Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
"Čo ma vie dostať je kniha, ktorú keď dočítate, tak si želáte, aby jej autor bol vaším najlepším priateľom, ktorému môžete zavolať, keď by ste chceli." (J. D. Salinger)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
4,5*/5*
Po biografiách veľmi často nesiaham, ale o Paris vie každý aspoň niečo a čo-to som o nej vedela aj ja. Samozrejme najviac škandály a skôr negatívne veci ako pozitívne. A tak som aj ja siahla po jej memoároch v očakávaní, čo nám odhalí sama Paris.
To čo som dostala na stránkach tejto knihy som absolútne nečakala. Paris ukázala, že za milou tváričkou, ktorá sa tvári že je prihlúpla blondínka sa skrýva naozaj silná žena. Tým všetkým čo si prešla, nepríjemné strety s mnohými ľuďmi, to by si s ňou určite nikto nevymenil. Určite by si s ňou radi menili peniaze, ale peniaze nie je jediná vec, ktorou Paris oplýva.
Pozrieme sa na jej život od malička až po prítomnosť. Dosť často preskakuje v čase, ale vďaka presnému označeniu roka som sa vedela orientovať v ktorom období sa nachádzame. Jednoznačne najťažšie čítanie bolo z obdobia, kedy ju poslali „do školy“ pre nezvládateľné deti. Pri čítani sa mi tisli slzy do očí a krútila som hlavou nad tou krutosťou, ktorou si musela prejsť a nie len ona. Dočítame sa však aj o jej živote „párty ženy“, či podnikateľky a nakukli sme aj do jej súkromia a rodinnej histórie či rodinných vzťahov.
To, že sa narodila do bohatej rodiny jej určite pomohlo, veď aj sama to v knihe nie raz spomínala. Ale určite ju stálo úsilie vybudovať si vlastné značky a udržať si dobré meno aj po všetkých škandáloch, ktoré vyplávali na povrch. A to sa jej celkom aj zadarilo. A touto výpoveďou si získala určite veľa priaznivcov, ktorý ju považovali len za rozmaznanú zbohatlíčku.
Veľmi sa mi páčilo, že poukázala aj na ADHD, ktorým sama trpí a tak sa dostáva táto porucha do povedomia ľudí a možno aj to pomôže k tomu, aby sme ľudi neodsudzovali len na základe prvého dojmu, ale snažili sme sa pochopiť, prečo sa správajú tak ako sa správajú a robia to čo robia.
K dokonalosti mi už len chýbali fotky, ktoré boli spomínané v knihe a ja som si ich nemusela googliť.
Moje prianie bolo vyslyšané. Po prečítaní Prokurátor a ja, som si prala aby autorka dala viacej priestoru Marcelovi, bratovi Niny. A je to tu. Hneď ako autorka oznámila, že bude nová kniha, už som sa na ňu veľmi tešila. A ako aj po prečítaní debutu Prokurátor a ja alebo ďalšej knihy Pomsta, zatváram knihu s dobrý pocitom, že si odnášam skvelý čitateľský zážitok.
Už pri predchádzajúcich knihám mi „sadol“ autorkin štýl písania. Aj keď v knihách nemám veľmi v láske dlhšie monológy, v knihách od autorky mi to vôbec neprekáža. Používa presne také slová a spojenia, ako by som rozprávala ja, suseda od vedľa alebo kamarátka. Dialógy aj monológy sú vystavané realisticky, žiadne preumelkované vety. Nechýbajú tu ani nadávky, ale tie sú presne tak kde majú byť. Príbeh je písaný z oboch pohľadov hlavných postáv, čo v knihách milujem.
V tejto knihe sa venujeme Marcelovi, ktorý sa vráti z basy a seká latinu. Teda sa o to pokúša. Na druhej strane je Izabela, sudkyňa, ktorá ma starosti prípad týkajúci sa jeho syna Šimona. A ako to už býva, protiklady sa priťahujú a inak to nebolo ani v tomto prípade.
Niekedy som mala chuť zaškrtiť Marcela za činy ktoré robil a ohrozoval najmä svoj vzťah. A ten vzťah teda nebol prechádzka ružovou záhradou. Každý z nich si niesol tajomstvá, či už z minulosti alebo prítomnosti.
Príbeh nám autorka nadeľovala pomaly a my sme odhaľovali tajomstvá, prežívali s hlavnými postavami vzostupy a pády. Páčili sa mi aj vedľajšie postavy, z ktorých niektoré sme poznali z inej knihy a tak sme si osviežili príbeh. Jediný človek, ktorého som doslova neznášala bola Martina. Ešte že v tom príbehu nebola nejak extra často.
Čo na príbehu oceňujem sú zvraty. Najmä ten jeden veľký na konci príbehu. Naozaj by mi nenapadol ani za 100 rokov a autorka ma milo prekvapila. Posledné strany som ani nedýchala a aj keď sa mi koniec páčil, chcela by som pokračovanie. Možno sa mi to vyplní tak ako to, že som chcela viac Marcela a dostala som o ňom celú knihu.
Veľmi príjemná oddychovka, ktorá bola písaná naozaj čtivo. Ani sama neviem ako a otáčala som poslednú stranu.
Kniha mala skvelo napísané postavy, ktoré som si hneď obľúbila. Delila (naozaj skvelé meno) ktorá mala všetko na háku, teda to si myslela asi len ona, keďže nám čitateľom neušlo, že na háku nemala naozaj nič. Claire si ma získala už na prvé „stretnutie“. Ju asi ani nešlo nemilovať. Aj ostatné postavy za hlavnými nezaostávali a hoc mi na začiatku nesadla Deliina nevlastná sestra, tým ako sa počas príbehu menila, našla som si k nej cestu aj ja.
Príbeh nebol majstrovsky prešpekulovaný so samými zvratmi ale aj tak ma bavil. Vedeli sme v podstate hneď na začiatku ako sa to bude ďalej vyvíjať a ako to aj skončí, ale autorka naozaj pútavo píše a o čitateľsky zážitok má ani predvídateľný dej neobral.
Príbeh je najmä o putách, alebo lepšie povedané o vzťahoch. Aj tých príjemných aj tých menej príjemných. A nájdeme ich tu hneď niekoľko. Či už ide o vzťahy medzi kamarátkami, rodinou, či láskami.
Keďže viem, že kniha má aj pokračovanie, určite siahnem aj po ďalšej časti.
Tento útly príbeh by som bola rozdeliť na 2 časti. Prvá nám rozpovie celý príbeh Toma. Od jeho detstva, dospievania až po samotnú dospelosť. Celá táto časť sa (pre mňa) niesla v takej šedej depresívnej farbe. Tom zažil chudobu, chýbala mu láska od rodičov, spravil niekoľko zlých a nepremyslených činov, za ktoré musel platiť až sa dostal na to pomyselné dno. A tu sa dostávame k 2. časti príbehu. Tá bola skôr motivačná, než „príbehová“. Poukazovala na to, že človek sa nemá vzdávať a dokáže sa aj zo samotného dna dostať hore.
Mne osobne sa páčila viac tá prvá časť, aj keď niektoré situácie či myšlienky mohol autor podrobnejšie popísať a dostať sa do hĺbky. Vedela som sa vcítiť do strachu, nepochopenia a ľútosti hlavnej postavy a niekedy som si povedala, že už by aj tých „zlých“ vecí stačilo a Tomovi by mohlo zasvietiť slnko a skrášliť mu jeho život. Páčilo sa mi, že sa nakoniec nevzdal a aj nám priniesol známe heslo, že sa nikdy netreba vzdávať.
S čím som však mala pri čítaní naozaj problém, bola gramatika. Ja si v knihách gramatiku veľmi nevšímam ale žiaľ, v tejto knihe mi to dosť prekážalo, keďže som tých chýb našla veľa. Často sa opakovali spojenia s využitím slova moje, moja a zámeno ja. Taktiež ma pri čítaní vyrušoval zlý slovosled. Vety boli na môj vkus krátke, také holé a nerozvinuté. Asi aj to bol dôvod, že som tak krátku knihu, čítala niekoľko týždňov. Myslím, že knihe by prospela poriadna korektúra a aj moje hodnotenie by bolo lepšie.
Kniha si však aj kvôli negatívam zaslúži pozornosť a mala by sa dostať k viacerým ľuďom. Zatiaľ je vydaná len vo formáte e-knihy, ale verím, že ak autor zapracuje na gramatike a štylistike, donesie nám svoj príbeh aj v podobe fyzickej knihy.
4,5*/5*
Toto je v poradí 9 kniha od Julie Caplin, ktorú som čítala. Stále ma udivuje, ako vie všetko opisovať tak, až mám pocit, že som s postavami na danom mieste a prežívam všetko spolu s nimi. Táto kniha však bola troška iná než predchádzajúce. Aj tu sa dostaneme do novej „destinácie“ ale autorka nám neukazuje okolie, nespoznávame krajinu a kultúru ale sme prakticky na jednom mieste.
V tejto časti sa dostaneme do Škótska a vnesieme sa do rekonštrukcie hradu. Juuj ako rada by som si aj ja zariadila vlastný hrad podľa svojich predstáv. Samozrejme s veľkou knižnicou. Hlavnou postavou v tomto príbehu je Izzy a jej mama Xanthe s ktorou som mala menší problém. Jej povaha ma niekoľkokrát vytočila a mala som chuť ju prefackať. Ale len toto jediné beriem ako negatívum knihy.
Autorka vie naozaj navodiť skvelú atmosféru počas čítania. Už mi chýbal len sneh za oknom a všetko by bolo dokonalé. Ani tu nesmeli chýbať opisy skvelého jedla až ste zostávali hladný a taktiež nechýbali ani koláče či sladké nápoje. Takže odporúčam nečítať na prazdný žalúdok.
Znova ma Julie zaujala a táto kniha sa radí medzi najviac obľúbené z tejto série. Netrpezlivo čakám kam nás ďalší príbeh zavedie.
Toto bola pre mňa milá, príjemná jednohubka, ktorú som zhltla na jedno posedenie. Sneh za oknom, huňatá deka, škoricový čaj a táto kniha mi spríjemnili pár víkendových hodín.
Veľmi často sa nestretávam s knihami, kde medzi hlavnými postavami je väčší vekový rozdiel ale toto bolo napísane naozaj dobre. Dialógy aj situácie boli písané veľmi realisticky, tak ako by sa naozaj mohli stať. Žiadne preumelkované a presladené pasáže a podobne.
Obe postavy mi rýchlo sadli. Ester, silná žena, ktorá presne vedela svoju hodnotu, a aj keď pomáhala všetkým naokolo ako len mohla, vedela si dupnúť, presadiť svoje a povedať nie. Na druhej strane Šimon. Maturant. Hoc bol mladší, niekedy mi pripadalo, že vekovo bol niekde inde. Niektoré situácie zvládal ako vyspelý muž a často aj jeho myšlienky tomu dopomáhali.
IT prostredie mi nie je veľmi blízke a tak som mohla nahliadnuť aj do tohto sveta. Niektorým veciam som rozumela, hlavne tie s hrami, ale niektoré mi boli úplne cudzie.
Chválim, že príbeh je písaný aj z pohľadu Ester aj z pohľadu Šimona a keďže je medzi nimi určitý vekový rozdiel, vedela som sa pozrieť ako situáciu berie dospelá žena a ako dospievajúci mladík. Autorka sa nebála do príbehu zakomponovať aj ťažšiu tému, ktorou bola choroba a popasovala sa s ňou veľmi dobre.
Ak hľadáte knihu, pri ktorej skvelo zrelaxuje, zasmejete sa ale aj pár sĺz vyroníte, toto je presne ono.
Keďže sa blížia Vianoce, čítam viac vianočných kníh, aj keď mi nerobí problém prečítať si o Vianociach aj v auguste. Ďalšia kniha kde sa skupina ľudí stretne aj vďaka snehovej víchrici, až by som si aj ja takú poriadnu snehovú nádielku želala.
V tejto knihe je krásne ukázané staré známe, že nie je dôležité kde si, ale s kým tam si. V príbehu sa pozrieme na šesticu „cudzincov“ ktorí sa stretnú vďaka víchrici na jednom mieste. Každý pár má vlastný príbeh, vlastné tajomstvá, bôle aj šťastné chvíle, lásku a priateľstvo.
Pozrieme sa na asistentku zamilovaného šéfa, pár v rozvodovom konaní aj starší gay pár. Tá diverzita sa mi páčila. Nič nebolo rovnaké, každý mám iný príbeh a mne sa to neskutočne páčilo. Každá s postáv mi rýchlo prirástla k srdcu a rada som si o nich čítala. Celkovo toto bola jedna z najlepších vianočných kníh, aké som kedy čítala.
Vianoce priam sršali z každej jednej strany. Atmosféra bola skvelá, cítila som oheň z horiaceho krbu, spoločne som si zaspievala vianočné koledy, či dala vianočné koláčiky. Úplná idylka. A aj keď sa tam stretla zmesica úplne cudzích ľudí, ich začínajúce priateľstvo bolo skvelé. Nie raz som uronila slzičku nad ich príbehmi ale niekedy som sa schuti zasmiala.
Keď máte radi vianočné príbehy, toto je presne tá kniha, po ktorej by ste mali siahnuť, ponoriť sa do príbehu a navodiť si Vianočnú atmosféru.
Od Baji mám prečítané všetky knihy a všetky zbožňujem a táto sa bude radiť medzi nich. Skvelé, oddychové a príjemné čítanie. Pri niektorých situáciách som sa s postavami bavila a smiala, pri niektorých som aj slzičku vyronila.
V tejto knihe asi nenájdem postavu, ktorá by mi vyslovene prekážala alebo liezla na nervy. Asi najvaic si ma získala Milka, hoc nebola hlavnou postavou. O nej by som si prečítala aj samostatný príbeh. Jej trefné reakcie a podrezaný jazyk boli dokonalé.
Ale ani hlavné postavy nezaostávali. Valentína bol veselá, šťastná kôpka pozitivity a optimizmu a humor z nej sršal na všetky strany. Kam prišla, rozžiarila miestnosť a ľudia boli v jej prítomnosti veľmi radi. Ale ako to býva pri romantických komédiách (môžem túto knihu tak nazvať že?) nezaobišlo sa to bez trapasov a humorných situácií.
Dárius a Valentína tvorili skvelý pár. Celkovo celá komunita Makov sa mi páčila. Hneď by som si zašla k susedkám/kamarátkam na klebety, či k Val na skvelý koláč a kávu a preberala všetko, čo ma len napadne. Mať skvelých susedov je na nezaplatenie.
Je to iné čítanie ako doterajšie príbehy od Baji, ale aj tento príbeh mal niečo do seba a ja som si čítanie užívala. Viac takých kníh prosím.
4,5*/5*
Autorka má na konte viacero kníh s prípadom Josie Queenovej preložených v slovenčine a ešte viacej ich čaká na preloženie. Stále ma udivuje ako autori detektívok vedia vymyslieť niečo nové, nové prípady a nové zápletky a nepíšu stále o tom istom. A to platí aj o tejto autorke.
Prípady, ktoré doteraz v knihách riešila detektívka, sa netýkajú len mesta v ktorom žije, ale priamo jej osoby. Tento prípad začína smrťou matky jej priateľa a kolegu Noaha. Ale samozrejme, že to nie je len obyčajná smrť, nejaký infarkt, ale rovno vražda.
Josie musí znova riešiť niečo, čo sa týka jej osoby a o to dravejšie sa dáva do riešenia prípadu. Postupne pribúdajú vraždy, ktoré majú niečo spoločné s prvou vraždou Noahovej matky a taj pomaly rozpletáme zamotanú sieť. Popritom sa odkrývajú staré tajomstvá o ktorých nevedia ani najbližší ľudia, ktorých sa tento prípad týka.
Ako pri všetkých autorkiných knihách nechýbajú nečakané a zaujímavé zvraty a prekvapivé odhalenie. Už to asi ani nemusím pripomínať, že sa mi nepodarilo vopred odhaliť kto za všetkým stojí a autorka ma rozuzlením prípadu, znova prekvapila.
Už nech je preložená ďalšia časť a ja sa môžem znova (neúspešne) pustiť do riešenia nového prípadu.
Už predchádzajúca kniha od autorky sa mi páčila a preto som neváhala a siahla aj po tejto. A bola úplne iná ako Hlavne sa nezamilujem. Teda obe mali statočnú a silnú hrdinku, ale príbehy boli odlišné.
Hoc je hlavná postava, v tomto prípade Klára, v staršej vekovej kategórií ako zvyknem čítať, vedela som sa rýchlo s postavou vžiť. Jej príbeh nebol vôbec veselý a ja som mala neustále slzy v očiach a chuť Ivana zniesť z tohto sveta. Ivan ju týral, nie fyzicky ale psychicky a aj keď to navonok nebolo vidieť, rany boli rovnaké. Dialógy boli surové ale o to reálnejšie a ja by som najradšej vstala a niekomu vlepila facku. A nie len Ivanovi ale aj iným postavám, ktoré zmanipuloval a obrátil proti Kláre.
Páčil sa mi progres Kláry a to, ako to všetko zvládla. Od priznania si, že nie je niečo v poriadku, cez hľadanie pomoci, priznania si pravdy a pomalého liečenia. V príbehu sa vieme podrobne pozrieť na to, aký je život s narcistom a že to nie je koniec života. Stačí sa pozrieť pravde do očí a uvedomiť si, že nie „obeť“ je všetkému na vine, ale , že chyba je v tyranovi.
Veľmi sa mi páčili aj vedľajšie postavy, ktoré Kláre pomáhali dostať od Ivana. Každý pomáhal ako vedel a tak sa Klára v tom najhoršom čase mala na koho obrátiť. Keď si priznala, v akom vzťahu sa nachádza, všetko sa začalo drasticky meniť. Ale nie len to zlé, že ostala bez domu, či práce, ale nastali aj pekné chvíľky, kedy sa spojila so svojou rodinou a znova začala robiť to, čo ju napĺňalo.
Dokonca sa v jej živote objaví aj ďalší muž, ktorého však k sebe nechcela pustiť, kvôli predchádzajúcej skúsenosti. A v tom bol Braňo dokonalý. Nechal jej čas na liečenie a voľný priestor.
A presne v tomto príbehu platí aj staré známe, že čas lieči.
