú postavu príbehu. Mala som niekedy sto chutí ho chytiť a poriadne s ním zatriasť aby sa prebral a zložil si ružové okuliare z nosa. Z duše som neznášala jeho priateľku Natáliu a presne som odhadla aký charakter bude mať. . Stretávame sa aj s jeho zamestnancom/kolegom/kamarátom Erikom. Ten mi „sadol“ od začiatku, ale postupom času sa to zmenilo (kto čítal vie o čom hovorím). Jeho humor bol úžasný a situácie do ktorých sa niekedy dostal dosť vtipné.
Príbeh naberie dynamickosť keď sa do príbehu priženie Vanesa aj so svojou ryšavou hrivou. Vanesa si toho tiež zažila dosť a keď sa stretla jej cesta s Michalovou, svet sa otriasol. To čo medzi nimi vznikalo malo iskru a ich spoločné pasáže boli skvelé. Nesmieme zabudnúť ani na Ester, ktorá bola pre mňa najlepšia postava, o nej by som si vedela prečítať aj samostatný príbeh.
Hoc je príbeh predvídateľný, v tomto prípade mi to ani veľmi neprekážalo. Kniha v sebe nesie dostatok humoru, dvojzmyslov, sarkazmu, nadávok a typických chlapských rečí. Dialógy boli skvelo vyskladané a presne ako to napísal autor si ja predstavujem stretávky chlapov.
Verím, že autor má pred sebou skvelú budúcnosť a už teraz sa teším na ďalšie jeho príbehy.
4,5*/5*
Tak ako som bola očarená z predchádzajúceho príbehu Bzukot včiel, tak som očarená aj z tohto príbehu od autorky. Jej štýl písania je skvelý a veľmi dobre sa číta.
Aj pri tejto knihe som mala na začiatku problém zapamätať si všetky postavy a zistiť kto je kto, ale postupom času som postavy spoznala bližšie a už som si ich nemýlila. Autorka veľmi často skáče v čase, čo niekomu môže prekážať, ale ja som ten prípad nebola. Mne to neprekážalo, ba som to vítala.
Je ťažké nájsť niečo nové, čo o 2 sv.v. v knihách napísané ešte nebolo, ale v tomto príbehu sa to autorke podarilo. Príbeh je fikcia, ale založená na pravdivých udalostiach. V knihe sledujeme životy Ilse a Arna pred vojnou, keď boli ešte len malé deti a ich „putovanie“ keď boli prinútení odísť s celou svojou rodinou zo svojho domova a skryť sa pred vojnou.
To čo ľudí držalo pri zmysloch a pri živote, bola rodina, komunita, láska a nádej v ďalekú budúcnosť. Kniha je dlhšia a príbeh o úteku dvoch rodín do exilu je rovnako dlhý a niekedy frustrujúci. Niekoľkokrát som si povedala, kedy to ich trápenie už skončí. Pre nás čitateľov to bolo len pár hodín, ale pre nich to bol veľký kus ich života.
A prečo Slzy z jantáru? Pretože Arno a jeho mama majú pri sebe jedinú vec čo im pripomína domov a to boli náušnice s malým jantárom v tvare slzy.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Trilery mám veľmi rada a šla som s nadšením aj do tejto knihy. Nadšenie sa dostavilo na začiatku príbehu ale pomaly upadalo a myslela som si že knihu asi ani nedočítam. Nebola zlá, len taká nemastná, neslaná. Nenadchla ma, čo ale neznamená že sa nebude páčiť vám.
Anotácia knihy vysvetľovala v podstate všetko, čo sa v knihe stane, a nič v príbehu tak nebolo prekvapujúce alebo tajomné. Dej bol veľmi predvídateľný a veľmi rýchlo sme zistili ako to nakoniec dopadne. Veľmi my tam chýbalo napätie ktoré je v trileroch veľmi časté, ba až žiaduce.
Ani hlavné postavy na mňa neurobili veľký dojem. Mia boli vykreslená tak, že ju za každú cenu musíme ľutovať a niekedy to bolo veľké „tlačenie na pílu“ s ľutovaním, čo nemení fakt, že to čo sa jej stalo nebolo príjemné. Už trocha viac sa mi páčila postava jej mamy Evy a detektíva Gabea, ktorí sa stoj čo stoj snažýia zistiť, kde sa Mia nachádza.
Príbeh je teda o dievčati menom Mia, ktoré raz večer ide do baru, aby sa stretla so svojím priateľom na večeri. Jej priateľ sa neukáže, a odíjde s iným mužom menom Colin. Netušila však, že Colin dostal zaplatené, aby ju uniesol, no namiesto toho, aby ju priviedol k svojmu šéfovi, odvezie ju do odľahlej chatky.
Čo sa mi však páčilo bolo preskakovanie v čase, kde sme sa na postavy pozreli v minulosti aj v prítomnosti. Videla som, že autorka má viacero kníh, ktoré majú aj lepšie recenzie, tak jej dám ešte jednu šancu, lebo po tejto knihe, ju v obľube veľmi nemám.
4,5*/5*
Krásny, originálny príbeh pri ktorom som miestami mala pocit, že čítam rozprávku. V príbehu sa dostaneme na malebný ostrov v blízkosti oceánu, kde sa vybral Linus Baker ako sociálny pracovník na kontrolu sirotinca, či je všetko tak ako má byť, a či je o deti dobre postarané.
Ale v tomto príbehu to nie sú len hocijaké deti, ale čarovné deti. Mne osobne k srdcu najviac prirástol Lucy a.k.a Antikrist. Zbožňujem jeho humor, sarkazmus a to, ako vedel stále prekvapiť výberom svojich slov. Arthur, ktorý sa o deti staral bol tiež dobrá postava. Páčilo sa mi najmä to, ako sa k deťom správal, ako s nimi rozprával, podporoval ich a celkovo, aký vzťah si s nimi dokázal vybudovať. Nádherné vzťahy boli aj medzi deťmi a hoc si niekedy niečo vyparatili, alebo sa doberali, v zlom stáli jeden pri druhom a podali si pomocnú ruku.
Myslela som si, že Linus ostane taký, ako na začiatku príbehu, ale bolo skvele pozorovať ho, ako sa vplyvom detí mení a ako sa pred nimi otvára. Deti mu ukázali, že svet nie je len čiernobiely, ale rôznofarebný a každý, bez ohľadu na to ako vyzerá, alebo odkiaľ pochádza má nárok na dobrý život. A nezabudnime aj na jeho mačku, ktorá bola neodmysliteľnou Linusovou súčasťou.
Kniha sa aj vďaka nie dlhým kapitolám číta veľmi dobre a navyše tu nájdete veľa krásnych a hlbokých myšlienok, nad ktorými sa treba zamyslieť.
