Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som knihomoľ, učiteľ, spisovateľ, recenzent, korektor... písmenká a príbehy mám jednoducho v krvi :)
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Silvia Jezerská sa svojím románom zaraďuje medzi autorky, ktoré koncipujú svoje príbehy ako moderný, autentický pohľad na okolitý svet s potrebnou dávkou nadhľadu. Neponúka otrepaný dej o nešťastnej žene v domácnosti potýkajúcej sa s krachujúcimi vzťahmi ani život kariéristky, ktorej chýba objatie muža, ale jej hrdinka sa musí vyrovnať s omnoho "každodennejšími", prijateľnejšími problémami. Názov Každý trapas sa počíta je možno trochu zavádzajúci, predsa len evokuje o niečo zábavnejší obsah. To však neznamená, že vás nebude baviť, práve naopak. Učiteľka Tereza si vás okamžite získa, nie je žiadnou superženou, má chyby ako každý iný, pričom by ste ju hneď chceli za kamošku. Autorka ju vháňa do rôznych situácií, ktoré preveria jej charakter a vzťah k ostatným ľuďom, no dôležité je pritom vždy si zachovať vlastnú tvár...
Tereza cíti, že je načase spraviť niečo so zabehnutým životným stereotypom a opäť zažiť niečo nové. Tak, ako za čias jej priateľstva s Ondrom. Spoznali sa na strednej škole a dlhý čas bol jej platonickou láskou. On však nikdy neprekročil hranice ich vzťahu, a keď napokon odišiel do Prahy, skončili sa aj Terezine výstrelky. Výplňou jej dní sa stali práca v školstve, bývanie s mamou a návštevy o kamarátky Ivety, matky problémovej tínedžerky a mladších dvojčiat. Síce sa tieto dve ženy odlišujú, no zároveň sa vďaka tomu i dopĺňajú. Práve Iveta Terezu donúti poobzerať sa po inej práci, kde na svoje veľké prekvapenie stretne po rokoch Ondreja. Stará láska nehrdzavie, no Tereza už nie je tou naivnou mladou dievčinou. Už dávno je rozvážnou ženou a musí sa vymaniť z vlastného tieňa. Ani netuší, aké prekvapenia ju čakajú, keď otvorí oči a začne vnímať veci v pravom svetle. A to tak svoje vzťahy, ako aj rodinné pomery a dôvody zvláštneho správania ľudí v jej okolí...
Najviac sa mi páčila Terezina snaha niečo zmeniť. Ľudia totiž stále na niečo čakajú, sú nespokojní, no pritom prvotná motivácia musí vyjsť z nich samých. Hlavná hrdinka románu Každý trapas sa počíta je toho jasným príkladom. Nie všetko síce vyjde podľa jej predstáv, no niektoré výsledky majú dlhšiu čakaciu dobu. Ďalším plusom sú aj zvraty ohľadom vedľajších postáv, ktoré Tereza postupne odhaľuje. Silvia Jezerská ich dovtedy starostlivo ukrýva aj pred čitateľmi, aby neprišli o prekvapenia. Okrem hlavnej línie sa miestami vraciame aj o niekoľko rokov späť, aby sme nahliadli do vzťahu Terezy a Ondreja, prípadne aj jej priateľa Adama. Páčili sa mi aj pasáže s Ivetou a neraz som sa zasmial na jej hodnotení súčasnej literatúry, ktoré triafali priamo do čierneho. Kniha je výbornou oddychovkou s možnosťou zamyslenia sa ako bonusom. Silvia Jezerská ma zaujala a určite neobídem ani jej ďalšie tituly.
Séria príbehov z veľkostatku Belle Meade mi učarovala už prvým príbehom Zašepkaj jej meno. Americká autorka Tamera Alexanderová načrela do histórie svojej domoviny, no ľahko ju zasadila do širšieho kontextu. Osudy rodín, susedov a zamestnancov nashvillskej plantáže si vás získajú ľudskosťou, romantikou a skvelými postavami. Južanská nátura priam prekypuje zo stránok románov, až zatúžite vysadnúť na plnokrvníka a cítiť sa slobodne spolu s Alexandrovej hrdinami. V centre deja knihy Získaj si jej priazeň sú Cullen a Maggie, ktorých sme síce v predošlom dieli nespoznali, ale rýchlo im prídete na chuť. Ako napovedá názov, ich vzťah zažije mnoho otrasov, kým si uvedomia, čo ich spája. Samotný Belle Meade už takisto nie je hlavným dejiskom a vyskytuje sa tu vo väčšej miere hlavne jeho majiteľ generál Harding (aj to iba ako vedľajšia postava), napriek tomu si román zachováva všetky klady série.
Gilbert Linden považuje svoju farmu Linden Downs nielen za domov, ale za celoživotný odkaz a najkrajšie miesto na Zemi. Preto veľmi ťažko nesie zhoršenie finančnej situácie po občianskej vojne a hrozbu prepadnutia statku kvôli dlhom daňovému úradu. Trápi sa aj pre budúcnosť dcéry Maggie, pretože sa tým zničí aj jej sen o trénovaní jej kobyly na vyhlásené dostihové preteky. Preto Gilbert prijme ponuku na odkúpenie farmy od Íra Cullena McGratha, no kladie si jednu podmienku - že sa ožení s Maggie. Tá to nenesie ľahko, ale uvedomuje si, že nemá na výber, ak chce udržať nad vodou domov a zároveň aj svoje vlastné plány. Lenže Cullen mal dôvod, aby opustil rodný kraj. Po škandále ohľadom dostihov mu hrozilo väzenie, a preto narýchlo utiekol s manželkou a dcérkou do Ameriky. Tie však počas cesty umreli, a tak Cullen ostal opustený v cudzej krajine. Linden Downs mu čoskoro prirastie k srdcu, no Maggie sa ukáže ako poriadna výzva. Je očarený jej krásou i vnútornou silou, ale bude ho stáť veľa úsilia, aby jej dokázal, že mu záleží na nej i na farme. Maggie plánuje nasadiť svoju kobylu v dostihoch, no netuší, že by tým mohla osudovo ohroziť ich všetkých...
Kniha Získaj si jej priazeň je o niečo priamočiarejšia než Zašepkaj jej meno. Viac sa sústredí na samotných aktérov, zatiaľ čo v minulom dieli dostali väčší priestor i vedľajšie postavy. To však neznamená, že tu nie je viacero zaujímavých námetov, práve naopak. Patrí medzi ne najmä situácia černochov na Juhu po prehratej občianskej vojne. Hoci získali slobodu, neznamenalo to zlepšenie ich životných podmienok, neraz to bolo práve opačne. Nemenej pútavým je pohľad na svet dostihov. Vzrušenie z dvojminútových pretekov, ktoré môžu zmeniť celý život, vás v závere donúti hltať jeden riadok za druhým. Cullen a Maggie sú úžasný pár, obaja sa vyznačujú dobrými vlastnosťami, no miestami musia dať priechod aj horším prejavom, najmä pri ochrane seba a svojho majetku... Získaj si jej priazeň je podmanivý román a ja dúfam, že Tamera Alexanderová čím skôr poteší svojich priaznivcov ďalším príbehom z nashvillského veľkostatku.
Agatha Christie spolu so sirom Arthurom Conanom Doylom definovali žáner britskej detektívky a ich mená ešte veľmi dlho neupadnú do zabudnutia. Práve naopak, ich postavy sa stali legendami a ešte aj dnes zažívajú zaslúženú slávu. Nečudo, že po ich príbehoch siahajú filmoví i televízni tvorcovia. V prípade Agathinho belgického detektíva sa však udial i ďalší výrazný posun. Hercule Poirot sa dočkal znovuzrodenia a opäť sa pustil do riešenia zamotaných vrážd. Pod jeho návrat sa podpísala anglická spisovateľka Sophie Hannahová. Čítal som od nej jeden z jej krimirománov, ktorým ma síce veľmi neohúrila, no ak na ňu padla voľba pokračovať v začatom diele Agathy Christie, musí mať niečo do seba. Záhada zavretej schránky je už druhým novým románom s Poirotom (prvý má názov Vraždy s monogramom) a musím povedať, že tentoraz ma už naplno presvedčila o svojom talente.
Rozprávačom príbehu je inšpektor zo Scotland Yardu Edward Catchpool, ktorý je pozvaný na večierok vo vidieckom sídle, rovnako ako detektív Hercule Poirot. Spoznali sa pri riešení nedávneho prípadu a prítomnosť ich oboch upozorňuje, že sa musia mať na pozore. Hostiteľka lady Playfordová je uznávanou spisovateľkou pre mládež a zdá sa, že slávnostnú večeru si určila ako najvhodnejší čas na oznámenie zmeny v závete. Vyšetrovatelia sa nazdávajú, že sa lady cíti v ohrození, preto ich pozvala ako záruku, že sa možný vrah o nič nepokúsi, ak sú pod jednou strechou. Napriek tomu však dôjde k vražde, a to dosť brutálnym spôsobom. Je ale otázne, či má obeť súvis so zmenou v poslednej vôli, alebo je za tým niečo celkom iné. Postupne vychádza najavo, že všetci, ktorí boli v sídle prítomní - a je ich dosť - mali motív. Pomsta, láska, krivda... Ľudské túžby a potreby sa prelínajú a hoci sa zdá, že je medzi nimi viac otázok než odpovedí, nebol by to Hercule Poirot, aby neprišiel veci na koreň...
Skalní fanúšikovia Agathy Christie ma možno ukameňujú, ale tento novodobý Poirot z pera Sophie Hannahovej ma baví ešte viac ako ten pôvodný. Zachováva si čaro predlohy, ale zároveň akoby dostal nový vietor do plachiet. Záhada zavretej schránky má skvelú atmosféru, keďže takmer celý dej sa odohráva medzi múrmi sídla. Postavy sú vykreslené výborne, rovnako ako ich vzťahy a motívy zabiť. Autorka má cit pre detail, aj tá najmenšia poznámka či námet sa neskôr ukáže ako výzamný a skvelo doplní celú skladačku. Rozuzlenie je nečakané, a pritom celkom logické. Dokonca vôbec nevadí, že Poirot je akoby len vedľajšou postavou a všetko vnímame z pohľadu jeho známeho. Záverečné "reči", samozrejme, patria tradične Herculovi, no ani Catchpool sa nedá zahanbiť. Verím, že už čoskoro sa dočkáme ďalších nových príbehov a že sa stretneme nielen s Poirotom, ale aj s inšpektorom zo Scotland Yardu.
Na rovinu sa priznám, že obľubujem skôr nenáročné čítanie, žánre, pri ktorých sa dá jednoducho vypnúť a odpútať sa od bežných problémov. Občas mi však dobre padne pohrúžiť sa aj do kníh, ktoré vybočujú zo štandardného rámca a ponúkajú možnosť zamyslieť sa a preniknúť hlbšie do podstaty. Iana McEwana som poznal hlavne ako autora románu Pokánie, ktoré som čítal už pred rokmi, ale dojem z neho pretrval ešte dlho. Už vtedy na mňa zapôsobil ako talentovaný rozprávač, schopný budovať napätie, vypointovať príbeh a zobraziť silné postavy. Jeho novinka Právo na život síce neobsahuje rovnako nečakané zvraty a dej je o niečo menej dynamický, no zato mu nechýba napätie plynúce z otázneho rozuzlenia. Veď napokon, súdna miestnosť je nepochybne miestom, kde sa dá napätie často priam krájať.
Fiona Mayeová, sudkyňa vyššieho súdu, čelí na prahu šesťdesiatky nielen pracovným, ale nečakane aj osobným výzvam. Kvôli mladej asistentke prežíva manželskú krízu, no jej muž Jack nemá ani potuchy, čo stojí za ochladnutím jej vášne. Fionina myseľ sa totiž musí potýkať s rôznymi prípadmi a ich obraz je neraz veľmi náročné vytesniť. Počas vyrovnávania sa s náhlou samotou sa jej dostane do rúk nový prípad, ktorý opätovne zmení jej pohľad na svet. Adam Henry je takmer osemnásťročný chlapec, chorý na leukémiu. Keďže však jeho rodina patrí k Jehovovým svedkom, rodičia mu odmietajú dovoliť liečbu transfúziou. Vzhľadom na to, že ide o jediný a životne dôležitý úkon, nemocnica trvá na danom postupe. Fiona sa tak zmieta medzi potrebou zachrániť mladíkov život a rešpektovaním náboženského vyznania. Liečba dospelého proti jeho vôli je trestným činom, no zároveň treba dbať aj na dobro dieťaťa, ktoré by malo byť prvoradým. Vzhľadom na Adamov vek a zložitú situáciu sa Fiona bude potýkať s rôznymi návrhmi a právnickými nuansami, kým učiní správne rozhodnutie...
Napriek tomu, že ústrednou postavou je žena krátko pred dosiahnutím dôchodkového veku, netreba mať voči nej žiadne predsudky. Je inteligentná, rozhľadená, spravodlivá a na zreteli má len to najlepšie pre ľudí, ktorí sa ocitnú v jej súdnej sieni. Kým sa dostal na pretras Adamov prípad, prešla asi štvrtina knihy, čo na mňa pôsobilo zbytočne spomaľujúco. Iste, úvod predstavuje Fionu, jej prístup a prácu a ozrejmuje jej manželský život, no zaujímavejším sa príbeh stáva predsa len až o niečo neskôr. Pre našinca je nepochybne pútavé aj dôkladné preniknutie do anglického súdneho systému, čoho sa Ian McEwan zhostil s dôslednosťou a autentickosťou jemu vlastnou. Právo na život nie je rozsiahla kniha, ale je apelatívna témou a myšlienkami, ktoré autor nepodsúva okato, ale vedie k nim čitateľa ľahko a nepozorovane. Každá minca má dve strany a niekedy nie je jednoduché zvoliť si tú správnu...
Mám rád klasické príbehy a rovnako aj tvorbu súčasného spisovateľa Johna Boyna. A keď sa tieto dva prvky spoja, vznikne z toho kniha ako V tomto domě straší. Boyna som doteraz poznal ako autora kníh pre mladších čitateľov, ale zato s dôležitými posolstvami. Naposledy to bol román Chlapec na vrchole hory, kde sa dotkol témy druhej svetovej vojny, podobne ako v jeho azda najznámejšom príbehu Chlapec v pruhovanom pyžame. Detské postavy neopúšťa ani vo svojej duchárskej novinke. Nie sú síce ústrednými postavami, ale predsa zohrávajú významnú rolu. Štýl napodobňuje rovnako ladené príbehy z 19. storočia a ide mu to skutočne skvelo. Nie nadarmo sa v ňom mihne aj anglický velikán Charles Dickens, Boyne vzdáva románom poctu aj jemu samotnému.
Dvadsaťjedenročná Eliza Cainová učí najmladšie dievčatá v miestnej škole a žije so svojím otcom. Ako pracovník londýnskeho múzea a expert na hmyz v nej odmala podporoval lásku ku knihám a vede. Medzi ich obľúbencov patrí hlavne Charles Dickens, preto si jeho verejné čítanie nechce Elizin otec nechať ujsť za nič na svete. A to napriek chorobe, ktorá ho sužuje už dlhší čas. V sychravom počastí sa však jeho stav ešte zhorší, a keď umrie, Eliza je ponechaná sama na seba. Prakticky zo dňa na deň opúšťa domov a cestuje v ústrety neznámu. Odpovie totiž na inzerát a stáva sa novou guvernantkou na vidieckom šľachtickom sídle. Už od príchodu na vlakovú stanicu však zažíva jednu zvláštnu situáciu za druhou. Gaudlin Hallu sa všetci miestni vyhýbajú, nikto o ňom nechce hovoriť a Eliza je už šiesta guvernantka v priebehu roka. Deti, o ktoré sa má starať, jej síce rýchlo prirastú k srdcu, ale Eliza cíti, že v rozľahlom dome sa deje niečo netypické. Je presvedčená, že sa v ňom nachádza prízrak, ktorý sa ju snaží vyštvať, ba dokonca pripraviť o život. Čo sa v Gaudline Halle stalo a kde sú rodičia detí? Kto vlastne podal inzerát a prečo má Eliza pocit, že agresívny prízrak nie je jediný za chladnými múrmi?
John Boyne naplnil víziu duchárskeho príbehu z 19. storočia do krajnosti. Výborne vystihol atmosféru, vyústenie deja i štýl, akým je román písaný. Dlhé súvetia, opisy prostredia, striedme konanie pod vplyvom konvencií - to všetko vytvára pútavý kolorit. Čitateľ často tuší, kam sa dej bude uberať, ale autor to neraz robí zámerne. Napriek tomu dokáže aj z očakávaných situácií vydať maximum a vy si Elizino objavovanie pravdy užívate celý čas. Spočiatku som sa staval negatívne voči úvodu, pasáži, kým sa Eliza vydá do Gaudlin Hallu, ale v závere sa vyjasní aj tento rozpracovaný námet. Nejde o knihu, ktorá by bola prvotne určená neskôr narodeným čitateľom, ako je u Johna Boyna zvykom. Staromódny spôsob rozprávania by im možno nesadol, ale ktovie? Možno sa v nich vďaka tomu prebudí záujem aj o diela staršieho dáta.
Východné filozofie, liečiteľské postupy, kultúry či bojové umenia vždy uchvacovali aj ostatné časti sveta. Nie je v tom len záujem o exotickú odlišnosť, ale ide aj o alternatívne možnosti, ako naložiť so svojím zdravím či životom. Spojenie tela so silou prírody, ba celého vesmíru má čosi do seba, respektíve aspoň prinúti človeka zamyslieť sa nad jeho významom. Doktor Ša je autorom úspešnej série Sila duše, ktorá obletela desiatky krajín a podľa rôznych početných zdrojov zmenila k lepšiemu rozpoloženie množstva čitateľov. Zázraky uzdravujúce dušu sú prvou časťou novej série, kde sa autor opäť pokúsi poskytnúť návod na zdokonalenie zdravia, vzťahov, financií a celkovej duševnej pohody. Postup je pomerne jednoduchý, niekedy si ani neuvedomujeme, akú moc majú naše vlastné myšlienky.
Nemusíte sa báť, že kým natrafíte na praktické cvičenia, budete sa musieť prelúskať zdĺhavými teoretickými východiskami, ako to býva pri podobných knihách zvykom. Veľmi skoro sa dočítate o spôsoboch, ako zaktivizovať energiu svojho tela iba za pomoci hlasu, správnych slov a predstavivosti. Jednotlivé praktiky sú vysvetlené zrozumiteľne, a neraz vás prekvapí, ako sú zrejme telo, myseľ a duša prepojené. Samotná myšlienka má podľa majstra ohromný vplyv na celý život, je možné aplikovať ju na akýkoľvek aspekt a zvládnuť jeho náročnosť s ľahkosťou a nadhľadom. Tajomstvá vesmíru, Božského princípu a Pôvodcu Taa sa dajú vnášať do bežného života, no zároveň majú liečivé účinky na vážnejšie choroby tela či duše. Majster Ša predstavuje aj relatívne známe techniky východnej medicíny zameranej na Päť prvkov, ktorá hovorí o prepojení najdôležitejších orgánov s prírodou, farbami či emóciami. Lákadlom je aj možnosť zlepšiť nielen svoje zdravie, ale aj finančný obnos, medziľudské vzťahy, či omladiť svoje psychické, emocionálne i fyzické telo.
Zázraky uzdravujúce dušu ma zaujali. Síce som sa neriadil autorovým odporúčaním a nevykonával úkony podľa poradia, verím, že mnohým ľuďom padne kniha vhod. Majster Ša je podľa vlastných slov predurčený a vyvolený sprostredkovať poznanie Božského princípu každému, kto oň prejaví záujem, a rozširovať tak po svete vnútorné blaho. Priznám sa, miestami ma pobavila majstrova mierna samoľúbosť vyplývajúca zo slov, ako pomohol miliónom ľudí, aké úspešné sú jeho knihy a napokon aj on sám. Dotvára to však obraz zmyslu celej série a ak sú zverejnené listy verejnosti naozaj pravdivé, Zázraky uzdravujúce dušu rozhodne stoja aspoň za vyskúšanie. Najmä, ak trpíte zdravotnými či emocionálnymi ťažkosťami, pretože o prepojení mysle a tela sa hovorí veľa a často. Vyskúšať môžete zároveň aj autorov kanál na Youtube. Ktovie, či vám práve jednoduchá meditácia neprinesie do života to, čo vám chýba...
Autorov psychotrilerov sa vynára stále viac. Nečudo, ide o všeobecne rozšírený žáner, a hoci sa mnohé z nich na seba viac než ponášajú, vždy si dokážu nájsť širokú základňu čitateľov. Väčšinou je hlavnou postavou vyšetrovateľ ženúci sa za sériovým vrahom, s vnútornými démonmi a silným citom pre spravodlivosť. Tieto atribúty spĺňa síce aj hlavný hrdina série Davida Hiddena, ale napriek tomu je ako rozprávač odlišný od zaužívaných tradícií. Nejde totiž o detektíva v pravom zmysle slova, motivuje ho otcovská snaha nájsť dcéru skôr, ako sa stane obeťou sadistického, zvrhlého zabijaka. Autora neraz prirovnávajú k Raymondovi Chandlerovi pre jeho strohý, vecný, no trefný a pútavý štýl. Je pravda, že natvrdo zobrazená surovosť hneď na úvod nemusí sadnúť každému, ale o to údernejšie a desivejšie celý príbeh vyznieva.
Adrien Lefort už niekoľko rokov obýva malý byt v New Yorku, vytrhnutý z domova a akýchkoľvek plnohodnotných sociálnych kontaktov. Po nevydarenej akcii v Teheráne a pod hrozbou nebezpečenstva zanechal svoj život a pod zmeneným menom opustil Francúzsko. Stala sa z neho troska holdujúca alkoholu a je mu celkom jedno, čo s ním bude. Všetko zmení telefonát jeho bývalej manželky. Ich dcéra Tara je nezvestná a Adrien by mohol využiť svoje konexie pri jej hľadaní. Po dlhšom zvažovaní sa napokon rozhodne sám vydať do Paríža a čeliť ľuďom, ktorých nevidel už takmer desať rokov. Pri odhaľovaní stôp Tarinho zmiznutia sa dozvedá o jej charaktere a nie všetko mu je po vôli. Tara už dávno nie je tým hravým, milým dievčatkom, ktoré opustil. Adrien sa ponára do temných uličiek parížskeho podsvetia, skorumpovaných policajtov a pornopriemyslu, no nikto ho nemôže pripraviť na vyčíňanie maniaka, ktorý nakrúca svoje vraždenie pre zvrhlých divákov. Už musí len dúfať, že príde skôr, než sa Tara stane jeho ďalšou obeťou.
Samotná zápletka je pomerne obohratá. Hlavná postava plná démonov a zničenej minulosti je nútená rozhýbať sa, aby zachránila blízku osobu. Aj pátranie po sériovom vrahovi je prítomné v drvivej väčšine psychotrilerov. To si zrejme uvedomuje aj David Hidden, a preto si neberie servítky pred ústa a jeho štýl vás okamžite uzemní. Je drsný, surový a miestami až nechutný. Adrien má neraz problém udržať telesné tekutiny, dostáva sa do bolestivých stretov a trpí pod vplyvom zážitkov. Napriek tomu mu fandíte, pretože je jednoducho obyčajný chlap, ktorému nechýba motivácia, hoci o jeho prístupe či zdravej osobnosti by sa dalo pochybovať. Divne na mňa skôr pôsobila jeho bývalá manželka. Na jednej strane ho zavolala, ale zakaždým, keď sa stretli, ho vyhadzovala bez toho, že by si chcela vypočuť novinky ohľadom pátrania. A čo vrah? Ten je skutočne desivý, názov je zvolený primerane. A pozor, Hidden nie je ako iní autori, ktorí sa často vyvarujú ublíženia ústredným postavám. Aj preto ostáva Tarin osud až do konca otázny, čo je pre román ďalšie veľké plus.
Johna Grishama určite predstavovať netreba, jeho právnické trilery už dávno obleteli svet a čitatelia sú dobre oboznámení s jeho tvorbou. Vo mne napríklad aj po rokoch stále rezonujú knihy ako Klient, Firma alebo Kedy zabiť. Nečudo, že po nich neraz siahnu aj filmoví a televízni tvorcovia, poskytujú bohatý a zaujímavý materiál. Stretol som sa síce s názormi, že jeho novšie romány už nedosahujú takú kvalitu, ako ich predchodcovia, ale stále si vedia nájsť silnú základňu čitateľov. Autor si občas zaskočí aj k športovej tematike (Hra o pizzu, Calico Joe), ale napokon sa vždy vráti k osvedčeným námetom zo sveta paragrafov. Inak to nie je ani v prípade knihy Osamelý strelec, kde sa stretávame s trochu netypickým právnikom hneď v niekoľkých krátkych príbehoch.
Sebastian Rudd využíva ako kanceláriu dodávku. Pojazdné zázemie mu umožňuje rýchle presuny za klientmi i ochranu pred násilníkmi, ktorí by si ho mohli doma vystriehnuť. Obhajuje totiž ľudí, od ktorých iní právnici bočia - buď preto, že ide o nebezpečných kriminálnikov, alebo si ich obhajobou nechcú pokaziť povesť a zničiť kariéru. Na cestách za spravodlivosťou ho sprevádza verný Partner, sám dobre oboznámený so súkolím právneho systému. Či už ide o mladíka obvineného zo zabitia dvoch malých dievčat, alebo šéfa podsvetia čakajúceho na popravu, Sebastian Rudd sa zakaždým s vervou pustí do ich prípadu. Motiváciou mu nie sú peniaze ani sláva, hoci jeho meno je medzi ľuďmi dobre známe. Bojuje proti hlúposti, zaslepenosti a krátkozrakosti iných členov súdnictva, obhajuje pravdu a nebojí sa pritom čeliť nepríjemným a neraz doslova bolestivým dôsledkom. Pretože kým je presvedčený o správnosti svojho konania, nezastavia ho vyhrážky ani právnická etika...
Ak máte radi ucelené príbehy, Osamelý strelec vás môže trochu zaraziť. Priznám sa, čakal som klasický románový dej, no Grisham to tentoraz poňal inak. Postavu Sebastiana Rudda predstavil v piatich prípadoch a hoci medzi nimi nachádzame isté prepojenia, ide skôr o samostatné príbehy. Sú však pomerne pútavé a najmä piaty, kde sa rieši únos Sebastianovho syna, vás nenechá chladnými. Spočiatku som sa neubránil myšlienke, že Grisham sa inšpiroval Michaelom Connellym a jeho advokátom zo zadného sedadla, s ktorým má Rudd viacero spoločných prvkov, počínajúc pojazdnou kanceláriou a svojským prístupom k právu. Osamelý strelec nepatrí medzi autorove najvydarenejšie diela, neutkvie vám v pamäti na dlhý čas, ale zase neznižuje Grishamov štandard.
Prečítal som už naozaj veľké množstvo kníh, ale žiadna sa nepodobala Mladej neveste od talianskeho spisovateľa Alessandra Baricca. Bolo to moje prvé stretnutie s ním a ak si svoj štýl zachováva aj v ostatných dielach, rozhodne tak ľahko nezapadne medzi iných autorov. Razí si vlastnú cestu a robí to skutočne obdivuhodne. Možno nesadne každému, aj ja som mal spočiatku problém vyznať sa v príbehu, postavách či rozprávačovi, ale ani neviem ako a odrazu som mu naplno podľahol. Miestami sa dej približuje až k magickému realizmu, no faktom ostáva, že Baricco sa nenecháva ovplyvňovať žiadnym smerom ani zaužívanými postupmi. Jednoduchá zápletka sa zmení na panoptikum bizarných postáv, pričom každá má svoju nezameniteľnú úlohu, rovnako ako sám autor...
Rodina, na ktorú sa sústredí dej, je všetko, len nie tradičná. Otec vyznáva pokoj s ohľadom na svoju srdcovú vadu, hoci nikdy nevynechá pravidelnú návštevu nevestinca. Krásna Matka s gráciou sebe vlastnou dbá o svoj zovňajšok a všetko komentuje tak netypicky, že jej nikto nerozumie. Dcéra po nej síce zdedila peknú tvár, no kvôli telesnému postihnutiu si len ťažko hľadá partnera. Preto pokukuje po mužovi, ktorého všetci volajú Strýko. Celý čas spí a prebudí sa len vtedy, keď treba rozriešiť nejaký problém. Na všetko dohliada sluha Modesto, bez ktorého sa nepohne ani lístok na strome. Zabehnutý stereotyp naruší príchod Mladej nevesty, avšak Syn, jej ženích, je stále v Anglicku a nikto nevie, kedy a či vôbec sa plánuje vrátiť domov. Mladá nevesta teda ostáva s Rodinou a spoznáva ich zvláštne zvyky, ukryté tajomstvá a v neposlednom rade aj samu seba. Ani len netuší, akú úlohu napokon zohrá nevestinec v jej osude a koľko hriechov je ukrytých za jeho múrmi...
Alessandro Baricco je azda najnetypickejší autor, s akým som sa stretol. Členov rodín označuje len veľkými písmenami, ich mená by ste hľadali len ťažko. Naznačuje tým azda všeobecnosť ľudských pováh? Mohla by byť Rodinou pokojne aj tá vaša? Na malom priestore rozohráva hneď niekoľko čiastkových príbehov a každý z nich sa vás dotkne. Baricco neskutočne narába so slovami, čo musela byť fuška aj pre prekladateľku Máriu Štefánkovú. Text sa však číta ľahko a niekedy budete priam žasnúť nad jeho pestrosťou. Ťažko tiež natrafíte na úvodzovky, prehovory postáv sa neraz miešajú a vyžadujú si plnú pozornosť. A to nehovorím o striedaní rozprávača, ako sa to autorovi práve hodí. Dokonca narazíte aj na samotné autorove úvahy o jeho románe, práci či vzťahu. Ide o zaujímavé spestrenie knihy a skákanie medzi "svetmi" nepôsobí iritujúco. Pozitívom sú tiež prekvapenia ohľadom postáv, ich pôvodu a tiež nejasný koniec. Mladá nevesta je pre mňa osobne skvelým počinom, aký u nás nemá obdobu. Je nenápadná, ale obsahom a prevedením strčí do vrecka mnohé iné diela.
Ako mnoho iných čitateľov, aj ja som ostal po dočítaní knihy Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu mierne zaskočený. Všetko nasvedčovalo tomu, že hlavná postava nájde svoj pokoj, ale opak sa stal pravdou. Napriek sklamaným očakávaniam a pomerne otvorenému koncu sa francúzskej spisovateľke Agnés Martin-Lugand podarilo osloviť tisícky ľudí po celom svete. Jej útly román si rýchlo dokázal získal ich priazeň a jej životom skúšaná hrdinka sa vrátila aj v jeho pokračovaní. Čítať sa dá aj bez znalosti predošlého dielu, no vždy je lepšie byť oboznámený s jeho obsahom. Aj kniha Život je ľahký, nerob si starosti si zachováva autorkino osobné čaro. Je citlivou, úprimnou rozprávačkou, odhaľujúcou hlboké traumy, ale aj schopnosť vyrovnať sa s krutými údermi a znovu sa postaviť na vlastné nohy.
Diane sa po návrate z Írska ponorila do pokojného stereotypu a práce vo svojej kaviarni. Pobyt v čarovnej krajine jej pomohol vyrovnať sa s bolestnou stratou a znovu je schopná fungovať a prežívať deň za dňom. Na obzore sa navyše ukáže nový muž - sympatický, pozorný, zabezpečený a ochotný poskytnúť jej potrebnú oporu. Diane však stále neschádza z mysle Edward, ktorý jej rozbúril vnútro viac ako kedysi jej manžel Colin. Keď sa dozvie, že Abby, ktorá jej bola ako matka, je vážne chorá, rozhodne sa zase vycestovať do Írska, aby jej vyjadrila svoju náklonnosť a rozlúčila sa s ňou v prípade, že už sa viac nestretnú. Diane je jasné, že sa nevyhne ani Edwardovi, no o to väčšie je jej prekvapenie, keď zistí, že sa stará o svojho šesťročného syna. Donedávna o ňom nemal ani potuchy a hoci je pre Diane pohľad na nich neľahký (keďže ona sama prišla o dcérku), postupne prepadáva ich kúzlu a je iba otázkou času, kedy bude musieť učiniť nezvratné rozhodnutia...
Román Život je ľahký, nerob si starosti je o niečo odľahčenejší ako jeho predchodca. Kým predtým sa Diane musela vysporiadať s čerstvou ranou po tragickej smrti manžela a dcéry, teraz vystupuje ako osoba vyrovnaná s daným údelom a prijímajúca nové výzvy. Samozrejme, asi sa nájde málo takých, čo netušia, ako príbeh skončí, ale kým sa dočkáme hyppyendu, treba absolvovať dlhú cestu. Zo stránok knihy dýcha atmosféra dvoch výrazných miest - romantických uličiek Paríža a Dianinej literárnej kaviarne a drsného, no krásneho Írska. Skvelo napísaná je aj postava Dianinho najlepšieho priateľa Félixa, ktorý sa na nič nehrá a je príjemným rozptýlením. Agnés Martin-Lugand opäť ukázala svoj talent a ja som už teraz zvedavý, či sa dočkáme prekladu aj ďalších jej kníh.
