Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
"Čo ma vie dostať je kniha, ktorú keď dočítate, tak si želáte, aby jej autor bol vaším najlepším priateľom, ktorému môžete zavolať, keď by ste chceli." (J. D. Salinger)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
3,5*/5*
Popravde, mala som problém sa do knihy začítať. Niečo sa mi na knihe páčilo a niečo už veľmi nie. Začnem asi koncom. Ten sa mi páčil a pre mňa bol nepredvídateľný a prekvapivý. V posledných kapitolách sa mi zodpovedali otázky, ktoré sa mi počas čítania vnárali do mysle. Samozrejme nechýbali zvraty a aj keď som si myslela, že som prišla na koreň veci, autor ma hneď zviedol z nesprávnej cesty a pri mojom detektívnom ume zasa len na zlý chodník.
Postavy boli celkom dobre napísané, ale bolo ich veľa a strácala som sa často kto je kto a aké je jeho „poslanie“. Ešte že na začiatku knihy bol zoznam mien, inak by som bola stratená asi do konca príbehu. Príbeh sa miestami strašne vliekol a ja som knihu neraz odložila bokom. Myslím, že by jej troška skrátenia nezaškodilo.
Postava, ktorá bola pre mňa najzaujímavejšia bol Aiden, ktorý sa každý deň prebúdza v inom tele, aby znova prežil ten istý deň. Túto opakujúcu slučku môže prelomiť a tak aj opustiť panstvo iba vtedy, ak dokáže určiť a dokázať, kto zavraždil Evelyn Hardcastleovú. Ale nebol sám, kto sa o to pokúšal a opustiť toto sídlo môže len prvý, kto to vyrieši.
Príbeh bol plný zrady, strachu, násilia, vrážd, záhad ale aj priateľstva, starostlivosti a starého dobrého vyšetrovania s dávkou nadprirodzena. Určite si tento príbeh zaslúži pozornosť.
Keďže dnes napadol prvý sneh, zaliezla som pod deku, obliekla huňaté ponožky, navarila teplý čajík a chytila som ďalšiu vianočnú knihu, s krásnym vianočným príbehom. A výber bol skvelý. Kniha má len niečo cez 200 strán, takže som ju prečítala doslova na jedno posedenie.
Aj príbeh sa odohrával v krásnej zasneženej krajine, plnej snehu, nehy a lásky. Aj keď začiatok knihy nebol príliš šťastný a prechádzal tomu nepekný incident, kedy pri horolezeckom výstupe zomreli 2 ľudia, postupom času sa zlomené a nešťastné srdce začalo roztápať.
Hlavne postavy som si rýchlo obľúbila. Na jednej strane Carly, ktorej osud príliš skoro zobral lásku tesne, ale úplne tesne pred svadbou a nie len Iana, ktorého si mala brať, ale aj jej staršieho brata Nicka a na druhej strane Jake, kamarát od malička, ktorý stále cíti ku Carly viac než priateľstvo a to aj po 6 rokoch, kedy Carly opustila zasneženú krajinu a nechala smútok za sebou.
Jake Carly stále miloval a preto som bola prekvapená ako sa na začiatku ich vzťah vyvíjal. Možno si aj on niesol v sebe kúsok viny za nešťastie ktoré sa stalo, hoci za neho nemohol a preto sa nechcel viazať. Carly pociťovala osteň viny tiež, ale po dočítaní si myslím, že je asi aj dobre že si Iana nakoniec nevzala. Je strašné, že Ian zomrel ale z toho čo som o ňom čítala ma nepresvedčilo o tom, že s Carly by boli dokonalý pár.
Čo sa mi na príbehu páčilo boli kompromisy, ktoré hlavné postavy museli vymyslieť a dohodnúť sa na nich, aby ich čakala šťastná budúcnosť. Každý sa niečoho vzdal v prospech toho druhého, ale nakoniec im to bolo len a len na osoh.
Zistila som, že tento príbeh nie je len jedna kniha, ale je to séria s 5 knihami a ja budem len rada, ak sa dostanem aj k ďalším častiam.
4,5*/5*
Od autorky som prečítala pred touto knihou 2 knihy. Jedna sa mi veľmi páčila (Hana) a druhá ma príliš neočarila (Hotýlek). Ale povedala som si, že od autorky si rada ešte niečo prečítam. A urobila som dobre, keď som jej ešte dala šancu a dostala sa ku knihe Tiché roky.
Autorkin štýl je zaujímavý a čtivý. Hoci kniha nie je až taká bichla, skrýva v sebe zaujímavý príbeh. A nie len kniha v sebe niečo skrýva, ale sú to práve aj postavy, ktoré v sebe nesú malé tajomstvá. Postavy sú skvelo zvládnuté a majú dobre vykreslené charaktery.
Príbeh je o rodine a o ich vzťahoch, ktoré nie sú práve ružové. Ale nepozerá sa na rodinu, len ako na celok, ale rozoberá ich príbehy akoby samostatne. Pozerá na nich ako na dospelé osoby, na manželov, ich deti či súrodencov. Najviac sa však zamerala na vzťah otca a dcéry.
Čo sa mi na knihe najviac páči je jej reálnosť. Autorka skvelo popisuje dej a prostredie kde sa príbeh odohráva. Keďže sa príbeh dotýka komunizmu, ktorý som ja nezažila, mohla som sa na toto obdobie pozrieť aj inými očami a vypočuť si rozdielne názory na dobu. Na jednej strane otec, ktorý stál pevne za svojim názor a malé dieťa, ktoré poriadne nevie čo sa deje a preto je niekedy v situáciách ktoré sa okolo nej dejú zmätené.
Ani tento príbeh neskončil tak ako som očakávala, ale verím, že presne takto mal skončiť. Záver bol pre mňa prekvapivý a nečakaný. Autorka vo vás vyvolá asi celú paletu pocitov a niekedy sa neubránite slzám.
Aj keď dejepis nebol môj obľúbený predmet, rada siahnem po knihe, kde sa o nás viem dozvedieť nové veci a informácie. A inak to nebolo ani pri knihe Sapiens. Mám prečítanú aj pôvodnú knihu Sapiens od Harariho, ale táto kniha bola zaujímavejšia.
Už len tým, že ide o ilustrované vydanie. Nie je to klasický text s maľbami, ale skôr by som povedala, že je to komix. Komix o histórií nás ľudí. História bola podaná zaujímavo a dokonca v niektorých prípadoch aj vtipne. Niekedy sa prepojí súčasnosť s pravekom a vidíme, ako aj taká skorá doba má dosah až do nášho obdobia, kde sme (alebo by sme mali byť) múdri/vzdelaní ľudia.
V tejto časti sa autor zameral najmä na človeka a jeho prerod od prvých druhov človeka, až po nás Homo Sapiens Sapiens. bolo zaujímavé sledovať takýto prerod. Niektoré informácie som už poznala, ale niektoré boli novinkou aj pre mňa.
Myslím, že toto by bolo zaujímavé čítanie aj pre deti, samozrejme nie tie malinké, ktoré by možno nejaké veci ešte nepochopilo, ale na základnej škole by to mohlo byť skvelé osvieženie dejepisu.
Po re-readingu prvej časti som sa hneď vrhla aj na pokračovanie. Trvalo mi to síce dlhšie, keďže som mala rozčítaných viacero kníh a ani voľného času som nemala nejak extra nazvyš, ale neľutujem ani jednu sekundu, ktorú som strávila pri čítaní tejto knihy. A hneď na začiatku píšem, že sa mi pokračovanie páčilo ešte o trocha viac než prvý diel.
Na začiatku sa ocitáme na zámku, hneď tam, kde sa prvá časť skončila, teda žiadne posúvanie v čase sa nekoná. Aj postavy sú nám známe, ale nebojte sa, pribudnú aj nejaké nové. Veľmi chválim postavy, sú perfektné spracované, majú skvelé charaktery a do príbehu skvelo „pasujú“. Tie „staré“ postavy spoznáme ešte bližšie a priblížime si nové. Niekoho som milovala (najviac Meggie a Skya) a niekoho som veľmi nemusela. Ale čo by to bol za príbeh bez poriadneho záporaka.
Meggie je ako v predchádzajúcej časti zaujímavá postava, nechýba jej dobrá dávka humoru, sarkazmu (ktorý zbožňujem) a nezabúdajme na odvahu a silu, a nie len tú liečivú.
Ani v tejto časti nebude núdza na napätie, prekvapenia a samozrejme aj zvraty, ktoré vôbec nečakám a posúvajú príbeh ďalej. Odhalíme pár tajomstiev, zauzlíme sa do deju ale príde aj skvelé rozuzlenie. Dej bol zaujímavý a ja som si čítanie naozaj užívala, aj keď som si ho dávkovala po malých kúskoch.
Páči sa mi aj to prelínanie reálnych vecí z nášho sveta, do tohto fantasy sveta. Je to skvelé oživenie a už aj keď sme si zvykli na Meggie, že je postavou vo fantasy knihe, autorka nám aj cez také malé drobnosti ako je Mp3 prehrávač pripomenie, že Meggie je z nášho sveta.
Teším sa aj na ďalšie pokračovania, pretože viem, že autorka má skvelú fantáziu a určite si pre nás pripravila ďalšie skvelé chvíle v Ametystovom lese.
Toto voľné pokračovanie sa mi páčilo o trošku viac než predošlá časť. Toto bolo troška kľudnejšie a pre mňa aj viac romantickejšie a milé. Na začiatku sa s nami autorka nehrá a hodí nás rovno do nepríjemnej situácie, kedy hlavná postava príbeh Jess nájde svojho snúbenca s milenkov priamo u nich doma. Palec hore, že ho rovno vyhodila, dokonca po ňom hodila snubný prsteň. Ale to by nebolo to pravé orechové, keby ten chlap nebol sviniar a nevracal sa počas príbehu ako bumerang.
V tejto nemilej situácií ju však postihne aj šťastie a dostane sa k zákazke fotiť koncertné turné známemu spevákovi. A presne to potrebovala. Odcestovať do inej krajiny, spoznať nových ľudí a samozrejme pracovať na svojej kariére fotografky. Užívala som si čítanie „zákulisných“ informácií o koncertoch a dozvedela som sa aj pár zaujímavých vecí.
Turné, ktoré fotila bolo Nealovo, s ktorým sme sa stretli aj v minulej časti. Priznávam, že už vtedy sa mi páčil viac ako predchádzajúca postava Hayden. Neal bol proste zlatíčko. Všímavý, milý, starostlivý a samozrejme aj pohľadný. A aj keď si Jess chcela dať od chlapov pauzu, už po prvom stretnutí s Nealom, preskočili iskry a pomaly si vytvárali medzi sebou vzťah.
Samozrejme ani tu nechýbali zvraty a prekvapivé situácie. Niekedy som mala chuť niekoho prefackať, niekomu jednu vraziť ale väčšinou prevládali pozitívne emócie. Veľa krát som sa pristihla, že sa usmievam ako slniečko na hnoji, keď som čítala pasáže, kde bola Jess spolu s Nealom. Nechýbali samozrejme aj humorné scény, o ktoré sa väčšinou postarali chalani zo skupiny. Aj vzťah medzi Jess a chalanmi bol skvelý. Priali ju medzi seba veľmi rýchlo a pre niektorých sa stala sestrou. A čo by to bola hlavná hrdinka v romantickej knihe, ak by sa jej nestalo aj zopár trapasov.
Presne takéto oddychové čítanie som potrebovala. Chcela som si prečítať len 3 kapitoly a koniec som knihu zatvorila, až keď bola prečítaná.
4,5*/5*
Keďže som vedela, že bude v novembri pokračovanie Kroník strateného impéria, rozhodla som sa, že tesne pred vydaním ďalšej časti si dám re-reading V znamení ametystu. A musím povedať, že sa mi páči rovnako, ako keď som ho čítala prvýkrát.
Ametystový les sa mi ihneď zapáčil a nebránila by som sa, ak by som ho mohla navštíviť. Postavy autorka napísala skvelo. Každá mala dobrý charakter a odlišovali sa od seba a tak sa mi nemiešali, hoc nemali slovenské mená, ale také nezvyčajné. Samozrejme až na Meggie, ktorá je z nášho sveta.
A práve Meggie je našou hlavnou postavou. Čo sa mi páči na jej postave je to, že aj keď od začiatku stála pevne za tým že je človek z nášho sveta, pomaly, po tom čo v Ametystovom svete pobudla troška dlhšie začala sa lesu a jeho životu rýchlo prispôsobovať a začala rozmýšľať ako jeho obyvatelia. Samozrejme zistila, že nie jej len tak obyčajné dievča, ale postupom času zistila, že aj ona má nejaké schopnosti. Bavila ma jej drzá povaha a schopnosť v sekunde sarkasticky odpovedať na „hlúpe“ otázky.
V Ametystovom lese stretne niekoľko iných „druhov“ ako je ona sama a s niektorými sa dokonca spriatelí. A čo by to bolo za fantasy bez nejakých problémov a bez situácie kedy je potrebné zachrániť svet. Meggie, spolu so svojimi priateľmi tak spriadajú plán ako predísť alebo ako odraziť blížiacu sa hrozbu.
Posledné strany mi utekali ako voda, a všetko sa začalo diať veľmi rýchlo a malo dynamický spád. Niekedy som ani nestíhala sledovať čo sa dialo. Celkový koniec bol pre mňa prekvapivý a navnadil ma na pokračovanie, ktoré mám už doma a stihla som prečítať pár kapitol.
Ďalšia kniha z obdobia 2. sv. vojny za mnou. Ani tento krát to nebolo ľahké čítanie, ako to pri knihách s touto tematikou býva. Aj keď sa príbeh nečítal ľahko, bol písaný veľmi príjemným štýlom a knihu som prečítala za naozaj krátku dobu.
V príbehu sa dostaneme do Poľska, presnejšie do mesta Krakow. Ani toto mesto nebolo ušetrené pred vojnou a je plné Nemcov, ktorí najprv vystavili geto, do ktorého nahnali všetkých židov a nakoniec ich z geta presťahovali a všetci asi vieme kam. Ale pár ľuďom z geta sa podarilo skryť.
Medzi tými „šťastnými“ bola aj Sadie spolu s jej otcom a tehotnou mamou. Ale neboli jedniný, ktorým potrubár Pawel podal pomocnú ruku a pomohol im skryť sa v kanále. Spolu s nimi obývali hnusný, špinavý a páchnuci kanál aj Saul s jeho otcom a starou mamou. Museli ostať potichu keďže sa nachádzali doslova pod ulicami, kadiaľ sa prechádzali Nemci, ktorí sa snažili nájsť komplet všetkých židov.
V príbehu sa pozeráme aj na Ellu, poľské dievča, ktoré sa malo zasnúbiť, ale jeho priateľ odišiel do vojska a tesne pred odchodom sa s ňou rozišiel. Keď sa jedného dňa vybrala na trh, všimla si v odtokovej mreži dievča a prihovorila sa jej. A práve tým dievčaťom bola Sadie, ktorá sa tam spolu s ostatnými skrývala. A tak sa Ella vracala k Sadie a vytváralo sa medzi nimi určité puto.
Príbeh je plný emócií a neraz ste spolu so Sadie alebo Ellou prežívali smútok. Ale čo z príbehu sršalo bola nádej. Nádej na to, že sa Elle vráti Krys a budú opäť spolu. Nádej, že Sadie aj v týchto krutých podmienkach nájde lásku, nádej, že vojna raz skončí a ona si splní svoj sen stať sa lekárkou.
Poviem pravdu, že sa v knihe našli miesta, ktoré ma prekvapili. Niektoré prekvapenia neboli príjemné a vyvolávali vo mne smútok, ale našlo sa pár aj takých, ktoré mi na tvári vyčarovali úsmev. Koniec príbehu bol pre mňa tiež celkom prekvapivý, ale zanechal mi pokoj na duši.
4,5*/5*
Toto bolo presne to, čo som v tomto sychravom počasí potrebovala. Aj keď hneď od začiatku viete, čo sa vlastne deje, mne to vôbec neprekážalo, ba naopak. Mohla som sa viac sústrediť na vecí, ktoré by som možno prehliadla ak by som sa sústredila čisto na to, aby som vyriešila čo sa deje v susednom dome.
Príbeh v sebe nenesie 1 ani 2 príbehy, ale rovno 3. V prvom sú hlavnými aktérmi Niki a Sharon. Niki pochádza z pestúnskej rodiny a jej právnička Amy jej nájde ubytovanie u svojej matky Sharon. Ich vzťah bol naozaj krásny a hoc neboli pokrvné príbuzné vytvorili si medzi sebou krásny vzťah. Práve Sharon a Niki sa dajú do pátrania čo sa deje v susednom dome, keďže si všimnú malé dievčatko, avšak v susednom dome žije rodina, ktorá malé dieťa nemá.
A tu sa nám ukazuje druhý príbeh, kde hlavnými postavami sú príslušníci rodiny Flemingovej, presnejšie matka Suzanne, otec Mathew, syn Jakob a Mia. A práve Mia je to dievčatko, ktoré Sharon a neskôr aj Niki videli. To ako sa Suzanne správala k Mia mi trhalo srdce. Pre Miu to možno bolo normálne, keďže žiadny iný normálny život nepoznala. Na druhej strane tu bol Jakob, ktorý mal s Miou pekný vzťah a volal ju maličká. Bilo sa v ňom to, že vedel, že to čo urobili nie je správne ale na druhej strane nechcel ohroziť otca.
A v neposlednom rade tu máme príbeh Wendy, ktorej sa pred pár rokmi stratila dcéra a netuší kde sa jej dcéra nachádza a či je vôbec nažive. Veľa o tejto rodine nevieme, keďže bola spomenutá len pár krát, ale pre celkový príbeh boli aj oni dôležitý.
Bolo to veľmi príjemné a oddychové čítanie, ktoré som si naozaj užila.
Do knihy som sa zozačiatku mala problém začítať ale dej začal dynamicky plynúť a mne sa podarilo knihu prečítať za 2 dni. V pred ma posúvala túžba zistiť kto za tým všetkým je. Ako správnej detektívke, či trileru nechýbala aj dávka napätia, zvraty, ktoré som neočakávala a prekvapivé momenty, či odhalenia.
Aj v tejto knihe sa ocitnete v spleti viacerých postáv. Mala som čo robiť, aby som si zapamätala, kto je kto a nestrácala sa v deji. Hoc postáv bolo veľa autorka im vytvorila celkom zaujímavé charaktery a dobre sa mi o nich čítalo. Čo už sa mi troška horšie čítalo boli opisy, ktorých bolo neúrekom a niekedy boli až príliš podrobné a mňa nudili.
Autorka sa skvelo vyhrala zo vzťahmi medzi postavami, ktoré boli uveriteľné a pôsobili naozaj reálne. Nie každý vzťah sa mi páčil a „nedržala som postavám stranu“ ale boli písané naozaj realisticky tak ako to aj v reálnom živote chodí. Skvelo opísala aj vzťahy – nevzťahy medzi susedmi a aj to mi potvrdilo to, že si neviem predstaviť bývať v bytovke. Bála by som sa že natrafím na susedov, s ktorými nebudem kamoška a určite by mi to bývanie nespríjemnilo.
Od autorky som čítala sériu Džínsových denníkov, ktoré doteraz milujem a rada s k nej vraciam a preto som bola rada, keď som sa zasa mohla začítať do niečoho, čo napísala práve ona.
