Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
"Čo ma vie dostať je kniha, ktorú keď dočítate, tak si želáte, aby jej autor bol vaším najlepším priateľom, ktorému môžete zavolať, keď by ste chceli." (J. D. Salinger)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ďalší Vianočný príbeh za mnou, a myslím, že do Vianoc aj posledný. Knihu som si prečítala vrámci štafety a som rada, že som sa do nej zapojila, inak by som sa ku knihe nedostala a prišla by osm o naozaj dobrú knihu.
Príbeh je krásny, plný priateľstva, radosti humoru ale posledné kapitoly som preplakala a boli plné smútku. Ale aj to patrí k životu.
Hlavnými postavami sú babička Callie, Sydney, úspešná právnička a vnučka Callie a Finn, taxikár. Strašne som si obľúbila Callie, jej humor, večné dohadzovanie chlapov pre Sydney, ktorá je kvôli práci úplne vyťažená a nemá čas ani na seba a poriadne ani na babičku, ktorej zdravie už nie je najlepšie. Finn hrá v tomto príbehu tiež veľmi dôležitú úlohu a nie len tú, že na žiadosť Callie ju stále vyváža taxíkom na rôzne miesta.
Callie má len jedno želanie, a to aby neboli so Sydney samé na Vianoce, a tak oslovuje všetkych slobodných mužov ktorých stretne na svojich obchôdzkach, na ktoré ju vozí Finn.
Všetko je krásne a ružové až do jednej nepríjemnej situácie, ktorá sa udeje Callie. To však spojí Sydney s Finnom a snažia sa spríjemniť Vianoce babičke. Posledné kapitoly knihu sú naozaj smutné a neubránite sa slzám, ale na druhej strane v sebe nesú pokoj, porozumenie ale aj odpustenie.
Kniha je naozaj jednohubka a číta sa skvelo. Zasmejete sa, poplačete si a ani neviete ako a je koniec príbehu. Želala by som si, aby príbeh mal aj pokračovanie a vedela som, čo sa ďalej stane s hlavnými postavami a ako ide ich život ďalej.
4,5*/5*
Kto ma pozná, vie že milujem detektívky a špeciálne prípady so sériovými vrahmi. Takže som bola rada, keď sa mi do rúk dostala táto kniha od mne neznámej autorky.
Čo je úplne skvelé, je to, že samotná autorka bola vyšetrovateľka FBI, takže všetky procesy a postupy mala v malíčku. Bolo vidieť, že sa v tejto problematike vyzná. Skvelé obohatenie príbehu.
Tento príbeh je teda o mladej vyšetrovateľke Nine, ktorá je v tíme s poväčšine staršími vyšetrovateľmi. Ninu je veľmi zaujíma postava a to aj kôli náročnému detstvu. A aby jej nebolo málo, v jej 16 rokoch ju uniesli, držali v zajatí a nerobili jej práve príjemné veci. A jej nočná mora sa znova objavila, keď zistila, že jej únosca sa znova vynorí a chce stoj čo stoj opäť ju „dolapiť“.
Kniha obsahuje dosť popisov presnej práce vyšetrovateľov, ale ja to beriem za pozitívum, vždy ma takéto veci fascinovali. Aj doteraz pozerám veľa dokumentov z kriminálnej oblasti. Autorka taktiež skvelo zakomponovala „dnešný svet“ do knihy. Nechýbal Twitter, Facebook, či živé vysielania. A aj to porovnávala s tým, ako to bolo v minulosti, ako vrahovia posielali svoje šifry do novín a podobne.
Nechýba tu veľa zvratov a zápletka bola pre mňa dobre zapletená a koniec príbehu ani samotné rozuzlenie sa mi nepodarilo vopred rozpliesť. Myslím, že táto autorka bude patriť k mojim obľúbeným a verím, že sa mi jej detektívky ešte dostanú pod ruku.
Jedno slovo dokonalé.
Autor v tejto knihe popisuje život troch žien, ktoré zdieľajú rovnaké obavy a túžia po zmysluplnejších životoch, hoci žijú v rôznych časoch a na rôznych miestach. Jedna z nich je Virginia Woolfová, ktorá je známou spisovateľkou aj v reálnom živote (napísala napríklad Pani Dallowayová, K Majáku a iné) a autor aj cez toto diel vzdal tejto spisovateľke úctu.
Kniha je útla a príbeh nám rozpráva len o jednom dni v živote každej z postáv. Začiatok je naozaj smutný a rozpovie nám vlastne koniec príbehu o Virginii Woolfovej (kto ju pozná, vie čo sa tu píše). Spôsob, akým autor preplietol príbeh Virginie Woolfovej s ďalšími dvoma postavami, ktoré v neskorších obdobiach života trpeli problémami duševného zdravia, bol jednoducho skvelý. Bolo to smutné ale na druhej strane krásne.
Tri svety, v ktorých žijú rôzne ženy, sú rozhodne nešťastné a zúfalé, no potom v príbehu nájdeme chvíle svetla, lásky a vášne. Autorov štýl, ktorým písal tento príbeh bol miestami poetický a aj to dopomohlo k tomu, aby ma príbeh pohladil po duši.
Filmové spracovanie knihy som ešte nevidela a naozaj sa rozhodujem, či si to niekedy pozriem, pretože ma bude mrzieť ak takto skvelý príbeh mi vo filmovom spracovaní „nesadne“.
3,5*/5*
Pri tejto knihe mám naozaj rozporuplné pocity. Na jednej strane sa mi kniha naozaj páčila, ale na druhej tu bolo dosť vecí, ktoré mi prekážali.
Samotná myšlienka knihy je skvelá. Sú vybratí šiesti medeáni (ľudia so schopnosťami), ktorí patria k najlepším a piati z nich sa po roku štúdia dostanú do Spoločenstva. Čo je naozaj veľmi veľká škoda, je to, že o Spoločenstve ako takom sme sa toho veľa nedozvedeli, vlastne ani o Atlasovi, ktorý vyberal kandidátov. Medeáni žijú spolu s ľuďmi, ale ani to nebolo popísané aké majú vzťahy a podobne, čo by som ja uvítala.
Postavy boli zaujímavé a naozaj rôznorodé. Každý z nich mal nejakú schopnosť, ktorá má byť pre spoločenstvo užitočná. Postavy ste v jednom momente mali radi a hneď na ďalšej strane urobili niečo, čo nás prekvapilo a nesedelo to k ich postavám.
Schopnosti boli zaujímavé ale mne sa najviac páčila Parisa, ktorá vedela čítať myšlienky, a Reina, ktorá bola naturalistka a v istom ohľade vedela pracovať s prírodou. Len je škoda, že práve o Reine sme toho vedeli najmenej.
Celý príbeh bol ako na horskej dráhe. Páčil sa mi, nepáčil sa mi a tak dookola. Koniec bol nesmierne prekvapivý a mne spadla sánka a určite ma to navnadilo prečítať si aj pokračovanie, aj keď toto nebola (pre mňa) 5* kniha.
Pri tejto knihe som bola veľmi na vážkach, aké jej dám konečné hodnotenie. Na jednej strane sa mi páčila ale na druhej v nej bolo veľa vecí, ktoré mi prekážali.
Asi najväčší problém bol chaos. Nevedela som sa zorientovať v akom čase, alebo období som. Nevedela som tak s autorkou držať krok a často som sa strácala.
A strácala som sa aj v postavách, ktoré znenazdajky prišli. A tak ako rýchlo prišli, tak aj odišli. Nejako som si nevedela nájsť cestu ani k jednej z postáv.
Čo však na knihe bolo nádherné bolo práve to prostredie v ktorom sa príbeh odohrával. Ono to nebolo písané ako príbeh, ale skôr mi to pripadalo, že čítam nejaký prírodný dokument.
Nádherná džungľa dookola, kvety, rastliny a živočíchy. Poprave, ja sama by som do džungle nešla, keďže sa bojím skoro všetkého živého, ale na takú motýliu farmu kde sa ocitla autorka by som sa šla pozrieť.
A práve časti kde rozprávala o motýľoch, o ich životnom cykle a to ako sa o nich treba starať od vajíčka, cez húsenicu a kuklu až k dospelému motýľu som čítala najradšej. Navštívila som už pavilón motýľov a bola to krása, ale vidieť ich takto v ich prirodzenom prostredí musí byť nádhera.
4,5*/5*
Z každej strany som videla na autorku len samé chvály. Ja som čítala iba Verity, čo bola kniha z úplne iného súdku ako zvykne písať. Bola som zvedavá aj na iný príbeh z jej pera a preto keď sa mi naskytla príležitosť prečítať si túto knihu v štafete, neváhala som a prihlásila sa.
A bolo to skvelé rozhodnutie. Už teraz viem, že si od autorky ešte niečo chcem prečítať. Jej štýl sa mi páčil a príbeh sa čítal naozaj dobre. Postavy boli zaujímavé a dialógy či monológy boli dobre vyskladané. Všetko vyzeralo reálne.
Príbeh nebola prechádzka ružovou záhradou, ale bola to silná emocionálna búrka. Smiala som sa, plakala, neverila vlastným očiam. Niekoho som nerozumela a nechápala som ich správanie a s niektorými som súcitila a prirástli mi k srdcu.
Hlavnými postavami sú Kenna, ktorá kvôli jednej hlúposti prišla o veľmi veľa a Ledger o ktorom som si na začiatku myslela, že má úplne „fajnový“ život. Kenna, kvôli hlúposti/nerozvážnosti prišla o priateľa, slobodu a nakoniec aj o dieťa, ktoré dostali do opatery rodičia jej (už) mŕtveho priateľa. A práve jej dcéra Diem je to, kvôli čomu sa vrátila do mesta a tam sa jej do cesty priplietol Ledger, ktorý jej životom silno zakolísal.
Túžba po tom aby sa stretla s dcérou bola veľmi silná, ale cesta ktorou si musela prejsť nebola ľahká. Na jeden strane som chápala starých rodičov Diem, ale na druhej strane som sa vedela vcítiť aj do situácie Kenny. Všetci sa pozerali na to, ako im Kenna zničila život, ale nikto sa už nepozeral na to, že aj Kenna mala zničený život. Až na jedného, Ledgera, ktorý to ako prvý pochopil a nestál jej v ceste ale stal sa jej „spoločníkom“.
V príbehu je veľa obviňovania, ale aj odpúšťania. Je to jeden z tých príbehov, ktorý vás núti otáčať strany ďalej a ďalej, až kým príbeh neskončí.
Toto čítanie pre mňa nebolo veľmi ľahké. Keďže kniha je rozdelená na kapitoly ako adventný kalendár, povedala som si, že túto knihu budem čítať tak, ako by som si otvárala každý deň jedno políčko. Jeden deň, jedna kapitola. A podarilo sa mi to. Povedala som si, že keď si Miška dala s knihou veľa námahy, nebudem grobian a neprečítam knihu na posedenie. Ale poviem pravdu, mala som to niekedy ťažké, aby som si neprečítala aspoň jednu kapitolu navyše.
Hlavne postavy boli aj v tomto prípade skvelé. Nina a jej bláznivá, pojašená a strelená povaha a Dominik, ktorý bol zo začiatku uhladený slušňák sa po čase ukázal ako tiež dobre strelená postava. Nápad s úlohami, ktorý si Nina vymyslela bol skvelý a originálny. Jednotlivé úlohy boli zábavné a dobre som sa pri nich pobavila, ale pri niektorých mi pukalo srdce.
Nebola by to Miška, keby som sa pri knihách na jednej strane zadúšala smiechom z vtipných hlášok a na druhej preplakala more sĺz pri dojímavých a srdcervúcich scénach. Niektoré hlášky stáli naozaj zato a ja som sa odsrdca a nahlas smiala. Čo smiala, rehlila ako dilina.
Páčilo sa mi ako si Nina uvedomila, že to nie je ona, keď sa nachádzala v pokojnom a stereotypnom živote. Jej energickosť a živelnosť pri plnení úloh bola úžasná. A Dominik? To bol zlatíčko. Aj jeho mini úlohy, ktoré si dávala po tom, keď videl čo robila Nina hriali pri srdci.
Ich vzťah nebol prvoplánový ale postupoval pomaly, ako sa spoznávali. Boli pre sebe oporou v ťažkých časoch a neskutočne z nich sršala radosť a láska. Nemôžem nespomenúť prezývky, ktoré Miška písala pre Dominika pred každou časťou, ktorá bola písaná z Dominikovho pohľadu.
Myslím, že to nie je posledný krát, čo túto knihu čítam. Je to presne to, čo chcete čítať na Vianoce.
4,5*/5*
Pri knihách od tejto autorky som už zvyknutá, že si popri čítaní príjemne oddýchnem. A inak to nebolo ani pri tomto príbehu, ktorý nás zavedie na krásny Island. Pravdupovediac, Island je jedno z miest, ktoré by som v živote chcela navštíviť a po prečítaní knihy a krásnych opisoch v nej, ešte viac.
Mám asi len jednu vec, ktorá mi na príbehu troška prekážala a to bola predvídateľnosť deju. Ako na jednej strane to bolo fajn, príjemné oddychové a nemusela som hlboko nad príbehom premýšľať, ale na druhej strane som nebola prekvapená dejom, keďže mnohé situácie z príbehu som očakávala a nakoniec sa aj naozaj stali.
Postavy som si ako stále pri tejto autorke obľúbila veľmi rýchlo. Páčilo sa mi, ako neostali rovnaké, ale videli sme ako sa počas príbehu menili a vyvíjali. Vzťah medzi Lucy a Alexom ma bavil, ale možno by som čakala troška viac chémie medzi nimi.
Tento krát sa pozrieme ako to funguje v hoteli. Keďže Lucy dostala „padáka“, dostala možnosť stať sa riaditeľkou Hotelíku na Islande a keďže prácu nemala, túto ponuku zobrala. Môžeme sa tak pozrieť na to, ako sa spravuje taký hotel, čo všetko sa deje „za oponou“ za ktorú ako hostia nevidíme. Bolo to celkom zaujímavé čítanie.
Ale čo môžem vyzdvihnúť sú opisy prostredia. Už som si zvykla, že pri tejto autorke mi opisy neprekážajú, hoc v iných knihách mám s nimi problém. Veď si len predstavte tú krásnu polárnu žiaru, gejzíry, vodopády a ľadovce. Hneď by som sa tam vydala pozrieť.
Pri čítaní tejto knihy som cítila veľa emócií. Niektoré časti ma rozosmiali, niektoré potešili a pri niektorých som bol smutná. Kniha je miestami písaná veľmi zvláštne. Holé vety, zložené z pár slov. Prv mi to nejako nelichotilo, ale postupom času sa mi to začalo veľmi páčiť.
Hlavnou postavou aj samotným rozprávačom príbehu je Leo a keďže je iba teeneger, prirodzene sa zameriava na školu, futbal, priateľov a jeho Beatrice do ktorej je zamilovaný. Leo mi prišiel občas veľmi nezrelý a robil sporné rozhodnutia, no je zaujímavé vidieť jeho rast počas príbehu, vďaka zraneniam, chorobe a učiteľovi, ktorý ho nútil premýšľať nad vecami, nad ktorými sa nikdy nezamýšľal. Niekedy mi svojimi poznámkami (často nemiestnymi) liezol na nervy, ale hádzala som to na jeho nevyspelosť.
Bolo zaujímavé vidieť svet Leovými očami a spôsob, akým ho vidí a popisuje v rôznych farbách. Biela je tichá a nudná a práve taký Leo nechcel byť. Modrá je farbou priateľstva a takto vidí všetkých svojich priateľov, vrátane Silvie – jednej z jeho najbližších kamarátok. Červená je farba lásky a túto farbu vidí, keď sa pozrie na Beatrice. Bolo osviežujúce čítať o mladej láske a mnohých skúškach a súženiach, ktoré prichádzajú s typickým teenegerským životom.
Táto kniha bola celkom zaujímavá a nútila ma hlboko sa zamýšľať sa nad rôznymi vecami a situáciami. Je to príbeh o nádejí, vytvorení si cieľov a snov a následnej práci na ich dosiahnutí.
4,5*/5*
Veľmi rada objavujem nových autorov a ešte väčšiu radosť mám ak natrafím na autora, ktorý mi „sadne“. A takto to bolo aj pri tejto knihe. O autorke som doteraz nepočula, ale po prečítaní jej prvej knihy už viem, že určite siahnem aj po pokračovaní.
Príbeh sa miestami nečítal veľmi ľahko. Príbeh je plný viny. Hlavná postava, Rút sa obviňovala za veci, ktoré sa stali v minulosti, ale podľa môjho názoru sa obviňovala zbytočne a vo všetko nebola na vine. Zaujímavou postavou v príbehu bol aj Matthew, ktorého Rút spoznala v Kanade. Aj on skrýval nejaké tajomstvá s ktorými sa nechcel zdôveriť. Do Kanady sa Rút odsťahovala aby si dala život do kopy a rozmýšľala nad svojim životom. Ale ako to už býva pred minulosťou neutečieš.
Čo musím vypichnúť sú krásne myšlienky, ktoré boli hádam na každej strane. Ak by som mohla, popodčiarkovala by som tretinu knihy. Páčilo sa mi aj prepojenie príbehu s Bohom, bolo to zaujímavé sledovať ako sa človek menil počas príbehu a začínal sa pomaly otvárať ostatným ľuďom a to aj vďaka tomu, že našiel vieru.
Koniec príbehu bol pre mňa nečakaný a nastal dosť veľký zvrat. A aj keď sa niektorým čitateľom koniec nepáčil, mňa nadchol a po dočítaní som si istá, že si musím prečítať pokračovanie a dozvedieť sa, ako bude ďalej pokračovať život Rút a čo nové sa dozvie o svojej minulosti.
