Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
"Čo ma vie dostať je kniha, ktorú keď dočítate, tak si želáte, aby jej autor bol vaším najlepším priateľom, ktorému môžete zavolať, keď by ste chceli." (J. D. Salinger)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Podľa môjho (ne)skromného názoru, je toto najlepšia kniha, ktorá vyšla z pera autorky. Pri tomto príbehu som sa smiala, plakala (a nie raz), pociťovala úzkosť ale aj radosť a lásku. Príbeh je silný a miestami drastický, trpký a bolestivý, taký aký je aj reálny život. Kniha ma naozaj emočne vyšťavila a to som vedela do čoho idem, keďže som už tento príbeh čítala.
Hlavnou postavou príbehu je Barborka. Ako to pri Miške býva, hlavná ženská postava je silná. O Barborke to platí 100 násobne. Zo začiatku je to ešte len dieťa, ale to čo musí prežívať a aké bremeno nesie na pleciach by možno neuniesol ani dospelý človek. Veľmi som sa hnevala na veci, ktoré sa jej diali a ak by som mohla, skočila by som do príbehu, pomohla jej a dala lásku ktorá jej chýbala.
Najdôležitejší boli pre ňu súrodenci a aj keď sa pred ňou rozprestieral pekný život, plný lásky a milujúcej (náhradnej) rodiny, obetovala svoje šťastie, len aby zachránila súrodencov. Chápem ju prečo to urobila, mala na to plné právo, hoc ja, ako dospelá osoba, som videla aj iné východisko. Ale ju poháňala sila ochrániť súrodencov a na nič iné nepozerala. Ani na seba.
Ďalšou postavou bol Matej, ktorého život bol diametrálne odlišný než ten Barborkin. Ale aj tak sa ich svety spojili do niečoho pekného, ale len na malú chvíľu. Ich cesty sa rozídu a nie v najlepšej forme. Keď sa však po niekoľkých rokoch znova stretnú stojí medzi nimi vysoký múr, ktorý treba prekonať. Na to však treba otvoriť staré rany a znova do nich nasypať soľ.
Miška perfektne popisuje situácie a dialógy, ktoré vymýšľa sú naozaj reálne, či už ide o dialóg medzi deťmi, či medzi dospelými. Stretávame sa aj so starými známymi postavami, ktoré skvelo dopĺňajú príbeh.
Kade chodím, tade túto knihu len a len odporúčam. Treba si pripraviť veľa vreckoviek na slzy a pevné nervy a myseľ, pretože aj mňa táto kniha dostala (2x aby mi málo nebolo) a roztrieštilo mi to srdce na milión častí. Epilóg mi zasa vystrelil mozog z hlavy a vôbec som ho nečakala.
Miške prajem ešte viac nápadov na knihy a samozrejme veľa čitateľov.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
4,5*/5*
Od autorky som už jednu knihu čítala (Želám si Vianoce každý deň) a keďže som od knihy odišla s dobrou skúsenosťou, neváhala som siahnuť aj po tejto knihe Opäť spolu. A nebol to vôbec zlý ťah. Autorka ma naozaj príjemný štýl písania, ktorý je čtivý a nútil ma rýchlo otáčať stránky a ponoriť sa ešte viac do príbehu.
Príbeh je o 3 sestrách, ktoré oddeľuje 7 ročný rozdiel. Každá je iná, má iný charakter, iné zmýšľanie a bolo skvelé ich sledovať ako sa postupne menia. Puto, ktoré na začiatku nebolo príliš silné, dokonca by som povedal, že tam žiadne nebolo sa postupom príbehu zosilňovalo a zosilňovalo. Každá sa z rodinného domu pobrala hneď ako to bolo možné, takže puto si vytvoriť nestihli. Znova ich spojila až matkina smrť a opäť sa streli v rodičovskom dome.
Spolu spomínajú na zážitky z detstva a vymieňajú si spomienky na matku a pomaly k sebe znova hľadajú cestu. A aj keď si myslia, že nič spoločné nemajú, opak je pravdou. Spomínajú, odkrývajú tajomstvá a rozprávajú svoj životný príbeh a my ich len v tichosti sledujeme.
Každá zo sestier mala v určitom období života nejakého muža, ktorý zatriasol ich životom a vytvoril na ich srdci vrásku. Ale aj na tieto „zranenia“ sestry nakoniec našli náplasť a tou bola sesterská láska. A aj keď sa na začiatku knihy skoro nepoznali, na konci knihy to boli spriaznené duše.
Touto časťou som aj ja úplne prepadla tejto sérií. Všetky časti sa mi páčili ale toto bola jedna veľká, časovaná bomba. Doslova.
K tejto knihe a sérií len jedno. Chcem viac. Viac častí, viac Aelin, viac Rowana, viac Chaola a dokonca aj viac Doriana, ktorého som nemala nejak veľmi v obľube. Ale najviac chcem viac Manon. U mňa je to dokonalá postava. Verím, že v ďalších častiach zohraje ešte veľkú úlohu.
K srdcu mi prirástla aj Elide, ktorá má určte ešte nejaké esá v rukáve a prekvapí ma. Celkovo som si tu obľúbila nové postavy alebo upevnila vzťah k tým „starým“. Nesmiem nespomenúť Lysandru, ktorá ma naozaj prekvapila, ale len v tom dobrom a Nesryn, ktorá aj keď nemala taký veľký priestor v knihe, ale postavy skvelo dopĺňala.
Ako aj v predchádzajúcich častiach tu nebola núdza o zvraty a prekvapivé momenty. Posledné strany som hltala jednu za druhou a zadržiavala dych, ako to všetko dopadne. A aj keď je to na dobre ceste (pevne dúfam), je predomnou ešte pár častí a už teraz som nedočkavá čo za zvraty ma čakajú.
2,5*/5*
Chcela som si prečítať niečo oddychové a tak som siahla po tejto YA knihe. A žiaľ, nesadla mi až tak, ako som očakávala. YA čítam veľmi rada, viem sa ešte stále (aj s 30 na krku) vžiť do situácií, ktoré trápia dospievajúcich, ale pri tejto som si nevedela vytvoriť vzťah k hlavným postavám. Často som nechápala ich myšlienkam, postojom, či to, ako dané situácie riešili.
Natalie bola milá ale miestami prehnane detinská až som si myslela, že to nie je dospievajúce dievča ale nejaké malé ufňukané dieťa. Autorka však skvelo poňala problém, ktoré veľmi často trápi dospievajúce dievčatá a tým bolo akné. V tejto knihe je to skvelo načrtnuté a popísané ako sa s tým vysporiadala hlavná postava. A ako to v teenegerskom veku býva, nie je to len jeden problém ktorý trápi dušu, ale pridá sa k nim niečo ďalšie a ďalšie až sa to nabalí ako snehová guľa.
Rozviedli sa jej rodičia a samozrejme prichádza na scénu aj láska. Ale len taká vlažná, teda u mňa zanechala taký pocit. Natalie a Alex boli dosť rozličný a celkovo som tú chémiu medzi nimi nevidela ani žiadne iskričky. Dialógy, ktoré boli medzi Alexom a Natalie mi prišli skôr ako výsluch, pre nespočet otázok, ktoré Alex kládol. Na druhej strane sa mi veľmi páčila dvojka Lucy a Zacha. O nich by som si rada prečítala aj samostatný príbeh.
Autorka sa však skvelo popasovala s problémami, ktoré museli postavy riešiť. Kniha je v tomto prípade (podľa mňa) naozaj vhodná pre mladšie ročníky. Ja ju hodnotím takou zlatou strednou cestou. Nebola úplne zlá, pretože som našla miesta ktoré sa mi v príbehu páčili, ale zas nebola taká skvelá aby som si z nej sadla na zadok.
. Hneď ako prvé musím povedať, že je na príbehu vidieť, že to nie je úplne z Miškinej hlavy. Nevravím že to nie je dobrý príbeh, ale ja osobne cítim/čítam, že to nie je čisto rukopis autorky. Na popud tejto knihy som si pozrela aj seriál ale aj tu sa mi páčila kniha viac než seriál.
Čo sa mi najviac páčilo bol humor, ktorý sa nesie celou knihou. Na niektorých hláškach som sa neskutočne pobavila a pár som si ich zapísala, snáď bude priestor aby som ich niekde použila. Mne ako „vychodňarke“ neprekážalo aj východoslovenské nárečie, dokonca si to samo pýtalo, keďže Iveta je z Trebišova. Pridalo to príbehu na reálnosti.
Striedanie pohľadov v knihách vítam a inak to nebolo aj tu. Aj keď by som sa viac pozrela do hlavy Števovi a najmä tomu ako sa správal, čo si myslel a ako sa cítil na konci príbehu. Ivetin sarkazmus a pohotové reakcie ma bavili. Aj keď to bola len „obyčajná“ Trebišovčanka, Miška jej dala troška hĺbky a zamerala aj na jej vnútorný svet, ktorý v knihe skvelo zachytila.
Ale nepáčili sa mi len hlavné postavy. Adrián bol skvelý, presne postava ktorá skvelo doplnila Ivetu. Ale ani taká Sandra či Linda neboli zlé. U nich sa mi páčil ten progres akým prešli počas príbehu, hoc nie každá z nich sa vykreslila v tom dobrom svetle.
Ak by nebola kniha, asi si seriál ani nepozriem. A vlastne ani som ho nemusela pozerať, keďže kniha pre mňa bola záživnejšia a lepšia. A ako stále hovorím, od Mišky by som čítala aj nákupný zoznam.
4,5*/5*
Po biografiách veľmi často nesiaham, ale o Paris vie každý aspoň niečo a čo-to som o nej vedela aj ja. Samozrejme najviac škandály a skôr negatívne veci ako pozitívne. A tak som aj ja siahla po jej memoároch v očakávaní, čo nám odhalí sama Paris.
To čo som dostala na stránkach tejto knihy som absolútne nečakala. Paris ukázala, že za milou tváričkou, ktorá sa tvári že je prihlúpla blondínka sa skrýva naozaj silná žena. Tým všetkým čo si prešla, nepríjemné strety s mnohými ľuďmi, to by si s ňou určite nikto nevymenil. Určite by si s ňou radi menili peniaze, ale peniaze nie je jediná vec, ktorou Paris oplýva.
Pozrieme sa na jej život od malička až po prítomnosť. Dosť často preskakuje v čase, ale vďaka presnému označeniu roka som sa vedela orientovať v ktorom období sa nachádzame. Jednoznačne najťažšie čítanie bolo z obdobia, kedy ju poslali „do školy“ pre nezvládateľné deti. Pri čítani sa mi tisli slzy do očí a krútila som hlavou nad tou krutosťou, ktorou si musela prejsť a nie len ona. Dočítame sa však aj o jej živote „párty ženy“, či podnikateľky a nakukli sme aj do jej súkromia a rodinnej histórie či rodinných vzťahov.
To, že sa narodila do bohatej rodiny jej určite pomohlo, veď aj sama to v knihe nie raz spomínala. Ale určite ju stálo úsilie vybudovať si vlastné značky a udržať si dobré meno aj po všetkých škandáloch, ktoré vyplávali na povrch. A to sa jej celkom aj zadarilo. A touto výpoveďou si získala určite veľa priaznivcov, ktorý ju považovali len za rozmaznanú zbohatlíčku.
Veľmi sa mi páčilo, že poukázala aj na ADHD, ktorým sama trpí a tak sa dostáva táto porucha do povedomia ľudí a možno aj to pomôže k tomu, aby sme ľudi neodsudzovali len na základe prvého dojmu, ale snažili sme sa pochopiť, prečo sa správajú tak ako sa správajú a robia to čo robia.
K dokonalosti mi už len chýbali fotky, ktoré boli spomínané v knihe a ja som si ich nemusela googliť.
Moje prianie bolo vyslyšané. Po prečítaní Prokurátor a ja, som si prala aby autorka dala viacej priestoru Marcelovi, bratovi Niny. A je to tu. Hneď ako autorka oznámila, že bude nová kniha, už som sa na ňu veľmi tešila. A ako aj po prečítaní debutu Prokurátor a ja alebo ďalšej knihy Pomsta, zatváram knihu s dobrý pocitom, že si odnášam skvelý čitateľský zážitok.
Už pri predchádzajúcich knihám mi „sadol“ autorkin štýl písania. Aj keď v knihách nemám veľmi v láske dlhšie monológy, v knihách od autorky mi to vôbec neprekáža. Používa presne také slová a spojenia, ako by som rozprávala ja, suseda od vedľa alebo kamarátka. Dialógy aj monológy sú vystavané realisticky, žiadne preumelkované vety. Nechýbajú tu ani nadávky, ale tie sú presne tak kde majú byť. Príbeh je písaný z oboch pohľadov hlavných postáv, čo v knihách milujem.
V tejto knihe sa venujeme Marcelovi, ktorý sa vráti z basy a seká latinu. Teda sa o to pokúša. Na druhej strane je Izabela, sudkyňa, ktorá ma starosti prípad týkajúci sa jeho syna Šimona. A ako to už býva, protiklady sa priťahujú a inak to nebolo ani v tomto prípade.
Niekedy som mala chuť zaškrtiť Marcela za činy ktoré robil a ohrozoval najmä svoj vzťah. A ten vzťah teda nebol prechádzka ružovou záhradou. Každý z nich si niesol tajomstvá, či už z minulosti alebo prítomnosti.
Príbeh nám autorka nadeľovala pomaly a my sme odhaľovali tajomstvá, prežívali s hlavnými postavami vzostupy a pády. Páčili sa mi aj vedľajšie postavy, z ktorých niektoré sme poznali z inej knihy a tak sme si osviežili príbeh. Jediný človek, ktorého som doslova neznášala bola Martina. Ešte že v tom príbehu nebola nejak extra často.
Čo na príbehu oceňujem sú zvraty. Najmä ten jeden veľký na konci príbehu. Naozaj by mi nenapadol ani za 100 rokov a autorka ma milo prekvapila. Posledné strany som ani nedýchala a aj keď sa mi koniec páčil, chcela by som pokračovanie. Možno sa mi to vyplní tak ako to, že som chcela viac Marcela a dostala som o ňom celú knihu.
Veľmi príjemná oddychovka, ktorá bola písaná naozaj čtivo. Ani sama neviem ako a otáčala som poslednú stranu.
Kniha mala skvelo napísané postavy, ktoré som si hneď obľúbila. Delila (naozaj skvelé meno) ktorá mala všetko na háku, teda to si myslela asi len ona, keďže nám čitateľom neušlo, že na háku nemala naozaj nič. Claire si ma získala už na prvé „stretnutie“. Ju asi ani nešlo nemilovať. Aj ostatné postavy za hlavnými nezaostávali a hoc mi na začiatku nesadla Deliina nevlastná sestra, tým ako sa počas príbehu menila, našla som si k nej cestu aj ja.
Príbeh nebol majstrovsky prešpekulovaný so samými zvratmi ale aj tak ma bavil. Vedeli sme v podstate hneď na začiatku ako sa to bude ďalej vyvíjať a ako to aj skončí, ale autorka naozaj pútavo píše a o čitateľsky zážitok má ani predvídateľný dej neobral.
Príbeh je najmä o putách, alebo lepšie povedané o vzťahoch. Aj tých príjemných aj tých menej príjemných. A nájdeme ich tu hneď niekoľko. Či už ide o vzťahy medzi kamarátkami, rodinou, či láskami.
Keďže viem, že kniha má aj pokračovanie, určite siahnem aj po ďalšej časti.
Tento útly príbeh by som bola rozdeliť na 2 časti. Prvá nám rozpovie celý príbeh Toma. Od jeho detstva, dospievania až po samotnú dospelosť. Celá táto časť sa (pre mňa) niesla v takej šedej depresívnej farbe. Tom zažil chudobu, chýbala mu láska od rodičov, spravil niekoľko zlých a nepremyslených činov, za ktoré musel platiť až sa dostal na to pomyselné dno. A tu sa dostávame k 2. časti príbehu. Tá bola skôr motivačná, než „príbehová“. Poukazovala na to, že človek sa nemá vzdávať a dokáže sa aj zo samotného dna dostať hore.
Mne osobne sa páčila viac tá prvá časť, aj keď niektoré situácie či myšlienky mohol autor podrobnejšie popísať a dostať sa do hĺbky. Vedela som sa vcítiť do strachu, nepochopenia a ľútosti hlavnej postavy a niekedy som si povedala, že už by aj tých „zlých“ vecí stačilo a Tomovi by mohlo zasvietiť slnko a skrášliť mu jeho život. Páčilo sa mi, že sa nakoniec nevzdal a aj nám priniesol známe heslo, že sa nikdy netreba vzdávať.
S čím som však mala pri čítaní naozaj problém, bola gramatika. Ja si v knihách gramatiku veľmi nevšímam ale žiaľ, v tejto knihe mi to dosť prekážalo, keďže som tých chýb našla veľa. Často sa opakovali spojenia s využitím slova moje, moja a zámeno ja. Taktiež ma pri čítaní vyrušoval zlý slovosled. Vety boli na môj vkus krátke, také holé a nerozvinuté. Asi aj to bol dôvod, že som tak krátku knihu, čítala niekoľko týždňov. Myslím, že knihe by prospela poriadna korektúra a aj moje hodnotenie by bolo lepšie.
Kniha si však aj kvôli negatívam zaslúži pozornosť a mala by sa dostať k viacerým ľuďom. Zatiaľ je vydaná len vo formáte e-knihy, ale verím, že ak autor zapracuje na gramatike a štylistike, donesie nám svoj príbeh aj v podobe fyzickej knihy.
4,5*/5*
Toto je v poradí 9 kniha od Julie Caplin, ktorú som čítala. Stále ma udivuje, ako vie všetko opisovať tak, až mám pocit, že som s postavami na danom mieste a prežívam všetko spolu s nimi. Táto kniha však bola troška iná než predchádzajúce. Aj tu sa dostaneme do novej „destinácie“ ale autorka nám neukazuje okolie, nespoznávame krajinu a kultúru ale sme prakticky na jednom mieste.
V tejto časti sa dostaneme do Škótska a vnesieme sa do rekonštrukcie hradu. Juuj ako rada by som si aj ja zariadila vlastný hrad podľa svojich predstáv. Samozrejme s veľkou knižnicou. Hlavnou postavou v tomto príbehu je Izzy a jej mama Xanthe s ktorou som mala menší problém. Jej povaha ma niekoľkokrát vytočila a mala som chuť ju prefackať. Ale len toto jediné beriem ako negatívum knihy.
Autorka vie naozaj navodiť skvelú atmosféru počas čítania. Už mi chýbal len sneh za oknom a všetko by bolo dokonalé. Ani tu nesmeli chýbať opisy skvelého jedla až ste zostávali hladný a taktiež nechýbali ani koláče či sladké nápoje. Takže odporúčam nečítať na prazdný žalúdok.
Znova ma Julie zaujala a táto kniha sa radí medzi najviac obľúbené z tejto série. Netrpezlivo čakám kam nás ďalší príbeh zavedie.
