Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som knihomoľ, učiteľ, spisovateľ, recenzent, korektor... písmenká a príbehy mám jednoducho v krvi :)
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Tamera Alexanderová rozhodne nepatrí medzi prvoplánové autorky. Jej texty sú totiž vo viacerých smeroch obohacujúce. Príbehov o láske je v súčasnosti kvantum, ale len niektoré vám utkvejú v pamäti pre skutočné pocity, ktoré vo vás vyvolajú. Nadpozemská melódia v sebe nesie odkaz na nedávnu minulosť (rok 1871), kedy ani navonok progresívny Západ, kde sa mali plniť sny ako na bežiacom páse, nebol vždy ústretový voči ľudským túžbam. A to aj v takej vznešenej oblasti, ako je hudba. Hlavnými postavami románu sú dve zanietené osoby so spoločným cieľom, a predsa na opačnej strane barikády. Rebeka Carringtonová študovala vo Viedni (v čom vidieť ďalšie prepojenie série - hrdina predošlého dielu je potomok vládnucich Habsburgovcov) a doma v Tennessee by sa rada stala súčasťou orchestra. Lenže žena v ňom ešte nikdy nemala zastúpenie a uznávaný dirigent Nathaniel Tate Whitcomb to nemá v úmysle zmeniť. Tamera Alexanderová si svojich čitateľov váži a rovnako pristupuje aj k svojim postavám, ktorým zakaždým dokáže vdýchnuť život, až máte pocit, že ide o reálne osoby. V príbehu sa síce vyskytne zopár skutočných ľudí, nehovoriac o miestach, no ústredná dvojica je len výplodom autorkinej fantázie. Pri čítaní však ľahko uveríte, že išlo o osoby z mäsa a kostí, najmä pre ich bohatý vnútorný život, citlivosť a vzťah k hudbe. Tá je ich spojivkom, príčinou nezhôd aj vyjadrením pocitov. Rebeka sa snaží získať miesto v orchestri a cezeň aj v živote bez ohľadu na svoje pohlavie, pretože talentom ďaleko prevyšuje mnohých mužských členov. Tate zas verí, že mu Rebeka pomôže s tvorbou symfónie, aj keď jej zamedzil v rozvoji vysnívanej kariéry. Narušiť zaužívané pravidlá spoločnosti je vždy veľký risk, ale s pozitívnou (a najmä oprávnenou) motiváciou a vierou sa dá dokázať aj nemožné. A práve v nádeji tkvie najväčšia sila Nadpozemskej melódie. Škoda, že Tamera nevenovala väčší priestor aj hrdinom z minulých dielov, určite by si to zaslúžili
Rachelle Dekkerová vytvorila pútavý mix romantiky, trileru a dystopie, ktorý si dokáže udržať vašu pozornosť od začiatku až do konca. Povolanie zobrazuje udalosti s jedenapolročným odstupom, postavy sú dospelejšie, uvedomelejšie a musia sa spamätať z nových situácií, do ktorých ich vrhli ich predošlé rozhodnutia. Zatiaľ čo prvá časť sa sústredila na Carrington, praktiky vlády pri selekcii ľudí a romantickú líniu, v Povolaní sa dostáva k slovu Remko a jeho úsilie zvládnuť náročné úlohy vyplývajúce z postavenia vodcu vzbúrencov. Dystopické pozadie dodáva celej knihe vítaný rámec, najmä pri snahe vedcov manipulovať s ľudskou psychikou alebo pri vytváraní rôznych frakcií v rámci vlády. Prostredné časti sérií neraz tvoria len akýsi predel, ale Povolanie je pekným príkladom, že aj v prípade druhého dielu môže ísť o rovnocenný kúsok.
Martina Monošová sa svojim čitateľom prihovára po krátkej pauze, a to vo veľkom štýle. Od spoločensky ladených súčasných románov sa presunula do začiatku novoveku a prináša príbeh z Francúzska, ktoré najmä ženské osadenstvo nenechá chladným. Keďže som čítal väčšinu jej predošlej tvorby, trúfam si povedať, že táto zmena jej prospela. Nielen preto, že historických románov je u nás ako šafranu, ale tiež mám pocit, že jej štýl je uvoľnenejší, akoby si písanie viac užívala. Iste, každý autor musí dbať i na dobové či miestne reálie, no súčasnosť môže byť predsa len trochu obmedzujúca, čo sa týka dobrodružstva a rytierskych skutkov. Ples u vojvodkyne je úvodnou časťou série o hlavnej postave Sophie a, súdiac podľa rozpracovaných námetov a čerpania zo skutočných udalostí, je sa ešte na čo tešiť.
Príbeh neplynie chronologicky, ale je rozdelený na dvanásť častí, pričom každá sa v podstate odohráva v inom čase. Nemusíte sa však báť, že sa v ňom stratíte, autorkiným zámerom nie je vás zneistiť, ale poskytnúť vám komplexný zážitok zo života postáv. Vďaka tomu máme možnosť retrospektívne zistiť, čo predchádzalo hlavným udalostiam, prípadne si rozšíriť poznanie o ďalších významných situáciách vplývajúcich na osudy hrdinov. Popri Sophie sa dôležitou mierou zasluhujú o pútavosť deja ešte dve ženské postavy - dvorná dáma Diana de Poitiers a jej chovankyňa Lorenza de Frantelli. Práve druhá menovaná vás v úvode oboznámi s prostredím zámku Anet a so vzťahmi, ktoré na ňom panujú. Dianu de Poitiers si pamätám najmä ako postavu z historicko-romantického seriálu Reign, kde skončila dosť neslávne, no tu je ešte v rozpuku mladosti a znamenite využíva všetky svoje prednosti. Je dokonalou ukážkou vysoko postavenej ženy, ktorá si je vedomá svojich kladov i slabostí, a ako taká sa stáva veľmi ľudskou. Sympatie voči nej sa u vás budú striedať s pobúrením, a to napríklad v postoji voči zvyšným ženským postavám.
Dejisko a rozprávačský štýl mi pripomenuli knihy francúzskej velikánky Juliette Benzoni, ktorá ma sprevádzala dospievaním :-) Martina Monošová mi tak svojím románom dodala aj kúsok nostalgie. Je vidno, že si dala záležať na každom detaile, pokiaľ ide o reálie. Či už opisuje každodenný život, stolovanie alebo odievanie, všetko je podrobne zdokumentované. Miestami azda až príliš, ale nadšenci histórie budú určite spokojní. Tiež som rád, že kniha vyšla v pevnej väzbe, pretože danému žánru svedčí omnoho viac. Ples u vojvodkyne je inteligentným čítaním, ktoré v sebe mieša dejiny, skutočné osobnosti, fikciu, romantiku a spoločenské súvislosti. Vytvoriť takýto koncept si vyžaduje zručnosť, ktorou autorka nesporne disponuje. Napokon, je to už jej deviaty titul. Martina Monošová očividne nemrhá svojím potenciálom a v tvorbe napreduje. Viacerým autorkám i autorom by v tomto smere mohla poslúžiť ako pekný príklad...
Viac tu: https://www.marekzakopcan.sk/news/putave-spojenie-historie-a-romantiky-m-monosova-ples-u-vojvodkyne/
Harlan má osobitý štýl, ktorý možno nesadne každému. Na knihu po čase pravdepodobne zabudnete, ale pri čítaní sa dokážete zabaviť. Príbeh plynie pomaly a pokojne, všetko je podriadené záverečnému rozuzleniu, preto si na to najlepšie naozaj musíte počkať. Čo ma poriadne zarazilo už pri románe Chýbaš mi, bola katastrofálna úroveň redaktorskej práce. A tu zas. Žeby mal Ikar za lubom znižovanie Cobenových kníh po formálnej stránke? To sa mi nezdá, ale dve z dvoch - neviem, či netreba vymeniť (ne)pracujúce osoby...
Juraj Thal už má za sebou debut v podobe kriminálno-psychologického románu Nôž a teraz sa predstavuje čitateľom čistokrvným krimitrilerom. Musím hneď povedať, že tento žáner mu neskutočne sadol. Nenávisť sa pokojne môže radiť k vyhláseným príbuzným z Británie či severu. Má skvelo vybudovanú atmosféru, zaujímavý námet a postavy, ktoré si obľúbite prakticky okamžite. Tou ústrednou je policajný vyšetrovateľ Leo Legen. Ako typický archetyp si nesie v sebe nejaké to bremeno minulosti, jazvy na tele i na duši, ale ženie ho vpred túžba po spravodlivosti a odhalení všetkých kariet jeho protivníkov. Dej je zasadený do domáceho prostredia, konkrétne hlavne Nitry a jej okolia. Tento krok považujem za správny, pretože aj naše končiny, ako to dokazuje aj Nenávisť, sú vhodnou kulisou pre rozohratie napínavého príbehu.
Juraj Thal disponuje výrazným rozprávačským talentom. Vidno, že pozná zákonitosti textu aj žánrové špecifiká. Vďaka tomu nevyznieva jeho román na naše pomery kvalitatívne nedostatočne, ako to sem-tam pri podobných pokusoch býva. Práve naopak. Nenávisti by mal venovať pozornosť každý fanúšik krimitrilerov, pretože obsahuje všetko, na čo je zvyknutý - sympatické postavy, premyslenú zápletku, správnu atmosféru a zvládnuté policajné postupy. Juraj Thal má aj dobrú štylistiku, ktorou vás vtiahne do deja a navodí vo vás príjemný mrazivý pocit. Ostáva dúfať, že Nenávisť otvorí cestu aj ďalším prípadom Lea Legena, pretože by si zaslúžil, aby jeho kariéra pokračovala. Som zvedavý, kam sa dopracoval od roku 2005, v ktorom sa príbeh odohráva. Časové rozmedzie ponúka autorovi ešte množstvo priestoru na vytvorenie ďalších pútavých prípadov. Či už ho však využije, alebo nie, týmto románom už svoje kvality potvrdil.
Slovenskí čitatelia (a vo väčšej miere pravdepodobne čitateľky) sa už dávno dôkladne zoznámili s rodinou McKennaovcov z odľahlej, divokej a pritom drsne krásnej Aljašky. Séria kníh Aljašská odvaha prináša dobrodružne ladené romantické príbehy, ktoré napriek chladnejšiemu podnebiu zahrejú nejedno srdce. Sabotáž je už piatym dielom, no môžete po ňom siahnuť aj v tom prípade, ak ste nečítali predošlé. Ide o samostatné príbehy jednotlivých členov rodiny, hoci komplexnejší pohľad na sériu je vždy lepší. V priebehu titulov sme mali možnosť nahliadnuť do prostredia skalolezcov, záchranárov, policajtov či potápačov, a v Sabotáži sa bližšie zoznámime s pretekmi psích záprahov.
Dani Pettreyová sa neobťažuje s uvádzaním do deja či s prílišným predstavovaním postav a hneď vás vtiahne do príbehu. In medias res sa ocitáme v nočnom pátraní po stopách príbuzných spolu s Kirrou a Reefom a až postupne odhaľujeme ich vlastnosti či iné okolnosti deja. Čitatelia poznajúci štýl Aljašskej odvahy si opäť prídu na svoje a tí noví azda dostanú chuť prečítať si aj zvyšné diely série. Autorka opäť rozohráva hru na naháňačku s časom a nepriateľmi, čo už môže po minulých štyroch dieloch pôsobiť trochu otrepane, ale ako ľahké letné čítanie to postačí. Príbeh slúži totiž skôr ako prostriedok na zvýraznenie vnútornej sily, charakteru, viery a šance polepšiť sa. Hlavné postavy a celá rodina McKennaovcov ako obvykle vyzerajú dokonale navonok i vnútri, ale prečo nie? Svet potrebuje hrdinov...
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Minulý mesiac sa oslavovalo výročie konca druhej svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom. Pre súčasného človeka sa dané udalosti javia pomaly ako dávna história, no ich odozvy nachádzame ešte aj dnes. A, žiaľ, neželaným vplyvom ideológie podlieha čoraz viac ľudí, často ani netušiacich, kde je pôvod rasovej nenávisti a ako sa môže prejaviť. Anglická autorka Lindsay Hawdonová sa ako vášnivá cestovateľka najprv prejavila v novinárskej oblasti, až neskôr skočila aj do literárnych vôd. A to rovnými nohami a s poriadnym krikom. Jej debutový román Jákobovy barvy vás neočarí len maloletým hrdinom, ale najmä okolnosťamio jeho osudu a hlbokými myšlienkami, ktorými je príbeh popretkávaný. Pri čítaní sa mi vynorili podobne ladené filmy s postavou malého chlapca Bež, chlapče, bež a Nahý medzi vlkmi. No zatiaľ čo tie sa venovali židovskej otázke, Jákobovy barvy sa zameriavajú na trochu opomínanú tematiku rómskeho holokaustu.
Jákobovy barvy obsahujú veľké posolstvo. Netlačia pritom na pílu, Lindsay Hawdonová je šikovná rozprávačka a všetko necháva na svoje postavy. Výrazným prvkom deja je okrem striedania spomenutých línií prvok tajomna. Netušíte, prečo Jákob uteká ani prečo sa odlúčil od mamy a dvoch mladších súrodencov. Predošlé udalosti sa odhaľujú kúsok po kúsku, a hoci tušíte, kam náznaky smerujú, neprestávate dúfať, že nakoniec všetko dobre dopadne. Možno vám chvíľu potrvá, kým si zvyknete na autorkin osobitý štýl. Nemrhá totiž dialógmi, čítanie je teda trochu menej dynamické, no vzhľadom na príbeh a silu knihy to vôbec nevadí. Práve naopak, poskytuje vám to dostatok priestoru i času vžiť sa do postáv a danej doby. Oceňujem aj spracovanie knihy ako takej, je ťažšia ako iné knihy Domina, akoby si vydavateľstvo dalo prácu s avizovaním, že táto kniha rozhodne nie je ľahké čítanie. Dajte si však pozor, aby sa vám pri čítaní poležiačky nevyšmykla z rúk, lebo ju pocítite omnoho výraznejšie (áno, hovorí zo mňa vlastná skúsenosť). Lindsay Hawdonová má talent a je pravdepodobne iba otázkou času, kedy sa ozve s ďalším vydareným románom.
Gaelen Foley to opäť dokázala. Napriek narastajúcemu počtu kníh, ktoré už má na svojom konte, stále dokáže priniesť vydarený príbeh bez toho, aby sa opakovala či vykrádala predošlé knihy. Jej tvorba sa vyznačuje nádychom exotiky a dobrodružstva, fanúšikovia jej série Klub Inferno mi iste dajú za pravdu. Hriešne fantázie sú druhou časťou príbehov o súrodencoch Knightovcoch, ktoré vychádzajú z ďalšej známej série - síce tiež o Knightovcoch, ale ide pritom o inú vetvu rodiny. Nadšenci tohto nekonvenčného šľachtického rodu sa môžu aj tu tešiť na staré známe postavy, ale romány sa dajú, samozrejme, čítať aj samostatne. Aktuálna novinka sa venuje Derekovi, obávanému veliteľovi kavalérie bojujúcemu v ďalekej Indii proti Maráthskej ríši, ktorý, ako to už býva, natrafí na životnú lásku celkom nečakane.
Dejisko Hriešnych fantázií spočíva predovšetkým v Anglicku, no napriek tomu ani tu nie je núdza o typickú exotiku. Kto čítal predošlý diel (Hriešna túžba), vie, že polovica z neho sa odohrávala v Indii. Kúsok z nej si bratia Knightovci priviezli aj do Londýna a atmosféra tak hneď dýcha o čosi zaujímavejšie. Derek je skvelá hlavná postava, rovnako ako Lily, toto je jedna z najväčších autorkiných devíz. Gaelen Foley sa v žánri historickej romantiky vyslovene našla, navyše v jej knihách nájdete aj čosi navyše - vychádzajú totiž zo skutočných dobových reálií, a tak sa môžete dozvedieť čosi viac o bojoch v Indii, chode Východoindickej spoločnosti či činnosti vtedajších vládnych výborov. Tvoria skvelú kulisu pre rozohratie pútavého deja a rovnako aj romantiky, erotiky a vnútorného prežívania postáv. Po prečítaní budete rovnako ja dúfať, že na ďalší diel (tentoraz o Gabrielovi) nebudeme čakať dlho. A zároveň verím, že nás čaká ešte množstvo iných preložených diel od tejto skvelej autorky.
Vyvolenie vám nedovolí nudiť sa. Každá kapitola je dynamická a posúva príbeh vpred, autorke sa podarilo vystavať ho bez výrazných hluchých miest. Carrington si vás tiež získa rýchlo - najmä kvôli nutnosti prerodu z obľúbeného dievčaťa so žiarivou budúcnosťou na osobu na najnižšej priečke spoločnosti. Aj ďalšie postavy sú vykreslené s náležitou osobitosťou - citlivý miestostrážca Remko s poruchou reči, odhodlaná a odvážna Larkin, Remkov veselý kamarát Helms či až fanatický minister Isaac. Rachelle Dekkerová zasadila svoj román o dvesto rokov do budúcnosti po skaze súčasného sveta, kedy zoskupenie preživších žije za múrmi bývalého hlavného mesta USA. Že vám to pripomína Divergenciu? Východisko je možno rovnaké a aj počas čítania natrafíte na podobné námety, ale spracovanie a postavy už dýchajú originalitou. Ba čo viac, vo Vyvolení sa do popredia dostáva vnútorná sila jedinca, pravá viera a boj proti akémukoľvek druhu útlaku.
Kristi Ann Hunterová prináša sériu o rodine Hawthornovcov, v ktorej sa snúbi všetko, čo majú čitatelia na historickej romanci radi. Ľahký štýl, sympatické postavy a štipku napätia, ktoré im skomplikuje ich cestu za šťastím. V tomto prípade sa o hlavnú zápletku postará hlavný hrdina, hoci ani jeho nežný náprotivok nezaháľa. Obaja majú svoje tajomstvá, ktoré sú čitateľovi od začiatku jasné, ale o to zábavnejšie je miestami čakanie na ich odhalenie.
Knihy Kristi Ann Hunterovej sa s najväčšou pravdepodobnosťou zaradia medzi obľúbené u väčšiny milovníkov historických romancí. Poskytujú oddych, zábavu aj napätie. Síce nijako nevybočujú z rámca, ale zaujmú výborne vykreslenými postavami. Marsh je možno ako skúsený špión až priveľmi rýchlo vyvedený Mirandou z miery, no je to potrebné vzhľadom na samotný príbeh. Väčším prerodom prejde Miranda, ktorá postupne zahadzuje masku uhladenosti a prejavuje svoj pravý charakter. Je nebojácna, odhodlaná a vášnivá, nie ako zvyšok utiahnutých, spôsobných dám z vyššej spoločnosti. Obsahu Šľachtickej rošády nie je čo vytknúť, moju pozornosť však rušili veľké písmená pri tvaroch osobných zámen v rámci vykania. Je to beletria, nie úradný list, takže takýto jav je úplne zbytočný. Je to však len malý fliačik na vydarenej knihe s priliehavým názvom, ktorá vás ľahko navnadí na ďalší diel série.
