Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
"Čo ma vie dostať je kniha, ktorú keď dočítate, tak si želáte, aby jej autor bol vaším najlepším priateľom, ktorému môžete zavolať, keď by ste chceli." (J. D. Salinger)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Toto bola pre mňa milá, príjemná jednohubka, ktorú som zhltla na jedno posedenie. Sneh za oknom, huňatá deka, škoricový čaj a táto kniha mi spríjemnili pár víkendových hodín.
Veľmi často sa nestretávam s knihami, kde medzi hlavnými postavami je väčší vekový rozdiel ale toto bolo napísane naozaj dobre. Dialógy aj situácie boli písané veľmi realisticky, tak ako by sa naozaj mohli stať. Žiadne preumelkované a presladené pasáže a podobne.
Obe postavy mi rýchlo sadli. Ester, silná žena, ktorá presne vedela svoju hodnotu, a aj keď pomáhala všetkým naokolo ako len mohla, vedela si dupnúť, presadiť svoje a povedať nie. Na druhej strane Šimon. Maturant. Hoc bol mladší, niekedy mi pripadalo, že vekovo bol niekde inde. Niektoré situácie zvládal ako vyspelý muž a často aj jeho myšlienky tomu dopomáhali.
IT prostredie mi nie je veľmi blízke a tak som mohla nahliadnuť aj do tohto sveta. Niektorým veciam som rozumela, hlavne tie s hrami, ale niektoré mi boli úplne cudzie.
Chválim, že príbeh je písaný aj z pohľadu Ester aj z pohľadu Šimona a keďže je medzi nimi určitý vekový rozdiel, vedela som sa pozrieť ako situáciu berie dospelá žena a ako dospievajúci mladík. Autorka sa nebála do príbehu zakomponovať aj ťažšiu tému, ktorou bola choroba a popasovala sa s ňou veľmi dobre.
Ak hľadáte knihu, pri ktorej skvelo zrelaxuje, zasmejete sa ale aj pár sĺz vyroníte, toto je presne ono.
Keďže sa blížia Vianoce, čítam viac vianočných kníh, aj keď mi nerobí problém prečítať si o Vianociach aj v auguste. Ďalšia kniha kde sa skupina ľudí stretne aj vďaka snehovej víchrici, až by som si aj ja takú poriadnu snehovú nádielku želala.
V tejto knihe je krásne ukázané staré známe, že nie je dôležité kde si, ale s kým tam si. V príbehu sa pozrieme na šesticu „cudzincov“ ktorí sa stretnú vďaka víchrici na jednom mieste. Každý pár má vlastný príbeh, vlastné tajomstvá, bôle aj šťastné chvíle, lásku a priateľstvo.
Pozrieme sa na asistentku zamilovaného šéfa, pár v rozvodovom konaní aj starší gay pár. Tá diverzita sa mi páčila. Nič nebolo rovnaké, každý mám iný príbeh a mne sa to neskutočne páčilo. Každá s postáv mi rýchlo prirástla k srdcu a rada som si o nich čítala. Celkovo toto bola jedna z najlepších vianočných kníh, aké som kedy čítala.
Vianoce priam sršali z každej jednej strany. Atmosféra bola skvelá, cítila som oheň z horiaceho krbu, spoločne som si zaspievala vianočné koledy, či dala vianočné koláčiky. Úplná idylka. A aj keď sa tam stretla zmesica úplne cudzích ľudí, ich začínajúce priateľstvo bolo skvelé. Nie raz som uronila slzičku nad ich príbehmi ale niekedy som sa schuti zasmiala.
Keď máte radi vianočné príbehy, toto je presne tá kniha, po ktorej by ste mali siahnuť, ponoriť sa do príbehu a navodiť si Vianočnú atmosféru.
Od Baji mám prečítané všetky knihy a všetky zbožňujem a táto sa bude radiť medzi nich. Skvelé, oddychové a príjemné čítanie. Pri niektorých situáciách som sa s postavami bavila a smiala, pri niektorých som aj slzičku vyronila.
V tejto knihe asi nenájdem postavu, ktorá by mi vyslovene prekážala alebo liezla na nervy. Asi najvaic si ma získala Milka, hoc nebola hlavnou postavou. O nej by som si prečítala aj samostatný príbeh. Jej trefné reakcie a podrezaný jazyk boli dokonalé.
Ale ani hlavné postavy nezaostávali. Valentína bol veselá, šťastná kôpka pozitivity a optimizmu a humor z nej sršal na všetky strany. Kam prišla, rozžiarila miestnosť a ľudia boli v jej prítomnosti veľmi radi. Ale ako to býva pri romantických komédiách (môžem túto knihu tak nazvať že?) nezaobišlo sa to bez trapasov a humorných situácií.
Dárius a Valentína tvorili skvelý pár. Celkovo celá komunita Makov sa mi páčila. Hneď by som si zašla k susedkám/kamarátkam na klebety, či k Val na skvelý koláč a kávu a preberala všetko, čo ma len napadne. Mať skvelých susedov je na nezaplatenie.
Je to iné čítanie ako doterajšie príbehy od Baji, ale aj tento príbeh mal niečo do seba a ja som si čítanie užívala. Viac takých kníh prosím.
4,5*/5*
Autorka má na konte viacero kníh s prípadom Josie Queenovej preložených v slovenčine a ešte viacej ich čaká na preloženie. Stále ma udivuje ako autori detektívok vedia vymyslieť niečo nové, nové prípady a nové zápletky a nepíšu stále o tom istom. A to platí aj o tejto autorke.
Prípady, ktoré doteraz v knihách riešila detektívka, sa netýkajú len mesta v ktorom žije, ale priamo jej osoby. Tento prípad začína smrťou matky jej priateľa a kolegu Noaha. Ale samozrejme, že to nie je len obyčajná smrť, nejaký infarkt, ale rovno vražda.
Josie musí znova riešiť niečo, čo sa týka jej osoby a o to dravejšie sa dáva do riešenia prípadu. Postupne pribúdajú vraždy, ktoré majú niečo spoločné s prvou vraždou Noahovej matky a taj pomaly rozpletáme zamotanú sieť. Popritom sa odkrývajú staré tajomstvá o ktorých nevedia ani najbližší ľudia, ktorých sa tento prípad týka.
Ako pri všetkých autorkiných knihách nechýbajú nečakané a zaujímavé zvraty a prekvapivé odhalenie. Už to asi ani nemusím pripomínať, že sa mi nepodarilo vopred odhaliť kto za všetkým stojí a autorka ma rozuzlením prípadu, znova prekvapila.
Už nech je preložená ďalšia časť a ja sa môžem znova (neúspešne) pustiť do riešenia nového prípadu.
Už predchádzajúca kniha od autorky sa mi páčila a preto som neváhala a siahla aj po tejto. A bola úplne iná ako Hlavne sa nezamilujem. Teda obe mali statočnú a silnú hrdinku, ale príbehy boli odlišné.
Hoc je hlavná postava, v tomto prípade Klára, v staršej vekovej kategórií ako zvyknem čítať, vedela som sa rýchlo s postavou vžiť. Jej príbeh nebol vôbec veselý a ja som mala neustále slzy v očiach a chuť Ivana zniesť z tohto sveta. Ivan ju týral, nie fyzicky ale psychicky a aj keď to navonok nebolo vidieť, rany boli rovnaké. Dialógy boli surové ale o to reálnejšie a ja by som najradšej vstala a niekomu vlepila facku. A nie len Ivanovi ale aj iným postavám, ktoré zmanipuloval a obrátil proti Kláre.
Páčil sa mi progres Kláry a to, ako to všetko zvládla. Od priznania si, že nie je niečo v poriadku, cez hľadanie pomoci, priznania si pravdy a pomalého liečenia. V príbehu sa vieme podrobne pozrieť na to, aký je život s narcistom a že to nie je koniec života. Stačí sa pozrieť pravde do očí a uvedomiť si, že nie „obeť“ je všetkému na vine, ale , že chyba je v tyranovi.
Veľmi sa mi páčili aj vedľajšie postavy, ktoré Kláre pomáhali dostať od Ivana. Každý pomáhal ako vedel a tak sa Klára v tom najhoršom čase mala na koho obrátiť. Keď si priznala, v akom vzťahu sa nachádza, všetko sa začalo drasticky meniť. Ale nie len to zlé, že ostala bez domu, či práce, ale nastali aj pekné chvíľky, kedy sa spojila so svojou rodinou a znova začala robiť to, čo ju napĺňalo.
Dokonca sa v jej živote objaví aj ďalší muž, ktorého však k sebe nechcela pustiť, kvôli predchádzajúcej skúsenosti. A v tom bol Braňo dokonalý. Nechal jej čas na liečenie a voľný priestor.
A presne v tomto príbehu platí aj staré známe, že čas lieči.
4,5*/5*
Tretia časť série môj a ja som nadšená. Aj keď sa mi viac páčil predošlý príbeh, tento je hneď za ním. Autorka opäť nesklamala a priniesla nám skvelé postavy, zaujímavý príbeh a emočnú horskú dráhu. Neraz som sa s postavami zasmiala ale aj poplakala. Páči sa mi, ako autorka dokáže s citom opísať neveľmi príjemné situácie a najmä to, ako sa s týmito situáciami popasujú postavy.
Hlavnými postavami sú Ellie a Logan. Logan je, ako aj pri predchádzajúcich príbehoch, člen známej kapely, a hoc kapela už nie je spolu, vydal sa na svoju sólo dráhu speváka. Páči sa mi, že autorka z neho neurobila dokonalú postavu. Dokonca mal aj silný zlozvyk a to fajčenie. Jediná vec, ktorá mi na ňom prekážala bol malý záujem o syna. A možno ani nebol malý, ale Freddie bol spomínaný málo a mne to pripadalo, že sa o neho veľmi nezaujíma.
Ellie, tanečníčka, bola krehké žieňa, ktoré však na svojich pleciach niesla smútok a trápenie, o ktorom nehovorila na počkanie každému. Bola Loganova fanúšička, a ako to v romantických príbehoch býva, ich cesty sa stretli. Ale nebola to cesta na jednorožcovi za dúhou. Museli si preskákať nejednou prekážkou a otvoriť sa vo všetkom jeden druhému. Ešte že mala pri sebe priateľov, ktorí ju podržali, kedy to bolo potrebné.
Nesmeli tu chýbať ani skvelé vedľajšie postavy, o ktorých by som si vedela predstaviť aj samostatné príbehy. Napríklad taký Janson alebo Yosie by boli skvelí kandidáti.
Tento príbeh je viac „spicy“ ako predchádzajúce, ale to neberiem za negatívum. Ako som písala na začiatku, príbeh bol jedna horská dráha pocitov. Keď som sa tešila, že sa hlavným postavám darí prišlo niečo, čo mi túto emóciu hneď zmenilo. Nečakala som ani mini zvrat pred koncom knihy a dúfala som aby sa to skončila, ako som si to predstavovala. Ale autorka mala s nami iné plány. A tak horlivo čakám.
Verím, že to nie je posledný príbeh od autorky a už teraz sa teším na ďalšie príbehy.
4,5*/5*
Priznávam, že do knihy sa mi začítavalo ťažšie, ale ako som sa dostala cez prvých pár kapitol, knihu som ťažko odkladala (ale spať a do práce sa chodiť musí). Hlavná postava Hate, je presne ten typ postavy, ktorú v knihách vyhľadávam. Silná, nebojácna a veľká bojovníčka, ktorá však v sebe nesie niečo čo ju robí na jednej strane plachou ale na druhej rozzúreným býkom. A že toho hnevu v sebe mala naozaj veľa. Niekedy mi prišla príliš prchká a nerozvážna, ale páčila sa mi.
Na druhej strane je Róbert. Páčilo sa mi na ňom, že si svoje chyby ktoré urobil uvedomoval, a snažil sa najlepšie ako vedel, aby ich napravil. Po prvých stranách som ho veľmi v láske nemala, ale autorka nám vďaka Flashbacku vysvetlila celú jeho situáciu a ja som ho začala zbožňovať.
Kniha je zasadená do prostredia boxu, čo je pre mňa celkom novinka, keďže šport v knihách nevyhľadávam, ale tu nešlo o šport. Box bol len skvelým doplnkom, ktorý k Hate a ostatným jednoducho patrí a inak si to neviem ani predstaviť.
Ale čo najviac na knihe oceňujem, je to, že autorka sa nebála do príbehu zakomponovať ťažké témy, ktoré sa nečítajú ľahko, ale je dôležité o nich hovoriť. Zápletka knihy bola skvelá a všetko sa rozuzľovalo pomaly a ja som si mohla domýšľať veci a situácie ako všetko dopadne.. Stále sa v príbehu niečo dialo a napriek pomalému začiatku (aspoň pre mňa) to bola skvelá knižná jazda.
Citáty na začiatku každej kapitoly boli skvelým obohatením. Dialógy boli dobre vyskladané a mne sa príbeh dobre čítal. Autorkin štýl sa mi páči a verím, že to nie je posledná kniha ktorú od nej čítam.
Bola to kniha plná klišé? Áno bola. Prekážalo mi to? Vôbec nie. Kniha je veľmi vtipne napísaná a čítanie mi rýchlo odsýpalo a dobre som si pri knihe oddýchla. Len som si sadla, vyložila nohy, prikryla sa dekou a čítala som, kým som neotočila poslednú stránku knihy. Nie je to 5* kniha (aspoň pre mňa nie) ale bolo to skvelé oddychové čítanie.
Ktorý knihomoľ by nechcel čítať príbeh o knihomoľoch? Ja teda určite áno. V príbehu sa zoznámime s Norou, ktorá je prísna literárna agentka a okrem práce si na nič nevie nájsť čas. Samozrejme ani na chlapov. Ale neodmietne pozvanie tehotnej mladšej sestry Libby na cestu do severnej Karolíny. Ale ani tam nemá šťastie na chlapov a stretáva stále len Charlieho.
Ale Charlie nie je pre ňu neznáma osoba. Nezdieľajú len spoločné záujmy ako je čítanie kníh, keďže aj Charlie je redaktor, ale pár krát sa už stretli a iskry medzi nimi nelietali a neboli to najlepšie stretnutia v ich živote. Ale človek mieni a .... . Príbeh sa trocha zamotal a Nora sa pomaly začne meniť a neprípustná ľadová kráľovná sa začne pomaly topiť.
Aj keď som hneď vedela ako príbeh dopadne, užívala som si vtipné dialógy postáv. Bavil ma ich sarkazmus a neustále doberanie. Ale nebolo všetko klišé. Našla som pár scén, ktoré som nečakala a pár zvratov, ktoré som nečakala. Aj koniec príbeh bol pekný a to som očakávala presladený koniec ako v každej druhej romantickej knihe.
4,5*/5*
Zaujímavé postavy, čajovňa, láska a poučenie o tom, ako byť lepším človekom a užívať si život, kým na to ešte máme čase. Asi takto by som zhrnula tento príbeh.
Autor si ma znova získal a vytvoril zaujímavý príbeh, zasadený do zaujímavého prostredia. Ako aj v knihe Dom na azúrovom prostredí, ani tu nechýbali fantastické postavy. K niektorým som si hľadala cestu dlhšie, ale o to väčšiu radosť som mala, keď počas príbehu zmenili svoj charakter, ktorý sa mi páčil viac.
Hlavnou postavou príbehu je Wallace, ktorý bol workoholik, ale (pre neho) nečakane zomrie na infarkt. Po svojom pohrebe sa dostane do čajovne, kde spozná Huga, ducha Hugovho starého otca a psa menom Apollo. Wallace v čajovni prechádza viacerými etapami. Prechádza cez smútok, pochopenie ale aj vyrovnaním sa so smrťou, odpúšťaním, či vyrovnávaním krívd zo života.
Na autorovi sa mi páči to, že do príbehov, ktoré nie sú vlastne ani veľmi veselé, dokáže s ľahkosťou vniesť humor, ktorý však neuberá na posolstve, ktoré si kniha nesie. Ako aj v predchádzajúcej knihe aj tu sa mi páčili dialógy, ktoré medzi sebou viedli postavy v knihe. Príbeh sa čítal ľahko a svižne a ja sa už teraz teším na ďalšiu autorovu knihu.
4,5*/5*
Knihu už mám dlhšie prečítanú, ale toto je presne tá kniha, ktorej som musela po prečítaní dať čas a utriediť si v hlave myšlienky a až tak písať recenziu. A chválou teda šetriť nebudem.
V knihe som našla asi len jednu jedinú vec, ktorá mi prekážala a to bola politika a chystanie sa na prezidentské voľby. Nie dosť, že nás čakajú ešte aj v knihe som sa s nimi stretla. Ani v reálnom živote a ani v knižných príbehoch politiku nevyhľadávam a vyhýbam sa jej oblúkom ak sa dá. Ale to je naozaj jediné negatívum.
Čo sa mi na príbehu najviac páčilo, bolo to, že v knihe nenájdeme len jeden príbeh ale viacero, keďže kniha rozpráva príbeh 8 ľudí, ktorým sa jedného dňa zjavili pred dverami skrinky s povrázkami. Ale neboli to len také obyčajné povrázky, ale každý, svojou dĺžkou, ukazoval ako dlho budú dotyčné osoby žiť.
Každý sa so svojom povrázkom, teda osudom/vyššou mocou/Bohom alebo ako to chcete nazvať, popasoval inak. Niektorí dokonca svoje skrinky ani neotvorili a tvárili sa, že sa nič nezmenilo.
Štvalo ma, keď som čítala o neprávosti, ktorá sa dotýkala ľudí, ktorí nemali to šťastie na dlhé povrázky, ale čakali ich len mesiace, prinajlepšom pár rokov života.
Kniha nesie viacero posolstiev a pekných myšlienok, nad ktorými sa pozastavíte a popremýšľate o nich poriadne.
Ja by som svoju skrinku asi neotvorila, keďže ma nejako extrémne nezaujíma, alebo lepšie povedané, nechcela by som vedieť kedy zomriem.
