Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
V nehostinných, drsných krajoch, ďaleko od civilizácie bol spôsob života zaostalý. Chudoba, ťažká práca, nedostupná lekárska starostlivosť, takmer žiadne vzdelanie. Avšak na druhej strane krásna nepoškvrnená príroda a nevyhnutnosť žiť s ňou v súlade.
Zrejme toto všetko dalo predpoklady k tomu, aby tu mohla byť opona poodhrnutá a ženám dopriaty hlbší vhľad. Liečiť, predvídať budúcnosť a mnohé iné tajuplné schopnosti sa dedili z generácie na generáciu.
Vďaka Kateřine Tučkovej sa žítkovské bohyne z Moravských Kopaníc stali fenoménom. Vlastimil Hela však ženy s nevšednými schopnosťami nachádza aj v ďalších oblastiach, ktoré majú podobný genius loci – v Poloninách a poľskom Podlesí.
Návrat žítkovských bohyní je krásna knižka o tom, že existujú sily, ktoré nás presahujú. Z autorovho putovania priam z cítiť podmanivú silu krajiny, ktorú ešte umocňujú fotografie. Kniha vibruje jemne a tak naladí aj čitateľa.
Ema Labudová je už vo svojich dvadsiatich dvoch rokoch hotovou spisovateľkou. Jej druhá kniha mi vyrazila dych, Remeselne fakt dobre zvládnutá, svižná, číta sa sama. Príbeh dievčaťa bojujúceho s anorexiou určite stojí za prečítanie. Usudzujem, že jej prvotina bude rovnako dobrá.
Na trinástej strane sa ma syn pýta, či sa mi knižka páči. Hovorím, že zatiaľ neviem. O desať strán ďalej už viem. Moje počiatočné obavy z plytkosti a banálnosti sa nepotvrdili. Myškinuv problém je dobre vystavaným príbehom dvoch mladých ľudí. Dej sa odvíja svižne, surový priamy vhľad do zákutí mysle hlavného protagonistu však nedovoľuje , aby kĺzal po povrchu. Kniha sa takpovediac číta sama. 190 strán za jeden večer, až čas ukáže, či vo mne aj niečo zanechala. Každopádne odporúčam.
Veľké sklamanie. Usudzujúc podľa travel blogu autorky som očakávala kopec zábavy, zaujímavé informácie a cestovateľské tipy. Bola to však čistá nuda. Ešte aj tie fotografie boli akési mdlé. Jediné, čo mi z tejto knihy utkvelo v pamäti bol dookola sa opakujúci motív stresu z hľadania správneho autobusu.
Spev veľrýb vibrujúcich na vyšších frekvenciach má vraj ličivé účinky. Tak, ako nová kniha Silvie Bystričanovej. Príbeh spriaznených duší Ipky a Kláry by mohol byť obyčajným príbehom slobodných tridsiatničok. Nie však v podaní tejto autorky. Dej plynie pozvoľna, nenásilne, popretkávaný hlbomyseľnými úvahami. Stránka za stránkou navodzuje príjemný pocit. Táto kniha je pohladením pre jesennú dušu.
Unikátna kniha odhaľujúca zákulisie dejín a globálnej svetovej politiky cez optiku geografických daností krajín. V desiatich kapitolách sa venuje Rusku, Číne, Spojeným štátom, Európe, Afrike, Blízkemu východu, Indii a Pakistanu, Japonsku a Kórei, Latinskej Amerike a Arktíde. Každá kapitola je doplnená mapou. Napriek tomu, že je napísaná jednoducho a veľmi čitateľne, poskytuje množstvo zaujímavých informácií. Súvislosti prepája spôsobom, o akom sa nám môže na hodinách dejepisu a geografie len snívať. Odporúčam každému, kto sa zaujíma o svetové dianie a chce si aj takýmto nenáročným spôsobom rozšíriť obzory.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Napriek téme smrti a vojny tento román priam pohladí dušu. Jónas, muž v strednom veku už v živote nenachádza zmysel. Opustí preto rodný Island, aby v nemenovanej vzdialenej zemi spáchal samovraždu. Ubytuje sa v hoteli, ktorý sa po 5 ročnom vojnovom konflikte snažia dať do poriadku preživší súrodenci Máj a Fífí. Jónas, ani nevie ako im začne pomáhať. Popritom, ako postupne opravia vodovod, elektrinu, okná, aj v ňom postupne slabne túžba zabiť sa. Aj súrodenci sa krok po kroku vzďaľujú od hrôz vohny. Ale nie, nekončí to lacným happy endom v duchu žili šťastne, až kým nepomreli. Lebo ako sa v tejto knihe píše: "Rány se hojí různě pomalu a jizvy, které se utvoří, mohou ležet různě hluboko, některé hlouběji než jiné."
Teodor, muž ktorý žije autentický život. Súznie s prírodou, je časoslepý a šťastný. Dni trávi vo svojom člne na jazere. Spočnosť mu často robia známi aj neznámi. Novodobý Charón nepožaduje mincu, stačí si vyzuť topánky. Toho, kto nastúpi do jeho loďky, však do podsvetia tak či tak zavezie. Chtiac či nechtiac, každý sa pri ňom dostane do podsvetia svojej mysle. A každý si môže vziať z Teodorovej múdrosti, to čo práve potrebuje. Príbeh však začína Vincentom. Veterinárom, ktorý si svojím mestským životom pláva pekne po povrchu. Jedného dňa však náhle precíti svoje prázdno. Vďaka priateľovi sa aj on ocitne v Teodorovom člne. Neočakáva nič a preto dostane veľa. Jeho prázdno vyplní láska. Bosí sme prišli na svet je éterická kniha, plná povznášajúcich myšlienok. Taká, akú môže napísať len niekto, kto sám pláva na vyšších vlnách.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Podľa anotácie je tento román Radky Třeštíkovej detektívkou. Áno, dej začína v nemocnici, kde v kóme leží postrelená mladá dievčina Míša Mrázová. Pri jej posteli sa na niekoľkých úvodných stránkach vystriedajú všetky hlavné postavy. Všetky sú nešťastné a dúfajú, že sa Míša preberie a všetky koketujú s myšlienkou, či by nebolo lepšie, keby sa neprebrala. Na ďalších stránkach je detektívna linka už len spojkou v deji a autorka poctivo rozplieta životné príbehy každej z postáv, aby ich postupne preplietla s ostatnými. Vzťahové mnohouholníky sú jej silnou stránkou. Rovnako, ako remeselná zručnosť písania, uveriteľnosť príbehu a také autentické vykreslenie postáv, že si takmer pri každej poviete, tak takého poznám. Kladného hrdinu však nehľadajte. Ak si aj niekto na pár kapitol získa vaše sympatie, je ľahko možné, že len o niekoľko stránok ďalej o ne úplne príde. Míša Mrázová je mladé dievča, ktoré vyrastalo v detskom domove. Jej túžba niekam patriť a ochranársky pud, ktorý vzbudzuje, riadne zamotali životy ľudí okolo nej. S priateľom Jendom žije už niekoľko rokov, rada by sa zaňho vydala, ale Jenda sa nedokáže vzoprieť mame, ktorá Míšu nemá rada. Keby sa vzoprel, všetko mohlo dopadnúť inak. Jendov najlepší kamarát Pavel, je prototypom českého mača. Míšina najlepšia priateľka, tridsiatnička Alica, sa vo všetkom snaží byť perfektná, s jediným cieľom – uloviť chlapa. Alica jej dohodí opatrovanie detí v rodine Milerovcov. Šesťročné dvojčatá sa k Michaele okamžite upnú. Tá postupne očarí aj ich rodičov. On je chirurg telom aj dušou, ona žena, ktorá svoj život prispôsobila manželovej kariére. Kvôli práci žili už v niekoľkých krajinách, z poslednej, Francúzka sa majú definitívne vrátiť do Prahy. Na poslednú chvíľu sa však on rozhodne ešte rok ostať. Keby sa tak nestalo, aj v ich rodine sa mohol život uberať pokojnou cestou ako doteraz. Pokus o vraždu vyšetruje dvojica – muž, ktorý má v policajnom zbore svoje postavenie a žena, nováčik, ktorá musí o svoje miesto tvrdo bojovať. Nebola by to však Radka, keby aj vnútorný svet tejto dvojice na okraji príbehu precízne nevykreslila.
Kniha pracuje s čitateľsky príťažlivými a aktuálnymi motívmi ako citová závislosť, rasové predsudky, vzťahový stereotyp, kríza stredného veku, nevera, lesbické vzplanutie, výchovné problémy, súrodenecká rivalita, mužská nadradenosť v tzv. „mužských povolaniach“. Navyše je zaujímavo nechronologicky vystavaná, začína Skoro koncom, pokračuje Začiatkom, Prostriedkom, Koncom a končí opäť Začiatkom. Aj to núti neodložiť ju a čím skôr sa dozvedieť, ako to vlastne všetko bolo.
Čo vedie ženu k tomu, aby zabila seba aj svojho synčeka? A ako zmení taký čin život jej blízkych? V Rekonstrukci sa manžel zrúti a čitatelia sledujú osud jej dcéry. Eliška, ktorej táto tragédia pretne život v deviatich rokoch, navonok dokáže viesť aj ďalej normálny život. Vo vnutri však vie, že nikdy nebude celistvá, kým nezistí, aká bola skutočná pohnútka jej matky. Príbeh Elišky je veľmi dobre vystavaný, kniha sa číta jedným dychom. Ku koncu však akoby autorka strácala dych. Samotný koniec príbehu pre mňa osobne uspokojivý nebol. To však nič nemení na skutočnosti, že Viktorie Hanišová je jednou z mojich obľúbených autoriek.
